Úroda uhoriek: Tipy a triky pre bohatú záhradu

Pestovanie uhoriek je obľúbenou činnosťou mnohých záhradkárov. Pre dosiahnutie zdravých a bohatých plodov je dôležité správne hnojenie a starostlivosť o mladé sadenice.

Základné informácie o uhorkách

Uhorky sú zelenina, ktorá rastie veľmi rýchlo a potrebuje pravidelný prísun živín. Skoré hnojenie je obzvlášť dôležité pre vývoj sadeníc, pretože im poskytuje potrebné živiny pre zdravý rast a vývoj.

Väčšina z nás pozná len dva druhy uhoriek - tzv. nakladačky (nazývané aj uhorky poľné), ktoré majú menšie rozmery, výraznejšiu chuť a sú vhodné na zaváranie a tzv. šalátové uhorky (niekedy nazývané aj hadovky). Uhorka je pôvodne jednodomá (rôznopohlavná) rastlina, t. j. rozoznávame pri nej samčie a samičie rastliny. V súčasnosti je väčšina odrôd tzv. V poslednej dobe si záhradkári obľúbili aj tzv. partenokarpické odrody. Tieto uhorky nepotrebujú pre vývin plodu opelenie hmyzom.

Jedným z kritérii pri výbere odrody uhoriek je aj delenie na jemnoostné a hruboostné uhorky. Jemnoostné potrebujú viac tepla, zatiaľ čo hruboostné znášajú aj väčšie tepelné výkyvy a hodia sa preto do chladnejších oblastí. Mnohí pestovatelia sa obávajú horkosti uhoriek nakladačiek. Tá sa prejavuje iba pri priamej konzumácii, pri zaváraní a naložení do nálevu horkosť vymizne. Ak chcete nakladačky konzumovať aj čerstvé, vyberte si niektorú z tzv. geneticky nehorkých odrôd.

Uhorky sú teplomilné rastliny a potrebujú teda dostatočne svetlé stanovisko, najlepšie v závetrí. Obľubujú stredne ťažkú teplú pôdu s bohatým obsahom živín. Ťažšiu pôdu môžete pred ich výsadbou odľahčiť zapracovaním piesku. Pôdu chudobnú na živiny zasa pripravíte na ich výsadbu zapracovaním hnoja alebo kompostu. Uhorky majú v pôde rady draslík, no chlór im príliš nesedí.

Ako pripraviť výživnú bombu na zalievanie uhoriek

Ak sa vaše uhorky vyvíjajú zle, vyskúšajte túto metódu a sledujte, ako vám rastú doslova pred očami.

Potrebujeme:

• liter horúcej vody
• lyžicu sušeného droždia
• 1 polievkovú lyžicu práškového cukru

Postup:

1. Do litrovej nádoby nalejte teplú vodu a pomaly pridajte lyžicu sušeného droždia.
2. Potom pridajte lyžicu cukru na aktiváciu droždia.
3. Dôkladne premiešame a necháme 2 hodiny na teplom a tmavom mieste.
4. Po uplynutí tejto doby zrieďte s 5 litrami vlažnej vody a koncentrát je hotový.
5. Potom pridajte liter koncentrovanej kvasinkovej živiny do 10 litrov vlažnej vody.
6. Zmiešajte a zalejte každú rastlinu 1 litrom tejto zriedenej tekutiny.

Pred použitím hnojiva zalejte uhorky teplou (vlažnou) vodou.

Podľa ľudovej pranostiky sa uhorky vysievajú na Marka, čo je 25. 4. Keďže tieto rastliny obľubujú teplo, orientujte sa radšej podľa aktuálnej teploty. Osivo uhoriek vychádza najlepšie pri teplote 10 - 15 °C a pri príliš chladnej pôde by klíčenie trvalo dlho, semená by dokonca mohli v pôde začať hniť.

Uhorky potrebujú veľa vlahy. Teplota závlahovej vody by mala byť čo najbližšie teplote pôdy. Mali by ste ich preto polievať odstátou vodou, pretože čerstvá voda zo studne je zväčša príliš studená. Najvhodnejší čas na zavlažovanie uhoriek je teda ráno alebo večer, kedy sa teploty vyrovnávajú.

Mnoho pestovateľov vysieva uhorky do záhonu, uhorka je však popínavá rastlina, a tak jej môžete zaobstarať zvislú mrežovú konštrukciu, po ktorej sa bude ťahať (napr. tzv. kari rohož určená do betónu). Okrem sietí môžete uhorky vyväzovať aj na napnutý špagát, uchytený o vrchnú časť konštrukcie. Viazanie uhoriek by malo začať hneď ako na rastlinách vyrastú tak 3 - 4 listy. Pod prvým listom rastlinu priviažte, ale nie napevno, aby nebola priškrtená. Takto pestované uhorky lepšie odolávajú plesniam, pretože ich listy po daždi rýchlejšie schnú.

Uhorky vysiate do zeme môžete ochrániť prikrytím bielou netkanou textíliou, ktorá udrží v pôde dostatok tepla aj pri prudších zmenách vonkajšej teploty. Pestovanie uhoriek je možné aj v kvetináči, napr. na balkóne. Nezabudnite im ale do kvetináča upevniť dostatočne silnú oporu, po ktorej sa budú môcť šplhať.

Niektorí pestovatelia obľubujú pestovanie uhoriek vo vyvýšených záhonoch, ktoré môžu byť napr. murované alebo tvorené drevenou guľatinou zatlčenou do zeme. Niektorí záhradkári pestujú uhorky v slame - t. j. pod rastliny nasypú cca 10 cm vrstvu slamy. Tá pomôže obmedziť tepelné výkyvy, stabilizuje vlhkosť a pomôže tiež optimálnej distribúcii oxidu uhličitého v pôde.

Aj keď ich môžete pestovať aj v prízemných záhonoch, šalátovým uhorkám sa najlepšie darí v skleníku. Nezabúdajte na dostatočné zalievanie, zachovajte v skleníku čo najvyššiu vlhkosť a vetrajte skleník až pri teplotách nad 28 °C. Ak hlavný výhonok prerastie vrch konštrukcie, mali by ste ho skrátiť a priviazať.

Samozrejme, uhorky nemusíte sadiť len vo forme osiva, ale môžete si ich aj predpestovať v kelímku podobne ako napr. papriky či paradajky. Kelímok by mal mať priemer aspoň 6 cm a mali by ste ho naplniť výživným substrátom, ktorý by mal byť iba mierne vlhký, aby semená nezačali hniť.

Čas dozrievania uhoriek je závislý od odrody, spôsobu jej pestovania a tiež počasia. Šalátové uhorky zbierajte, keď sú ešte krehké a nemajú vyvinuté semená, neskôr môžu začať horknúť alebo mať chuť podobnú tekviciam. Samozrejme, veľkosť plodov taktiež závisí od odrody. Nakladačky zbierajte tak, aby mali primeranú veľkosť na zaváranie (cca do 8 cm). Čerstvé uhorky môžete uskladniť pri teplote 7 - 10 °C, vtedy vydržia cca 2 - 3 týždne.

Ak vaše uhorky začali žltnúť a vyzerajú, že úroda sa pomaly končí, nezúfajte. Existuje jednoduché a úplne prírodné hnojivo, ktoré dokáže rastliny naštartovať a prinavrátiť im život už po jednej noci.

Dobrou správou je, že prírodné hnojivo im môže rýchlo pomôcť.

Práve v auguste sa totiž stáva, že uhorky začnú žltnúť a strácať silu. Uhorky patria medzi najobľúbenejšie rastliny v našich záhradách. Obľubujú ich nielen skúsení záhradkári, ale aj tí, ktorí sa pestovaniu venujú len krátko. Čerstvé, šťavnaté a chrumkavé plody sú základom letných šalátov a občerstvenia. Aby však rastliny prinášali bohatú úrodu počas celej sezóny, potrebujú pravidelnú starostlivosť, najmä v období horúčav a sucha.

Uhorky po horúcom a suchom počasí často potrebujú extra podporu, aby opäť nabrali silu. Jedným z najjednoduchších a najúčinnejších spôsobov je prihnojovanie mliekom. Mlieko je bohaté na vápnik, draslík, fosfor, aminokyseliny aj kyselinu mliečnu - všetko látky, ktoré rastliny potrebujú pre zdravý rast a tvorbu plodov.

Ako pripraviť mliečne hnojivo:

• Rozrieďte mlieko teplou vodou v pomere 1:5 a roztok nalejte ku koreňom alebo použite na zalievanie.
• Ešte výživnejší variant je zmiešať mlieko s trochou kyslej smotany alebo jogurtu - rastliny tak dostanú extra dávku prospešných látok.
• Ďalšia osvedčená zmes: mlieko s vodou v pomere 1:3 + lyžička cukru. Táto kombinácia rastliny povzbudí a pomôže im rýchlejšie sa zotaviť.

Uhorky kŕmte týmto roztokom raz za 7-10 dní, predovšetkým v čase, keď rastú nové výhonky a nasadzujú plody.

Ochrana pred chorobami a škodcami

Popri žltnutí listov vie uhorky potrápiť aj múčnatka. Keďže po odkvitnutí už nechceme používať chemické prípravky, príroda ponúka bezpečnú alternatívu:

Recept na postrek proti múčnatke:

• 100 g mydla na pranie
• 1 čajová lyžička jódu
• 2 lyžice sódy bikarbóny
• 10 dl vody

Všetko spolu rozmiešajte a postriekajte listy. Ošetrenie opakujte raz za týždeň, kým sa kríky nezotavia. Väčšinou stačia 3-5 aplikácie. Tento roztok je účinný nielen na uhorky, ale aj na paradajky.

Pleseň uhorková - vyvinie sa na listoch v dôsledku častého vlhčenia, najmä z dôvodu častého namáčania listov pri polievaní alebo pri dlhotrvajúcom daždivom počasí, alebo pri pestovaní v tieni. Prejavuje sa drobnými žltými škvrnami na listoch, ohraničených žilnatinou. Pod škvrnami sa na spodnej strane listov objaví sivohnedý nálet konídionosičov s tmavými výtrusmi. Listy zasiahnuté plesňou postupne zhnednú a uschnú spolu s celou vňaťou.

Múčnatka uhorková - hubové ochorenie, pre ktoré sú typické biele listy - na nich, stonkách i kvetoch sa tvorí biely povlak. Napadnuté rastliny majú spomalený rast a rodia menej plodov. Múčnatke sa darí najmä v teplom a suchom počasí a okrem uhoriek napáda aj melóny, tekvice, begónie, cyklamény, chryzantémy či georgíny. Preventívnymi opatreniami sú vetranie skleníkov, dostatočná závlaha a vyrovnaná výživa rastlín.

Molica skleníková - ľudovo nazývaná aj biela muška, ktorá je škodcom rýchlenej zeleniny i skleníkových a izbových rastlín. Cicá rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú tekutinu, ktorá je živnou pôdou pre hubové ochorenia - čerňovky. Na zlikvidovanie molíc musíte urobiť v krátkych intervaloch cca 3 - 5 dní aspoň 3 ošetrenia s prestriedaním rôznych druhov prípravkov. Na odchyt molíc môžete použiť aj žlté lepové doštičky.

Strapka západná - drobný štíhly hmyz s veľkosťou 1 - 3 mm a s dvoma pármi úzkych krídiel. Časti rastlín napadnuté strapkami majú drobné bodkovité škvrny a jamky a strácajú zelenú farbu. Prevenciou je inštalácia ochranných sietí na vetracie otvory v skleníkoch a odstraňovanie buriny, v ktorej sa strapky zvyknú zdržiavať.

Slimáky a slizniaky - obľubujú vlhkosť a často sa skrývajú na vlhkých miestach s trvalým tieňom, kde aj prezimujú. Prevenciou pred ich výskytom je odstránenie zarastených a tienistých miest v záhrade, na ktorých sa drží vlhkosť. Taktiež môžete zvoliť opačnú taktiku a rozložiť na záhrade dosky či textílie, pod ktorými sa zhromaždia a následne ich môžete fyzicky zlikvidovať. Nalákajú ich aj poháre do polovice naplnené pivom a zapustené do pôdy po okraj.

Vošky - najnebezpečnejšie škodce pre uhorky, pretože sa dokážu v krátkom čase extrémne premnožiť. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov uhorky a prenášajú taktiež rôzne vírusové choroby, ktoré znehodnocujú úrodu. Vošiek je viacero druhov, na uhorkách najčastejšie nájdete vošku broskyňovú (Mysus persicae) či vošku rešetliakovú (Aphis nasturtii).

Zavlažovanie počas dovolenky

Plánujete dovolenku a obávate sa, že vaše rastliny bez vašej starostlivosti uschnú? Máme pre vás riešenie! Samozavlažovacia debnička je jedným z najjednoduchších spôsobov, ako zabezpečiť vašim rastlinám dostatok vody aj bez vašej prítomnosti. Tieto kvetináče majú vo svojom spodnom diele rezervoár na vodu, ktorý postupne uvoľňuje vlhkosť do substrátu podľa potreby rastliny. Rezervoár stačí pred odchodom dostatočne naplniť vodou. Takúto samozavlažovaciu nádobu alebo debničku si môžete zhotoviť aj sami doma.

Ďalším jednoduchým a efektívnym spôsobom samozavlažovania je použitie kvapkového systému z PET fliaš. Kužeľ z poréznej hliny naskrutkovaný na fľašu s vodou zabezpečí závlahu rastlinám v črepníkoch na 8 až 25 dní. Fľaša s nadstavcom sa jednoducho vloží do kvetináča. Aby sa zabránilo vzniku podtlaku, musí byť na dne fľaše vytvorený malý otvor. Nadstavce sú k dispozícii pre rôzne veľkosti črepníkov, pričom dvojlitrová fľaša vystačí na približne desať dní zavlažovania v črepníku s priemerom do 40 centimetrov.

Váš záchranca sa ukrýva v koši na triedený odpad - je ním obyčajná PET fľaša. Ukážeme vám, ako si z nej za pár minút vyrobiť funkčný samozavlažovací systém. Ako to vlastne funguje? Žiadna zložitá technológia, len čistá fyzika. Predstavíme si dva najjednoduchšie spôsoby, ktoré môžete použiť.

Metóda 1: Pomalé presakovanie

Pri metóde, kde fľašu zapichnete do kvetináča, voda nevytečie naraz. Pôda upchá dierky vo vrchnáku a uvoľní len toľko vody, koľko sama vsiakne. Keď pôda začne schnúť, dostanú sa k dierkam vzduchové bublinky, ktoré umožnia malému množstvu vody opäť presiaknuť a zvlhčiť zeminu. Je to jednoduchý systém založený na rovnováhe tlaku.

Metóda 2: Kapilarita v praxi (knôtový systém)

Tento systém funguje na princípe vzlínavosti (kapilarity), rovnako ako keď papierová utierka nasaje rozliatu vodu. Savý materiál (knôt) spája vodu v nádobe s pôdou v kvetináči. Keď pôda vysychá, automaticky si cez knôt „potiahne“ presne toľko vlahy, koľko potrebuje.

Návod č. 1: Klasické samozavlažovanie „fľaša v kvetináči“

Toto je najrýchlejšia a najpoužívanejšia metóda, ideálna pre väčšinu bežných izbových rastlín na kratšiu dovolenku (cca 1 týždeň).

Čo budete potrebovať:

• Čistá PET fľaša (0,5 l, 1 l, 1,5 l - podľa veľkosti kvetináča)
• Ostrý klinec, špendlík alebo malý skrutkovač

Postup krok za krokom:

1. Vyberte správnu fľašu: Pre malý kvetináč stačí 0,5 l fľaša, pre väčšie rastliny použite 1,5 l alebo 2 l.
2. Pripravte vrchnák: Do plastového vrchnáka urobte pomocou klinca alebo špendlíka 3 až 5 malých dierok. Čím viac a väčšie dierky, tým rýchlejšie bude voda presakovať.
3. Výdatne polejte rastlinu: Pred inštaláciou systému rastlinu klasicky a dôkladne polejte. Pôda musí byť mokrá. Keby ste fľašu zapichli do suchej pôdy, voda by vytiekla príliš rýchlo.
4. Naplňte a zapichnite: Fľašu naplňte vodou, naskrutkujte dierkovaný vrchnák, rýchlo ju otočte hore dnom a hrdlom zapichnite niekoľko centimetrov hlboko do pôdy v kvetináči, kúsok od stonky rastliny. Hotovo!

Návod č. 2: Samozavlažovanie s knôtom pre citlivejšie rastliny

Táto metóda je o niečo šetrnejšia, ideálna pre rastliny, ktoré nemajú rady premokrenú pôdu, alebo na dlhšie obdobie.

Čo budete potrebovať:

• Nádoba na vodu (môže to byť odrezaná PET fľaša, pohár, zaváraninová fľaša)
• Kúsok savej šnúrky alebo látky (ideálna je bavlnená šnúrka do topánok, hrubší bavlnený špagát alebo pásik zo starého bavlneného trička)

Postup krok za krokom:

1. Pripravte knôt: Odstrihnite si dostatočne dlhý kus šnúrky, aby pohodlne dosiahol z dna nádoby s vodou až niekoľko centimetrov dovnútra kvetináča.
2. Polejte rastlinu: Rovnako ako v prvom prípade, rastlinu najprv poriadne polejte.
3. Inštalujte knôt: Jeden koniec knôtu zapichnite aspoň 5-7 cm hlboko do pôdy v kvetináči, blízko ku koreňom. Druhý koniec vložte na dno nádoby s vodou.
4. Naplňte vodou: Nádobu naplňte vodou a umiestnite ju vedľa kvetináča. Pre lepší efekt môžete nádobu s vodou položiť na knihu alebo podstavec, aby bola o niečo vyššie ako kvetináč.

Praktické tipy pre maximálnu účinnosť

• Testujte vopred! Toto je najdôležitejšia rada. Vyskúšajte si váš systém aspoň 2-3 dni pred odchodom. Uvidíte, ako rýchlo voda ubúda, a môžete tak upraviť počet dierok vo vrchnáku alebo hrúbku knôtu.
• Veľkosť fľaše a dĺžka dovolenky: Na víkend stačí malá fľaša, na dvojtýždňovú dovolenku siahnite po tej najväčšej a zvážte použitie dvoch fliaš pre veľké rastliny.
• Umiestnenie kvetov: Pred odchodom presuňte všetky rastliny z dosahu priameho slnečného žiarenia, napríklad ďalej od okna. Znížite tak odparovanie vody a ich „smäd“. Zoskupenie viacerých rastlín k sebe tiež pomáha udržať lokálnu vlhkosť.

Pre aké rastliny je táto metóda vhodná (a pre ktoré nie)?

• Vhodné pre: Väčšinu bežných izbových rastlín, ktoré majú rady stabilne vlhkú pôdu - paprade, lopatkovec, monstery, fikusy, zelenec, bylinky v kvetináči atď.
• Menej vhodné pre: Sukulenty, kaktusy, sansevierie a orchidey. Tieto rastliny potrebujú, aby ich pôda medzi zálievkami úplne preschla. Stála vlhkosť by im mohla spôsobiť hnilobu koreňov. Tieto rastliny vašu dovolenku bez problémov prežijú aj bez poliatia.

Kvapkový zavlažovací systém z PET fliaš

Vyrobte si kvapkový zavlažovací systém pomocou dvojlitrových plastových fliaš, aby vaše rastlinky netrpeli smädom. Využijete ho počas svojej neprítomnosti v záhrade, ale aj keď sa vám nechce naťahovať každý deň s krhlami.

Budete potrebovať:

• 2 l plastové fľaše
• klinčeky
• kladivo
• ostrý nôž

Postup:

1. Pomocou vŕtačky alebo klinca a kladiva urobte do uzáveru plastovej fľaše 4-5 malých otvorov; čím viac otvorov urobíte, tým rýchlejšie bude voda vytekať a naopak.
2. Ostrým nožom odrežte dno fľaše; teraz by to malo vyzerať ako lievik.
3. Vykopte jamu vedľa rastliny a zakopte fľašu tak, aby bola polovica nad zemou.

S týmito jednoduchými „life-hackmi“ môžete odísť na dovolenku s čistou hlavou a tešiť sa na návrat do bytu plného živých a zdravých rastlín.

tags: #fdiy #zavlazovanie #uhoriek #zahrada

Populárne príspevky:

• Inšpirácia pre Každý Deň
• Recept na fazuľovú polievku
• Ako pripraviť francúzske zemiaky
• Rýchly recept na trasený koláč
• Skladovanie domácich kompótov