História českého futbalu: Od prvých klubov až po slávne derby pražských "S"
Futbal naberal počas úvodných dekád 20. storočia v strednej Európe na popularite. Veľké mestá sa stali domovom množstva oddielov, šport preto môže byť ideálnou sondou do dobového spoločenského diania. Pestrý obraz ponúkala aj multietnická Praha - niektorým pražským klubom s vyše storočnou históriou stále patrí výslnie, iné zanikli v toku dejín. Bohatstvo archívnych prameňov tiež prezrádza, s akými nástrahami museli priekopníci futbalu zápasiť.
Prvé futbalové kluby vznikali na území Prahy už v poslednej dekáde 19. storočia, podobne ako aj v iných mestách habsburskej ríše - napr. AC Praha, ČFK Kickers Praha, DFC Praha, SK Olymp Praha, AFK Karlín či AC Sparta Praha. Už v roku 1896 písal berlínsky časopis Sport im Bild o pestrom futbalovom dianí okolo Vltavy, konkrétne pražské kluby mali tie viedenské prevyšovať v kvalite aj v kvantite. Obzvlášť jeden nemal čoskoro vo svojom okolí konkurenciu a jeho názov je prakticky synonymom prvých veľkých úspechov českého futbalu - SK Slavia Praha.
O kvalitách Slavie svedčil i zápas 28. marca 1899, keď si pražskí „zošívaní“ pozvali tím priamo z kolísky futbalu - „playerov“ z Oxfordu. O stretnutie „anglických študentov s českými“, ako hlásali plagáty, bol obrovský záujem. Na Letnú prišlo okolo 4000 divákov, slavisti museli svojim váženým hosťom vyplatiť závratných 40 libier za štartové. Lístok na zápas Slavie s Oxfordom - Angličania mali výkop a ich hostitelia sa dotkli lopty až pri vyberaní zo siete. Prehra Pražanov 0:3 preto napokon nevyznievala vôbec zle.
Konečná prehra 0:3 napokon nebola vôbec zlou vizitkou, nasledujúci deň Angličania naložili klubu DFC Praha 9:0. Mimochodom, o viac než storočie neskôr, keď Oxford znova v Prahe so Slaviou hral, Angličania tých 40 libier džentlmensky vrátili.
Vznik Českého zväzu futbalového a prvé súťaže
V nasledujúcich rokoch vznikali ďalšie a ďalšie futbalové kluby, v našom článku si priblížime iba niektoré z nich, najúspešnejšie či z iných dôvodov pozoruhodné. Na jeseň 1901 začal svoju činnosť Český zväz futbalový, ktorý zastrešoval celkovo 17 klubov, väčšinou z Prahy.
Do zániku rakúsko-uhorskej monarchie bol potom najvýznamnejšou a vlastne aj jedinou pravidelnou súťažou na území dnešnej Českej republiky Pohár dobročinnosti, organizovaný podľa vzoru anglického Charity Cupu. Prvým držiteľom trofeje sa v roku 1906 stal SK Smíchov. Aj na Smíchove sa odohrával čulý futbalový život - klub s názvom SK Smíchov pribudol na športovú mapu v roku 1904. Smíchovský futbal priniesol mnohých kvalitných hráčov, spomeňme neskoršieho slavistu a strelca finálového gólu na MS 1934 Antonína Puča.
Určite si však netreba predstavovať počiatky futbalových meraní síl ako dobu výlučne romantickú a gavaliersku. V múzeu klubu SK Slavia Praha uchovávajú veľmi zaujímavé svedectvo doby pred prvou svetovou vojnou, tzv. Poriadok pre ihriská, ktorý vydal práve futbalový zväz.
„Kluby, na ktorých ihriskách by došlo k opakovaným násilnostiam, budú povinné zaručiť ochranu rozhodcu aj hráčov oddelením miest pre divákov od ihriska, buď prostriedkami technickými, sieťami a podobne, alebo navýšením usporiadateľských a bezpečnostných orgánov,“ uvádza sa v zožltnutom dokumente.
Najslávnejšie derby: Slavia vs. Sparta
Najväčšími a najsledovanejšími derby zápasmi v Čechách sú nepochybne stretnutia medzi Slaviou a Spartou, táto rivalita siaha až do roku 1896, keď sa odohral vôbec prvý duel medzi večnými rivalmi z Prahy.
Obe pražské „S“ dokonca po desaťročia sídlili vedľa seba na pražskej Letnej v tesnom susedstve. „Národné zápasy mužstiev cvičiacich kopanú loptu“ - takto krkolomne sa nazýval turnaj, ktorého súčasťou bolo aj prvé derby Slavie so Spartou.
Na Cisárskej lúke, na ihrisku bez čiar, vyznačenom natiahnutými šnúrami, sa duel medzi hráčmi Slavie v tradičných červeno-bielych dresoch a ich súpermi zo Sparty v dresoch čiernych s bielym „S“ na hrudi skončil 29. marca 1896 chudobnou remízou 0:0.
Jeden gól síce padol, lopta skončila v skladacej bráne Slavie, rozhodca Josef Rössler-Ořovský, majiteľ jediných originálnych futbalových pravidiel v Čechách, ho však neuznal. S kapitánmi oboch tímov sa totiž nevedel dohodnúť, či zásah platil, alebo nie. O pár rokov neskôr navštívil Londýn jeden z funkcionárov Sparty, právnik Otakar Petřík, a pozrel si aj vystúpenie populárneho Arsenalu.
Bol nadšený a preto zakúpil pre svojich chlapcov presne také dresy, aké nosili londýnski „kanonieri“ - červené s bielymi trenkami. Tejto kombinácii je Sparta verná dodnes.
Slavia mala na prelome 19. a 20. storočia vôbec najväčšiu hráčsku základňu, na ľavom krídle v „zošívanom“ drese útočil aj mladučký Edvard Beneš. Jej A mužstvo prakticky vyzývalo na súboje iba tie najlepšie mančafty Európy, napr. v dvoch priateľských zápasoch v roku 1906 Pražania vyhrali nad mníchovským Bayernom 8:0 a 13:0, „osmičku“ dostal v tom istom roku aj reprezentačný výber Holandska, v roku 1911 Slavia dala základ reprezentácie Čiech a teda triumfovala aj na amatérskych majstrovstvách Európy vo francúzskom Roubaix.
Záujem obecenstva z roka na rok narastal, v roku 1913 prilákal boj pražských „S“ 14 000 divákov. Krátko pred prvou svetovou vojnou však začal dominovať AC Sparta, azda i preto, že v tom čase mohli za Slaviu nastupovať výlučne študenti. Táto dominancia potom pokračovala aj v prvých rokoch spoločného štátu Čechov a Slovákov, veď „železná“ Sparta medzi rokmi 1919 a 1923 vo svojej Stredočeskej župe kraľovala. Sparťania doma žali úspech za úspechom, no zároveň porážali najkvalitnejšie európske mužstvá, napr. v decembri 1921 počas zájazdu v Španielsku pred 60 000 divákmi zdolali Barcelonu v pomere 3:2.
V závere tretej dekády 20. storočia domáce sparťanské úspechy striedali slavistické, derby zápasy medzi oboma nezmieriteľnými „S“ neprestávali priťahovať masy. Samotná hra neraz nebola hlavnou témou, napr. keď bol v tlačenici bodnutý do stehna slavista Jindřich Šoltys alebo keď si kapitán Sparty Karel „Káďa“ Pešek sadol na loptu a na protest proti rozhodnutiu arbitra ju odmietol vrátiť.
Napokon si v 30. rokoch pripísali viac majstrovských titulov „zošívaní“, Sparta však v rokoch 1927 a 1935 vybojovala Stredoeurópsky pohár - najkvalitnejší futbalový turnaj Európy. Najmä druhý triumf, pražská odveta na novom štadióne na Strahove pred 60 000 divákmi a výhra 3:0 nad budapeštianskym Ferencvárosom patrí dodnes k najlegendárnejším zápasom v histórii „železných“.
Začiatky Meteoru a ďalších pražských klubov
„Muži a ženy! Prívrženci: SK Slavie - hrdého majstra ligy! AC Sparty - železného tímu „rudých“! SK Viktorie Žižkov - oriešku lídrov z Letnej, AFK Bohemians - šťuky ligy, Čechie Karlín - ktorá je známa obetavou hrou, Čafky - na ktorej ihrisku nejeden favorit stratil dva cenné body, Meteorskej chasy - ktorej forma je znamenitá,“ vymenúval vo svojej knihe Muži v ofsajde autor Karel Poláček možných čitateľov, v diele, ktoré je vtipným a nestarnúcim obrazom mentality futbalového fanúšika bez ohľadu na vek, spoločenské postavenie či náboženstvo. Aj začiatky existencie Meteorskej chasy, ako prezývali členov klubu SK Meteor Praha VIII, dokazujú dnes už nepredstaviteľné prekážky, s akými sa museli prví milovníci futbalu vyrovnať.
„Držme sa - je nás málo“ - znelo heslo SK Meteor Praha VIII, síce skromnejšieho klubu, s futbalom „starej“ Prahy však neodmysliteľne spojeného.
„Bolo to na jar 1896. Štyria nadšení jednotlivci s kapitálom 4 zlatých vydali sa v jeden deň do matičky Prahy, aby uskutočnili dávny svoj ideál, zakúpenie vlastnej lopty. V dobe dnešného futbalového rozmachu ťažko pochopiť, s akými obeťami, zápalom a láskou sa priekopníci nového športu venovali jeho propagácii. Zakladajúci členovia dali športovému krúžku meno po práve rozpadnutom klube cyklistov - Meteor. Ihriskom bola priestorná Invalidovňa v Karlíne, odkiaľ sa už po tme vracali domov všetci, ktorí zaisťovali chod mladého Meteoru týždenným príspevkom 1 a neskôr 2 grajciare,“ písal v roku 1923 týždenník Sportovní věstník.
Za jeden z najúspešnejších rokov v histórii dodnes činného Meteoru VIII môžu českí športoví historici považovať rok 1906 - vďaka dobrým výsledkom niektorí futbalisti zelenobielych reprezentovali Český zväz futbalový proti Maďarom, resp. hráčom Uhorska. Meteor však vždy patril k menším klubom, i preto znelo jeho heslo „Držme sa - je nás málo“.
Po prvej svetovej vojne Meteor žiaril aj počas rokov 1923 až 1925 - hráči absolvovali veľmi úspešný zájazd do Francúzska, Španielska a Portugalska, raz skončili v majstrovskej súťaži tretí, patrili k zakladateľom profesionálnej súťaže, no už v roku 1927 vypadli, potom ešte raz v roku 1931, vtedy s jediným bodom na konte, a medzi elitu sa už nikdy nevrátili. Mimochodom, Libeň dala českému, resp. československému futbalu ako jediná mestská časť v bývalom Československu až tri prvoligové kluby, nielen Meteor VIII, ale aj SK Libeň a SK Čechie Praha VIII. Poláček však vo svojom úvode spomínal inú Čechiu - SK Čechie Karlín.
„Hlavným činiteľom Čechie je známy športovec, továrnik Šebesta. Karlínska Čechie veľmi získala tým, že si vybudovala vlastné ihrisko na Invalidovni, kde okrem tréningov zohrala, aj keď s finančnou stratou, veľa zápasov a teší sa značnej obľube nielen karlínskeho, ale aj libeňského publika,“ pridával ďalšie informácie o inom slávnom zoskupení Sportovní věstník. Spomínaná „Čafka“ bol zase ČAFC Královské Vinohrady, teda Český Athletic & Football Club, klub založený v roku 1899, ktorý už vo svojom premiérovom vystúpení rozdrvil SK Olymp 10:0 a už v roku 1902 dosiahol titul českého šampióna.
Niektoré dobové hlásenia však spomínali aj veľké neúspechy a krivdy, také podobné machináciám súčasných rokov. Milovníci športu a žurnalisti bili v prvej polovici 20. rokov na poplach v súvislosti so záchranou ihriska Radlického AFK, majiteľ pozemku totiž zomrel a dedičia ho dávali do dražby.
„Samotné ihrisko stálo obrovskú prácu, terén bol svahovitý a musel byť celý skopaný. Koľko potu a sily táto namáhavá práca stála. Kto pozemok kúpi, získa niekoľkomesačnú prácu celého členstva a 50 000 korún, ktoré klub do ihriska investoval,“ znela výzva na záchranu „jedného z najstarších a najideálnejších českých klubov, priekopníka československého footballu“.
Pražský „Deficit“
Futbalová štruktúra v medzivojnovom Československu bola často pomerne zložitá. Od roku 1922 existovala Československá futbalová asociácia, jej členmi bolo päť navzájom nezávislých zväzov - československý, nemecký, maďarský, poľský a židovský.
Významný medzník v histórii československého, najmä však českého futbalu, priniesol rok 1925, keď bol odohraný premiérový ročník profesionálnej súťaže. Išlo o tzv. Asociačnú ligu, odohralo ju deväť českých mužstiev z Prahy a jedno nemecké - DFC Praha, pričom víťazom sa stala Slavia.
Nasledovali ďalšie ročníky, avšak išlo o súťaže výlučne zväzové a české kluby hrali len medzi sebou. No populárny „Deficit“, ako prezývali celok pražských Nemcov DFC Praha, sa v rokoch 1931 a 1933 mohol hrdiť titulom amatérskeho majstra republiky.
Napokon v roku 1934 prebehla najzásadnejšia reorganizácia majstrovských súťaží, najvyššia súťaž sa nazývala Celoštátna liga, od sezóny 1935/36 v nej hral tiež slovenský zástupca I. ČsŠK Bratislava. Bratislavčania sa stretli aj s DFC Praha, ktorý skončil na 11. mieste a vypadol.
„Už od obeda putovali fanúšikovia cez most generála Štefánika a ponáhľali sa na ihrisko ŠK Bratislava, aby boli svedkami krásneho a zaslúženého víťazstva Slovákov nad obávaným súperom ligy: DFC Praha. Zápas začal sa až o 4. hodine, ale už hodinu predtým tiesnilo sa za preplnenými bariérami asi 10 000 ľudí, ktorí s veľkým nadšením očakávali nástup mužstiev. Tesne pred štvrtou hodinou nastupujú v modrých dresoch pražskí Nemci a pozdravujú obecenstvo,“ písal 31. marca 1936 o zápase v Petržalke denník Slovák.
I. ČsŠK Bratislava, zjednodušene nazývaný ŠK Bratislava, vyhral 3:1, podľa autora reportáže hral DFC surový futbal, čo rozhodca Ján Bízik z Vrútok ignoroval. Paradoxne, DFC zanikol po obsadení Čiech Nemcami - klub, ktorý mal priateľské vzťahy s českými partnermi, bol zaiste pre nacistických ideológov tŕňom v oku. Obraz multietnickej Prahy dokresľoval aj ŽSK Hagibor Praha založený v roku 1914, so židovskou hviezdou v znaku. Ako uvádza publicista Lubomír Král, viac úspechov dosahovali dorastenci ŽSK Hagibor, patriaci k československej špičke, než dospelí hráči. Avšak viacerí pražskí židia niekedy volili radšej farby DFC ako tie modro-biele hagiborské čo pochopiteľne, netešilo vedenie klubu.
Úsmevne písal o jednom oddanom fanúšikovi „Deficitu“ Karel Poláček, ortodoxnom židovi Katzovi, takom nervóznom počas každého zápasu svojich obľúbencov, že radšej roztrasený počúval priebeh zápasu spoza plota.
Žižkovské mužstvá
Futbalové výslnie v medzivojnovom Československu patrilo pražským „S“, no s výnimkou ročníka 1927/28, keď titul stredočeského majstra vybojoval SK Viktoria Žižkov.
Dva žižkovské celky - Union a Viktoria. Ich cesty sa v roku 1925 vydali inými smermi - čierno-biely Union sa stal práve v roku 1925 amatérskym majstrom ČSR, červeno-biela ...
Víťazi prvej československej ligy ČSSR (1918 – 1993)
tags: #francúzske #národné #futbalové #mužstvo #história
