Pestovanie metrovej fazule: Ako dosiahnuť bohatú úrodu

Fazuľa patrí medzi obľúbené strukoviny v slovenských domácnostiach. Môžete ju použiť do omáčok, polievok, prívarkov či ako chutnú prílohu, plnú rastlinných bielkovín. A nie je nič ľahšie, ako vypestovať si ju priamo doma vo vlastnej záhradke!

Formy fazule a ich využitie

Poznáme dve formy fazule záhradnej - tyčovú a kríčkovú. Môže byť zelenostruková alebo žltostruková.

• Kríčková fazuľa sa pestuje bez opory a struky dozrievajú takmer súčasne. Pre túto vlastnosť je vhodná nielen do záhradiek, ale aj pre veľkovýrobu.
• Tyčová alebo vysoká fazuľa má uplatnenie pri pestovaní predovšetkým na malých plochách, lebo vyžaduje oporu. Je to bohato rodiaca rastlina, ktorej struky možno zberať postupne, ako dozrievajú.
• Fazuľa ohnivá je známa aj fazuľa ohnivá, ktorá má ovíjavú byľ. Vytvára pekné veľké ohnivočervené alebo biele kvety, preto sa často pestuje aj ako okrasná rastlina. Jej semená sú veľké a rôzne sfarbené. Struky sa môžu zberať za zelena alebo sa konzumujú dozreté suché semená.

Výživová hodnota a liečivé účinky fazule

Fazuľa je výživnou potravinou a má aj liečivé účinky. Obsahuje množstvo mikroelementov a bielkoviny, ktoré vie telo ľahšie spracovať ako bielkoviny z mäsa. Konzumuje sa až po tepelnej úprave, surová totiž obsahuje aj nežiadúce látky, ktoré sa varením rozkladajú.

Varenú fazuľku upravujeme rôzne. Obľúbené sú polievky, prívarky, ale zvykne sa aj zapekať a dusiť. Často tvorí súčasť mäsovo-zeleninových jedál a používa sa na prípravu rôznych šalátov. Fazuľové struky môžeme spracovávať sterilizáciou v slanom alebo sladkokyslom náleve. Zloženie fazule má priaznivý vplyv pri liečbe ľudí chorých na cukrovku.

Kedy vysievame fazuľu?

Aby sme sa mohli tešiť zo skorej a bohatej úrody, máj je ideálne obdobie na ich sejbu. Vo všeobecnosti treba pri fazuli dávať pozor na veľmi skoré vysievanie, pretože základom úspešného pestovania je dobre vyhriata (aspoň na 10 až 12 °C) a prekyprená pôda. V chladnej semená počas klíčenia zahnívajú. Podľa pestovateľskej oblasti preto s vysievaním začnite najskôr začiatkom mája.

Semeno kríčkovej fazule vysievame od začiatku do konca mája. Riadky majú byť vzdialené 40 cm a rastlinám v riadkoch vyhovuje vzdialenosť 5 až 8 cm. Rovnako výhodná je sejba do hniezd, pri ktorej sa robia jamky v riadku na vzdialenosť 25 až 30 cm a do nich dávame tri až štyri semená. Fazuľa vzchádza o osem až štrnásť dní. Po vzídení kypríme pôdu a vo vlhkom roku postrekujeme proti hubovým chorobám meďnatými prípravkami.

Tyčovú a ohnivú fazuľu vysievame v rovnakom čase, najlepšie do hniezd po štyroch až šiestich semenách na vzdialenosť 60 až 80 cm v štvorcovom spone. Pred sejbou je potrebné vybudovať oporný systém, ktorý môže byť z drôtu, špagátu alebo siete. Po vzídení sa fazuľa ovíja na pripravené konštrukcie. Násada strukov závisí od dostatku vlahy po odkvitnutí.

Podmienky pestovania fazule

• Teplota: Fazuľa je teplomilná rastlina. Pri pestovaní jej najviac vyhovuje teplota okolo 22 °C, no znáša aj vyššie teploty. Je citlivá na chlad, ale pri teplote 15 °C ešte dobre tvorí struky.
• Svetlo: Na svetlo náročná nie je, darí sa jej aj na zatienených plochách medzi viničom a pod stromami.
• Voda: Má vysoké nároky na vodu, preto treba rátať s polievaním. Najviac vody potrebuje v období klíčenia a pri nasadzovaní strukov. Vyžaduje aj vysokú vzdušnú vlhkosť, preto sa jej darí aj v jesennom období.
• Pôda: Vyhovujú jej stredne ťažké, kypré pôdy s reakciou 6 až 7 pH. Na kyslých, zásaditých pôdach dáva nízke a nekvalitné úrody.
• Hnojenie: Pestuje sa v druhej alebo tretej trati, to znamená, že nevyžaduje pred pestovaním hnojenie maštaľným hnojom. Môže sa pestovať po všetkých druhoch zelenín, len nie po strukovinách, aby sa nerozšírili choroby a škodce. Hodí sa aj ako následná plodina. Náročná je hlavne na draslík, dusík a vápnik.

Pestovanie na semeno

Pestovanie na semeno sa nelíši od pestovania na struky. Zberá sa však neskôr, keď struky zasychajú, semená sú pevné, vyfarbené a vyzreté. Zelené struky v čerstvom stave rýchlo podliehajú skaze a neznášajú skladovanie. V chladničke vydržia asi týždeň.

Popínavé okrasné fazule

Často si z rozmanitej ponuky vyberieme aj rastliny, ktoré sú popínavé. Tento špecifický spôsob rastu vyžaduje, aby sme rastlinám poskytli oporu. Kvety popínavých rastlín sú často veľmi atraktívne. Aj vám tu niečo chýba? Kategória popínaviek by nebola úplná bez bôbovitých rastlín. Zameriame sa na okrasné fazule, ktoré sú skutočnou parádou.

Fazuľa šarlátová (Phaseolus coccineus)

Fazuľa šarlátová (Phaseolus coccineus) je neprávom trochu opomínaná, ale predsa len často vídaná rastlina. Ako už názov napovedá, kvety sú zvyčajne šarlátovo červené, ale existujú aj bielokveté alebo také, ktoré kombinujú obe farby v jednom kvete. Rastlina dorastá až do výšky 4 metrov a dokáže vytvoriť bujnú oponu na konštrukciách alebo plotoch. Posledný výsev by sme mali stihnúť do konca júna, aby sa rastlina stihla dobre vyvinúť. Ideálne stanovište je na plnom slnku, kde sa rastlina môžu dokonale predviesť so svojím bohatým kvitnutím a plodením. Pôdu má rada výživnú s dostatkom vlahy, najmä v období rastu.

Lablab purpurový (Lablab purpureus)

Ďalším, menej známym druhom je lablab purpurový (Lablab purpureus, syn. Dolichos lablab), pre jeho zjav sa nazýva aj „hyacintová fazuľa“. V rámci rodu je jediný, ale zato veľmi variabilný. Na rozdiel od fazule je lablab purpurový trvalkou. V trópoch sa pestuje vo viacročnej kultúre, u nás len ako jednoročka, pretože nezvláda mrazy a pre jeho mohutný rast nie je vhodný na prenášanie na zimu do tepla. Kvety sú nápadné, ružovofialové, zriedkavejšie až biele a majú motýľovitý tvar, ktorý je typický pre bôbovité rastliny. Lablab kvitne v súkvetiach po 2 až 20 kvetoch. Po odkvete sa formujú zahnuté struky, ktoré sú tiež veľmi dekoratívne, vo fialovej farbe zvýraznenej nápadným leskom. Vyskytujú sa však aj menej výrazné zelenoplodé verzie. Lablab sa pestuje pre jedlé struky a semená, ktoré po dozretí musia byť tepelne spracované, aby stratili jedovatosť - podobne ako pri fazuli. Semená môžu mať od čiernej cez tóny hnedej až po okrovú a bielu farbu. Rastlina vyžaduje podobné podmienky ako šarlátová fazuľa. Bohužiaľ, často začína kvitnúť pred koncom sezóny, a tak bývame neraz svedkami toho, že nám pripravená veľká časť kvetových pukov zmrzne. Tento problém môžeme do istej miery eliminovať predpestovaním rastlín, ktoré potom po mrazoch vysadíme von už vyrastené. Toto však závisí aj od konkrétnej sezóny, ktorá je každý rok iná.

Vigna caracalla (syn. Cochliacanthus caracalla)

Ako tretieho zástupcu našej popínavé rodinky si popíšeme asi najexotickejší druh - Vigna caracalla (syn. Cochliacanthus caracalla), známy aj ako „slimačí vinič“. Tento názov sa prebral z anglického názvoslovia „snail vine“ alebo „corkscrew vine“, ktorý sa vzťahuje na popínavý spôsob rastu - ako je v anglicky hovoriacich krajinách zvykom. Kvety alebo skôr kvetné puky tejto rastliny rastú formované do špirálovitých tvarov, ktoré sú hlavným prvkom jej atraktívnosti. Samotné kvety majú biely základ s fialkovými plôškami, ktoré často zdôrazňujú špirálovitý tvar. Slimačí vinič kvitne od konca leta do jesene. Dorastá do výšky 6 metrov a kvety má v mnohopočetných súkvetiach. Po pominutí mrazov ju môžeme opäť vysadiť do exteriéru. Má rada výživné pôdy a slnečné stanovište.

Lablab obyčajný (Lablab purpureus)

Lablab obyčajný (latinsky lablab purpureus, syn. L. niger, L. vulgaris, Dolichos lablab) je vytrvalá bylina, ktorá sa však pestuje väčšinou ako jednoročná, prípadné vyšľachtené odrody sú jednoročné. Jedná sa o mnohotvárnu krovitú, popínavú, alebo plazivú bylinu s výhonkami až 6 metrov dlhými. Listy až 15cm veľké sú porastené jemnými chĺpkami. Kvety sa vyvíjajú v až 30cm strapcoch a bývajú biele, ružové, červené, alebo fialové. Plody lablabu sú veľmi variabilné čo do veľkosti, tak aj do farby. Dorastajú do dĺžky 5-20 cm a šírky 1-5 cm s farbou zelenkavou, žltkastou prípadne s fialovou farbou. Struk lablab obsahuje 3-6 bielych, červených, hnedých prípadne čiernych semien.

Pôvod lablabu nie je celkom jasný a uvádzajú sa dve varianty a to pôvod v Indii, prípadne v Afrike. Dnes sa pestuje vo väčšine subtropických a tropických regiónoch sveta. Je vyšľachtených nespočet odrôd lablabu, ktoré sú vhodné na rôzne stanovištia a do rôznych pestovateľských oblastí. Pretože je odolný voči suchu pestuje sa v oblastiach chudobných na zrážky. Jedná sa o teplomilnú rastlinu, takže u nás je vhodný na priamy výsev v polovici mája do skleníka, prípadne fóliovníka. Struky dozrievajú 3-4 mesiace po výseve. Pre pestovanie použijeme ľahšie hlinité substráty. Využívajú sa nezrelé zelené struky, rovnako ako aj zrelé semená a to ako zelenina. Plody obsahujú jedovaté glykozidy, predo treba semená, prípadne struky tepelne upravovať. Zelené struky po zbere treba rýchlo spotrebovať pretože sa kazia, vysušené zrelé semená môžeme uskladniť aj viac ako rok.

Tyčová fazuľa

Na považí jej hovoria švábka, všade ju poznajú ako popínavú alebo tyčovú fazuľu. Vyniká veľkými, výživnými semenami, no tiež kvetmi, ktoré môžu plniť okrasnú funkciu. K opore sa prichytávajú vďaka ľavotočivému rastu stonky. Dorastá do niekoľkých metrov, preto by mali byť pri pestovaní aspoň dvojmetrové opory samozrejmosťou. Fazuľa tyčová však splní aj okrasný účel - kvitne bielymi, zelenkavými, ružovými až fialovými kvetmi. Aj nedozreté struky hýria farbami.

Výhodou tyčovej fazule je, že struky dozrievajú postupne. Pri pravidelnom zbere budete mať úrodu priebežne až do jesene. Ako ostatné rastliny z čeľade bôbovité si aj fazuľa kríčkovitá dokáže pomocou hrčkotvorných baktérií symbioticky žijúcich v hľuzkách na jej koreňoch viazať vzdušný dusík a využiť ho na svoju výživu. Fazuľa tyčová je veľmi dobrá predplodina.

Odrody určené na zber suchých semien (poľné) majú struky s pergamenovou vrstvou (membránou), ktorá umožňuje ich jednoduchšie lúskanie. Pre popínavú fazuľu je praktická opora v podobe teepee z lieskových palíc. Pre dobrú stabilitu ich budete potrebovať osem, čím získate rovnaký počet hniezd na sejbu semien.

Fazuľa je veľmi stará kultúrna rastlina a zároveň jeden z najvariabilnejších zeleninových druhov. Poskytuje výber nekonečnej palety odrôd a možností spracovania úrody. Fazuľa tyčová je známa svojím popínavým rastom do výšky až niekoľkých metrov. Ponúka struky i semená rôznych farieb. Pestujú sa odrody na zber zelených strukov, suchých, ale i semien vo voskovej zrelosti. Odrody určené na zber suchých semien majú struky s pergamenovou vrstvou na jednoduchšie lúskanie.

Kríčková fazuľa

Hoci fazuľa kríčkovitá vznikla z pôvodnej popínavej formy, vďaka nenáročnosti na oporu sa v záhradách pestuje častejšie. Má rýchlejší nástup do vegetácie, ktorá je kratšia. Prinesie však lepšiu úrodu a menej trpí chorobami i škodcami. Menšou nevýhodou je fakt, že struky dozrievajú prevažne naraz, preto si postupný zber zabezpečíte len postupným vysievaním. Nároky na pestovanie majú všetky druhy a variety fazule takmer rovnaké.

Podľa pestovateľskej oblasti môžete siať od začiatku mája až do polovice či konca júna. Osivo tyčovej fazule sejte do hniezd po 6 až 8 semenách v spone 40 x 40 cm. Kríčkovitú fazuľu sejte do hniezd po 3 až 4 semená v spone 30 x 40 cm.

Starostlivosť o fazuľu

Fazuľa potrebuje pre dobrú kondíciu slnečné stanovisko, dostatok tepla a dobre priepustnú hlinito-piesčitú zem. Pri kríčkových odrodách je vhodné vysádzanie do riadkov, vzdialených 40 - 60 cm alebo do sponu 40 x 40 cm. Do jednej jamky umiestnime 3 - 5 semienok. Ťahavé odrody vysádzame do kruhu, cca 6 - 8 semien, pričom do stredu umiestnime opornú tyč, dlhú 2 - 3 metre.

Fazuľa má veľké nároky na vlahu, preto je dôležité pravidelné, bohaté zalievanie. Okrem toho potrebuje aj vysokú vzdušnú vlhkosť. Sadenice fazule si môžete predpestovať zo semena aj doma- túto aktivitu určite ocenia aj vaše deti. Stačí fazuľu jednoducho umiestniť na vatu v miske, prikryť druhou vrstvou vaty a zaliať.

Rastliny okopávajte len do začiatku kvitnutia. Pre popínavé druhy pripravte oporu, po ktorej sa budú môcť ťahať. Konštrukcia môže byť kovová alebo drevená. Aby ste vypestovali hojnú úrodu, dbajte o správne zalievanie, hlavne počas nasadzovania strukov. V tomto období môžete fazuľu prihnojiť liadkom vápenatým. Voda by mala smerovať len ku koreňom, listy nepolievajte.

Zber fazule

Fazuľu je vhodné zberať vtedy, keď sa lusk sám odlomí od stonky. Okrem toho, listy na rastlinách, plných zrelých strukov, postupne chradnú a žltnú- tak spoznáte, že je najvyšší čas na zber. Zrelé struky je dôležité trhať každý deň, aby ste podporili kvitnutie a dozrievanie ostatných strukov.

Spôsob pestovania sa pritom nelíši. Zrelé struky spoznáte podľa toho, že sa pri ohnutí ľahko zlomia. Zber vykonávajte približne raz do týždňa. Ak budete zberať zelené struky, je potrebné skonzumovať ich do 7 dní a skladovať ich v chladničke.

Ochrana pred škodcami a chorobami

Medzi najčastejších škodcov patria vošky, antraknóza a iné hubové ochorenia a skočky. Vošky je dôležité, po ich objavení, čo najskôr zlikvidovať, pretože sa dokážu extrémne rýchlo premnožiť a zničiť celé rastliny, okrem toho prenášajú rôzne vírusové ochorenia. Antraknóza vytvára hnedé okrúhle škvrny, ktoré postupne splývajú.

Ochranou pred ich výskytom je vysadenie na odlišnom mieste každý rok.

Tabuľka: Prehľad pestovania fazule

tags: #fazuľa #metrové #struky #pestovanie

Populárne príspevky:

• Výhody ryže pre deti
• Recepty na detské pyré
• Gastronómia, ubytovanie a Drevárska fakulta vo Zvolene
• Recept na plnené kapustové listy
• Recept na domáce buchty