Folklorny cibuľový vzor: História a tradícia

Cibuľový porcelán, alebo ako sa hovorí "cibulák", je tradičný porcelán, ktorý má svoje korene v Čechách a na Slovensku. Kvalitný porcelán s typickým cibuľovým vzorom s kobaltovo modrou farbou nechýba azda ani v jednej tradičnej českej domácnosti. Je bohato zdobený, s obrovskou produktovou radou, použiteľný v umývačke aj mikrovlnnej rúre, spĺňajúci nároky tradície i modernej doby.

Cibulákový porcelán alebo ak cibulák sa v Čechách začal vyrábať podľa vzoru Manufaktúry v Míšni. Veľmi často sa používa termín cibulák Dubí, pretože výroba prebieha v Dubí u Teplic u výrobcu Český Porcelán Dubí.

Cibulák Dubí je v Čechách a na Slovensku ľudovo považovaný za "originál cibulák", ale toto označenie prislúcha porcelánu z Míšni. Súčasne je cibulák, ako porcelán, veľmi odolný. Súčasný cibulák je tiež možné používať v umývačkách a mikrovlnných rúrach, tým sa stáva veľmi elegantným porcelánom každodennej potreby. Cibulák je vyrábaný na črepu, ktorý je optimálny pre českú kuchyňu.

História cibule a sezónna dostupnosť

Pôvod názvu a vzoru

Ľudový názov cibuľový porcelán alebo cibulák vznikol podľa dekoru tohto výrobku, kde je zamenené granátové jabĺčko za cibuľu. Takzvaný cibuľový vzor v skutočnosti neznázorňuje cibuľu, ale broskyňu a granátové jabĺčko pripomínajúce cibuľu. Názov vznikol teda omylom. Cibuľový vzor originálne znázorňuje rastlinné motívy z niekoľkých kvetov, z ktorých ani jedna nie je cibuľa.

Tento typ dekorácie je založený na vykreslení a prepojení zjednodušených rastlinných motívov na pozadí východnej Ázie, avšak prispôsobených európskemu štýlu a prístupu.

Príklad cibuľového vzoru na porceláne z Míšne

História cibuľového porcelánu

História cibuláku, ako dekorácia, siaha do roku 1729, kedy vznikal v Míšni. Názov "cibulák" vznikol hneď od začiatku nesprávnou interpretáciou dekorácie.

Výroba cibuľového porcelánu v Dubí

Bolo to už v roku 1864, keď dubský priemyselník Anton Tschinkel kúpil rozsiahly dom s názvom Dolní lesní mlýn, v dnešnej Továrnej ulici, v Dubí u Teplic, ktorý sa prestaval na výrobu majoliky. V roku 1885 odňala výrobná továreň firmy C. Teichert z blízkej Míšne, ktorá tu zaviedla výrobu porcelánu v rokokovom tvare a tzv. cibuľového dekoru, ktorého výroba dosiahla mimoriadny úspech a záujem medzi zákazníkmi, o čom svedčí počet častí tohto súboru, ktorý v roku 1929, kedy bol majiteľom p. Artur Bloch, mal 257 tvarov a bol označený až do roku 1956 nápisom MEISSEN v oválnom rámčeku. Dnes, keď čítate tento text, nesie firma názov Český porcelán a počet jeho častí v súčasnom prevedení je 850 tvarov.

Cibuľový porcelán vyrobený v Dubí u Teplic

Suroviny na výrobu porcelánu

Základ porcelánu tvoria tri základné suroviny - kaolín, živec a kremeň. Každá porcelánka má síce svoj vlastný alchymistický recept na porcelánovú hmotu, no základ je všade rovnaký.

Kaolín, ktorý tvorí polovicu hmoty a pripomína kriedu, dáva porcelánovej hmote belosť. Pomocou morských okruhliakov sa rozomelú na jemný prášok a zmiešajú sa s kaolínom. Z nej získavame druhý typ, plastickú porcelánovú hmotu. Dá sa dobre tvarovať a pripomína plastelínu. Používa sa napríklad pri zakrúcaní hrnčekov alebo pri modelovaní ružičiek.

Proces výroby

Nadbytočná voda sa z liatej porcelánovej hmoty odstraňuje pomocou textilnej plachtičky. Hmota, ktorá tak vznikne, putuje v prepravníku do vedľajšej miestnosti k ďalšiemu veľkému stroju vakuolisu. Vznikne tak plastická porcelánová hmota, ktorá sa následne rozváža po celom závode.

Ďalším kľúčovým materiálom pri výrobe porcelánu je sadra. Vyrábajú sa z nej formy, ktoré dávajú porcelánu tvar. Jedna sadrová forma sa dá použiť približne na 70 odliatkov porcelánu, potom je nutné ju zlikvidovať, nedá sa, žiaľ, recyklovať.

Do sadrovej formy sa vstrekne liata porcelánová hmota a výrobok putuje na prepálenie do tunelovej pece. Potom sa naň nanáša dekor. Okolie rytiny sa začistí a prekryje sa papierom namočeným v mydlovom roztoku. Spolu s rytinou sa preženú valcovým lisom.

Plagát sa potom rozstrihá na menšie časti a prikladá sa na porcelánový polotovar. Musí sa to podariť na prvý raz, inak by sa farba rozmazala. Hubkou namočenou v teplej vode sa prejde po papieri a farba sa krásne vsiakne do prehriateho porcelánu. Keď je základ dekoru prenesený na porcelán, pomocou šablóny sa dotvárajú detaily ako vnútro granátových jabĺčok a srdiečok. Tejto metóde sa hovorí plesovanie, lebo šablóna pripomína plesovú masku.

Vypaľovanie a glazúrovanie

Ďalšou dôležitou fázou výroby je vypaľovanie. Z výrobku sa musí najskôr vypáliť mastnota z kobaltovej farby, preto sa dve hodiny páli v peci s teplotou 700 stupňov Celzia. Na automatickej glazúrovacej linke sa výrobky namočia do glazúry. Glazúra je sklovitá vrstva, ktorá porcelán chráni a dáva mu lesk.

Vypálený biely porcelán sa napokon zdobí špeciálnou dekoračnou tlačou a farbami, prekrýva sa ochranným lakom a ešte raz sa vypaľuje v peci.

Výroba hrnčekov

Medzi najpredávanejšie výrobky patria hrnčeky. Vyrábajú sa strojovo, ušká hrnčekov si však vyžadujú ručnú prácu. Stroj vstriekne liatu porcelánovú hmotu do foriem, vyplní celý jej objem, forma potom asi hodinu a pol prechádza strojom a dochádza k vysušeniu porcelánovej hmoty. Pracovníčka musí každú formu ručne otvoriť, očistiť ušká a naskladať ich do debničiek. Na ďalšom pracovisku sa preseknú, očistia a lepia sa na hrnčeky.

Proces výroby cibuľového porcelánu

Súčasnosť

Dnes sa už nekupujú veľké súpravy ako kedysi. Mladí si kúpia po štyri taniere a štyri hrnčeky. Nechcú dekor, lebo porcelán má byť podľa nich biely. Porcelán z Dubí sa vyváža do 15 krajín v Európe, ale aj do Japonska a Južnej Kórei.

Súčasný cibulák je tiež možné používať v umývačkách a mikrovlnných rúrach, tým sa stáva veľmi elegantným porcelánom každodennej potreby.

tags: #folklorny #cibulovy #vzor #história

Populárne príspevky: