Podvýživa a hladomor: Globálny problém, ktorý ohrozuje milióny ľudí

Kým vo väčšine európskych krajín je jedlo úplnou samozrejmosťou, v mnohých afrických krajinách sú ľudia často odkázaní na pomoc zo zahraničia. Väčšina ľudí v týchto krajinách trpí hladom. Ide o každodenný boj o prežitie. Vedci zverejnili zoznam krajín, v ktorých ľudia trpia hladom. Usporiadaný je podľa tzv. Globálneho indexu hladu (GIH).

Mapa zobrazujúca prevalenciu podvýživy vo svete.

Čo je Globálny index hladu (Global Hunger Index)

Globálny index hladu je štatistický nástroj, ktorý sa používa na vyjadrenie stavu „hladu“ v danej krajine. Meria vývoj a nedostatky celosvetového boja proti hladu. Index sa opiera o tri ukazovatele: podiel ľudí, ktorí trpia podvýživou, podiel detí mladších ako päť rokov, ktoré trpia podvýživou a detská úmrtnosť. Index radí krajiny na 100-bodovej stupnici, kde 0 je najlepšie skóre (ľudia netrpia hladom) a 100 je najhoršie. V praxi sa podľa zainteresovaných nedá dosiahnuť ani jedna z týchto hodnôt.

Hodnoty menšie ako 4,9 vyjadrujú veľmi nízky výskyt hladu, hodnoty medzi 5 a 9,9 mierny výskyt hladu, ak je hodnota medzi 10 a 19,9 ide o vážnu situáciu, ak medzi 20 a 29,9 o alarmujúcu a ak presiahnu 30 bodov, je to už mimoriadne alarmujúci stav.

Alarmujúce zistenia Globálneho indexu hladu

Tohtoročný rebríček sa zaoberal pohľadom na podvýživu detí. Index sa počítal u 122 rozvojových a transformujúcich sa krajín, ktorých údaje boli k dispozícii. Z tohto počtu evidujú v prípade 29 krajín alarmujúce až extrémne alarmujúce výsledky!

Podľa Toma Arnolda, generálneho riaditeľa Concern Worldwide je úplne najzásadnejšie zabezpečiť „vhodnú a primeranú výživu deťom počas prvých tisíc dní života!“

Rebríček TOP 10 krajín s najvyšším výskytom hladu (z hľadiska nárastu) podľa Globálneho indexu hladu

  1. Demokratická republika Kongo
  2. Komory
  3. Burundi
  4. Severná Kórea
  5. Svazijsko
  6. Zimbabwe
  7. Guinea-Bissau
  8. Libéria
  9. Gambia
  10. Kuvajt

Rebríček TOP 10 krajín s najvyšším poklesom hladu od roku 1990 podľa Globálneho indexu hladu

  1. Peru
  2. Saudská Arábia
  3. Irán
  4. Ghana
  5. Tunisko
  6. Mexiko
  7. Turecko
  8. Malajzia
  9. Kuvajt
  10. Gambia

Donedávna sa znižujúci index hladu vo svete bol výsledkom najmä rýchleho ekonomického rozvoja v Ázii. „Klimatická nestálosť a extrémy plus konflikty a násilie sú hlavnou hybnou silou nedávneho nárastu hladu vo svete a jednou z hlavných príčin závažnej potravinovej krízy.

Dôsledky podvýživy a hladomoru

Mnohé rodiny nedokážu zaistiť deťom dostatok kvalitných potravín ani v pomerne bohatých mestách, varuje OSN. To má často dlhodobé negatívne následky na zdravie a budúcu produktivitu takto postihnutých detí, varuje správa, ktorú vypracovala Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) v spolupráci s ďalšími troma agentúrami OSN.

Približne 79 miliónov miestnych detí vo veku do päť rokov má však v dôsledku hladu spomalený vývin, a situácia v tomto smere sa v dôsledku nedostatočnej výživy a hygieny ďalej zhoršuje. Dokonca aj deti s nadváhou často trpia podvýživou, pretože konzumujú lacné pokrmy obsahujúce veľa oleja, škrobu a cukrov, ktoré sú nezdravé a môžu byť dokonca aj zdraviu nebezpečné.

Podvýživa a svetový hlad: Sprievodca globálnymi problémami | Global Citizen

Príbehy z reálneho života

Vo februári 2017 bol v Južnom Sudáne oficiálne vyhlásený hladomor. Situácia je aj po roku stále hrozivá a viac ako miliónu detí hrozí podvýživa. Podvyživená bola aj dvojročná Maria John, ktorá bola prijatá do detskej nemocnice podporovanej UNICEF v Al Sabbah v Južnom Sudáne, s vážnou podvýživou a s mnohými zdravotnými komplikáciami. Vážila iba okolo 6 kilogramov.

„Doma nemáme čo jesť,“ povedala Gisma Augustino, Mariina matka. Už za mesiac liečby sa však úplne uzdravila. A nie je jediná - za posledné štyri roky UNICEF v Južnom Sudáne vyliečil vyše 600 tisíc detí.

Dievčatko vo veku 8 mesiacov Nauyen, jej mama a stará mama žijú v oblasti Duk v regióne Jonglei. Aj tam v najmladšom štáte sveta pôsobia zdravotníci MAGNA. Spolu s okolím hlavného mesta Juba poskytujú zdravotnú starostlivosť až 100-tisíc ľuďom. Najväčším problémom je však podvýživa - robia nutričné screeningy, teda testujú, akou mierou podvýživy deti trpia a podľa toho nasadzujú potrebnú liečbu. Matka 8-mesačného dievčatka Nayuen dcéru naposledy pobozká, podá ju svojej matke, otočí sa a kráča. Už sa neobzrie. Dievčatko je choré, vychudnuté, potrebovalo by matku pri sebe. Tá však odchádza, aby v buši našla jedlo.

OSN vyhlásila hladomor v Južnom Sudáne minulý týždeň. Ľudia začali zomierať od hladu a podobný osud hrozí ďalším 100-tisíc Juhosudáncom.

Podvýživené dieťa v Afrike.

Riešenia a odporúčania

Správa odporúča, aby krajiny, ktoré sa chcú vysporiadať s hladom urobili:

  • cieliť kroky v prospech tehotných žien a u detí do dvoch rokov života
  • riešiť základné príčiny podvýživy, ako sú chudoba, nerovnosť medzi pohlaviami a konflikty
  • zapojiť a podporovať tých, ktorí pôsobia na miestnej úrovni na zlepšovaní výživy obyvateľstva
  • výživa, najmä výživa malých detí, by mala byť prioritou vlád jednotlivých štátov

Organizácia poukazuje na potrebu ďalších investícií do infraštruktúry a priemyselného sektora v rozvojových krajinách.

Plytvanie potravinami

Zatiaľ čo krajiny subsaharskej Afriky trápi hlad a ľudia z tohto dôvodu dennodenne zomierajú, vyspelý svet vyhadzuje haldy potravín. Podľa štúdie FAO skončí v odpade ročne až tretina vyprodukovaných potravín. Mrhanie jedlom na celom svete stojí globálnu ekonomiku ročne 570 miliárd eur, čo predstavuje takmer celú sumu, ktorú chceli európski politici vynaložiť v roku 2010 na riešenie dlhovej krízy v eurozóne.

Obzvlášť vysoké čísla tvorí odpad z oblasti ovocinárstva a produkcie zeleniny. V Európe pripadá na jedného človeka až 115 kilogramov vyhodeného jedla za rok. Priemernú európsku rodinu stojí plytvanie jedlom približne 700 eur.

Ilustračný obrázok plytvania potravinami.

Spotrebitelia a maloobchodníci v priemyselne rozvinutých krajinách sú zodpovední za 31 až 39 percent potravinového odpadu, rozvojové ekonomiky len za 4 až 16 percent. Tieto krajiny však v dôsledku zlej zbernej techniky alebo malých chladiacich priestorov vyhodia až 40 percent potravín v skorej fáze výroby.

Súčasná situácia vo svete

Približne 821 miliónov ľudí, teda jeden človek z deviatich v celosvetovej populácii, nemalo v roku 2017 dostatok potravín. AL SABBAH 16. februára 2018 (WBN/PR) - Vo februári 2017 bol v Južnom Sudáne oficiálne vyhlásený hladomor.

Šesť miliónov Somálčanov čelí "extrémnej potravinovej neistote". Toto číslo sa v porovnaní so začiatkom roka zdvojnásobilo. Akútnej podvýžive v Somálsku čelí 1,4 milióna detí, pričom až štvrtina z nich trpí závažnou formou akútnej podvýživy.

Vo vojnou sužovanom Pásme Gazy sa v súčasnosti odohráva najhorší možný scenár hladomoru. IPC preto vyzýva na okamžitý a neobmedzený prístup humanitárnej pomoci do tejto palestínskej enklávy, Informovala o tom agentúra AFP. Okamžitý a neobmedzený humanitárny prístup do enklávy je podľa nej jediným spôsobom, ako zastaviť rýchlo narastajúci „hlad a smrť“.

Krajina Počet ľudí trpiacich podvýživou (2017)
Somálsko 6 miliónov
Južný Sudán 100 tisíc (hladomor)
Celosvetovo 821 miliónov

IPC upozornila, že v dôsledku hladu stúpa počet úmrtí malých detí. Od apríla do polovice júla bolo na liečbu akútnej podvýživy prijatých viac než 20-tisíc detí, z toho tritisíc bolo vážne podvyživených. Od hladu zomierajú deti mladšie než päť rokov - od 17. júla hlásili najmenej 16 takýchto úmrtí.

tags: #foto #podvýživa #a #hladomor

Populárne príspevky: