Fermentácia kukurice pre krmivo: Kľúč k vysokej produkcii a zdraviu dobytka

Silážovanie predstavuje dominantnú formu konzervácie objemových krmív, a pri kukurici na siláž to platí v plnom rozsahu. Kvalita siláže priamo ovplyvňuje výživovú hodnotu, zdravotný stav zvierat a tým aj produkciu mlieka alebo mäsa. Pojem „silážovanie“ je najčastejšie spájaný s priebehom silážnej fermentácie.

Avšak kvalitu a produkčný potenciál kukuričnej siláže ovplyvňujú okrem samotnej fermentácie aj ďalšie a nie menej dôležité faktory, na ktoré nesmieme zabúdať, ak je našim cieľom kvalitná siláž nielen z hľadiska fermentačného, ale aj z hľadiska živinového.

Genetika a vonkajšie podmienky

Rastový potenciál aj dynamika vývoja rastlín sú principiálne podmienené geneticky. Konečný prejav a manifestáciu genetického potenciálu následne ovplyvňujú vonkajšie podmienky (pôda, výživa, ochrana, počasie, klíma). Toto tvorí jedinečnú charakteristiku každej konkrétnej lokality v každej konkrétnej sezóne. Práve z tohto hľadiska je veľmi dobré poznať pestovateľské a výživárske charakteristiky jednotlivých hybridov. Čím precíznejší a dôslednejší popis charakteristík jednotlivých hybridov, tým kompetentnejšia základňa aj pre výber hybridov aj pre zostavenie úspešnej osevnej stratégie.

Forma, hmotnostný podiel a živinové zloženie jednotlivých častí rastliny (listy, stonka, listene), ale aj stráviteľnosť vlákniny spolu s typom zrna a mierou dozretia zrna vytvárajú východiská pre stanovenie živinových cieľov.

Škrob a vláknina: Energetický potenciál

Škrob má vysokú energetickú hodnotu a pri hodnotení kukuričnej siláže býva pomerne často pozornosť upriamovaná na jeho koncentráciu v sušine. Škrob má vysokú energetickú hodnotu, avšak nie je primárnou živinou pre prežúvavce. A preto by sme nikdy nemali zabudnúť na to, že kukuričná siláž má byť na prvom mieste objemovým krmivom, ktoré skrmujeme hovädziemu dobytku t. j. prežúvavcom, pre ktorých je vláknina nevyhnutnou živinou a škrob je až na druhom mieste.

Energetický potenciál 1 kg sušiny klasu (vreteno so zrnom) pokrýva produkciu 3 kg mlieka, pričom 1 kg sušiny „zelených“ častí rastliny (listy, stonka, metlina a listene klasu) pokrýva produkciu 1,6 kg mlieka. Stráviteľnosť škrobu, ale aj stráviteľnosť vlákniny sú rozhodujúcimi faktormi, ktoré podmieňujú celkovú produkčnú účinnosť kukuričnej siláže. Naša pozornosť musí byť upretá nielen na koncentráciu živín, ale aj na kvalitu živín (stráviteľnosť). Živinové zloženie kukuričnej siláže sa dynamicky mení v priebehu vegetačného vývoja a dozrievania rastlín. Súčasne s tým sa mení aj stráviteľnosť kľúčových živín.

Výsledky mnohých vedeckých štúdií a pokusov jednoznačne poukazujú na to, že najvyššia produkčná účinnosť kukuričných siláží bola a je dosahovaná pri obsahu sušiny siláže celých rastlín kukurice okolo 30% (28-32%). V tomto období dosahuje sušina zrna kolo 50%, takže pri jeho kvalitnom narušení je predpoklad vysokej využiteľnosti škrobu.

Ak však obsah sušiny silážovaných rastlín stúpne na 35%, tak obsah sušiny zrna významne stúpa a pohybuje sa okolo úrovne 70-75%. Využiteľnosť zrna, ktoré má vysoký obsah sušiny v tráviacom trakte kravy významne klesá, ak sú častice zŕn väčšie ako 0,50 - 0,75 mm. Je všeobecne jasné, že tento cieľ nie je možné dosiahnuť v priebehu rezania hmoty.

Ďalším dôležitým cieľom je prevencia odtoku štiav, ktoré prestávajú odtekať, keď silážovaná hmota dosiahne obsahu sušiny 30%. V praxi sa pomerne často používa odhadovanie obsahu sušiny podľa úrovne mliečnej línie na zrne. Táto metóda však je vysoko nepresná, podobne ako aj meranie obsahu sušiny kukurice pomocou mikrovlnovej rúry.

Obsah sušiny 30% charakterizuje začiatok silážnej zrelosti kukurice aj preto, lebo v ďalšom vývoji významne klesá prírastok škrobu a súčasne klesá aj koncentrácia cukrov. Kukuricu radíme medzi ľahko silážovateľné krmoviny, avšak spontánna a neusmernená silážna fermentácia vedie často k významnému zhoršeniu kvality kukuričnej siláže a v konečnom dôsledku aj k nižšej efektívnosti v produkcii mlieka.

Prvým cieľom fermentácie je zablokovanie množenia nežiadúcich enterobaktérií (pôdne mikroorganizmy), ktoré pri silážovaní kukurice najčastejšie odchyľujú fermentáciu od optimálnych cieľov. Druhým zásadným cieľom je dosiahnutie aeróbnej stability. V praxi to znamená, že siláž je stabilná aj v podmienkach za prístupu vzduchu tzn. Na povrchu rastlín sa nachádza pestrá paleta rôznych mikroorganizmov, ktoré dokážu byť aktívne v silážnej fermentácii, avšak nie všetky sa podieľajú na zabezpečení kvality siláže. Preto je do silážovanej hmoty vhodné pridať selektované, vysokovýkonné baktérie mliečneho kvasenia, a tak cieľavedome usmerniť jej priebeh.

Rýchla premena rastlinných vodorozpustných cukrov na kyselinu mliečnu a sčasti aj na kyselinu octovú je závislá na výkonnosti homofermentatívnych baktérií mliečneho kvasenia. Výsledkom ich úspešnej fermentácie je rýchly pokles hodnoty pH a zásadné zhoršenie podmienok pre rast a množenie nežiadúcej mikroflóry.Je veľmi vhodné, ak na fermentáciu tejto skupiny baktérií mliečneho kvasenia nadviažu ich príbuzní, heterofermentatívne mliečne baktérie.

Podľa jednotlivých druhov a kmeňov, táto skupina mikroorganizmov dokáže premieňať kyselinu mliečnu na kyselinu octovú, ktorá je základným pilierom aeróbnej stability a niektoré kmene dokážu produkovať aj propán-1,2-diol, ktorý je cenným zdrojom energie zvlášť pre vysoko produkčné kravy.

Do siláží s nižším obsahom sušiny pridávame prípravky s prevahou homofermentatívnych baktérií mliečneho kvasenia a so stúpajúcim obsahom sušiny smerujeme k prípravkom s väčším zastúpením heterofermentatívnej skupiny. Dĺžka rezanky súvisí s prípadným rizikom odtoku štiav. Vo všeobecnosti, čím má silážovaná hmota nižší obsah sušiny, tým dlhšiu rezanku volíme a toto platí aj opačne: čím je hmota suchšia (z akéhokoľvek dôvodu), tým kratšiu rezanku nastavujeme.

Neoddeliteľnou súčasťou procesu zberu a rezania je aj mechanické narušenie rezanej hmoty pomocou miagacích valcov rôznej konštrukcie. Tieto nielenže zmenšujú a narúšajú veľkosť častíc zrna, ale súčasne rozrušujú aj tvrdšie vláknité častice, pochádzajúce zvlášť z vretien klasov a zo stoniek bez toho, aby ich skracovali.

Kravy potrebujú siláž s výbornou fyzikálnou štruktúrou, ktorú tvoria hlavne častice s dĺžkou 8 až 20 mm. Dlhšie vláknité častice silážovanej hmoty s pozdĺžnym mechanickým rozrušením sú veľkým prínosom pre zdravé bachorové trávenie. Nastavenie týchto parametrov má byť aj v nadväznosti na technológiu odberu siláže, pri ktorej je veľmi často narušovaná fyzikálna štruktúra siláže.

S predlžovaním rastlinných častíc v silážovanej hmote stúpa dôležitosť a význam hrúbky utláčaných vrstiev. Našim cieľom je dodržať hrúbku vrstiev tenšiu ako 20 cm. Pri hrubších vrstvách, aj napriek intenzívnemu tlačeniu hrozí riziko, že v siláži môže zostávať prevzdušnená hmota, čo bude spôsobovať jej plesnenie a ďalšie narušovanie a znehodnotenie kvality.

Dlhšie častice zelenej hmoty a intenzívne rozrušenie častíc zŕn tvoria východisko pre zdravé a efektívne bachorové trávenie.

Dôležitým pilierom úspechu je aj intenzívne a rovnomerné tlačenie silážovanej hmoty. Toto platí zvlášť u povrchových vrstiev, ktoré sú najčastejšie nezvládnuté (nahnitá vrstva). V prípadoch nevyhnutného prerušenia silážovania je potrebné povrch nielen kvalitne utlačiť, ale aj ošetriť roztokom organických kyselín.

Kvalitné a dôsledné vytlačenie vzduchu zo silážovanej hmoty spolu s kvalitný a vzduchotesným zakrytím vytvára východisko pre úspešnú fermentáciu. Ošetrenie a okyslenie posledných vrstiev hmoty roztokom organických kyselín zamedzí vzniku nahnitej vrstvy a ušetrí prácu s odstraňovaním tejto vrstvy.

Otvorením a odhermetizovaním silážovanej hmoty/siláže začína finálna fáza pred jej samotným príjmom zvieratami. Doba trvania tejto fázy je závislá nielen na technologickom vybavení a na organizácii práce, ale aj na tom, do akej miery sa nám podarilo úspešne usmerniť silážnu fermentáciu. Tu sa hmatateľne prejavia výsledky našich zámerov s usmernením fermentácie, ale aj výsledky (a niekedy následky) našej práce a úrovne, s akou sme zvládli silážny manažment.

Otvorená siláž je ako otvorená kniha a dôležitou stránkou je reprezentatívny rozbor siláže a kompetentný komentár a zhodnotenie výsledkov. Z nej je potrebné čítať signály, ktoré potvrdzujú naše správne kroky a naše úspechy, ale taktiež aj chyby, ktorých sme sa dopustili. Ak sa nám nepodarilo zvládnuť povrchovú vrstvu, je nevyhnutné odstraňovať nielen viditeľne narušenú vrstvu siláže. Siláž do hĺbky 50-75 cm pod touto vrstvou má horšiu chutnosť a nižšiu stráviteľnosť živín, čo môže negatívne ovplyvňovať produkciu mlieka.

Denný záber odberových mechanizmov by mal predstavovať aspoň 20 cm a stena by mala zostávať čo najkompaktnejšia. Na tú istú plochu siláže by sme sa mali dostať s opätovným odberom do 5-7 dní. Všetky tieto kroky podmieňuje miera a úroveň dosiahnutej aeróbnej stability.

Pamätajme, že v čase vlastného silážovania rozhodujeme o tom, čo a ako budeme musieť robiť neskôr počas relatívne dlhého obdobia a o zmenu sa budeme môcť pokúsiť v nasledujúcom silážovaní. Operatívne úlohy nás často nadmerne zahlcujú. Nie zriedkavo nám nezostáva dostatok času na zastavovanie sa, obnovenie a osvieženie princípov. Silážovanie je sezónna práca a počas jesenných, zimných a jarných mesiacov sa pol roka touto činnosťou nezaoberáme.

Tréning robí majstra nielen v športe, ale aj v silážovaní! Sledujme systematicky kvalitu vyrobených siláží počas celého kŕmneho obdobia. Nekompetentné interpretácie živinového zloženia a silážnej fermentácie nie sú žiadnou zvláštnosťou. Neľutujme čas, doplňujme, upevňujme a rozširujme svoje poznanie a vedomosti tak, aby sme ich efektívne využívali priamo v praxi.

Kukuričná siláž je v našich podmienkach nosným pilierom kŕmnej dávky a tvorí spravidla hlavnú časť objemového krmiva v kŕmnej dávke laktujúcich kráv. Hlavné štiepenie škrobu z krmiva nastáva v bachore kravy. Produktom sú mastné kyseliny s krátkym reťazcom, ktoré sú pre ňu hlavným zdrojom energie.

Časť škrobu z krmiva však nepodlieha degradácii v predžalúdkoch a dostáva sa do tenkého čreva, kde sa trávi enzymaticky. Tento proces už je bez strát energie a mohlo by sa zdať, že je pre dojnicu výhodnejší. Má to však jeden háčik. O tom, koľko škrobu „pretečie“ z bachora do tenkého čreva, rozhoduje viacero faktorov. Celková skladba kŕmnej dávky a „preťaženie“ bachora v tom môžu zohrávať významnú úlohu. No tých faktorov je oveľa viac.

Molekuly škrobu sú v zrne kukurice obalené proteínovým obalom - endospermom. Jeho kvalita sa týka predovšetkým genetiky rastliny. Niektoré kukurice majú tento obal sklovitejší. Ďalším významných faktorom na stabilitu škrobu je proces silážovania. Na toto sa pokúšajú vedeckí pracovníci nájsť odpoveď už mnoho rokov.

Osobne by som odporúčal robiť si zásoby kukuričnej siláže tak, aby sme umožnili fermentáciu aspoň 60 dní.

Zberové okno pre silážnu kukuricu je pri sušine 30 až 35 percent, ak je obsah sušiny nižší pod 30 percent - je riziko odtoku silážnych štiav s vodorozpustnými cukrami a živinami. Kulminácia úrody a energie (NDV, škrob, cukry a stráviteľnosť NDV) z hektára je pri 30-percentnej sušine.

Pri sušine nad 35 percent je utláčanie silážnej hmoty náročnejšie, fermentácia je rizikovejšia, pretože sa znižuje obsah cukrov. Štandardný prírastok sušiny je 0,2 - 0,3 percenta denne. Odporúča preto začať zber už pri hraničnej 28-percentnej sušine.

Pestovateľ musí zvážiť aké má zberové kapacity, možnosti rezačky, tlačenia a za aký čas dokáže pozberať kukuricu na siláž. Čím je vyšší obsah sušiny, tým viac klesá stráviteľnosť škrobu, o to viac musí byť zrno narušené, takmer až na pol milimetra.

Z hľadiska stráviteľnosti NDV v bachore bolo pokusom zistené, že vrchol je pri sušine 30 - 35 percent. Jedno percento stráviteľnosti NDV pri kukurici znamená 150 litrov mlieka.

Podobne, aj ďalšie pokusy, realizované v zahraničí (Ferraretto a Shaver, 2012), zamerané na to, kedy je najprodukčnejšia siláž, mala tá so sušinou 28 až 32 percent (mlieko 37,3 kg za deň, tuk 3,59, stráviteľnosť škrobu 94 percent), najvyšší obsah cukru a škrobu, vysokú stráviteľnosť a chutnosť krmiva. Pri vyššej sušine nastáva pokles v uvedených parametroch, klesá tiež chutnosť a krehkosť siláže.

V prípade jednotlivých hybridov kukurice, boli v pokuse v PD Devio Nové Sady, preukázané rozdiely v prírastkoch sušiny. Podľa A. Mitríka je to dôvod prečo pestovaný silážny hybrid analyzovať skôr v predzberovej fáze v rámci predsilážneho monitoringu a nenechávať si to na neskôr, keď už evidentne dozrieva do silážnej zrelosti.

Pri silážovaní kukurice prebieha "boj" mikroorganizmov o cukry. Podporovať treba tie mikroorganizmy, t. j. mliečne baktérie, ktoré žijú v prostredí bez prístupu vzduchu. Biologická konzervácia je na rozdiel od chemickej lacnejšia, mikroorganizmy vyprodukujú kyseliny, ktoré konzervujú silážovanú hmotu.

Proces fermentácie dokáže poľnohospodár riadiť presne podľa svojich potrieb, ako aj zlepšiť chutnosť krmiva látkami z kyseliny mliečnej, pričom sa vytvára až jedno percento propylénglykolu v sušine. Chemické konzervanty zvyšujú náklady na silážovanie. Podľa A. Mitríka je dôležité si uvedomiť, že silážovanú hmotu nikdy úplne nezakonzervujú, len zlepšia podmienky pre baktérie mliečneho kvasenia.

Fermentácia siláže je biologický proces, pri ktorom baktérie mliečneho kvasenia (BMK) menia rastlinné cukry na kyselinu mliečnu a octovú, oxid uhličitý, vodu a v menšej miere aj na ďalšie zlúčeniny. Základnou podmienkou úspešného priebehu fermentácie je rýchle a hlavne dôkladné vytlačenie vzduchu už počas naskladňovania a uzatvárania silážneho priestoru.

Kyslé a anaeróbne prostredie zaisťuje dominanciu BMK vo fermentačnom procese a potláča aktivitu nežiadúcej mikroflóry, predovšetkým kvasiniek, klostrídií, enterobaktérií a plesní. Tieto organizmy sú obsiahnuté v latentnom stave aj v hotovej siláži, väčšinou v podobe spór. Za priaznivých podmienok môžu obnoviť svoju aktivitu a spôsobiť následné znehodnocovanie siláže.

Na úspešný priebeh fermentácie má vplyv viacero faktorov, predovšetkým sušina, pufračná kapacita zozberanej hmoty, obsah vodorozpustných cukrov, ale aj druh a množstvo mikroorganizmov, ktoré počas fermentačného procesu dominujú. Avšak zásadný vplyv na samotnú kvalitu fermentácie, a tým aj výslednej siláže má vytvorenie a udržanie anaeróbneho prostredia.

Nízke pH a anaeróbne prostredie správne fermentovanej siláže veľmi účinne zabraňujú množeniu baktérií a rastu húb prítomných v siláži. Pokiaľ hotovú siláž otvoríme alebo dôjde k poškodeniu silážnej fólie, preniká do nej vzduch, ktorý vytvorí podmienky pre rast nežiadúcich aeróbnych mikroorganizmov a v pomerne krátkej dobe sa začne silážna hmota zahrievať.

Zahrievanie siláže je prvým krokom dominového efektu skazenia siláže. Je to spôsobné aktivitou aeróbnych kvasiniek, v menšej miere i niektorých baktérií, ktoré spotrebúvajú kyselinu mliečnu, vyprodukovanú počas fermentácie. Poklesom obsahu kyseliny mliečnej sa zvyšuje pH siláže, znižuje sa jej kyslosť, čo umožňuje aktivitu ďalších mikroorganizmov, predovšetkým baktérií a plesní (napr. Aspergillus, Fusarium a Penicillium). Výsledkom tohto procesu je úplná degradácia a znehodnotenie siláže. Je nutné pripomenúť, že už samotné zvýšenie teploty siláže nad normál znižuje kvalitu krmiva. Naviac, tepelne poškodenú siláž zvieratá neobľubujú.

Najlepším spôsobom ako predísť skazeniu silážnej hmoty je použiť špeciálne silážne aditíva, ktoré sú zamerané na stabilizáciu siláže. Základom týchto biologických konzervačných prípravkov sú homofermentatívne baktérie (napr. Lactobacillus plantarum), ktoré využívajú časť rastlinných cukrov k produkcii kyseliny mliečnej, a tým vytvárajú v siláži kyslé prostredie so stabilným pH. Tieto baktérie pôsobia ako štartér, pretože výrazne urýchľujú prvé fázy fermentácie, znižujú straty sušiny a energie. Kyselina mliečna však má nízky fungicídny účinok a nie je schopná po otvorení siláže dostatočne a hlavne dlhodobo zamedziť rastu húb a baktérií.

Druhú skupinu baktérií používaných v inokulantoch sú heterofermentatívne baktérie. Tieto baktérie, zastúpené predovšetkým druhom Lactobacillus buchneri, produkujú nielen kyselinu mliečnu, ale aj kyselinu octovú, propiónovú a 1,2-propandiol. Posledné tri vymenované látky majú fungicídny aj antibakteriálny účinok. Baktérie Lactobacillus buchneri sú svojimi účinkami schopné udržať odobratú siláž až jeden týždeň čerstvú, bez zmien teploty a príznakov rozvoja nežiadúcej mikroflóry. Zamedzujú tiež nežiadúcemu zahrievaniu TMR v kŕmnych vozoch.

Rada silážnych aditív značky Pioneer pod označením Fiber Technology (FT) posúva účinky biologických silážnych prípravkov ešte o úroveň vyššie tým, že FT prípravky kombinujú vlastnosti doposiaľ používaných konzervantov a celkom nového mechanizmu bakteriálnych enzýmov. Obsahujú totiž unikátny bakteriálny kmeň Lactobacillus buchneri 40177, ktorý počas silážovania produkuje enzým acetyl esterázu a ferulát esterázu. Tieto enzýmy menia štruktúru vlákniny silážovanej hmoty tak, že narúšajú ligninový komplex bunkovej steny a tým sprístupňujú hemicelulózu baktériám v bachore. Tým zvyšujú tieto prípravky stráviteľnosť neutrálne detergentnej vlákniny (NDF) až o 5% bodov oproti neošetrenej siláži.

Stráviteľnosť NDF je jedným zo základných kvalitatívnych ukazovateľov siláže. Je to preto, že hodnota stráviteľnosti NDF priamo súvisí s príjmom potravy krmiva a úžitkovosti. Veľmi často citovaný Oba a Allen (1999) uvádzajú, že zvýšenie stráviteľnosti NDF pri kukuričnej siláži o 1% zvýši u dojníc príjem siláže o 0,168 kg sušiny a produkciu mlieka o 0,249 kg 4% FCM.

Kombináciou bakteriálnych kmeňov (homofermetatívnych a heterofermentatívych) v jednotlivých prípravkoch Fiber Technology sú špecifické pre určité druhy silážovaných plodín: inokulant 11CFT je určený do kukuričných siláží, 11GFT do trávnych a obilninových siláží, 11AFT pre silážovanie lucerny a 11CH4 je prípravok určený do siláže pre bioplynové stanice. Siláž ošetrená týmito aditívami by mala fermentovať minimálne 60 dní, aby mali baktérie dostatok času na produkciu enzýmov a ostatných koncových fermentačných produktov.

Vyššia stráviteľnosť, chutnosť a lepšia konzistencia siláže umožňuje zaradenie vyššieho podielu týchto objemových krmív do kŕmnych dávok, čím sa znižujú náklady na nakupovanie krmiva.

Ďalšou, a z hľadiska stabilizácie siláže zásadnou skupinou prípravkov, sú Rapid React inokulanty. Ide o inokulanty SILA-BAC® Kombi, SILA-BAC® Mais Kombi a SILA-BAC® CCM Kombi. Tieto prípravky sú kombináciou homofermentatívnych kmeňov Lactobacillus plantarum a dvoch heterofermentatívnych kmeňov Lactobacillus buchneri ATCC PTA-2494 a Lactobacillus buchneri NRRL B-50733. Siláže ošetrené týmito prípravkami je možné otvoriť a skrmovať už po siedmych dňoch po uzatvorení jamy.

Takto konzervované siláže sa vyznačujú excelentnou a dlhodobou aeróbnou stabilitou pri zachovaní optimálneho obsahu fermentačných kyselín a pH.

Je nutné pripomenúť, že použitie silážneho aditíva je jedným z mnohých krokov k výrobe kvalitného konzervovaného krmiva. Rozhodujúcim faktorom stále zostáva dôsledná a svedomitá ľudská práca pri vyberaní a skrmovaní hotovej siláže.

Niekoľko praktických odporúčaní

• Dbajte na poriadok v silážnej jame, nenechávajte v nej zbytky krmiva dlhšiu dobu.
• Odoberajte siláž tak, aby bola silážna stena pokiaľ možno hladká. Zabránite tak jej nadmernej oxidácii.
• Neprevzdušňujte silážnu stenu nešetrným spôsobom odberu.
• Nenavážajte siláž do zásoby na viacej dní.
• Neodkrývajte zbytočne silážnu fóliu, udržujte hornú časť siláže maximálne zakrytú.
• Ak máte dostatočný a výborne zvládnutý odber zo silážnej steny, použite ku konzervácii homofermentatívne prípravky (SILA-BAC® Luzerne alebo SILA-BAC® Mais).
• Ak sa toto nepodarilo, stabilizujte siláž inokulantom obsahujúcim Lactobacillus buchneri (SILA-BAC® Kombi, SILA-BAC® Mais Kombi, SILA-BAC® CCM Kombi, 11CFT, 11GFT, 11AFT alebo 11CH4).

Pre viac informácií o našich silážnych konzervantoch a komplexné poradenstvo pri výrobe siláží a senáží nás neváhajte kontaktovať.

Kukuričná siláž je základným objemovým krmivom pre hovädzí dobytok, najmä pre vysoko produkčné dojnice. Pre svoj vysoký obsah škrobu, dobrú stráviteľnosť vlákniny a stabilnú fermentačnú kvalitu má kukuričná siláž kľúčový význam pri udržiavaní energetickej rovnováhy a stability prostredia v bachore. Jej výživové, fermentačné a ekonomické vlastnosti z nej robia strategický prvok úspešného chovu. Kukuričná siláž predstavuje hlavný zdroj energie v kŕmnych dávkach pre dojnice aj výkrmový dobytok. Hlavným prínosom kukuričnej siláže je vysoký obsah škrobu a ľahko stráviteľnej energie. Zrno kukurice, ktoré je súčasťou siláže, je hlavným nositeľom škrobu.

Pri správnom zbere a úprave sa stáva veľmi dobre využiteľným pre bachorové mikroorganizmy, čo zabezpečuje efektívnu premenu krmiva na mlieko alebo mäso. Kukuričná siláž je vynikajúcim nositeľom fermentovateľných sacharidov, ktoré podporujú tvorbu unikavých mastných kyselín v bachore. To vedie k lepšej produkcii mikrobiálnej bielkoviny. Obsah sušiny kukuričnej siláže sa ideálne pohybuje medzi 30 - 35 %, pričom obsah škrobu môže dosiahnuť až 35 % v sušine.

Kľúčové faktory ovplyvňujúce kvalitu siláže

• Výber vhodnej rastliny a zber v správnej fáze zrelosti
• Obsah sušiny a vlhkosť
• Optimálna veľkosť narezania hmoty a dobre utlačená hmota
• Rýchle uzavretie a hermetické uzavretie
• Prítomnosť mikroorganizmov a správna fermentácia
• Prevencia kontaminácie plesňami a mykotoxínmi

Fermentačný proces predstavuje kľúčový mechanizmus konzervácie siláže, pri ktorom sa zároveň zachováva jej nutričná hodnota. Po utlačení a hermetickom uzavretí silážnej hmoty začínajú pôsobiť hlavne mliečne kyselinotvorné baktérie (Lactobacillus, Pediococcus...), ktoré rozkladajú jednoduché cukry na kyselinu mliečnu. Táto kyselina je najdôležitejšia, pretože znižuje pH siláže na úroveň cca 3,8 - 4,2. Fermentácia prebieha najlepšie pri teplote 15 - 35 °C.

Prehľad ideálnych hodnôt pre kukuričnú siláž:

tags: #fermentácia #kukurice #pre #krmivo

Populárne príspevky:

• Zloženie a nutričné hodnoty krokiet
• Rozmery a príslušenstvo pre sud na kapustu
• Účinné prírodné metódy liečby
• Majstrovstvo prírodnej distribúcie semien
• Koľko vína do mäsa?