Pestovanie uhoriek vo fóliovníku: Kompletný sprievodca

Chcete si dopriať bohatú úrodu uhoriek priamo z vašej záhrady? Pestovanie uhoriek nemusí byť zložité, ak viete, ako na to. V tomto článku sa dozviete všetko potrebné o pestovaní uhoriek, od výsevu až po zber, s dôrazom na pestovanie vo fóliovníku.

Druhy uhoriek

Asi nikoho neprekvapíme, keď povieme, že poznáme klasické nakladačky a šalátové uhorky. Šalátové uhorky majú dĺžku aj niekoľko desiatok centimetrov, zvyčajne tak 20 - 30 cm, nakladačky zberáme oveľa menšie - keď majú približne 7 až 10 cm. Skutočne ide o dve trochu oddelené skupiny. Samozrejme, pokiaľ by sme uhorku nakladačku nechali dorásť na väčšiu, nenarastie z nej šalátová uhorka. Ak necháme nakladačku prerásť, zbacuľatie a trošku sa predĺži. Nikdy však nebude pekná a štíhla ako šalátovka.

Môžeme teda pestovať oba druhy, alebo ak máme menšiu záhradu, môžeme pestovať len nakladačky a používať ich aj ako šalátové. Pri uhorkách nakladačkách si môžeme všimnúť, že bývajú vzhľadovo trochu odlišné. Niektoré sú viac hrboľaté a niektoré menej. Áno, skupinu nakladačiek delíme na dve podskupiny a hovoríme tomu hrubo bradavičnaté alebo jemne bradavičnaté. Hrbolčeky na povrchu uhoriek sú vlastne drobné ostne - bradavičnaté výstupky, ktoré sú zvyčajne trošku pichľavé. Hrubo bradavičnaté odrody majú tých výstupkov menej, ale sú o niečo väčšie a jemno bradavičnaté majú výstupky drobné a uhorka je nimi celá posiata.

Výsev uhoriek

Poďme k výsevu. Uhorky patria podobne ako papriky a paradajky k teplomilnej zelenine a nemajú rady nižšie teploty. Teplota pod desať stupňov im nevyhovuje a pri takejto teplote môžu mať šok z chladu alebo problémy s rastom. Uhorky si môžeme predpestovať doma na okne a vysádzame ich až v druhej polovici mája. Odporúčam s týmto výsevom počkať až do druhej polovice apríla, pretože uhorky pomerne rýchlo klíčia. Druhou možnosťou je priamy výsev na vonkajší záhon, ale ten odporúčam až v druhej polovici mája.

Pokiaľ máme skleník alebo fóliovník, má skorý aprílový výsev zmysel, čiže v takom prípade sa môžu vysievať už začiatkom apríla. Nie je to potrebné, napríklad my sme to doma nerobievali. Dá sa to však, môžeme tak semienko naštartovať vopred. Robí sa to tak, že si do misky vložíme pijavý papier, ktorý navlhčíme vodou a rozložíme naň semienka. Necháme postáť niekoľko hodín, prípadne celý deň. Semienka nasajú vlahu a spustí sa ich rýchly štart. Do pôdy ich potom vysievame takto naštartované.

Keď si kupujeme semienka uhoriek, niekedy si môžeme všimnúť, že na obale majú napísané, že sú morené. Morené znamená, že boli namáčané v chemickom roztoku. Väčšinou ide o fungicíd, čiže prípravok proti hubovým chorobám, ktorý má zamedziť problému klíčiacej rastliny pri kontakte s pôdou alebo v pôde. V pôde sa prirodzene vyskytujú rôzne huby, aj prospešné, mikroorganizmy, ale tiež patogény. Morenie umožní semienku uhorky a mladej rastline zabojovať s týmito hubovými chorobami, pretože uhorky sú na hubové ochorenia pomerne náchylné. Väčšinou sú morené semienka označené farebne. Do moridla sa pridáva farbivo, takže bývajú buď ružové alebo modré.

Podobne ako papriky, paradajky a iná plodová zelenina patria aj uhorky k rastlinám prvej trate. To znamená, že sú veľmi náročné na živiny. Najideálnejšie je preto dobre vyhnojiť pôdu už na jeseň. Použiť môžeme maštaľný hnoj alebo dobre vyzretý kompost. Na jar si môžeme na tomto záhone ešte predpestovať šaláty a následne do takto vyhnojenej pôdy vysievame alebo vysádzame uhorky.

Pri predpestovaní paradajok sme zvyknutí ich pikírovať - rozsádzať. Áno, môžeme si vysiať súvislejší rad uhoriek a neskôr ich rozsádzať na trvalé stanovište. Lepšie je však vyhnúť sa presádzaniu, pretože sadenice sú dosť krehké. Malé rastlinky sa ľahko lámu, preto sa mi celkom osvedčilo vysievať uhorky do rašelinových kvetináčov. Korienky mladých rastlín nemajú problém cez takýto kvetináč prerásť a do pôdy ich potom vysádzame priamo s kvetináčom, ktorý sa v pôde rozloží.

Ako sme už spomenuli, semienka na predpestovanie môžeme vysievať od polky apríla. Vysievame ich do kvetináčikov, ideálne jednotlivo. Druhou možnosťou je vysievať ich v tomto období do pareniska a potom ich odtiaľ presádzať na konečné stanovište.

Spôsoby pestovania uhoriek

Existujú 2 spôsoby pestovania uhoriek - štandardne na pôde alebo na sieti. Klasikou je pestovanie na pôde, čiže uhorky sú vysadené v radoch vzdialených od seba meter až meter a pol. Pri zbere sa potom človek snaží strčiť nohu niekde medzi listy, aby nepristúpil rastlinu a zohnutý nad hriadkou hľadá uhorky. Nielen kvôli tomuto nepohodliu, ale aj v snahe predchádzať hubovým ochoreniam sa pristúpilo k vertikálnemu systému pestovania. Vďaka prirodzenému plazivému rastu a výhonkom, ktorými sa omotá okolo opory, je uhorka na takéto pestovanie ideálna.

Vertikálny systém pestovania je pestovanie zvislo, čiže nie na pôde. Veľkou výhodou tohto pestovania je už spomenutá prevencia chorôb, pretože pri zálievke sa úplne vyhneme zmáčaniu listov a porast ostáva vzdušný. Spóry plesní takto nemajú toľko priestoru a času, aby sa na rastline uchytili. Ďalšou výhodou je rovnomerná farba a tvar takto pestovaných plodov. Uhorka dopestovaná na pôde býva často svetlozelená. Nie je to chyba, ale dôvodom takéhoto zafarbenia je skutočnosť, že sa k uhorke nedostal dostatok slnečného žiarenia.

Vrúbľovanie uhoriek

Pri pestovaní uhoriek som sa stretla s pojmom vrúbľovanie uhoriek. Rastlina uhorky má relatívne menší koreňový systém a ako sme už spomenuli, je pomerne náchylná na choroby. Sezóna uhoriek je krátka, hlavný zber prebieha v júni a júli. Z tohto dôvodu sa môžu mladé sadeničky v štádiu dvoch klíčnych listov, keď začína sa už tlačiť pravý list, vrúbľovať do tekvice figolistej. Semienka sa dajú zakúpiť aj v hobby balení v rôznych obchodoch. Spojením uhorky a tekvice vzniká rastlina s vitálnejším a väčším koreňovým systémom a silnejšou vrchnou časťou.

Opeľovanie uhoriek

Uhorky obľubujú včely a čmeliaky, v podstate sú opeľované predovšetkým hmyzom. Pokiaľ ich pestujeme vonku, tak sa o to postará príroda. Môže sa však stať, že niekoľko dní za sebou prší a hmyz toľko nelieta, prípadne existujú aj lokality s výrazným úbytkom hmyzu a vtedy je to s opeľovaním horšie. Šľachtitelia preto s ohľadom na tieto skutočnosti už pred mnohými rokmi priniesli takzvané partenokarpické odrody. Rastlina takejto odrody vytvára len samičie kvety a plody sa tvoria bez opelenia. Partenokarpické odrody preto odporúčame najmä do skleníkov a fóliovníkov, pretože nepotrebujú opelenie.

Choroby a škodcovia uhoriek

Viackrát sme už spomenuli, že uhorky nie sú tak odolné rastliny ako napríklad paradajky a sú náchylné na rôzne ochorenia. Uhorky skutočne trpia chorobami a škodcami. Stretnúť sa môžeme s plesňou uhorkovou, múčnatkou a s roztočami. Už sme spomenuli, že dobrou prevenciou chorôb je vertikálne pestovanie. Treba sa tiež vyhnúť polievaniu na list. Uhorky polievame podmokom tak, že na hornej časti riadku necháme tiecť vodu z hadice, ktorá sa postupne dostane ku koreňom.

Čo sa týka prevencie, práve správna zálievka je kľúčová. Okrem toho si môžeme kúpiť takzvané protiplesňové hybridy. Ani tie však zvyčajne nefungujú úplne stopercentne. Veľmi dobré sú aj rôzne ekologické prípravky, ktoré sa používajú preventívne. Často sú to rôzne olejové prípravky s prídavnými účinnými látkami, ktorými rastliny preventívne striekame. Vďaka preventívnemu postreku sa na listoch si vytvára ochranný film, ktorý list nedusí a choroba má menšiu šancu rozvinúť sa. Podobne fungujú aj prípravky s obsahom baktérií alebo užitočných húb.

Čo sa týka týchto prípravkov, musíme porast postriekať hneď ako spozorujeme problém, alebo, a to je ešte lepšie, postreky vykonávame preventívne. Záhradkári často riešia aj žltnutie uhoriek. Žltnutie často vzniká väčšinou prirodzene a z dôvodu, že uhorku necháme na rastline dlhšie a ona sa vlastne dostane do svojej botanickej zrelosti. Dozrievaním sa prirodzene vyfarbuje do žlta. Väčšinou je to teda príznak toho, že sme nechali uhorku príliš dlho na rastline. Stáva sa to pri nakladačkách aj šalátových uhorkách. Samozrejme, pokiaľ pestujeme odrodu, z ktorej by sme chceli odložiť semienka, vtedy necháme uhorku takto dozrieť cielene.

Občas sa tiež stane, že zozbierané uhorky sú horké. Staršie uhorky zvyknú byť horké, horkosť začína pri konci plodu, kde je stopka. Túto časť plodu môžeme odrezať a vyhodiť. Niekedy to býva naozaj len pri stopke, ale inokedy to zasahuje aj do polovice plodu, v najhoršom prípade horkosť zasiahne celý plod. Deje sa to vtedy, keď bola uhorka vystavená nejakým stresovým faktorom, napríklad nepravidelné zalievanie, sucho, príliš vysoké teploty… Na takéto nepriaznivé podmienky uhorka reaguje tvorením horkých látok. V ponuke záhradníctiev a hobby marketov sú už však aj geneticky nehorké odrody, ktoré vznikli šľachtením. Zdôrazňujem, že nie genetickou manipuláciou, ale šľachtením.

Do istej miery áno. Môžeme ich ošúpať, najhorkejšiu časť odstrániť a ostatné postrúhať. Postrúhané uhorky vložíme do misky, výdatne ich zasypeme soľou a necháme niekoľko hodín postáť. Soľ spôsobí, že uhorka pustí šťavu a s ňou aj horkosť. Následne v rukách šťavu z uhoriek vytlačíme a takto vytlačené uhorky použijeme na prípravu šalátu. Nevýhodou je, že takto spracované uhorky majú menej výraznú chuť. S horkosťou odplavíme aj časť chuti. To však neraz oželieme, pretože pravdepodobne nikto nechce vyhodiť vlastnými silami dopestované plody.

Zber uhoriek

Nakladačky zberáme zvyčajne keď majú tak 8 - 10 cm a šalátové podľa toho, akú odrodu pestujeme. Existujú totiž aj mini šalátové uhorky, ale aj midi a maxi, takže dorásť môžu naozaj do rôznych rozmerov. Ak pestujeme odrodu, o ktorej vieme, že má dosahovať 30 - 40 cm, tak ju zbierame, keď vidíme, že do tejto dĺžky dorástla a je pekne zhrubnutá.

Dôležitý je pravidelný zber, čím predídeme tomu, že uhorky prerastú a budú horké. Nakladačky uprostred sezóny zbierame aj každé dva dni. Uhorky, nakladačky aj šalátové, môžeme konzumovať čerstvé. Vieme ich zavárať, kvasiť, pridávajú sa do čalamády, šalátov. Môže sa nám stať, že odídeme na pár dní na dovolenku a po návrate nájdeme na záhone množstvo prerastených plodov. Aj šalátových uhoriek neraz nestihneme zjesť toľko, koľko ich narastie. Takéto uhorky nevyhadzujeme, môžeme ich olúpať, vyberať semienka a pokrájať ich na také rezance alebo kocky a zavaríme ich v sladkokyslom náleve. Tento recept je veľmi obľúbený a volá sa rusle.

Okrem šalátov alebo konzumácie za surova vieme uhorky použiť aj do studených polievok, čo je v lete veľmi osviežujúce. Môžu byť súčasťou klasického španielskeho gazpacha alebo bulharského taratoru. Oba pokrmy sa podávajú studené a sú počas horúcich dní veľmi osviežujúce.

Aby sme si ale teda trošku zhrnuli dnešnú uhorkovú tému. Sezóna začína výsevom na predpestovanie koncom apríla. Ak pestujeme uhorky vonku, zvyčajne sezónu ukončíme v auguste alebo v septembri. Najčastejšie sezónu ukončia už spomenuté choroby. Výborný spôsob, ako si predĺžiť sezónu, je urobiť ešte júnový výsev. Semienka vysievame do inej časti záhrady, aby boli od rastlín z prvého výsevu čo najďalej.

V tomto období je dôležité otužovanie sadeníc paprík a paradajok. To znamená, že cez deň sadenice vynášame von do polotieňa a na noc, pokiaľ má byť chladno, ich zase prenášame späť dovnútra. Koncom apríla sa môžeme pripravovať na výsevy strukovín, hlavne fazule a bôbu. Taktiež pokračujeme v zbere šalátov, zároveň vysielame ľadové šaláty. Hlávkový šalát vysievame už len celoročný, na jarné odrody je už teraz neskoro. Keď odkvitnú broskyne, môžeme začať s ich rezom. Vysievame aj hlúboviny - buď ich vysievame v apríli priamo na záhon, alebo už môžeme vysádzať aj predpestované sadenice. Hlúboviny, najmä skoré kaleráby, zvyčajne pestujeme vo fóliových tuneloch alebo zakryté netkanou textíliou. Je to prevencia proti škodcom, ktoré na ne výrazne útočia.

tags: #foliovnikove #uhorky #postreky #choroby #a #škodcovia

Populárne príspevky:

• Tipy pre dokonalú pečenú kukuricu
• Recepty na diviaka na tortu pre poľovníkov
• Študentská pečať: Čo vlastne obsahuje?
• Vstavaná retro rúra Zanussi – výber
• Obsah bielkovín v smotane