Emitent podiel masa: Definícia a kontext

Súhrn peňazí v danej ekonomike sa volá peňažná zásoba (alebo množstvo peňazí, menová zásoba či peňažná masa, angl. money supply). Peňažná jednotka (či menej presne: oficiálne peniaze vôbec) jedného štátu (zoskupenia štátov) sa nazýva aj mena, ale slovo mena znamená aj (a to predovšetkým) peňažnú sústavu jedného štátu (zoskupenia štátov).

Termín peniaze označuje dva koncepty: abstraktnú zúčtovaciu jednotku, prostredníctvom ktorej možno porovnávať hodnotu statkov, služieb a záväzkov; a čokoľvek, čo je v širokom rozsahu etablované ako platidlo. Spomínaný štandard hodnoty často slúži aj ako prostriedok výmeny, ale nie je to tak vždy.

Definícia peňazí sa historicky menila, dlhý čas (najmä pred koncom 19. storočia) sa peniaze definovali ako vzácne kovy (zlato, striebro). Na sledovanie peňažnej masy v ekonomike sa používajú súhrnné ukazovatele - peňažné agregáty.

Za základnú funkciu peňazí sa obyčajne považuje umožnenie, uľahčenie výmeny tovarov (tovarov, služieb) medzi jednotlivcami či skupinami ľudí. K tomu prišlo už v predhistorickej dobe, keď určité predmety majúce v príslušnej spoločnosti širší význam a uznávanú hodnotu (plátno, dobytok, mušle, neskôr kovy, najmä drahé) sa vsunuli do predtým priamej výmeny predmetov za predmety iného druhu. Hodnota vymieňaných predmetov sa začala udávať v zodpovedajúcom množstve peňažnej jednotky (napríklad počet uncí zlata vyjadroval hodnotu tovaru).

Spočiatku sa množstvo kovov vo funkcii peňazí pri výmene určovalo vážením a následným delením. V krajinách Malej Ázie sa prikročilo v prvej polovici 1. tisícročí pred Kristom k trvalému rozdeleniu peňažného kovu razením kovových mincí s označením, ktoré malo zaručiť rovnaké množstvo kovu v minciach rovnakého druhu, teda aj ich rovnakú hodnotu. Tým odpadla potreba váženia a delenia množstva kovov pri každom konkrétnom výmennom akte.

Razenie kovových peňazí sa stalo výlučným právom vládcu krajiny. Bolo neraz aj zneužívané tým, že množstvo alebo podiel drahých kovov v minciach sa zvyšoval bez toho, aby sa ich stanovená formálna hodnota primeranie znížila. Tento postup predstavoval v tých časoch jednu z hlavných príčin znižovania hodnoty peňazí.

Peniaze do vtedy ešte len kovovej forme musel pri výmene za predmety kupujúci predávajúcemu fyzicky odovzdávať a ten ich prevziať. To vyžadovalo ich hmotný prenos na miesto výmeny a neposkytovalo dostatočnú ochranu pred stratou, krádežou či lúpežou.

V rozvíjajúcich sa talianskych mestách v 15. storočí (niečo podobné existovalo v Číne o niekoľko storočí skôr) sa vytvoril spôsob prevodu mincí z miesta na miesto tak, že mince boli fyzicky vložené do "banky" (presnejšie: u finančného či bankového podnikateľa) na jednom mieste a spriaznená "banka" na inom mieste fyzicky vyplatila rovnakú sumu proti predloženiu potvrdenia (či zmenky), ktoré možno v istom zmysle považovať za ranú formu papierových peňazí.

V 9./11. storočí sa v Číne a v 17. storočí v Európe začali systematicky tlačiť papierové peniaze v pravom slova zmysle. Mali vtedy vyznačenú hodnotu odvodenú od hodnoty určitého množstva drahého kovu. Výlučný vydavateľ (emitent) týchto peňazí zaručoval, že hodnota vydaných papierových peňazí bude zodpovedať na nich vyznačenej výške.

Táto zameniteľnosť papierových peňazí za drahé kovy (krytie peňazí drahým kovom) sa postupne obmedzovala a celosvetová ekonomická kríza v 30. rokoch 20. storočia sa stala konečným impulzom, kedy toto viazanie vo väčšine vyspelých štátov zaniklo. Papierové peniaze uľahčili znehodnocovanie peňazí samotným vydavateľom, keď boli dávané do obehu vo väčšom rozsahu ako vyžadovala potreba ich obehu a rozsah ich krytia drahými kovmi alebo inými reálnymi hodnotami.

Dnes banky pre svojich klientov vedú bežné účty, na ktorých sa sústreďujú vklady a z ktorých sa uhrádzajú rôzne záväzky klientov podľa ich pokynov (dispozícií). Údaje o stave a pohyboch na účtoch a o realizovaní pokynov klientov bankami čím ďalej viacej prechádza z papierových foriem na využívanie informačných a komunikačných technológií.

Hodnota peňazí, definovaná ako obrátená hodnota cenovej hladiny a/alebo výmenný kurz meny, nie je stála, ale sa mení v priebehu času. Zmeny hodnoty peňazí závisia predovšetkým od národohospodárskych (makroekonomických) faktorov, akými je množstvo peňazí v obehu, stav, vývoj a efektivita hospodárstva, vyrovnanosť dovozu a vývozu resp. zahraničnej platobnej bilancie, vyrovnanosť štátneho a verejného rozpočtu.

Dnes je emitentom obyčajne len jediná štátom poverená banka, tzv. centrálna banka (staršie nazývaná ceduľová banka), menej často priamo štát, teda vláda. V podstate neexistuje možnosť, aby vnútri jedného štátu existovala slobodná konkurencia medzi dvomi, či viacerými menami. Iné ako domáce meny, majú v daných štátoch iba obmedzenú úlohu.

Hodnota mien v medzinárodnom porovnaní sa určuje z vývoja tzv. menových kurzov.

Tvorba peňazí

Existujú dva hlavné spôsoby tvorby peňazí:

1. Tvorba bankoviek a mincí: Ide o tvorbu peňazí v centrálnej banke. Bankovky a mince obyčajne vytvára fyzickým tlačením resp. razením centrálna banka.
2. Tvorba peňazí na bežnom účte: Nové peniaze na bežnom účte vznikajú tak, že ľubovoľná komerčná banka niečo kúpi resp. niekomu poskytne úver a za kúpenú vec zaplatí resp. požičiavané peniaze vyplatí peniazmi ňou samou novo vytvorenými púhym zápisom v účtovných knihách (t.j. v praxi v počítači).

Peniaze sú nielen sprostredkovateľom trhovej výmeny, ale aj samy osebe sú tovarom, ktorý je vystavený princípu ponuky a dopytu. Peniaze nielen sprostredkúvajú výmenu predmetov a platenie služieb, ale zároveň umožňujú poskytovať úvery. Poskytnutie pôžičiek bankami sa viaže na dôveryhodnosť dlžníkov splácať vypožičané peniaze podľa dohodnutých podmienok a/alebo na záruky iných osôb alebo viazanie iných hodnôt (napríklad zriadenie záložného práva na nehnuteľnostiach, uloženie cenných papierov v banke a podobne).

Menový štandard

Menový štandard je typ štandardných peňazí, ktoré štát používa. Možnosti sú:

• nekovový štandard - napr. mušle, plátno atď.
• kovový štandard
  • monometalizmus - napr. zlatý štandard
  • bimetalizmus - napr. strieborný štandard
• papierový štandard

Kovový štandard zahŕňa aj prípady, keď obiehajú konvertibilné papierové peniaze (t.j. papierové peniaze konvertibilné za kov daného štandardu, napr. zlato). Od začiatku 70. rokov 20. storočia majú prakticky všetky štáty sveta papierový štandard.

Funkcie peňazí - podobne ako definícia peňazí- sú v literatúre viacmenej sporné, ale Aristotelov zoznam je asi najbežnejší:

1. prostriedok výmeny a platidlo
2. uchovávateľ hodnoty
3. zúčtovacia jednotka (mierka hodnoty)

Niektorí autori pridávajú ako 4. funkciu štandard pre odložené platby. Marx zas k vyššie uvedeným trom funkciám pridáva ešte ako 4. funkciu peňazí platidlo a ako 5. funkciu funkciu svetových peňazí.

Prehľad vývoja peňazí:

Množstvo peňazí v obehu má priamy vplyv na ekonomiku štátu.

V zásade každý štát (resp. zoskupenie štátov) disponuje menovou zvrchovanosťou. To značí, že štát (resp. zoskupenie štátov) vydáva vlastné peniaze - má vlastnú menu (doláre, eurá, libry, zloté atď.) a iné meny nesmú ohroziť dominantné postavenie ustanovenej domácej meny.

tags: #emitent #podiel #masa #definícia

Populárne príspevky:

• Nutričná hodnota vareného kuracieho mäsa
• Recept na šalát z čínskej kapusty
• Bravčové koleno: jednoduchý recept pre tlakový hrniec
• Recept na RAW koláč
• Rozdiely medzi práčkami Elektrolux