Francúzske bály v stredoveku: História, spoločnosť a kultúra
V období stredoveku sa postavenie žien v dejinách výrazne menilo, pričom bolo silne ovplyvnené vierou a náboženstvom.
Základným ponímaním ženy bola vierouka, podľa ktorej pramatka Eva bola príčinou hriechu a pádu ľudstva do nemilosti a utrpenia. Tento postoj dával ženy do temného svetla, ktoré predpokladalo vysokú náchylnosť ženy na hriech.
Práve protikladom toho bol idol ženy rozdelený do dvoch podôb: žena - svätica, žena - symbol lásky. Ženy boli od počiatkov európskych kráľovstiev závislé od mužov - najprv otec, potom manžel a častokrát ako vdova aj syn.
Ženy v Uhorsku boli už od zákonov Štefana I. právne spôsobilé, ale iba vo veciach týkajúcich sa majetkových záležitostí a cti a morálky.
Výrazná zmena nastala v polovici 16. storočia. S vrcholom humanizmu a renesancie v Uhorsku nastúpili výrazné zmeny v ponímaní úlohy a postavenia žien v spoločnosti.
Zmeny boli zapríčinené najmä situáciou v Uhorsku. Väčšia časť mužov bola na bojiskách a ženy boli odkázané samy na seba.
Na pleciach žien ostalo celé hospodárstvo, čím sa žena stala rovnocenným partnerom muža v správe majetku. Postavenie ženy bolo výrazne závislé od jej stavovskej príslušnosti.
Na rozdiel od šľachty sa ženy v mestách riadili vlastnými právami. Častokrát sa realizovali v rôznych povolaniach a mohli byť aj členkami cechov.
Úplne iné postavenie mali ženy poddané, ktoré boli prakticky rovnocenné poddaným mužom. V ich prípade sa však zaužívali tradičné činnosti žien ako upratovanie, varenie, ale napr.
Výrazná zmena v postavení a ponímaní ženy nastala v 19. storočí. V rámci ničenia stavovských rozdielov sa postupne začínajú ozývať aj hlasy na vyrovnanie rozdielov medzi pohlaviami.
Išlo o zrovnoprávnenie žien najmä v pracovných činnostiach či niektorých povolaniach, napr. lekár, právnik atď.
Rozvoj zrovnoprávnenia pohlaví prinieslo až 20. storočie, kedyženy v dôsledku 1.
Prevzatie roly muža v praktickom živote prinieslo zrovnoprávnenie vo všetkých oblastiach života. Do popredia sa postupne dostala ajerotická funkcia ženy.
Táto zmena priniesla negatíva, čo dosvedčuje aj názov výstavy. Femme fatale (osudové ženy) začali byť vnímané ako erotické objekty, objekty vášne.
Zavŕšením svojprávneho postavenia žien boli 60. roky 20. storočia, kedy v USA vynašli antikoncepciu.Ženy dostali do rúk možnosť rozhodovať o svojom rodičovstve.
Postavenie žien sa nieslo v duchu stredovekých tradícií. Ženy v tomto období boli determinované ich spoločenskou rolou. Život ženy bolo možné rozdeliť do troch hlavných životných etáp: panenstvo, manželstvo a vdovstvo.
Žena bola považovaná za slabšie pohlavie a mala byť chránená (mužom). Z toho dôvodu podliehala najprv moci otca a neskôr manžela.
Pozícia manželky a matky začala byť významná až v novoveku. Ponímanie žien v tomto období bolo dvojtvárne. Na jednej strane bola žena svätica, na druhej strane žena nositeľka hriechu.
Zmena v jej vnímaní bola následkom renesancie, kedy sa žena stala ideálom krásy. Ideálna žena v stredoveku bola svätica žijúca panenským spôsobom života.
Jej najväčšími pozitívami mali byť neochvejná viera, zbožnosť, oddanosť Bohu a dobročinnosť. Život Mária I. Uhorská, Maďarské národné múzeum v Budapešti 19 žien sa riadil predovšetkým vonkajšími podmienkami a ich spoločenské postavenie určovala ich prirodzená funkcia, ale najmä kultúra.
Výchova detí v minulosti dokumentujú najmä návody na výchovu a spôsoby výchovy detí. Chápanie dospelosti však bolo v každom období iné.
Tých, ktorých my dnes pokladáme za deti, boli v minulosti ponímaní už ako dospelí. V stredoveku bola veková dospelosť u žien stanovená na vek dvanásť rokov, pretože v tomto veku mohli začať súdny spor.
Od štrnástich rokov bolažena zodpovedná za záležitosti týkajúce sa dlhov, záloh, zlatých a strieborných predmetov a hnuteľností.
V šestnástich rokoch mohla už voľne disponovať svojím majetkom. Táto časová os sa v priebehu vekov posúvala, pričom v 20.
Karolína bola milujúca matka, ktorá svojmu manželovi cestujúcemu po svete neustále písala o ich roztomilých detičkách. Deti vychovávali v prísnom a náboženskom duchu.
Každý deň im čítali príbehy zo života svätých a večer mali spoločnú modlitbu. Otec im vždy dával na čelo pred spaním krížik, keď už všetci ležali v posteli.
Bol na deti prísny, keď vystrájali, posadil ich do knižnice na policu, kde sa tak báli výšky, že sa ani nepohli.
Karolína bola milujúca matka, a hoci sa o deti bála, nikdy nezasahovala do výchovných metód manžela. Manžela nadovšetko milovala a po jeho smrti venovala všetku lásku najprvdeťom a potom vnúčatkám.
Andrej Zamoyský chcel mať zo svojich detí vzdelaných, silných, nebojácnych a nábožných ľudí.
Deťom zakazoval báť sa, aby sa nebáli a zvykli si na strach, rozp...
Jaký byl život ženy ve středověku?
tags: #francúzske #bály #stredovek #história
