Francúzske Mestá Pod Arabskou Nadvládou: História A Vplyv
Mohamed sa narodil r. 570 v Mekke do schudobnelej vetvy obchodníckej rodiny Kurajšovcov. Sám sa stal úspešným obchodníkom. Na svojich cestách sa oboznámil s učením judaizmu a kresťanstva a okolo r. 610 začal hlásať nové náboženstvo - islam (islam znamená odovzdanie sa do vôle Božej). Jeho základom bola viera v jediného boha Allaha.
Nasledovníci Mohameda - moslimovia - museli dodržiavať päť základných prikázaní: veriť v Allaha, vykonávať predpísané modlitby, vykonávať predpísané pôsty, konať skutky milosrdenstva a aspoň raz za život vykonať púť na niektoré posvätné miesto islamu. Posvätnou knihou moslimov sastal Korán, ktorý písomne zaznamenáva Mohamedovo posolstvo. Mohamedovi nasledovníci čelili v Mekke prenasledovaniu, preto sa v r. 622 rozhodol zmeniť pôsobisko a 24. septembra odišielaj so svojimi učeníkmi do mesta Medina. Od tejto udalosti (hidžra)moslimovia rátajú svoj letopočet.
Vzťahy medzi Mohamedovou Medinou a Mekkou sa zhoršovali a čoskoro došlo k vojne. Hoci spočiatku boli boje nerozhodné, Mohamedovi stúpenci získavali stále väčší vplyv a silnejšie pozície, čo sa prejavilo aj pri jeho púti do Mekky r.628 (tam je pôvod moslimskej púte hadždž), kde očistil svätyňu Kaaba od modiel. V r. Do jeho smrti r. 632 sa mu podarilo zjednotiť pod svoju nadvládu celý Arabský polostrov. Po Mohamedovej smrti došlo medzi jeho nasledovníkmi k sporu, kto sa má stať jeho nástupcom - kalifom.
Moslimovia sa rozdelili na šiítov,ktorí za prorokových nástupcov uznávali len jeho najbližších príbuzných a ako posvätný text uznávali len Korán a sunnitov, ktorí za posvätný text uznávali aj Sunnu -popis Mohamedových výrokov a skutkov - a nepožadovali zachovanie nástupníctva v prorokovej rodine. Najbližším Mohamedovým mužským príbuzným bol jeho zať - manžel jeho dcéry Fatimy - Aliibn Abí Tálib. Proti nemu stál Mohamedov spolupracovník Abu Bakr, ktorý sa napokon stal prvým kalifom. R 661 bol zavraždený štvrtý kalif Alí ibn AbíTálib a kalifátu sa zmocnila dynastia Umajjovcov, ktorá vládla až do r. 750.
Už krátko po Mohamedovej smrti sa začala expanzia islamu za hranice Arabského polostrova. Arabské vojská v r. 635-41 dobyli od oslabenej Byzancie postupne Sýriu,Palestínu i Egypt a zároveň rozvrátili moc dynastie Sásanovcov v Iráne. Po nástupe Umajjovcov bolo sídlo kalifov prenesenédo Damašku. Za ich nadvlády Arabi prenikli do Indie a dostalisa až na hranice čínskeho štátu.
Na západe zamerali svoje výboje na Pyrenejský polostrov,kde sa vylodili r. Vizigótom sa podarilo udržať na severozápade Španielska kráľovstvo Astúriu. Už r. 714 prekročili arabské vojská Pyreneje a smerovali do južného Francúzska, kde ich postup v r. 732 v bitke pri Poitiers zastavilo vojsko Karola Martela.
Arabská Nadvláda v Španielsku a Južnom Francúzsku
Ummajovskí kalifovia založiliv dobytom Španielsku (po arabsky Andalúzia) arabskú provinciu (emirát) so strediskom v meste Córdoba. Arabskí dobyvatelia zavádzali v Córdobskom emiráte (r. 929 bol kalifom Abd al-Rahmanom povýšený na kalifát) hospodárske poznatky a technické zručnosti získané na dobytých územiach.
Zaviedli intenzívny spôsob obrábania pôdy, pestovali ovocie, ryžu, cukrovú trstinu, bavlnu; a podporovali rozvoj remesiel, predovšetkým spracovanie textilu, kože, kovov, výrobu skla, zbraní, hodvábu. V 10. a 11. storočí tu pôsobili významní arabskí a židovskí učenci: matematici, astronómovia, lekári, básnici, filozofi, z ktorých treba spomenúť aspoň lekára a filozofa Ibn Siná (latinsky Avicenna).
Ummajovská dynastia prežila v Córdobeaj krvavý prevrat, ktorým sa v r. 750 zmocnila vlády v Arabskej ríši dynastia Abbásovcov, ktorej pôvodné dŕžavy boli v oblasti dnešného východného Iránu. Za ich vlády zanikol vplyv kmeňových zoskupení, zaviedli profesionálnu armádu a prísne organizovanú štátnu správu, na ktorej čele stál najvyšší vládny úradník - vezír. Územie ríše rozdelili na provincie - emiráty.
Zreorganizovali aj štátne financie a zaviedli nový daňový systém, podľa ktorého všetci obyvatelia ríše platili daň z pôdy, moslimovia platili náboženskú daň a neveriaci (inoverci) daň z hlavy. Moc abbásovských kalifov začala od 9. storčia upadať. V obrovskej ríši sa objavili odstredivé tendencie, miestne dynastie sa nechceli podriaďovať ústrednej moci.
Najvýznamnejšia z nich bola dynastia Fátimovcov, ktorá neuznávala nadradenosť bagdadských kalifov a od r. 909 používali jej predstavitelia titul kalifa. Fátimovci postupne ovládli Egypt, Sicíliu, Sýriu, Palestínu a západ Arabského polostrova. K tomu sa v 11. storočí pridal na východnej hranici tlak seldžuckých Turkov, ktorí postupne zabrali východné územia ríše a v r. 1055 dobyli Bagdad a ovládli celý kalifát. Abbásovcom ponechali funkciu kalifov v oficiálnom a náboženskom zmysle, de facto však v ríši vládli sami.
Abbásovská nadvláda sa nakrátko obnovila v 13. storočí, no už r. 1258, keď Tatári dobyli Bagdad a Bagdadský kalifát definitívne zanikol. Ten sa už počiatkom 11.storočia rozpadol na menšie časti, vedené nejednotnými kniežatami, ktoré nedokázali odolávať tlaku severných kresťanských kráľovstiev Leónu(predtým Astúria), Kastílie ,Navarry a Aragónska.
Rozhodujúcou udalosťou reconquisty ( znovudobytia Španielska) sa stalo dobytie Toleda r. 1085, ktoré sa stalo základňou pre ďalšie výboje na juh. Do polovice 13. storočia ovládli španielske vojská Sevillu a Córdobu a koncom 13. storočia už bol v arabských rukách len Granadský emirát na samom juhu krajiny, ktorého dobytím v r.
Reconquista a Koniec Arabskej Nadvlády
Reconquista, alebo znovudobytie Pyrenejského polostrova kresťanskými kráľovstvami, predstavuje dôležitú kapitolu v histórii. Tento proces, ktorý trval niekoľko storočí, vyvrcholil zánikom Granadského emirátu, poslednej moslimskej bašty na polostrove.
Mapa zobrazujúca postup reconquisty Pyrenejského polostrova.
Dôsledkom týchto udalostí bol nielen politický, ale aj kultúrny a náboženský prelom, ktorý ovplyvnil ďalší vývoj Španielska a Portugalska.
Islamská prítomnosť v južnom Francúzsku bola menej trvalá ako na Pyrenejskom polostrove, ale zanechala stopy v kultúre a architektúre regiónu. Bitka pri Poitiers v roku 732 bola kľúčová pre zastavenie ďalšieho postupu Arabov do Európy, čím sa zachovala identita a kultúra západnej Európy.
Arabská prítomnosť v Španielsku a južnom Francúzsku zanechala trvalý vplyv na kultúru, jazyk, architektúru a vedu týchto regiónov. Mnohé slová v španielčine a portugalčine majú arabský pôvod, a architektúra v Andalúzii nesie výrazné znaky islamského umenia. V oblasti vedy a filozofie Arabi zachovali a rozvíjali antické poznatky, ktoré neskôr preniesli do Európy.
V súčasnosti je dôležité si pripomínať túto bohatú históriu a kultúrne dedičstvo, ktoré nám pripomína, ako sa rôzne kultúry a náboženstvá stretávali a ovplyvňovali v minulosti.
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 711 | Moslimovia napadli Pyrenejský polostrov |
| 732 | Bitka pri Poitiers zastavila postup do Francúzska |
| 1085 | Dobytie Toleda |
| 1492 | Dobytie Granady a koniec reconquisty |
Záhradné umenie v Španielsku, ktoré pretrváva viac ako 1000 rokov! | Pohľad do raja
tags: #francúzske #mestá #pod #arabskou #nadvládou
