Francúzske komédie: Zoznam filmov, ktoré vás rozosmejú

Francúzsko bolo, je a asi aj navždy bude krajinou, v ktorej sa rodia dobré filmové komédie. Nečudo, krajina galského kohúta má vo svojom strede hercov, ktorí aj dnes dokážu vyčariť úsmevy na tvárach miliónov divákov. Vybrať tie najlepšie komédie z krajiny galského kohúta sa zdá byť náročným orieškom nielen kvôli veľkému množstvu skutočne dobrých filmov, ale aj kvôli existencií filmového vkusu. Rozhodli sme sa preto vybrať to najlepšie, najzaujímavejšie alebo najvhodnejšie čo sa urodilo v konkrétnom desaťročí, teda akési filmové vrcholy, aby si tým na svoje prišli milovníci ako starších, tak i tých novších komédií.

Filmové komédie do roku 1959

Prvé filmové obdobie končí rokom 1959 a predznamenáva neskorší veľký nástup legendárneho Louisa de Funèsa. Francúzska komédia však ani dovtedy nespala a jeho najväčšou osobnosťou bol asi Jacques Tati. Ten vytvoril vo viacerých filmoch komický charakter Pána Hulota, dobrosrdečného, no zároveň trochu nešikovného chlapíka.

Vo filme Prázdniny pána Hulota (1953) sa hlavný hrdina vyberie na dovolenku a ako môžete asi očakávať, od obyčajnej dovolenky to bude mať ďaleko. Pán Hulot spôsobí zopár nehôd, vďaka ktorým v prímorskom mestečku zanechá svoju nezmazateľnú stopu.

Pokiaľ by ste hľadali niečo „akčnejšie“, tak rokmi preverenou voľbou je Fanfán Tulipán (1952), v ktorom sa po boku legendárneho Gérarda Philipeho, ktorý len o sedem rokov na to zomrel, objavila nestarnúca Gina Lollobrigida.

Komédie 60. rokov s Louisom de Funèsom

Nasledujúce desaťročie bolo viac či menej v réžií Louisa De Funèsa, no zabúdať nemôžeme ani na komické postavy, ktoré stvárnili Bourvil, Jean Gabin, Jean Marais a mnohí ďalší. To najlepšie čo v tomto desaťročí vzniklo je tak takmer úplne späté s pôsobením týchto legendárnych hercov.

Jedným z najzaujímavejších počinov v tomto desaťročí (pokiaľ si odmyslíme série o Žandárovi zo Saint Tropez a Fantomasovi) je vojnová komédia s názvom Veľký flám (1966), v ktorej sa britskí letci snažia utiecť z nacistami okupovaného Paríža. Skupine záchrancov velí, kto iný než bravúrny Louis de Funès, ktorý vo filme tentoraz stvárňuje dirigenta orchestra. Spoločne s kolegom a blízkym priateľom Bourvilom veľa scén improvizovali a vytvorili tak jedinečný film.

Pokiaľ máte už Funèsove filmy, ako sa hovorí, v malíčku, možno nepohrdnete Gombíkovou vojnou (1962).

70. roky: Príchod novej generácie komikov

Aj v ďalšom desaťročí určoval ráz francúzskej komédie nestarnúci Funès, no o svoje miesto na slnku sa hlásila i generácia mladších hercov - vznikla tak kultová séria o Bažantoch i množstvo filmov s Pierrom Richardom alebo Jeanom-Paulom Belmondom. Práve posledne menovaný herec dokazoval v nasledujúcich rokoch svoju všestrannosť - či už bol drsným policajtom, ktorý trestal pasákov a iných gangsterov, alebo komickou figúrkou, vždy bol presvedčivý.

Z Belmondových komédií vyčnieva klasika menom Zviera (1977), v ktorej bravúrne zvládol zahrať dve postavy a popritom si ešte aj získať srdce (divákmi toľko milovanej) Raquel Welch.

Zvíře (1977) - Jean-Paul Belmondo, Raquel Welch

80. roky: Pierre Richard a kriminálne zápletky

Lídrom francúzskej komédie sa po smrti Funèsa stal Pierre Richard, no v porovnaní s minulými rokmi nedokázala krajina galského kohúta vyprodukovať toľko kvalitných filmov.

Jednou z najlepších komédií z tohto desaťročia boli Utečenci (1986), v ktorej sa po boku Richarda objavil Gérard Depardieu. Krimi-komédia o jednej nepodarenej bankovej lúpeži a jednom poriadnom smoliarovi má všetky predpoklady zaujať aj bezmála tridsať rokov po svojom prvom uvedení.

Trochu „krimi“ scén si však užijete aj v Zidiho Nenapraviteľných (1980), v ktorej sa na školskom bojisku proti sebe postavia študenti (medzi ktorými je aj Daniel Auteuil) a profesorský zbor, ktorý sa rozhodol prinútiť svojich žiakov k lepším študijným výsledkom tvrdou rukou.

Komédie 90. rokov a nového milénia

Po smrti Funèsa a zostarnutí Richarda rázom nebol na Francúzsku nikto, kto by túto dvojicu dokázal adekvátne nahradiť. Komédie vznikali, ale ich poetika sa aj vďaka Novej vlne výrazne líšila od toho, čo sa objavovalo posledných dvadsať alebo tridsať rokov.

Vidieť to na príklade skvelej komédie s názvom Jeden blbec na večeru (1998), v ktorej síce na onu večeru prichádza zdanlivý blbec menom Francois Pignon, no na jej konci nie je jasné, či tým blbcom nie je práveže ten „normálny“ Thierry Lhermitte.

Kým tento film ešte niekedy prechádza ku dráme, tak pri kultových Návštevníkoch (1993) sa budete už len baviť. Jean Reno a Christian Clavier vytvorili v tomto filme ideálnu dvojicu „cestovateľov“ v čase, ktorý sa z obdobia rytierskeho Francúzska dostanú do 20. storočia.

Aké je to ukecať niekoho k smrti? Tak to vám ukáže Gérard Depardieu v jednej z najlepších francúzskych komédií po roku 2000 s názvom Drž hubu! (2003). V nej zhovorčivý Depardieu spojí sily s Jeanom Renom, aby sa spoločne pokúsili nájsť korisť z lúpeže, ktorú Reno alias Ruby ukryl. Francois Veber, režisér už dávnejšie spomínaného Jedného blbca na večeru, vytvoril čistokrvnú komédiu, v ktorej predovšetkým Dépardieu exceluje.

Pokiaľ hľadáte komédiu z iného súdka, tak dobrou voľbou sa javia byť Mikulášove šibalstvá (2009), v ktorej sa malý chlapec menom Mikuláš rozhodne ukázať, že je nenahraditeľným dieťaťom, aby ho náhodou jeho budúci súrodenec v obľúbenosti nepredstihol.

Jedným z divácky najobľúbenejších francúzskych filmových titulov posledného desaťročia sú Nedotknuteľní (2011). Citlivý mix komédie a drámy potvrdzuje trend a to nielen vo francúzskej kinematografii, kedy sa sa bláznivých komédií alá Funès začínajú stávať tzv. „dram-comy“, žánrové mixy, v ktorých humorné scény sprevádza neraz krutá životná realita. Nedotkuteľní dobre balansujú na hranici vkusnej komédie a sociálnej drámy a práve to, že sa im to podarilo z nich robí tak úspešný film.

Poznámka na záver: Snažili sme sa vyberať domáce francúzske filmy, ktoré nevznikli koprodukčne.

Najnovšie komédie: Ja a môj terapeut

Francúzska kinematografia je úspešnými komédiami preslávená, a tak aj nový film režiséra Arnauda Lemonta Ja a môj terapeut mieri do slovenských kín s prísľubom dobrej zábavy. V titulnej úlohe doktora Bérangera sa predstaví Christian Clavier, ktorého diváci dobre poznajú z komédií Návštevníci, Asterix a Obelix, Čo sme komu urobili?

Doktor Béranger je známy psychoanalytik, ktorému sa darí vo všetkých oblastiach života. Jeho život by bol dokonalý, keby nebolo jedného veľmi úzkostlivého a mimoriadne dotieravého pacienta: Damiena Leroya. Aby sa ho konečne zbavil, presvedčí ho, že jediný spôsob, ako sa uzdraviť, je nájsť si skutočnú lásku. Ale práve keď sa chystá osláviť tridsať rokov manželstva, jeho dcéra mu oznámi, že konečne našla muža svojho života - a tým mužom nie je nikto iný ako...

Svojrázneho mladíka hrá Baptiste Lecaplain, ktorý sa prvýkrát zviditeľnil ako stand-up komik a objavil sa aj v komédii Les Ex a v akčnej kriminálnej dráme Nice Girls. Ďalšie úlohy v novom filme Ja a môj terapeut, ktorý vznikol podľa scenára Stéphana Pereiru, si zahrali Claire Chust, Cristiana Reali, Rayane Bensetti, Jean-François Cayrey a ďalší.

„Dabing francúzskych komédií je dosť špecifický, pretože majú také to ´ooo´, ´mooon´, takže paradoxne je to trochu podobné kórejčine a my musíme hľadať české ekvivalenty. Je to určite osobitý spôsob práce s jazykom. A mám pocit, že francúzski herci improvizujú trochu viac ako českí, skáču si do reči... skrátka, niekedy je to dosť divoké, ale treba to dabovať zrozumiteľne.

Film Rok Hrajú
Prázdniny pána Hulota 1953 Jacques Tati
Fanfán Tulipán 1952 Gérard Philipe, Gina Lollobrigida
Veľký flám 1966 Louis de Funès, Bourvil
Zviera 1977 Jean-Paul Belmondo, Raquel Welch
Utečenci 1986 Pierre Richard, Gérard Depardieu
Jeden blbec na večeru 1998 Thierry Lhermitte, Jacques Villeret
Návštevníci 1993 Jean Reno, Christian Clavier
Drž hubu! 2003 Gérard Depardieu, Jean Reno
Mikulášove šibalstvá 2009 Maxime Godart, Valérie Lemercier
Nedotknuteľní 2011 François Cluzet, Omar Sy

tags: #francúzske #komédie #krimi #zoznam

Populárne príspevky: