Francúzska melancholická hudba a piesňový recitál Slávky Zámečníkovej
Interpretácia piesňovej literatúry je pre väčšinu spevákov tou najvyššou métou. Vrátane mnohých, ktorí sa primárne venujú opere. Nielen z hľadiska hlasovej hygieny, ale tiež napĺňaním ambícií odhaliť vlastné umelecké i osobnostné vnútro.
Na koncertnom pódiu je spevák sám sebou, aby pretlmočil pre neho najintímnejším spôsobom noty, texty, nálady piesní. So sprievodom klavíra, nahrádzajúceho všetko „divadelné“. Takýto vzácny večer zažilo publikum v zaplnenej Malej sále Slovenskej filharmónie v Bratislave, keď 11. marca Slávka Zámečníková predviedla svoj piesňový recitál.
Na zostavenie piesňového recitálu je k dispozícii obrovské množstvo opusov z tvorivých dielní skladateľov od najstarších čias po dnešok. Mnohé z nich dokonca ani nie sú dedikované konkrétnemu hlasovému odboru, ale môžu sa ich ujať umelci bez rozdielu pohlavia. Ponúknuť repertoár nie každodenný a pre bratislavské publikum, kde tradícia komorného vokálneho muzicírovania nie je príliš silná (o to väčšia vďaka patrí vedeniu SF za zriadenie cyklu piesňových večerov), to si popri umeleckých dispozíciách vyžaduje správny inštinkt, vkus a intelekt.
Pre Bratislavu si pripravili nie každodennú zostavu diel francúzskej, americkej, nemeckej a španielskej proveniencie. Piesňové cykly a voľné zoskupenia zazneli v troch jazykoch. Zaujímavá bola aj orientácia na časové obdobie z prelomu devätnásteho a dvadsiateho storočia, kam patria francúzski skladatelia Gabriel Fauré, Claude Debussy či Maurice Ravel i ich americká kolegyňa Amy Beach.
Napriek istej časovej príbuznosti výberu repertoáru, alebo práve pre ňu, dala Slávka Zámečníková možnosť spoznať hĺbku umeleckého majstrovstva, schopnosť vo vokálnom výraze, či sprievodnej mimike a gestách, vzdialených akýmkoľvek náznakom afektu, vystihnúť pravú esenciu skladieb.
Dosiahnuť tú dimenziu výrazového a dynamického tieňovania na malých plochách piesní nemožno bez absolútnej technickej istoty vo vedení hlasu. Pre Slávku Zámečníkovú je to samozrejmosť, jej lyrický soprán (v tomto odbore sa vo svete našťastie ešte stále pohybuje) znie plnohodnotne v rezonancii a s vypracovanou dychovou oporou v každej polohe.
Z diela Gabriela Faurého zaznel súbor piatich piesní (v bulletine priložených prekladoch Pieseň lásky, op. 27, Uspávanka, op. 23, Pri brehu, op. 8, Po sne, op. 7 a Naša láska, op. 23) z rôznych období, ktoré tvorili súrodý celok. Obsiahli predovšetkým emóciu lásky, prírodných farieb, snivosti. To všetko vyjadroval Zámečníkovej hlas a Samuilov klavír. Mäkké tóny, tečúce frázy, paleta dynamiky od éterických pián po neoperné, ale sýte forte.
Pre nás úplne neznáma Američanka Amy Beach už v názve trojčlenného cyklu Three Shakespeare Songs, op. 37 prezrádza textové podnety z pera najväčšieho renesančného autora. V prvej z nich prešla sólistka do odlišnej, veselej, šibalskejšej nálady a krásne vymodelovala aj pohyblivejšie úseky piesne. V druhej dominoval sklamaný, ale aj nástojčivý cit.
Erich Wolfgang Korngold, rodák z Brna, ktorého najznámejšiu operu Mŕtve mesto (Die tote Stadt) nám slovenská dramaturgia stále utajuje, skomponoval okrem iného tiež Shakespearom podnietený cyklus Four Shakespeare Songs, op. 31. Opiera sa v nich, v anglickom jazyku, o výseky zo štyroch hier. Priamo na ňu nadviazala druhá, Kto pod zelenou strechou, kde v odlišnej nálade sa pohrávala s výrazovým variovaním textu.
Priestor pre demonštráciu francúzskeho šarmu otvorila miniatúra Mauricea Ravela (Chanson française), spievaná s priliehavou ľahkosťou a pôvabom. Napokon povestný francúzsky esprit vystriedal záver v duchu španielskeho temperamentu. Eduard Toldrà je autorom krátkej piesne Abril (Apríl), ktorú si Slávka Zámečníková umiestnila pred záverečný cyklus Cansiones Clásicas Españolas od Ferananda Obradorsa. Opäť pre nás objavný výber z pera Barcelončana, ktorý v siedmich piesňach na ploche dvanástich minút dal našej skvelej sopranistke a nemenej brilantnému a kreatívnemu nemeckému klaviristovi možnosť priblížiť autentickú španielsku poetiku.
Sólistkin hlas voľne, mäkko a zároveň kovovo rezonoval v každej polohe, každej dynamickej rovine. Aj keď Mattheus Samuil, špecialista na piesňovú interpretáciu v aktívnej praxi i na akademickej pôde berlínskej univerzity, bol v prvom rade klavírnym partnerom sólistky, v dvoch predeloch zahral so silným osobnostným vkladom a virtuozitou ukážky z diel Franza Liszta (Consolation č. 3 Des dur) a Danzas Argentinas, op.
Je pochopiteľné, že publikum (zvlášť musím oceniť, že nerušilo potleskmi po jednotlivých piesňach, ale až po uzavretí celku, čo je u nás je skôr výnimkou) nechcelo umelcov len tak pustiť z javiska. Slávka Zámečníková s Matthiasom Samuilom po oficiálnej časti programu venovali najskôr úprimnú poctu Mikulášovi Schneiderovi-Trnavskému. Po ňom nasledovalo prekvapenie v podobe Summertime z Gershwinovej opery Porgy a Bess a napokon Pucciniho Musetta z Bohémy.
Claude Debussy, jeden z významných francúzskych skladateľov
Program koncertu:
- Gabriel Fauré: Chanson d’amour, op. 27 č.
- Gabriel Fauré: Les berceaux, op. 23 č. 1
- Gabriel Fauré: Au bord de l’eau, op. 8 č. 1
- Gabriel Fauré: Après un rêve, op. 7 č. 1
- Gabriel Fauré: Notre amour, op. 23 č. 2
- Amy Beach: Three Shakespeare Songs, op. 37
- Franz Liszt: Consolation č.3 Des dur, S. 172
- Erich Wolfgang Korngold: Four Shakespeare Songs, op. 31
- Maurice Ravel: Chanson française, M. A 17 č. 2
- Claude Debussy: Nuit d’étoiles, L. 4
- Francis Poulenc: Les chemins de l’amour, FP 106
- Alberto Ginastera: Danza de la moza donosa, op. 2 č.
Velká francouzská revoluce | Videovýpisky z dějepisu
tags: #francúzska #melancholická #hudba
