Vianočné tradície a 24-chodové vianočné menu v Taliansku

Vianoce sú čas radosti, pokoja a rodiny. Sú to najkrajšie sviatky celého roka pre mnohých ľudí. Vianoce sa oslavujú takmer po celom svete a každá krajina má svoje typické zvyky. Aj dni, kedy sa darčeky rozdávajú, sa môžu líšiť, a darčeky v nich nenosí len Ježiško.

Pozrite sa s nami, ako môžu vyzerať vianočné oslavy v iných krajinách!

Vianočné prípravy na Apenínskom polostrove štartujú oficiálne so sviatkom Nepoškvrnenej Panny Márie. V tento deň už musí byť gordický uzol preťatý a všetko vyzdobené.

Vianoce v Toskánsku objektívom Míšy. Všetky fotky k článku o Vianociach mi ochotne poskytla Míša, moraváčka s dušou Talianky, ktorá si žije svoj sen v Toskánsku.

Kedy sa v Taliansku začínajú Vianoce?

Odpoveď nie je úplne jednoznačná, pretože tak ako u nás, aj u Talianov je bežné nájsť doma stromček už začiatkom decembra rovnako ako pár dní pred Štedrým dňom. Avšak, oficiálne je to 8. december: Immacolata Concezione, čiže deň oslavy nepoškvrneného počatia Panenky Márie.

Ak by sme chceli popísať všetky talianske tradičné pokrmy, zvyky a tradície, vzišla by z toho poriadne hrubá kniha. Každý región má vlastné tradície a typické jedlá. Napríklad v takom Piemonte je vychýrená stavba betlehemov a scénka vyobrazujúca klaňanie sa pastierov, ktorá je recitovaná v ich alexandrijskom nárečí.

Keď sa povie Natale v Lombardii, neodmysliteľne si predstavíme panettone - tradičný vianočný koláč, ktorý hoci sa už rozšíril po celom Taliansku, jeho korene siahaju práve do tohto kraja. Je to sladký, nadýchaný, kysnutý koláč, obohatený o hrozienka a kandizované ovocie.

V severnej časti Talianska sú veľmi obľúbené aj tradičné vianočné trhy, kde sa dajú kúpiť krásne, ručne vyrábané remeselnícke výrobky, vianočné ozdoby, alebo sa zohriať vareným vínom.

V regióne Lazio si počas predvianočného obdobia prídu na svoje hlavne milovníci hudby a umenia. Na mnohých námestiach, v divadlách a kostoloch organizujú vianočné koncerty a v Ríme to má všetko ešte sviatočnejšiu atmosféru, vďaka prítomnosti Sv. Otca. Námestie sv. Petra už tradične zdobí vianočný stromček, každoročne z iného kúta sveta a samozrejme, nádherný betlehem.

No a nemožno nespomenúť región Umbria, z ktorého pochádzal sv. František z Assisi. Práve on začal s tradíciou betlehemov ako ich poznáme dodnes. V mnohých mestečkách organizujú takzvanú koledu (ktorú poznáme aj my), kedy miestni obyvatelia oblečení v dobových kostýmoch prechádzajú po meste a spievajú vianočné koledy.

Najväčším vianočným stromčekom na svete sa môžu pochváliť obyvatelia Gubbia pri Perugi. Nejde ale o klasický smrek či borovicu. Od roku 1981 tu na úpätí vrchu Ingino zažínajú inštaláciu v tvare takmer sedemsto metrov vysokého vianočného stromu, na vrchole ktorého tróni kométa s rozlohou 1000 metrov². Slávnostným spustením osvetlenia je vždy poverená významná osoba.

Priaznivci betlehemov to pred Vianocami takisto nemajú jednoduché. Nestavajú totiž len miniatúrne makety jasličiek, ale rozmerné modely dediniek, mestečiek a lesov, často s pohybujúcimi sa postavičkami a zložitými mechanizmami, ktoré zapracú polovicu obývacej plochy. Betlehemy v slovenských kostoloch, na ktoré sa chodia pozerať celé dediny, sú niekedy len slabou imitáciou toho, čo si vo svojej obývačke dokáže zostrojiť zanietený Talian zasiahnutý duchom Vianoc.

Betlehemy sú skrátka vážna vec a v Taliansku majú dlhú tradíciu siahajúcu až k sv. Františkovi z Assisi. Jestvujú tu významné dielne na ich výrobu a rozdielne „betlehemárske“ školy, ako janovská, boloňská či svetoznáma neapolská, ktorá do historického kontextu zaraďuje aj postavičky súčasných osobností, ako futbalistov, politikov či iné celebrity. Predávajú ich na Via San Giorgio Armeno, plnej remeselných dielní špecializujúcich sa výlučne na betlehemy.

Aká výzdoba nechýba v talianskej domácnosti? Tak samozrejme, nechýba stromček, veniec, adventný veniec ani vin brulè, teda varené víno rozvoniavajúce zo šálok. Jednu vec nájdete ale snáď v každej tradičnej talianskej domácnosti, zatiaľ čo u nás asi už len u starých rodičov. Betlehem. S figúrkami Ježiška, Márie, Jozefa, kráľov, zvierat… Betlehem je často pýchou rodiny, čím väčší a obsadenejší, tým lepšie.

Kto nosí malým Taliankom darčeky? A kedy?

Aj v Taliansku sa ľudia zvyknú na Vianoce obdarúvať. Vyvolení jedinci dokonca niekoľkokrát. Záleží na tom, v ktorom regióne žijete a aké tradície uctievate.

Na severe krajiny, hlavne vo Verone, Bresci a Bergame, nosí darčeky deťom sv. Lucia, v hornom Tirolsku a Friuli sv. Mikuláš, takmer v celom Taliansku aj striga Befana, ktorá ich na sviatok Troch kráľov nastrká do veľkej ponožky.

Vianočné darčeky podľa tradície priváža Babbo Natale (vianočný otecko), a rodina si ich rozdeľuje buď 24. decembra večer alebo ráno na Prvý sviatok vianočný. Na Štefana sa obdarúvajú známi a priatelia.

Taliani sa (rovnako ako ja) čudujú pri myšlienke, že by darčeky mal nosiť Ježiško. Kedy Taliani rozbaľujú darčeky? 24. alebo 25. decembra? V tomto sa od nás líšia. Kým my sa na ne vrháme po večeri 24.-teho, rovnako činí asi polovica Talianov, prevažne v strede a na juhu Talianska.

Deti dostávajú zväčša hračky a multimediálne zariadenia, alebo jednoducho všetko, čo si želajú, až na dno finančných možností rodičov a starých rodičov. Dospelí zas pod stromčekom často nájdu gastronomické výrobky. Darčekové koše sú veľmi obľúbené. Nie preto, že by sa Taliani snažili odbiť svoje príbuzenstvo štangľou suchej salámy a lanšmídom v plechovke. Práve naopak, obdarúvajú sa luxusnými delikatesami. Veď len cena typického vianočného koláča panettone z dobrej pekárne sa môže vyšplhať na sumu, ktorú by ste zaplatili za slušné značkové tenisky. Ide o to, že pre Talianov je dobré a kvalitné jedlo nedomysliteľnou súčasťou života. Viac ako futbal, aby sme sa pochopili. Takže pod stromčekom jedlo, ale čo na stole?

Babbo Natale, otecko Vianoc. Vyzerá rovnako ako Santa Claus či Dedo Mráz.

Čo večerajú Taliani 24. decembra?

Pri príprave vianočného menu sleduje opäť každý svoju tradíciu. Na krajnom severe cítiť vplyv nemeckej a rakúskej kuchyne s klobáskami, plnenými knedličkami, štrúdľou a štólou, na Sicílii nesmú chýbať presladené koláčiky.

Vianočná večera by mala byť „pôstna“, čo je pre Taliana nepredstaviteľný pojem. A tak jej koncept prakticky spočíva v nemäsitých pokrmoch, hlavne rybách a morských plodov. Teda losos, tuniak, mečúň, krevety, mušle, chobotnice v predjedlách, cestovinách, grilované, dusené, pečené aj surové. Podľa zvyklostí by malo ísť o sedem rybacích chodov. Za tým orechy, mandle, oriešky, ovocie sušené aj čerstvé. A napokon torrone (obdoba tureckého medu), tronchetto di natale (piškótový plnený múčnik v tvare polena) a panettone či pandoro. Záleží na tom, či ste z Milána alebo z Verony alebo či máte radi hrozienka a kandizované ovocie. Na juhu to dorazia ešte struffoli, vyprážané guľôčky s medom.

Štedrý deň je aj v Taliansku dňom večerného hodovania, po celodennom pôste, vrcholom ktorého je ryba. Prečo ryba? Lebo Štedrá večera má byť skromná. Čo teda nie je, ale aspoň sa volí ryba miesto mäsa, rovnako ako u nás. Nie však kapor. Zabudnite na vyprážaného kapra, v Taliansku sa podáva tuniak, pražma či losos, väčšinou pečený, so zeleninou na rôzne spôsoby. Predtým ale ešte stihnú predjedlo, ktoré tvorí pečivo zas len s rybou, s lososovým krémom, údeným lososom či krevetami. Prvý chod, no hádajte. Paaasta! Alebo aj risotto. Opäť s morskými plodmi, ale niekedy len so zeleninou. Druhý chod tvorí už spomínaná ryba a o dezerte ešte bude reč.

Po tomto „pôstnom“ večernom gastronomickom tréningu sa na druhý deň už môžete totálne spustiť, keďže na rad prichádzajú aj mäsité jedlá, ako ragú, lasagne, pečené teľacie, plnené kohúty, zampone a cotecchino (mäkké mäsové výrobky v tvare hrubej klobásy alebo prasačej nohy, ktoré sa jedia s dusenou šošovicou. Povinne s príchodom nového roka, aby vám strukovina zabezpečila dostatok finančných statkov).

Máme toho s Talianmi spoločné dosť. Pokiaľ ide o vianočné pečivo, Taliani sa nebránia cudzím vplyvom, a preto u nich nájdete aj vanilkové rohlíčky či linecké. Väčšinou prevzaté od Nemcov. Majú ale aj svoje rýdzo talianske pochúťky. Každý pozná Panettone s hrozienkami a kandizovaným ovocím, či Pandoro posypané cukrom.

Každý región má ale aj vlastné recepty, známe viac menej len v Taliansku, ako napríklad neapolské struffoli, smažené guličky z cesta máčané v mede. Na stole nechýbajú katamelizované mandle či lieskové oriešky. Naše medovníčky sa v Taliansku pripravujú tiež, no často sú menej korenené, s prídavkom citrusových kôr.

Befana je ježibabka. Keď sa narodil Ježiško, chcela mu priniesť dary (ako ostatní), ale do Betlehemu dorazila neskoro. Tak blúdi dodnes a hľadá ho. A táto ježibaba je taký taliansky Mikuláš, ktorý ukončuje Vianočné obdobie. Naďeluje na Troch kráľov, v noci z 5. na 6. januára, a to tie zabudnuté dary, najčastejšie sladkosti.

Stromček, rodina, Betlehemy, svetielka, darčeky, Panettone, ryby, frutti di mare… To sú talianske Vianoce. Veľmi podobné tým našim. Azda len na pár detailov. U Talianov nie je tak jednoznačné dávať si darčeky večer 24.12., nadeľujú si ich aj v januári a Štedrú večeru tvorí niekoľko chodov.

Vianoce si užíva každý po svojom. Prvé dni sú väčšinou vyplnené návštevami, obžieraním sa a recykláciou nevhodných darčekov, ďalšie potom pohybom po múzeách a galériách. Severania radi vyrazia na pár dní na lyže alebo k moru. Keď na niektorej z pláži nasneží, ako sa to viackrát stalo za posledné roky na Jadrane, zabijú dve muchy jednou ranou. S nahromadených kíl si nikto až takú ťažkú hlavu nerobí.

Tabuľka: Rozdiely v oslavách Vianoc v Taliansku

tags: #dvadsatštyri #chodov #vianočného #jedla #v #Taliansku

Populárne príspevky:

• Najväčšia bunka v tele
• Olivový krém pre suchú pokožku
• Recepty na Špekáčkové Zemiaky
• Sociálny fond a zamestnanecké benefity
• Recenzia služieb v Nitre