Vývoj francúzskych miest v 19. storočí

V 19. storočí prešlo Francúzsko významnými zmenami, ktoré ovplyvnili rozvoj jeho miest. Politické prevraty, priemyselná revolúcia a urbanizácia zásadne premenili ich tvár a spoločenskú štruktúru. V tomto článku sa pozrieme na urbanistický vývoj, priemyselný rast a spoločenské zmeny, ktoré formovali francúzske mestá v tomto období.

Mapa Paríža v 19. storočí

Politické a hospodárske pozadie

Počas 19. storočia prešlo Francúzsko viacerými politickými zmenami, vrátane Veľkej francúzskej revolúcie, vlády Napoleona Bonaparteho a vzniku Tretej republiky v roku 1870. Tieto politické udalosti mali významný vplyv na rozvoj miest a ich spoločenskú štruktúru. Prusko-francúzske vzťahy sa vyhrotili a v roku 1870 Francúzsko vyhlásilo Prusku vojnu. Táto vojna viedla k zjednoteniu Nemecka a oslabeniu Francúzska.

Urbanistický vývoj francúzskych miest

Paríž bol v 19. storočí centrom politického, hospodárskeho a kultúrneho života Francúzska. Mesto prešlo rozsiahlymi urbanistickými zmenami pod vedením baróna Haussmanna, ktorý realizoval veľkolepú premenu stredovekého mesta na mesto so vzdušnými bulvármi a ulicami. V polovici 19. storočia vtedajší parížsky prefekt Haussmann podal nové návrhy na rekonštrukciu a výstavbu, ktoré sa realizovali ešte v období III. republiky. Menovaný prefekt sa zaslúžil o výstavbu celých parížskych štvrtí.

Urbanizácia znamená postupné rozširovanie mestských foriem života. Na jednej strane to predstavuje rast miest (tzv. fyzická urbanizácia, alebo „urbanizácia“ v užšom slova zmysle), na druhej strane je to rozvoj infraštruktúry vidieckych regiónov porovnateľný s urbanistickými štandardami (funkčná urbanizácia) ako aj zmeneným sociálnym správaním obyvateľov vidieckych sídiel (sociálna urbanizácia). V 19. storočí bola hlavnou príčinou industrializácia.

Industrializácia a rozvoj miest

Industrializácia je proces počas ktorého dochádza k premene predindustriálnej spoločnosti, založenej prevažne na agrárnej a remeselnej výrobe, v spoločnosť industriálnu, založenú na priemyselnej výrobe. Hlavnými príčinami boli tieto faktory: nahromadenie kapitálu (Anglicko, Nemecko, Holandsko), uvoľnenie pracovnej sily, najmä na vidieku a nové technické objavy a postupy. Prvým priemyselným štátom sa stala už v 19. storočí Veľká Británia, nasledovali Francúzsko, Nemecko a v poslednej tretine storočia USA. S priemyselnou revolúciou začal bezprecendentný rast mestského obyvateľstva v dôsledku jeho migrácie z vidieka, ako aj demografickej expanzie.

Industrializácia znamenala presun obyvateľov z vidieka do miest, ktoré sa stávali strediskami priemyselnej výroby. Tento proces bol spojený s rozsiahlou pauperizáciou (pauper, z lat. chudobný) obyvateľstva. Najmä mladí ľudia však museli odchádzať do miest za prácou, lebo na vidieku by sa neboli vôbec uživili. Jedným z dôsledkov industrializácie a s ňou spojených rozsiahlych presunov obyvateľstva bol koniec hierarchistického „starého režimu“ spojeného s individuálnymi privilégiami. Tým skončila stavovská nerovnosť. Postupne sa rozvinula občianska spoločnosť.

V roku 1921 pracovalo v priemysle, stavebníctve a remeslách - 21 %, v roku 1930 v tej istej kategórii 22 %. V roku 1940 pracovalo v priemysle 21 % obyvateľstva, v poľnohospodárstve 52 %.

Parížsky zlatý vek 19. storočie / HD Colorized

Doprava a infraštruktúra

Rozvoj železničnej dopravy po roku 1800 je spojený s vynálezom parného stroja (James Watt v roku 1769). Paríž - St. Železnica ovplyvnila rozvoj infraštruktúry v oblasti, kde bola budovaná. Mestá mohli využiť toto spojenie nielen na presun tovaru, obyvateľov, mohli využiť aj rýchlosť tohto dopravného prostriedku. Železnice vytvorili dovtedy neexistujúce spojenie, ktoré mohlo byť hospodársky i strategicky využité. Možno povedať, že železničná doprava v tomto ohľade pôsobila ako mestotvorný činiteľ.

Zväčšovanie miest kládlo požiadavky na presun obyvateľov mesta. Električka je dopravný prostriedok používajúca koľajnicový systém dopravy. Prvá električka v Európe bola vo Francúzsku v roku 1839 medzi mestami Montbrison a Montrond - ako aj vo vnútri mesta. Postupne sa takýto typ električky objavil v Paríži (1853), Londýne (1861), Petrohrade (1863), Berlíne (1865), Viedeň (1865), Budapešti (1866), Prahe (1875) a iných mestách.

Spoločenské zmeny a "Civilizačná misia"

V 19. storočí sa v Európe začala nová éra misijnej činnosti, ktorá sa sústredila na nekresťanské a „zaostalé“ mimoeurópske národy. V rokoch 1814 - 1870 vzniklo vo Francúzsku až 22 nových misijných kongregácií. Poslanie civilizovať Afriku sa tiež objavovalo v zemepisných časopisoch, ktoré sa po roku 1870 vydávali aj vo frankofónnej časti Švajčiarska. V druhej polovici 19. storočia sa vo Francúzsku zvýšila popularita novinárov, ktorí sa prostredníctvom tlače snažili nakloniť verejnú mienku v prospech koloniálnych výbojov. Ich hlavnou rétorikou a presvedčovacím prostriedkom bola opäť „civilizačná misia“.

V roku 1895 už bola „civilizačná misia“ oficiálnou doktrínou francúzskeho republikánskeho imperializmu. Vďaka tejto doktríne mohla tzv. tretia republika (1870 - 1940) napriek svojim oficiálnym demokratickým a republikánskym princípom vybudovať najväčšiu koloniálnu ríšu vo francúzskych dejinách, ktorá bola hneď po Britskej ríši druhou najväčšou na svete.

Francúzska západná Afrika v roku 1913

Francúzske mestá dnes

Francúzska krajina aj tamojšie mestá a mestečká stále nesú stopy minulých storočí. Francúzi sa vášnivo venujú športu, Francúzky sú známe svojou eleganciou. cestujú a fajčia na verejnosti. Francúzsko je jednou zo zakladajúcich krajín EU. Tepnou Francúzska je unikátne hlavné mesto Paríž, ktoré je srdcom svetovej módy a umenia.

Francúzsko je krajinou, ktorá už po stáročia formuje kultúrnu mapu sveta. Rozprestiera sa od Lamanšského prielivu až po Stredozemné more, od Atlantiku po Alpy a Pyreneje. Je to krajina kontrastov - horské masívy a vinice, rušné metropoly aj tichý vidiek, moderné technológie vedľa stredovekých dedín.

Mapa regiónov Francúzska

Tabuľka: Porovnanie urbanizácie na Slovensku v rokoch 1869 - 1970

Rok Obce nad 5 000 obyvateľov Obce nad 20 000 obyvateľov Mestá nad 100 000 obyvateľov
1869 10,1% 2,8% 0%
1910 16,2% 3,9% 0%
1921 18,8% 4,9% 0%
1950 24,9% 10,7% Bratislava
1970 35,5% 21,1% Bratislava, Košice

tags: #francuzske #mesta #19. #storočia #rozvoj

Populárne príspevky: