Ekológia života lososa: Ohrozenia a udržateľnosť

Ryba je v kresťanskom svete považovaná za pôstne jedlo a postupne sa ako symbol kresťanstva stala aj súčasťou štedrovečernej hostiny Slovákov. Rybacie mäso je ľahko stráviteľné a zároveň je cenným zdrojom bielkovín, minerálov a vitamínov.

Ak ryby konzumujeme, mali by sme vedieť, odkiaľ pochádzajú, s ohľadom na naše zdravie aj s ohľadom na ryby. Nejde totiž len o nás, ale aj o živé stvorenia, ktoré sa často chovajú v zlých podmienkach.

Na druhej strane spotreba rýb na Slovensku je veľmi nízka a nedosahuje ani celosvetový priemer. Z výsledkov prieskumu Eurobarometer o spotrebiteľskom správaní zase vyplýva, že aspoň raz za mesiac konzumuje ryby a morské plody iba 45 % Slovákov a Sloveniek.

Zo sladkovodných rýb sa u nás konzumuje hlavne kapor a pstruh, prípadne sivoň, sumec, šťuka alebo zubáč.

Kvalita vody a zdravie rýb

„Zdravé ryby súvisia najmä s kvalitou vody. Ak voda nie je znečistená, ryby sú kvalitné. Na Slovensku sa síce kvalita vody vo väčšine vodných tokov výrazne zvýšila, no stále máme problematické oblasti, ktoré sú znečisťované najmä zo starých environmentálnych záťaží. Ide napríklad o znečistenie povodia Laborca, a tým aj Zemplínskej Šíravy polychlórovanými bifenylmi, znečistenie stredného toku Nitry ťažkými kovmi či problémy s ťažkými kovmi v Orave. Pri kúpe ryby by sme preto mali prihliadať na to, odkiaľ ryba pochádza. Ryby sú totiž akýmsi lakmusovým papierikom čistoty vôd, v ktorých žijú.

Ladislav Pekárik v prednáške venovanej rybám v rámci cyklu Veda v CENTRE uviedol, že by si nekupoval rybu z juhovýchodnej Ázie. Takisto Baltské more a Severné more patria podľa neho medzi najznečistenejšie moria sveta, ktoré sú navyše plytšie a majú tak menší objem vody ako napríklad Stredozemné more, pričom ani to už v súčasnosti nepatrí medzi najčistejšie moria.

Ak sa vo vode a v sedimentoch riek nachádzajú ťažké kovy, nájdeme ich aj v rybách. Medzi najväčší problém patrí v tomto smere ortuť, ktorá zostáva v životnom prostredí aj tisíce rokov. Ortuť v riekach, jazerách a oceánoch predstavuje najväčšie riziko, pretože sa mení na zvlášť toxickú formu nazývanú metylortuť - mimoriadne toxické metylzlúčeniny -, ktorá je prítomná najmä v rybách.

Ortuť je toxická pre ľudský nervový systém aj pri pôsobení veľmi nízkych dávok.

Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com

Problém večných chemikálií (PFAS)

Takzvané večné chemikálie, pre ktoré je charakteristická silná väzba uhlíka a fluóru, sa v prírode nerozkladajú a podľa analýz sú prakticky všade. Používajú sa na impregnovanie textílií aj v mnohých iných produktoch (ešte donedávna boli aj vo voskoch na lyže). Odpadovými vodami sa potom dostávajú do životného prostredia.

Takzvaným večným chemikáliám sme vystavení každý deň. Perfluórovanými a polyfluórovanými alkylsulfonátmi (PFAS), takzvanými večnými chemikáliami, sa zoberá aj Jaroslav Semerád z Mikrobiologického ústavu Akadémie vied Českej republiky. PFAS zahŕňajú vyše 4 700 chemických látok, ktoré sa v priebehu času hromadia v ľudských telách a v životnom prostredí.

Jaroslav Semerád a jeho tím potvrdili ich prítomnosť aj v kaproch, ktoré sa chovali v čistej vode. Dáta Mikrobiologického ústavu Akadémie vied ČR ukazujú, že dôležitú úlohu v kontaminácii rybieho tkaniva zohráva nielen pozícia v potravovom reťazci, ale aj miesto výskytu ryby v rieke. Bylinožravé ryby ich majú v tele menej ako tie dravé. Vzorky pochádzali z rýb z tečúcich aj zo stojatých vôd a koncentrácia PFAS v niektorých rybách násobne prekračovala stanovené limity.

Európska komisia pritom stanovuje maximálne bezpečné koncentrácie PFAS vo svalovine sladkovodných rýb určených na konzumáciu od 35 nanogramov pre perfluóroktánsulfonát do 45 nanogramov na gram pre kombináciu všetkých možných látok zo skupiny PFAS. Večné chemikálie (PFAS) kontaminujú pôdu, povrchové vody aj zdroje podzemnej vody.

Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com

Znečistenie plastmi

Ďalším environmentálnym problémom, ktorý má dosah aj na ryby, sú plasty. Zamorujú životné prostredie a časom sa rozpadajú na miniatúrne čiastočky, takzvané mikroplasty a nanoplasty. Riešenie problému s plastovým odpadom je, žiaľ, v nedohľadne. Tohtoročné rokovania OSN o plastovom odpade v juhokórejskom Pusane sa skončili bez výsledku. Štáty sa zhodli len na tom, že rokovania majú pokračovať budúci rok.

Podľa OSN sa celosvetovo vyprodukuje okolo 460 miliónov ton plastov, pričom polovica je určená len na jedno použitie. V relácii Hyde Park Civilizace na ČT24 environmentálny chemik profesor Tomáš Cajthaml uviedol, že plasty sú toxický odpad. Čo sa stane, ak preniknú do bunky? Podľa Cajthamla je efektov, ktorým nie vždy rozumieme, mnoho. „Takmer vždy však štúdie ukazujú, že spôsobujú (v bunke) takzvaný oxidatívny stres. To znamená, že bunka je v nerovnováhe. Sú tam voľné radikály, reaktívne formy kyslíka, ktoré bunke škodia. To môže mať za následok zápaly.“ Môžu byť aj potencionálne rakovinotvorné.

Znečistenie plastovým odpadom, mikro- a nanoplastmi, predstavuje obrovský problém aj pre ekosystémy oceánov, morí, riek a jazier.

Biodostupnosť plastov a mikroplastov podľa veľkosti a kľúčových zdrojov.

Chov lososov v Nórsku a problémy s ním spojené

Veľkú diskusiu rozvírila v Nemecku aj najnovšia správa organizácie Foodwatch o podmienkach, v akých chovajú lososy v Nórsku. „Odvetvie chovu lososov vo veľkej miere prispieva k problémom v oblasti životného prostredia a dobrých životných podmienok zvierat. Najmä akvakultúry v Nórsku, ktoré sú jedným z najväčších producentov lososov na svete, zápasia s chorobami, so zamorením parazitmi a s vysokou úmrtnosťou,“ uvádza vo svojej správe organizácia Foodwatch.

Aj preto zostavila petíciu, v ktorej požaduje zákaz predaja lososa nórskeho v Nemecku. Analýzy organizácie Foodwatch odhalili, že v minulom roku uhynulo v Nórsku sto miliónov chovných lososov. Pre svoju správu s názvom Zhnité ryby (Faule Fische) organizácia Foodwatch analyzovala údaje pochádzajúce z viacerých zdrojov - boli to oficiálne vládne správy, správy z médií a štúdie. Príčinou sú často infekčné choroby, poranenia a zamorenie všami lososovými (Lepeophtheirus salmonis).

Aj malé zamorenia týmto parazitom sú pre lososy nebezpečné: voš lososová sa živí kožou a krvou lososa. Nórsky úrad pre bezpečnosť potravín pritom už v minulosti opakovane odhalil závažné priestupky týkajúce sa spracovania rýb, ktoré môžu ohroziť zdravie človeka. Tieto chovy sú problémom aj pre životné prostredie. Každoročne podľa Foodwatch unikne 200 000 lososov do voľnej prírody.

Vyhynutie druhov rýb na Slovensku

Keď sa povie vymieranie živočíšnych druhov, len málokto pomyslí na našu krajinu. Takéto veľké zásahy do prírody predsa malé Slovensko urobiť nedokáže, alebo áno? Pravdou je, že i naša príroda postráda niekoľko druhov zvierat, ktoré kedysi žili na Slovensku, no dnes ich tu už nenájdete. Dopátrať sa k vyhynutým a ohrozeným druhom rastlín, húb a živočíchov na Slovensku je pomerne jednoduché. Stačí si preštudovať Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska v ktorom človek nájde všetko čo potrebuje. Na Slovensku pritom vyhynulo už niekoľko druhov zvierat - 6 druhov rýb, 2 druhy cicavcov a 2 druhy vtákov, pričom desiatky ďalších patria k druhom ohrozeným.

Medzi na Slovensku vyhynuté druhy zvierat patrí i drop malý, ktorý dorastá približne do veľkosti bažanta. Kedysi obyvateľ i slovenskej časti rieky Dunaj, no dnes len náš ďalší vyhynutý druh. Jeseter ruský sa po Dunaji proti prúdu dostával dokonca i na Moravu, no i tam je dnes už len legendou. Tento druh jesetera patrí k tým väčším. Jeho dĺžka dosahuje až 2 metre a hmotnosť aj 100 kg. Na Slovensku boli na začiatku 20. storočia bežné úlovky vážiace 80 až 90 kg.

Typická východoeurópska ryba, ktorá sa dnes ešte stále ojedinele objaví i vo vodách Dunaja, kedysi doplávala i k Slovenským hraniciam. Jeseter hladký je od jesetera ruského o niečo menší a dorastá do maximálnej dĺžky asi 160 centimetrov. V slovenskom úseku Dunaja bol jeseter hviezdnatý vždy vzácnou návštevou, no už niekoľko rokov je u nás pokladaný za oficiálne vyhynutý druh. Pôvodne sa tento druh vyskytoval v Čiernom, Egejskom, Azovskom a Kaspickom mori a vo veľkých riekach, ktoré sa do nich vlievajú.

Vyza veľká je často mylne považovaná za najväčšiu sladkovodnú rybu, čo však nie je celkom presné, pretože sa nejedná o čisto sladkovodný druh. Nič to však nemení na tom, že vyza veľká je skutočne obrovská. Najväčší jedinec vážil až 1571 kg. Vyza veľká sa dožíva i 120 rokov a dosahuje dĺžku až 8,5 metra. Tento druh sa v minulosti vyskytoval v slovenskej časti Dunaja a objavoval sa dokonca i na dolnom toku Váhu.

I keď je losos atlantický ryba, ktorá žije väčšinu svojho života v mori, dospelí jedinci počas svojho života migrujú proti prúdu riek za účelom trenia hlboko do vnútrozemia. Práve rieky a sladká voda je teda rodiskom lososov. Losos atlantický sa kedysi v hojnom počte vyskytoval i na Slovensku či v Čechách. Podobný osud ako lososa atlantického postretol na Slovensku i pstruha morského. Po prehradení riek sa už pstruh za cieľom trenia do našich riek nedostane, a tak sa musíme „uspokojiť“ s nemigrujúcim druhom, a teda pstruhom potočným.

Medzi kriticky ohrozené druhy rýb na našom území patrí celkom 6 druhov. Medzi vyhynuté patrí Vyza veľká a ďalšie druhy jeseterov, Pstruh morský či Losos atlantický. Všetko sú to migrujúce druhy rýb.

Podľa zverejnenej správy World’s Forgotten Fishes (Stratené ryby sveta) až jednému z troch sladkovodných druhov rýb hrozí vyhynutie. Sladkovodné rieky či jazerá predstavujú len percento vôd na Zemi, no práve v nich žije 51 percent všetkých druhov rýb a jedna štvrtina všetkých druhov stavovcov na planéte. Od tohto druhového bohatstva závisí nielen zdravie svetových riek a mokradí, ale aj živobytie stoviek miliónov ľudí.

Aj posledná Správa WWF o stave planéty, ktorá sleduje stav populácií voľne žijúcich živočíchov varuje, že k najväčšiemu poklesu biodiverzity dochádza práve pri sladkovodných rybách. Pokles sledovaných populácií sladkovodných rýb predstavuje od roku 1970 až 84 percent, pričom v prípade populácií migrujúcich druhov rýb (napr.

„Nikde na svete nie je strata biodiverzity tak akútna ako v našich riekach, jazerách a mokradiach a najjasnejším indikátorom škôd, ktoré páchame, je rýchly pokles populácií sladkovodných rýb,“ hovorí Stuart Orr, WWF líder pre oblasť sladkovodných ekosystémov.

Nelegálny obchod s kaviárom je hlavný dôvod, prečo patria jesetery medzi najohrozenejšie druhy na svete a prečo sa strácajú i z európskych riek, vrátane Slovenska. Jesetery, označovaní aj za „riečnych obrov“ prežili v našich riekach od čias dinosaurov, no dnes 23 z 27 druhov hrozí vyhynutie. Dôvodom nie je len spomínaný obchod s kaviárom, ale tiež nadmerný lov, znečistenie, priehrady, ktoré blokujú ich migračné trasy. Európske úhory patria medzi najpašovanejšie živočíchy sveta. Aj oni pritom patria podľa IUCN medzi kriticky ohrozené.

Riešenia

Správa upozorňuje na devastujúce dopady kombinácií rôznych hrozieb, ktorým čelia sladkovodné ekosystémy a ryby, ktoré v nich žijú. Je to najmä ničenie biotopov, výstavba priehrad a ďalších typov bariér na voľne tečúcich riekach, nadmerný odber vody či znečistenie, ktoré sa do vôd dostáva z domácností, poľnohospodárstva a priemyslu. Tieto hrozby sú prítomné naprieč regiónmi a Európa nie je výnimkou.

Aj Európska environmentálna agentúra (EEA) práve zverejnila správu o prekážkach na európskych riekach. Vyplýva z nej, že na týchto riekach existuje viac ako milión bariér a asi 10 percent z nich je zastaraných. EEA upozornila, že bariéry sú jeden z hlavných dôvodov, pre ktoré je 60 percent riek v Európe v zlom ekologickom stave. Bariéry bránia migrácii rýb, ale aj iných druhov živočíchov, ako aj prúdeniu sedimentov a živín.

„Existuje dlhý zoznam hrozieb, ktoré zhoršujú stav našich riek, jazier a mokradí a ohrozujú život v nich, no existuje aj zoznam riešení, ktoré môžu zabrániť kolapsu sladkovodných ekosystémov. Musíme chrániť posledné voľne tečúce rieky, obnovovať mokrade a riečne nivy a odstraňovať z riek prehradenia, v prvom rade tie, ktoré už dávno neslúžia svojmu účelu a prehradzujú rieky naprieč celým tokom. Od európskych krajín to vyžaduje Rámcová smernica o vode ako aj Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030. Jedným z cieľov stratégie je zabezpečiť 25-tisíc kilometrov voľne tečúcich riek a podľa smernice majú krajiny dosiahnuť na svojich riekach dobrý ekologický stav do roku 2027.

WWF Slovensko spolu so Slovenským vodohospodárskym podnikom a ŠOP SR tiež pracuje na zozname ďalších bariér vhodných na odstránenie, čo je jeden z najlepších prírode blízkych spôsobov spriechodnenia rieky.

Na svete bolo doteraz opísaných 18 075 druhov sladkovodných rýb a mnohé druhy stále čakajú na objavenie. Len v Južnej Amerike bolo za posledné desaťročie každý rok opísaných viac ako 104 nových druhov sladkovodných rýb. Rovnako boli napr. minulý rok v oblasti Indie objavené nové druhy rýb. Správa World’s Forgotten Fishes upozorňuje, že toto druhové bohatstvo je nevyhnutné nielen pre zdravie svetových riek, jazier a mokradí.

Losos atlantický - životný cyklus a výživové hodnoty

Losos atlantický (Salmo salar) je jednou z najcennejších rýb, ktoré obývajú severný Atlantik. Jeho popularita pramení nielen z jeho lahodnej chuti, ale aj z vysokého nutričného profilu, ktorý z neho robí superpotravinu vyhľadávanú po celom svete. Životný cyklus lososa atlantického je fascinujúci a komplexný. Začína sa v sladkých vodách riek, kde sa ryby narodia a strávia prvú časť svojho života. Mladé lososy, známe ako "pstruhy", sa živia hmyzom a malými vodnými organizmami.

Počas tohto obdobia, ktoré trvá zvyčajne 2 až 3 roky, sa pripravujú na migráciu do mora. Migrácia do mora je kľúčová pre ich rast a vývoj, pretože v oceáne nájdu bohatšie zdroje potravy. V oceáne lososy atlantické rastú a naberajú silu, živia sa rybami a kôrovcami. Po niekoľkých rokoch strávených v mori sa lososy vracajú do riek, kde sa narodili, aby sa rozmnožili.

Táto migračná cesta je náročná a vyžaduje si prekonanie mnohých prekážok, vrátane dravcov a vodných prekážok. Je dôležité si uvedomiť, že losos atlantický sa po trení, na rozdiel od pacifických druhov, nemusí zomrieť a môže sa vrátiť do mora a opäť sa rozmnožovať.

Geografické rozšírenie lososa atlantického zahŕňa severný Atlantik, s populáciami najmä v oblastiach Škótska, Írska, Kanady a Nórska. Tieto oblasti poskytujú ideálne podmienky pre ich život, s chladnými, čistými vodami a dostatkom potravy. Klíma a kvalita vody v týchto regiónoch sú zásadné pre úspešný rast a reprodukciu lososov.

Losos atlantický je cenený pre svoj vysoký obsah živín, ktoré sú prospešné pre ľudské zdravie. Predovšetkým je bohatý na:

• Omega-3 mastné kyseliny: Tieto esenciálne mastné kyseliny majú protizápalové účinky a prispievajú k zdraviu srdca a mozgu. Konkrétne, EPA a DHA, dve hlavné omega-3 mastné kyseliny v losose, znižujú riziko srdcových ochorení a podporujú kognitívne funkcie.
• Vysokokvalitné bielkoviny: Bielkoviny sú stavebnými kameňmi tela a sú nevyhnutné pre rast, opravu tkanív a imunitný systém. Losos obsahuje všetky esenciálne aminokyseliny, ktoré telo potrebuje.
• Vitamíny B: Skupina vitamínov B, vrátane B12, niacínu a pyridoxínu, zohráva kľúčovú úlohu v energetickom metabolizme a nervovom systéme.
• Vitamín D: Dôležitý pre zdravie kostí, imunitný systém a vstrebávanie vápnika. Vitamín D v losose je obzvlášť cenný, pretože ho mnohí ľudia nemajú dostatok.
• Selén: Antioxidant, ktorý chráni bunky pred poškodením a podporuje funkciu štítnej žľazy.

Pravidelná konzumácia lososa atlantického môže prispieť k zlepšeniu celkového zdravia a zníženiu rizika rôznych chronických ochorení.

Divoký vs. chovaný losos

Rozlišujeme dva hlavné zdroje lososa atlantického: divoký a chovaný. Medzi nimi existujú významné rozdiely v nutričnom profile, environmentálnom dopade a chuti.

Divoký losos: Žije vo voľnej prírode a živí sa prirodzenou stravou. Má nižší obsah tuku a vyšší obsah omega-3 mastných kyselín ako chovaný losos. Jeho chuť je výraznejšia a štruktúra mäsa pevnejšia. Problémom je však jeho sezónna dostupnosť a vyššia cena.

Chovaný losos: Chová sa v rybích farmách. Má vyšší obsah tuku a nižší obsah omega-3 mastných kyselín ako divoký losos. Jeho chuť je jemnejšia a konzistentná. Chov lososov však môže mať negatívny dopad na životné prostredie, vrátane znečistenia vody a šírenia chorôb.

Pri výbere lososa je dôležité zvážiť tieto rozdiely a vybrať si takú variantu, ktorá najlepšie vyhovuje vašim preferenciám a hodnotám.

Príprava lososa atlantického: Kulinárske možnosti

Losos atlantický je mimoriadne všestranná ryba, ktorú možno pripraviť rôznymi spôsobmi. Medzi najobľúbenejšie patria:

• Pečenie
• Grilovanie
• Smaženie
• Údenie
• Surový (sushi, sashimi)

Pri konzumácii lososa atlantického je dôležité brať do úvahy udržateľnosť a etické hľadiská. Nadmerný rybolov môže viesť k vyčerpaniu populácií divokého lososa. Preto je dôležité uprednostňovať lososa z udržateľných zdrojov, ktorý je certifikovaný organizáciami ako MSC (Marine Stewardship Council). Taktiež je potrebné zvážiť dopad chovu lososov na životné prostredie a podporovať farmy, ktoré praktizujú udržateľné chovné metódy.

Pri nákupe lososa atlantického sa zamerajte na:

• Certifikáty udržateľnosti (MSC).
• Pôvod lososa (preferujte lososa z udržateľných chovov alebo divokého lososa z oblastí s dobre riadeným rybolovom).
• Vzhľad lososa (mäso by malo byť jasnej farby a bez zápachu).

tags: #ekologia #zivota #lososa

Populárne príspevky:

• Olivový olej z Kréty – recenzia
• Historie Velvarské brány ve Slaném
• Vajíčka a autosedačky
• Recepty z kozľaciny
• Ako správne čistiť odsávačku mlieka