Exponenciálny rast produkcie ryže a jeho dôsledky
Exponenciálny rast je princíp známy predovšetkým z oblasti financií, kde jeho prejavy označil Einstein za ôsmy div sveta. Stretávame sa s ním však vo všetkých oblastiach objektívnej reality vrátane biosféry. Práve výskumom jeho prejavov v tejto sfére sa zaoberal profesor emeritus Dr. Bartlett.
Na vysvetlenie exponenciálneho rastu sa často používa príklad s baktériami. Baktérie, ako je známe, sa množia delením. Baktéria sa rozdelí a vzniknú z nej dve, z tých dvoch následne po rozdelení štyri, zo štyroch osem, z ôsmich šestnásť atď. Predstavme si, že máme k dispozícii baktérie, ktoré sa takto delia každú minútu. Ak vložíme jednu takúto baktériu do prázdnej fľaše o jedenástej predpoludním a zistíme, že na poludnie, o dvanástej, je fľaša plná baktérií, ide o obvyklý prejav trvalého rastu, pri ktorom je čas zdvojnásobenia sledovaných prvkov jedna minúta.
V tomto kontexte si môžeme položiť dve otázky:
- O koľkej bola fľaša plná do polovice?
- Keby ste boli priemernou baktériou vo fľaši, kedy by ste si prvý raz uvedomili, že čoskoro už nebude žiadny priestor potrebný na život?
Grafické znázornenie exponenciálneho rastu
Z tohto experimentu vyplýva, že doterajšie tempo rastu pozemskej populácie, ako aj spotreby prírodných zdrojov, je dlhodobo neudržateľné. Svedčí o tom základná aritmetika a pre mysliaceho človeka je bezpredmetné hovoriť o ochrane životného prostredia bez toho, aby súčasne zdôraznil samozrejmý fakt, že pre oboje je nevyhnutnou podmienkou obmedzenie rastu populácie. Práve preto dochádza Dr. Bartlett ku konečnému záveru, že "najväčším nedostatkom ľudskej rasy je jej neschopnosť porozumieť prejavom exponenciálneho rastu".
Toto konštatovanie stojí za zváženie, pretože účinky neriešenia týchto problémov sa dnes prejavujú priam slimačím tempom. V roku 2011 nám médiá často pripomínali, že čoskoro dosiahne počet obyvateľov planéty 7 mld. Stalo sa, a to bez fanfár. Zdá sa, že ani globálne problémy s nedostatkom prírodných zdrojov nie sú pre médiá natoľko zaujímavé, ako skorší príchod prvého snehu. Tak či onak, myšlienka na pripodobenie ľudí ku kvasinkám mi neschádza z mysle. Mnohí z nás nie sú o nič múdrejší, než tie kvasinky -- alebo sa tým, prinajmenšom, nenechajú nijak znepokojovať.
Môže ekonomika rásť donekonečna?
Pritom pohľad na graf rastu pozemskej populácie hovorí jasnou rečou. Ide tu jednoznačne o exponenciálny rast. Keď sa na Zemi objavil človek, disponoval -- podobne ako tie baktérie -- množstvom životného priestoru (a prírodných zdrojov), a to počas takého dlhého obdobia, že vôbec nebol schopný vnímať hrozbu ich nadchádzajúceho nedostatku. Na prelome osemnásteho a devätnásteho storočia tu bola len jedna miliarda ľudských bytostí.
Sila strojov, ktoré so sebou priniesla nadchádzajúca priemyselná revolúcia, umožnila produkciu lacných potravín, prístupných prakticky pre všetkých. Hoci nám trvalo priam večnosť, kým sme to dotiahli na jednu miliardu, 2 mld. sme dosiahli už v r. 1922, 3 mld. v r. 1959, 4 mld. v r. 1974, 5 mld. v r. 1987, 6 mld. v r. 1999 a 7 mld. v r. 2011. Všimli ste si, že nám trvá čoraz menej rokov, kým nás pribudne 1 miliarda?
Graf rastu svetovej populácie od roku 1800 do roku 2100 (prognóza)
Zvýšenie z 1 mld. na 2 mld. nám trvalo 118 rokov, kým zo 6 na 7 mld. Nie je žiadnou náhodou, že graf rastu zemskej populácie sa dokonale zhoduje s grafom rastu hektárových výnosov kukurice. Schopnosť dopestovať viac obilnín z rovnakej výmery je hlavným faktorom populačnej explózie.
Položme si teraz otázku, čo umožnilo taký enormný rast produkcie potravín. Kľúčovým je tu výraz "lacných". Ceny kukurice klesali v obrátenom pomere k rastu jej produkcie. Ale o koľko viac kukurice -- alebo pšenice, ryže, raže či sóje -- budeme naďalej schopní z rovnakej výmery vyprodukovať? A viac ornej pôdy jednoducho niet. O koľko viac ropy budeme schopní vyťažiť?
Mnohé problémy, ktorým dnes čelíme, možno priamo pripísať na vrub prudkému rastu populácie: Nedostatok vody, rozmáhajúce sa choroby v treťom svete, masová imigrácia, problémy so zdravotnou starostlivosťou. Nikto však otvorene nepovie, že je nevyhnutné obmedziť rast populácie. Namiesto toho sa z problémov pokúšame vykľučkovať s pomocou inovácií a uplatňovania nových technológií.
Len si spomeňte: Keď v r. 1959 potrebovali priemyselne vyspelé krajiny viac ropy, kam sa obrátili? Na Saudskú Arábiu, kde bol vtedy dostatok ľahkej ropy. A čo sú nútené urobiť dnes? Musia zahrievať podzemné zmrazené sedimenty bitúmenu s použitím pary a gravitačného vysúšania. Kým na Zemi boli len tri miliardy ľudí, tak sa niečo také robiť nemuselo. Počuli ste vôbec v r. 1987 o nedostatku vzácnych kovov? To preto, že tu bolo o 2 mld. menej ľudí, ktorí si myslia, že nevyžijú bez elektroniky, moderných motorov či batérií.
Spomínate si na globálnu potravinovú krízu spred štyroch rokov, keď ich prudko rastúce ceny (zapríčinené rastom cien ropy) viedli ku všeobecnej panike a k hromadeniu zásob v r. 2008? Brazília a India zakázali vtedy vývoz ryže. Masové nepokoje prepukli v mnohých krajinách od Burkina Faso až po Somálsko. George W. Bush vtedy požiadal Kongres o schválenie medzinárodnej potravinovej pomoci vo výške 770 mil.
Ale do októbra toho istého roku už boli mysle väčšiny ľudí v hospodársky rozvinutých krajinách zaujaté inými problémami. A kým v mysliach väčšiny ľudí dominujú obavy z ďalšej recesie, tí z nás, ktorí chápu úžasnú silu exponenciálneho rastu, vedia, že skutočné problémy nás ešte len čakajú a že hospodárska recesia je v porovnaní s nimi len detská hračka.
Je zrejmé, že pre strategické investovanie je sledovanie rastu populácie a ubúdania prírodných zdrojov životne dôležité. Vývoj v tejto oblasti je významným indikátorom pre dlhodobú alokáciu kapitálu. Krátkodobé investície síce môžu prinášať zisky v akejkoľvek oblasti, ale investori s dlhodobou víziou vedia, že lacná energia, voda a orná pôda, sú ich cieľovým investičným teritóriom.
Pre predstavu, čo exponenciálny rast znamená, stačí pripomenúť starú indickú bájku o chudobnom šachistovi. Ten porazil v šachu bohatého vezíra a ako odmenu si vypýtal ryžu. Na prvé políčko šachovnice mal vezír položiť jedno zrnko ryže, na druhé dve, na tretie štyri a tak ďalej, stále mal zdvojnásobovať počet zrniek a výsledný objem darovať chudákovi. Vezír sa potešil, ako lacno obíde, lenže dobehla ho práve exponencialita. Na 64. políčku by muselo byť zhruba 210 miliárd ton ryže, ktorá by dokázala pokryť Indiu meter hrubou vrstvou. Len na jej vypestovanie by bolo potrebné celý povrch Zeme vrátane oceánov premeniť na ryžové polia.
Rozdiel medzi lineárnym a exponenciálnym vývojom dobre vysvetľuje jedna z legiend o zrode šachu. Táto legenda hovorí, že keď vynálezca šachu ukázal svoj vynález kráľovi, kráľ ho vyzval, aby si za svoju prácu sám zvolil odmenu. Vynálezca kráľa požiadal o prostú plácu: ryžu (niektoré zdroje spomínajú pšenicu). Chcel konkrétne súčet všetkých zrniek ryže na šachovnici, ak bude na prvom políčku šachovnice jedno zrnko, na druhom dve zrnká, na treťom štyri zrnká a podobne na každom ďalšom políčku dvojnásobok predchádzajúceho políčka. Kráľ vynálezcu údajne vysmial, podľa neho si pýtal absurdne nízku odmenu. Správcovia kráľovskej pokladnice však kráľovi oznámili, že potrebné množstvo ryže v skutočnosti nemajú k dispozícii ani len v celom jeho kráľovstve.
Ako je to možné? „Ak bol príbeh pravdivý, nie div, že toľko ryže sa nenachádzalo v celom kráľovstve. Ide totiž nahrubo o tisícnásobok dnešnej celosvetovej ročnej produkcie ryže.“ Legenda má rozličné pokračovania a tie sa líšia podľa toho, či kráľ dal vynálezcu šachu popraviť, alebo z neho spravil svojho radcu.
tags: #exponenciálny #rast #produkcie #ryže
