Rastliny, Ktoré Vystreľujú Semená: Majstrovstvo Prírodnej Distribúcie
Botanická ríša na našej krásnej planéte je veľmi rozmanitá. Rastliny si počas stáročí vyvinuli rôzne formy adaptácie. V pomyselnej súťaži o miesto pod slnkom využívajú rôzne triky a mechanizmy. Napríklad kvety, ktoré tvarmi a vylučujúcimi feromónmi napodobňujú hmyz, aby prilákali opeľovače. Príroda má množstvo takýchto vychytávok.
Jednou z nich je aj špeciálny mechanizmus, ktorý rastlinám umožňuje rozptýliť semená v čo najväčšej vzdialenosti od materských rastlín. Ukážkou toho, čo dokáže príroda, je táto „bombová partia“. Nie sú to zďaleka všetky druhy rastlín, ktoré si takto pomáhajú so šírením do priestoru.
Netýkavky: Majstri Vystreľovania Semien
Prvými rastlinami, ktoré spomenieme pre ich schopnosť vystreľovať semená, sú netýkavky - netýkavka malokvetá (Impatiens parviflora) a jej väčšiu príbuzná netýkavka žliazkatá (Impatiens glandulifera). Stali sa už súčasťou našej prírody, hoci sú nepôvodné.
Netýkavka malokvetá sa u nás vyskytuje veľmi hojne, formou rozľahlých jednoliatych plôch lesného podrastu. Pochádza zo severovýchodnej Ázie a u nás sa začala šíriť len v 19. storočí. Po dozretí plodov so semenami vystreľujú pomocou pnutia pletív do značnej vzdialenosti od materskej rastliny. Reagujú na jemné mechanické podnety, dotyk alebo poryvy vetra.
Ak si zrelý plod jemne zavriete do dlane, aby vám „vystrelil“ v ruke, po jemnom pošteklení plod exploduje a zostanú vám v hrsti semienka. Netýkavka je jednoročná bylina a považuje sa za významného škodcu v našej prírode. Svojím plošným zarastaním potláča rast pôvodnej vegetácie, ktorú zároveň nahrádza. Obľubuje vlhké a tienisté miesta.
Netýkavka žliazkatá je podobná, ale omnoho mohutnejšia rastlina. Dorastá až do 3 metrov a jej doménou sú vodné toky a plochy pri nich. Kvety a plody majú podobný tvar ako netýkavka malokvetá, kvety sú však ružové, veľké a majú silnú sladkú vôňu. Rovnako kvitne od júna do septembra.
Táto netýkavka pochádza zo západnej časti Himalájí a pôvodne bola pestovaná ako okrasná rastlina. Jej dravá dynamika šírenia spôsobila, že je dnes z voľnej prírody prakticky neodstrániteľná - rovnako ako mnohé iné invázne druhy. Druhový názov má podľa žliazok pod listami, ktoré vylučujú sladký nektár. Jej mechanizmus vystreľovania semien je podobný ako u netýkavky malokvetej, plody dokážu prekonať vzdialenosť 6 - 8 metrov.
Netýkavka žliazkatá
Invázne rastliny a boj proti nim
S bujnením jarnej prírody a zelene nastáva čas aj pre rozšírenie rôznych druhov inváznych rastlín. Banská Bystrica s okolím nie je žiadnou výnimkou. Invázne rastliny majú schopnosť rýchlo sa šíriť koreňmi, odlomkami a semenami. Ich najväčším negatívom je, že dokážu vytláčať pôvodné rastlinstvo, a to aj na veľkých plochách. Dokážu dobre prežívať nepriaznivé obdobia a predstavujú najväčšiu hrozbu pre biodiverzitu.
Samospráva sa usiluje o minimalizovanie inváznych rastlín na svojom území. Platná legislatíva na Slovensku ustanovuje zoznam inváznych rastlín. Medzi bylinné druhy je zaradený boľševník obrovský, netýkavka žliazkatá, glejovka americká, rod pohánkovec (krídlatka), ambrózia palinolistá, zlatobyľ kanadská a obrovská. Z drevín je to pajaseň žliazkatý, beztvarec krovitý, kustovnica cudzia a javorovec jaseňolistý.
Za odstraňovanie inváznych rastlín je zodpovedný majiteľ resp. „Nepôvodné druhy rastlín na mestských pozemkoch odstraňuje organizácia spravujúca verejnú zeleň, teda Záhradnícke a rekreačné služby. Ich zamestnanci si vedú presnú evidenciu výskytu inváznych rastlín, a aj evidenciu opakovaných zásahov na likvidáciu nepôvodných druhov. Viaceré invázne druhy v súčasnosti tvoria rozsiahle porasty, najčastejšie popri vodných tokoch, cestách, železniciach a na opustených priestranstvách.
Na zamedzenie šírenia inváznych druhov rastlín samospráva vlastníkom pozemkov odporúča ich pravidelnú údržbu najmä kosením, mulčovaním, podsekávaním či vytrhávaním. Zamedzenie zavlečenia potenciálne inváznych druhov je prvým a najdôležitejším spôsobom ochrany ekosystémov územia.
Mnohí záhradkári si sadia rastliny podľa toho, čo sa im páči alebo čo im odporučia známi. No nie všetko, čo je pekné na pohľad, je pre našu prírodu bezpečné. Niektoré druhy sú na Slovensku zákonom považované za invazívne nepôvodné rastliny - šíria sa rýchlo, vytláčajú pôvodné druhy a môžu dokonca ohrozovať zdravie ľudí. Ak ich na svojom pozemku necháte, môžete zaplatiť nemalú pokutu.
Na Slovensku platí, že majiteľ, užívateľ alebo správca pozemku je povinný zabrániť výskytu a šíreniu invazívnych druhov rastlín. Túto povinnosť určuje zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a súvisiace vyhlášky. Ak sa na pozemku invazívne rastliny objavia, musia sa odstrániť a zlikvidovať tak, aby sa ďalej nešírili - a to na vlastné náklady majiteľa. Nejde teda o odporúčanie, ale o povinnosť, ktorú kontrolujú orgány ochrany prírody, Štátna ochrana prírody SR a Slovenská inšpekcia životného prostredia.
Výška pokuty závisí od typu rastliny, rozsahu jej výskytu a od toho, či ide o fyzickú osobu alebo podnikateľa. Bežný majiteľ pozemku môže za zanedbanie povinnosti dostať pokutu do 330 €. Ak ide o mimoriadne nebezpečné a alergénne druhy, ako napríklad palina či ambrozia, môže pokuta stúpnuť až na 3 000 €.
Podnikatelia a právnické osoby riskujú omnoho viac - pri poľnohospodárskej pôde až 33 200 € za každý hektár, ak sa o porasty invazívnych rastlín nestarajú. A v prípade, že niekto ignoruje priamo nariadenia Slovenskej inšpekcie životného prostredia, hrozia sankcie až do 7 500 € pre fyzické osoby a dokonca až 90 000 € pre právnické osoby.
Zbavte sa škodcov v záhrade lenivým spôsobom
Niektoré z týchto druhov možno poznáte, no možno ste si neuvedomili, že sú zákonom zakázané:
- ambrózia, silne alergénna burina spôsobujúca ťažké dýchacie ťažkosti
- bolševník obrovský, ktorého miazga spôsobuje vážne chemické popáleniny kože
- pohánkovce extrémne invazívne rastliny, ktoré dokážu prerásť aj cez asfalt či betón
- zlatobyľ kanadský a obrovská, ktoré zadusia pôvodné druhy rastlín a rýchlo sa šíria vetrom aj podzemnými výhonkami
- netýkavka žliazkatá, ktorá „vystreľuje“ semená do okolia a rýchlo kolonizuje nové územia
Invazívne druhy nie sú pre našu prírodu prirodzené. Nemajú tu prirodzených nepriateľov a ich rast je prakticky nezastaviteľný. Rýchlo vytvárajú husté porasty, ktoré:
- vytláčajú pôvodné druhy rastlín
- znižujú biodiverzitu
- menia podmienky v prostredí
- a niektoré dokonca predstavujú riziko pre ľudské zdravie
Ako sa vyhnúť problémom:
- Pred výsadbou si overte pôvod rastliny - najmä pri okrasných druhoch z cudziny.
- Nenakupujte neoznačené sadenice z pochybných zdrojov.
- Ak na pozemku invazívnu rastlinu nájdete, odstráňte ju odborným spôsobom - často nestačí len pokosiť, pretože sa dokáže obnoviť z koreňov.
- Biologický odpad likvidujte tak, aby sa rastlina nemohla ďalej šíriť - nekompostujte invazívne druhy.
Na prvý pohľad môžu pôsobiť neškodne alebo dokonca krásne, no ich prítomnosť v našej prírode má vážne následky. Slovenská legislatíva preto prikazuje tieto rastliny aktívne odstraňovať a za ich ponechanie hrozia nemalé sankcie.
Ďalší Strelci v Ríši Rastlín
Ďalší strelec má ľudový názov „kovbojský kaktus“ alebo „strieľajúci pištoľník“. Nejde síce o skutočný kaktus, ale sukulent, no prezývky dostal pre jeho charakteristické vystreľovanie semien do priestoru. Občas môžeme započuť, ako semená klopkajú o dlážku. Jeho odborné meno je prýštec bieložilný (Euphorbia leuconeura), inak vo svete známy aj ako „Madagaskarský klenot“, u nás ľudovo aj ako „v lete palma, v zime kaktus“.
V letnej sezóne má pomerne bohato olistenú hornú časť, na zimu väčšinu listov pustí. Kvety má nenápadné žltozelené a plodom je tobolka. Pri poranení vylučuje biely latex, ktorý je silno jedovatý. Na to treba pamätať, ak sú v blízkosti deti či zvieratá, ktoré by to mohlo ohroziť.
Ťažkým kalibrom je rastlina s explozívnym menom - hura rachotivá (Hura crepitans), inak aj „dynamitový strom“ alebo „jabillo“. Jej domovom je južná oblasť Strednej Ameriky, Karibik a Južná Amerika. Tento mohutný strom môže dosiahnuť výšku do 25 metrov, výnimočne až do 60 metrov.
Plody majú podobný tvar ako tekvice s krátkou stopkou a dosahujú priemer 5 - 8 cm. Naznačené mesiačiky sú vlastne puzdra so semienkami, ktoré sú približne 2 cm veľké. Jedovatý latex tohto stromu využívali domorodci ako šípový jed. Nedozreté plody sa tiež sušili a používali ako posýpačky pieskom na sušenie atramentu pri písaní. Dnes si niektorí turisti vozia semená z dovoleniek a darí sa im z nich pestovať efektné izbové rastliny až do fázy kvetu.
Hura crepitans
Presúvame sa k ďalšiemu výbušnému druhu s menom tekvičník striekavý (Ecballium elaterium). Ide o pôvodne juhoeurópsku rastlinu s výskytom na Balkáne, Ukrajine, v Taliansku, Španielsku, v oblasti Kaukazu až po Irán. Jeho podoba nápadne poukazuje na príbuznosť s uhorkami a tekvicami. Je to rastlina vytrvalá, plazivá a po celom povrchu husto porastená charakteristickými chĺpkami (trichómami).
Tekvičník kvitne od mája do októbra. Plody má dlhé 4 až 5 cm, ktoré už pri jemnejšom mechanickom podnete prudko vystrelia oddelené od stonky a vymrštia svoj obsah - semená so slizovitým povlakom. Sliz je veľmi dráždivý pre pokožku a oči.
Poslednou zo skupinky strelcov je obľúbená vistéria (Wisteria sinensis). Nie každý však vie, že po odkvete tvorí na dotyk príjemné, zamatové struky. Pripomínajú veľkú čeľaď bôbovitých, kam patria aj všetky strukoviny. Ich struky majú tvar a povahu uspôsobené práve na rozptyľovanie semien.
Struky vistérie si občas niektorí prinesú domov ako dekoratívny kúsok prírody. Ak je však struk dostatočne dozretý, môže po istej miere vysušenia prekvapiť explóziou. Steny struku sa prirodzene skrútia, tým vznikne nerovnomerný tlak na okraje plášťov plodu. Následne sa prudko otvorí a vymrští semená. Tento úkaz môžeme pozorovať aj pri plodoch, ktoré zostali na samotných rastlinách.
tags: #rastlina #ktorá #vystreľuje #semená
