Francúzske námorníctvo: História ponoriek a súčasnosť

Francúzske námorníctvo je pevne zakotvené na Grónsko-islandskej hranici (GIUK) - námornej obrannej línii, ktorá má brániť ruským ponorkám prejsť bez povšimnutia. Fregata Bretagne triedy Aquitaine je v pohotovosti na obrannom perimetri GIUK od 19. októbra 2021. 7. decembra na nej prebehla výmena posádky, vďaka ktorej mohla loď pokračovať v hliadkovaní a nabrať „čerstvé sily“.

Francúzska fregata Aquitaine

Koncept dvojitej posádky

Francúzske námorníctvo prijalo v roku 2019 koncepciu dvojitej posádky pre množstvo hladinových lodí. Cieľom bolo zvýšiť čas operačného nasadenia lodí triedy Aquitaine: očakáva sa, že budú môcť stráviť o 50 % viac času na mori. Pri štandardnom obsadení boli fregaty zvyčajne na mori 110 dní.

Dôležitosť námorných trás a osud lode Bismarck

Ich dôležitosť si uvedomovali aj Briti, a preto robili všetko pre zabezpečenie priechodov do Atlantiku. Bismarck vyrazil v ústrety osudu 18. mája 1941. Sprevádzal ho krížnik Prinz Eugen. Obom lodiam velil admirál Günther Lütjens. Napriek utajeniu sa Briti o akcii rýchlo dozvedeli. Nemecké lode najprv zbadali Švédi a potom pri zastávke v Nórsku aj tamojší odbojári. Vzápätí ich odfotografovalo aj britské prieskumné lietadlo. Večer 23. mája zazreli Nemcov dva britské krížniky hliadkujúce medzi Islandom a Grónskom. Povolali posily a na druhý deň ráno vypukla bitka. Proti najväčšej nemeckej lodi sa postavila najväčšia britská - HMS Hood. Do služby ju síce zaradili už v roku 1920, ale stále to bola silná loď. Pri dĺžke 262 metrov mala plný výtlak 48-tisíc ton. Výzbroj tvorilo takisto osem kanónov kalibru 381 mm. Rýchlosť dosahovala 57 km/h. Jedinou slabinou bolo pancierovanie. Konštruktéri chceli ušetriť hmotnosť v záujme rýchlosti. Na bokoch bol teda pancier silný, ale paluby boli slabé. Hooda sprevádzala nová bojová loď HMS Prince of Wales, ktorá niesla 10 kanónov kalibru 356 mm. Prevaha bola teda na strane Britov - 18 ťažkých diel proti ôsmim nemeckým. Priebeh boja však bol šokujúci. Nemeckí delostrelci lode veľmi rýchlo zamerali. Už po niekoľkých minútach dopadol na Hood granát z Bismarcka. Po balistickej krivke prerazil zhora tenkú palubu a vybuchol v muničnom sklade. Z Hooda vystrelil niekoľko sto metrov vysoký stĺp ohňa. Obrovská loď sa rozlomila a zmizla pod hladinou. Z 1 418 ľudí na palube prežili iba traja. Aj Prince of Wales dostal niekoľko zásahov a musel ustúpiť.

Strata Hooda a jeho posádky bola šokom pre celý svet. Mohutná loď totiž v mierových časoch plávala po zahraničných prístavoch a propagovala britské námorníctvo. Ľudiam teraz začali pochybovať o osude Británie. Hoci prvé stretnutie vyhral Bismarck na celej čiare, spečatilo tiež jeho osud. V Nórsku totiž Lütjens nedoplnil palivo a jeden zásah z Prince of Wales prerazil práve prednú nádrž, čím prišiel o ďalšie stovky ton cennej nafty. Nemohol udržiavať vysokú rýchlosť, inak by ostal stáť uprostred Atlantiku s úplne prázdnymi nádržami. Jediným riešením bol návrat z misie. Lütjens sa rozhodol rozdeliť svoje lode. Prinz Eugen pokračoval do Atlantiku a Bismarck zamieril do okupovaného Francúzska. Spočiatku mu prialo šťastie - na viac ako 30 hodín ho Briti stratili. Potom ho však cez dieru v mrakoch zazrelo prieskumné lietadlo.

Okolo Bismarcka sa sťahovala sieť. Briti povolali ohromné sily, aby Hooda pomstili. Aj tak sa zdalo, že už- -už unikne. Večer 26. mája, vo veľmi zlom počasí, využili Briti poslednú možnosť a vyslali proti unikajúcemu Bismarcku torpédové lietadlá z lietadlovej lode HMS Ark Royal. Podarili sa im dva zásahy - jedno torpédo trafilo bočný pancier a nespôsobilo žiadne škody, druhé však zablokovalo kormidlo. Šťastie sa tentoraz obrátilo proti Nemcom. Na druhý deň ráno sa začala bitka, ktorá však pripomínala skôr popravu. Bismarck nemohol plávať rýchlo ani poriadne manévrovať. Do krížovej paľby ho vzali dve britské bojové lode a dva krížniky. Séria zásahov postupne umlčala jeho delá, loď však stále plávala. Preto na ňu Briti vystrelili ešte viacero torpéd. Pýcha nemeckého loďstva zmizla pod hladinou 27. mája o 10.39. Z 2 092 členov posádky sa zachránilo iba 115. Nemci si už nikdy na podobnú operáciu netrúfli. Prešlo takmer polstoročie a 8. júna 1989 objavil Bismarck na morskom dne Robert Ballard, ktorý predtým našiel aj Titanic. K vraku sa neskôr dostali aj ďalšie expedície. Zatiaľ posledná, americká, použila aj malé roboty, ktoré sa dostali dovnútra lode. Dovtedy ho skúmali iba zvonku. Ukázalo sa, že Bismarck dostal v poslednej bitke okolo 80 zásahov z ťažkých kanónov. Tie úplne zničili jeho nadstavby, ale iba štyri prerazili bočný pancier, aj to nad čiarou ponoru. Dovnútra neprenikli ani torpéda.

Rakúsko-uhorské ponorky v 1. svetovej vojne

Vojenskí historici však tvrdia, že rakúske ponorky boli mimoriadne účinné. V priebehu prvej svetovej vojny poslali na morské dno 11 veľkých vojnových lodí a štyri ďalšie poškodili. Okrem toho potopili 108 obchodných lodí.

Ponorka K-141 Kursk

Film zobrazuje skutočnú katastrofu, ku ktorej prišlo v roku 2000 na palube jadrovej ponorky K-141 Kursk. 154 metrov dlhá jadrová ponorka K-141 Kursk je „nepotopiteľnou“ pýchou Severného loďstva ruského vojenského námorníctva. Počas námorného cvičenia v auguste 2000 sa na palube nachádzalo 118 členov posádky. 12. augusta otrasú trupom Kurska mohutné explózie, ktoré plavidlo pošlú do hĺbky 108 metrov, na dno arktických vôd Barentsovho mora. Pre námorníkov začína zúfalý boj s časom.

Potopte Bismarck valecny 1960 cz dabing