Édouard Manet a jeho Raňajky v tráve: Prelomové dielo impresionizmu

Francúzsky umelec Édouard Manet preklenul priepasť medzi dvoma umeleckými smermi 19. storočia - realizmom a impresionizmom. Bol inovátorom v oblasti farebnej kompozície, odmietol konzervatívne cítenie Akadémie krásnych umení a vo veľkej miere upustil od náboženských alebo alegorických tém v prospech zobrazení meštianskeho života.

Jeho obrazy vyvolávali pohoršenie verejnosti a obdiv avantgardných umelcov, ktorí sa neskôr stali známi ako impresionisti. Manet sa však s ich hnutím nikdy nestotožnil. Dnes sa jeho tvorba chápe ako prelomová a vymedzujúca začiatok moderného výtvarného umenia. Od narodenia významného francúzskeho výtvarníka Édouarda Maneta uplynie v nedeľu 23. januára 190 rokov.

Život a dielo Édouarda Maneta

Édouard Manet sa narodil 23. januára 1832 v Paríži do rodiny z vyššej spoločenskej vrstvy. Jeho otec bol úradníkom na francúzskom ministerstve spravodlivosti a matka krstnou dcérou švédskeho korunného princa. Manetov strýko Edmond Fournier podporoval záujmy chlapca a organizoval mu časté výlety do Louvru.

V roku 1848 sa mladý Manet nalodil na námornú loď smerujúcu do Brazílie. Jeho otec dúfal, že sa mu zapáči námornícky život. Manetovi sa však nepodarilo zložiť skúšky, a tak sa už o rok vrátil domov. Ako 18-ročný Manet dostával lekcie kreslenia a maľovania, ktoré mu dával výtvarník Thomas Couture. V rokoch 1853-56 cestoval po Európe, aby sa oboznámil s dielami maliarov ako Frans Hals, Diego Velázquez či Francisco Goya. Následne si v roku 1856 otvoril vlastný ateliér.

Námetmi pre jeho obrazy sa stali obyčajní ľudia vykonávajúci každodenné činnosti. Manetov obraz Pijan absintu (1859) je príkladom jeho raných pokusov o realizmus, ktorý bol v tom čase najpopulárnejším štýlom. Avšak nekompromisný odraz reality života odrážajúci sa v postave opitého muža nebol akceptovaný.

V roku 1862 sa Manet zosobášil so Suzanne Leenhoffovou - údajnou milenkou jeho otca. Celé hodiny strávil pod holým nebom pozorujúc módny dav obyvateľov mesta, aby namaľoval Koncert v Tuilerijských záhradách (1862). Toto dielo zdanlivo zobrazujúce náhodných ľudí je v skutočnosti výberom prominentných osobností parížskeho meštianskeho sveta počúvajúcich koncert. Téma obrazu sa nepozdávala parížskej umeleckej vrchnosti, keďže mestské scény sa v 60. rokoch 19. storočia nepovažovali za vhodný námet pre umenie.

Manet svoje postavy považoval za súčasť zátišia, akoby nemali vlastný život. V prvom rade to pre neho boli kompozičné hodnoty na ploche obrazu. Ľudia na nich ustrnuli v určitých pózach. Kompozície jeho obrazov pripomínajú fotografické momentky.

Raňajky v tráve (Le Déjeuner sur l'herbe), 1863

Raňajky v tráve: Škandál a inovácia

Pravdepodobne najznámejším umelcovým dielom je obraz Raňajky v tráve z roku 1863. Dvojica oblečených mužov sediacich vedľa nahej ženy znepokojila viacerých členov poroty, ktorí sa starali o výber malieb na výstavu Parížskeho salónu. V tomto diele, ktoré odmietli vystaviť, spojil autor tému nedeľných výletov a u mešťanov obľúbených piknikov spolu s prostitúciou.

V tom období však viac než 4.000 obrazov odmietli zverejniť v salóne. V reakcii na to Napoleon III. zorganizoval Salón odmietnutých.

V roku 1865 sa Manet opäť pokúsil o prijatie Parížskym salónom a predstavil obraz Olympia (1863). Tento portrét inšpirovaný Tizianovou Venušou z Urbina, zobrazujúci nahú krásku pózujúcu na posteli, opäť vyvolal nevôľu. Manet však mal aj svojich zástancov. Jedným z nich bol spisovateľ Emil Zola, ktorý v článku z roku 1867 tvrdil, že takmer všetci významní umelci v začiatkoch urážajú citlivosť súčasného publika.

Manetovými priateľmi sa stali maliari ako Paul Cézanne, Paul Gauguin, Edgar Degas, Claude Monet, ale i "prekliaty básnik" Charles Baudelaire. Na plátno zachytával aj tragické výjavy. Medzi rokmi 1867-69 napríklad vytvoril sériu obrazov pod názvom Poprava cisára Maximiliána.

V roku 1870 slúžil ako vojak počas francúzsko-nemeckej vojny a pozoroval ničenie Paríža. V apríli 1883 Manet podstúpil amputáciu nohy a krátko na to zomrel.

Význam Manetovho diela

Francúzsko, ktoré má dnes na mape dejín moderného umenia obrovský význam, za to v podstate vďačí skupinke neuznaných maliarov z polovice 19. storočia. Vtedajšiemu vkusu totiž kraľoval akademizmus - jediná inštitúcia, ktorá rozhodovala o tom, čo je v móde, bola Akadémia krásnych umení. Na výtvarnej scéne dominovala, a čo sa týka obsahu a štýlu udržiavala tradičné štandardy francúzskeho maliarstva.

Za vhodné a dobré sa vtedy považovali okázalé historické a náboženské témy či portréty v nudnom, dokonale realistickom štýle a v konzervatívnych farbách. Krajinky, zátišia a témy zo súčasného života sa považovali za čosi menejcenné. Názor Akadémie bol rozhodujúci.

Maliar sa mohol stať úspešným a tak ľahšie získať zákazky len vtedy, ak mu porota prijala diela na výročný Salón v Paríži. Umelci, ktorí tam vystavovali, mohli za svoje diela vyhrať ceny, ľahšie sa im predávali a mnohokrát hneď dostali nové objednávky. Vystavovať na Salóne bolo vecou prestíže a tým aj lepších finančných ziskov. Pre porotu boli, samozrejme, vystavovateľné iba obrazy, ktoré boli podľa vkusu a štandardov Akadémie. Naleštené, realistické, vcelku nudné historické a alegorické scény plné pátosu.

Mladší maliari však nemali chuť maľovať podľa strnulých pravidiel. Obdivovali Gustava Courbeta, ktorý medzi prvými chodil maľovať priamo do krajiny, a snažili sa posunúť hranice jeho realizmu, maľovali voľnejšie a jasnejšími farbami. Nezaujímali ich historické témy, ale svet a život, ktorý videli okolo seba. V skupine odmietaných realistov, ako sa sami nazývali, boli Claude Monet, Pierre-Auguste Renoir, Alfred Sisley a Frédéric Bazille, neskôr sa k nim pridali aj Camille Pissarro, Paul Cézanne a Armand Guillaumin.

V roku 1863 porota odmietla prijať na Salón Manetove Raňajky v tráve, pretože zobrazovali nahú ženu s dvoma oblečenými mužmi na pikniku, hoci akty žien boli v poriadku, ak sa objavovali v historických scénach alebo alegóriách. Jednoducho nebol akt ako akt. Cisár Napoleon III. si však odmietnuté práce prezrel a rozhodol, že verejnosť má právo sama posúdiť toto umenie, a tak v tom roku zorganizovali aj Salón odmietnutých.

Samozrejme, veľa návštevníkov si ho prišlo pozrieť len preto, aby sa na maľbách zasmiali, ale výtvarníkom sa podarilo pritiahnuť pozornosť na nový smer v umení. Keď videli, že nemajú šancu dostať sa na oficiálnu prezentáciu, rozhodli sa, že si ju zorganizujú sami. V roku 1873 založili Monet, Renoir, Pissarro a Sisley asociáciu umelcov, aby mohli nezávisle vystavovať.

Prvú spoločnú výstavu otvorili o rok neskôr 15. apríla v Paríži na Boulevard des Capucines 35 v ateliéri fotografa Nadara, ktorý im svoje priestory požičal.

Olympia, 1863

Impresionizmus a jeho charakteristické črty

Centrom sa stal Paríž. Predstavili sa v r. 1874 v salóne odmietnutých, kde ich kritici označili za babrákov a posmešne ich nazvali podľa Monetovho obrazu IMPRESIA - dojem. Základom ich tvorby bola maľba v prírode, tvrdili, že svetlo sa počas dňa neskutočne veľa krát mení, a preto sa snažili zachytiť obraz v rôznych podobách (série obrazov).

Témy - krajinky a výjavy z každodenného života, duševný svet postáv ich nezaujímal. Maľovali technikou farebných škvŕn, ktoré zblízka nedávali žiaden význam, iba z určitej vzdialenosti vytvárali obraz. Využívali jasné svietivé farby (modrá, zelená, žltá, oranžová, červená a fialová) a vylučovali tmavé farby (čierna, sivá, hnedá).

Obdobie impresionizmu sa delí na 3 etapy:

1. impresionizmus
2. postimpresionizmus

Významní predstavitelia impresionizmu

• Édouard Manet (1832-1883) - Je prechodom medzi realizmom a impresionizmom. Je považovaný za otca myšlienky impresionizmu. Zameriava sa hlavne na figurálne výjavy z bežného života, portréty akty a zátišia. Od 70. rokov 19. storočia začína pracovať v plenéry s Monetom a Renoirom. Medzi jeho významné diela patria:
  • Mŕtvy toreádor
  • Koncert v Tuileriách - zachytáva všetky vrstvy spoločnosti a pomocou škvrny naznačuje jednotlivé postavy
  • Raňajky v tráve - pobúril spoločnosť, zobrazil tu nahú ženu s elegantne oblečenými mužmi a v zadnom pláne umiestil ďalšiu postavu ženy vo vode. V predom pláne zobrazil zátišie.
  • Olympia - je inšpirovaný Tizianovou Urbínskou venušou, bol ostro kritizovaný a kritici útočili na neslušnosť námetu pretože Manet si zobral za modelku prostitútku. Mnohých pohoršovala aj čierna slúžka.
  • Balkón
  • Portrét Emila Zolu
  • Bar vo Folies - Bergére - zaujímavým spôsobom tu zachytil atmosféru spoločnosti, ktorú zobrazil v odraze zrkadla, dominuje tu postava ženy, za ktorou sa v zrkadle odráža celý priestor.
• Claude Monet (1840-1926) - Začal ako karikaturista. Študoval v Londýne Constabla a Turnera. Na oficiálnej výstave impresionistov má 12 obrazov a aj najvýznamnejší - Impresia, východ slnka. Predmet obrazu sa u Moneta stával čoraz bezvýznamnejším, jeho cieľom bolo znázorniť prchavosť okamihu. Zväčša pracoval na viacerých dielach súčasne, chcel tým zachytiť meniacu sa atmosféru. Vznikali tak cykly obrazov. Medzi jeho významné diela patria:
  • Raňajky v tráve - pokus o silnejšie spojenie s realitou oproti Manetovi, vydáva dojem autenticky zachyteného momentu
  • Dáma v zelených šatách - 1866, zobrazil tu svoju manželku Camille, maľoval ho 4 dni, dosiahol ním vytúžené uznanie v Salóne
  • Terasa v Saint-Adresse
  • La Grenouillére - voda už nie je objektom ale symbolom chvíle, zrkadlom prchavých okamihov
  • Bulvár kapucínov - vyzretý impresionistický štýl, žiarivé farby, rýchle, tenké, krátke ťahy štetca, figúry prvý okraj - pripomínajú výrezovosť fotografie a tým umocňujú jedinečnosť momentu
  • Impresia, východ slnka - snažil sa vyvolať rozruch, líši sa od doterajšej tvorby, nezvyčajné tmavé farby, nezaujímal sa o obsah ale o meniacu sa kvalitu svetla, maľoval rýchlo, farbu nanášal aj v hrubých vrstvách, obraz nezachytáva výjav ale náladu
  • Rouenská katedrála - cyklus 28 obrazov
  • Lekná
• Alfred Sisley - Má anglický pôvod, bol výlučne krajinár, je predstaviteľom naozaj čistého impresionizmu, dokáže verne zobraziť atmosféru vody či meniacu sa atmosféru.
• Auguste Renoir - V jeho prvých dielach je zjavný vplyv Courbeta, Styky s Monetom ho vedú k uplatneniu techniky delenia ťahu farieb, čo je jedným z výdobytkov impresionizmu. Renoir uprednostňuje pred námetmi krajiny kompozície a portréty. Oslavuje ľudovú veselosť krčiem, venuje sa vysokej parížskej spoločnosti a vytvára niektoré z najnádhernejších obrazov. Renoirovo vlastné impresionistické obdobie končí s dielom Raňajky veslárov, tj. v lete roku 1880. Znepokojuje ho smerovanie impresionizmu, preto - ako Cézanne - sa vracia ku klasickej tradícii. Rozhodne však, či už maľoval zábavu alebo robil portréty, prejavovala sa v jeho tvorbe silná vlastná citlivosť a vernosť citovej atmosféry.
  • Moulin de la Galette - mnohofigurálna kompozícia, dynamický pohib, scetlo prenikajúce cez koruny stromov, maľba je idealizovaná
  • Kúpajúce sa ženy
  • Portrét pani Charpentierovej
• Edgar Degas - Grafik, maliar a sochár. Je považovaný za jedného z hlavných predstaviteľov impresionizmu, bol hlavným iniciátorom výstav no napriek tomu sa nikdy za impresionistu nepovažoval. Maľoval hlavne figurálne kompozície. Medzi jeho najčastejšie námety patria baletky, ženy, konské dostihy. Maľoval tiež rozličné scény z veľkomesta (ulice, nočné podniky, cirkus, nevestince a iné). Oproti obdivu impresionistov k voľnej prírode a slnečnému svetlu uprednostňoval Degas umelé svetlo divadelných rámp a lokálov. Bol jedným z prvých maliarov, ktorí umelecky znázornil efekty nového plynového osvetlenia.
  • Žena s chrizantémami
  • Baletná škola - Baletky v šatni
  • Preteky amatérov
  • Po kúpely
  • Koniec arabesky
• Camille Pissarro - Bol maliar a kresliar, najstarší z členov skupiny impresionistov. Maľoval život na francúzskom vidieku, hlavne krajiny, ako aj scény z Montmartru. Vyučoval maliarstvo, medzi jeho žiakov patrili aj Paul Gauguin a Paul Cézanne. Celý život zachytával svoje dojmy, ktorým dospel pri pozorovaní rozmanitých prejavov prírody. Vrcholom jeho impresionistickej tvorby je obdobie v rokoch 1870 až 1880. Jeho tvorba sa v tomto období vyznačuje farebnými objavmi, samo svetlo sa stáva „námetom“, hlavným činiteľom na obraze. Vábia ho zlatisté a striebristé efekty, zelené a krehké lístie, rozkvitnuté stromy, obilné polia, potoky a barančeky na oblohe.

Typické impresionistické obrazy sa poznajú podľa toho, že sú tvorené krátkymi ťahmi (resp. dotykmi) štetca a nemiešanou farbou (predovšetkým jasnými a žiarivýmy farbami), čím vznikol štruktúrovaný povrch. Obraz sa nám preto javí ako zmes farebných škvrniek a zamazaných plošiek.

Vznikol v 19. Stor., ale naplno sa prejavil až v sedemdesiatych rokoch 19.

Porovnanie znakov umeleckých smerov

Édouard Manet Raňajky v tráve : Toto dielo u ľudí vyvolalo pohoršenie. Najme tým, že na obraze je nahá žena s dvoma oblečenými mužmi. V tej dobe totiž ešte stále uprednostňovali maľbu antiky pred skutočnosťou. Manet s týmto obrazom chcel uspieť na Salóne, ale bol odmietnutý a nebolo to jeho prvé odmietnutie. No Manet to nevzdával, a naďalej túžil po verejnom uznaní.

France, which today has a huge importance on the map of the history of modern art, basically owes it to a group of unrecognized painters from the mid-19th century. For the taste of that time was ruled by academism - the only institution that decided what was in fashion was the Academy of Fine Arts. It dominated the art scene, and in terms of content and style, it maintained the traditional standards of French painting.

tags: #edgar #degas #ranajky #v #trave #obraz

Populárne príspevky:

• Špaldové sušienky Nature Line
• Sortiment ovocia a zeleniny na Slovensku
• Najlepšie miesta pre pizzu v Prešove
• Plnky z jedlých gaštanov
• Tipy na prípravu baklažánu