Francúzske Národné zhromaždenie schválilo zákon o potratoch
Francúzsko sa v roku 2024 stalo prvou a zatiaľ jedinou krajinou na svete, ktorá zakotvila právo na interrupciu priamo do svojej ústavy. Národné zhromaždenie Francúzska schválilo návrh zákona na legalizáciu asistovanej smrti pre dospelých trpiacich nevyliečiteľnými, vážnymi a terminálnymi ochoreniami, a to fyzickými aj psychickými.
Necelé dva týždne po parížskom Pochode za život odhlasovalo 30. januára francúzske Národné zhromaždenie, že „garantovaná sloboda ženy na ukončenie tehotenstva“ patrí do ústavy. Za prijatie návrhu zákona hlasovalo až 493 poslancov, proti boli iba tridsiati.
Dolná komora francúzskeho parlamentu - Národné zhromaždenie - pred niekoľkými hodinami výraznou väčšinou schválila zaradenie práva na potrat medzi slobody garantované ústavou. Znenie navrhnuté vládou bolo schválené za búrlivého potlesku poslancov. Vláda musela svoj návrh formulovať veľmi obozretne, pretože pre zmenu ústavy je nevyhnutné schválenie úplne identického textu v oboch komorách parlamentu.
Začlenenie záruky slobody žien podstúpiť interrupciu do ústavy schválil parlament vo francúzskom Versailles v pondelok popoludní 780 hlasmi. Len 72 poslancov hlasovalo proti. Návrh bol 29.
Na symbolické hlasovanie potrebovali tri pätiny oboch komôr parlamentu, aby hlasovali za, aby bola zmena oficiálna, pričom poslanci aj senátori sa zhodli na rovnakom legislatívnom texte. Ak text podporí aj Senát, obe komory potom budú hlasovať o návrhu na spoločnej schôdzi 5. marca. Pre zmenu ústavy je potrebná trojpätinová väčšina hlasov.
Senátori zahlasovali v pomere 267 k 50 hlasom v prospech prijatia návrhu zákona, ktorý francúzsky prezident Emmanuel Macron začal presadzovať v reakcii na rozhodnutie Najvyššieho súdu USA v roku 2022.
Po hlasovaní v Národnom zhromaždení bude nasledovať hlasovanie v Senáte, ktoré je naplánované na koniec februára. V prípade úspechu príde na rad začiatkom marca kongres vo Versailles a potrebná trojpätinová väčšina. Hladký priebeh môžu skomplikovať výhrady v pravicovom tábore, kde návrh zákona kritizuje najmä predseda Senátu Gérard Larcher.
Zákon stanovuje podmienky, za ktorých sa uplatňuje sloboda zaručená žene uchýliť sa k interrupcii.
Yaël Braun-Pivetová, predsedníčka Národného zhromaždenia, povedala: „Ženám vo Francúzsku hovoríme, že sa nikdy nevrátime späť.
Aktuálny návrh zákona je už druhým pokusom po búrlivých diskusiách o výbere formulácie „právo na potrat“ alebo „sloboda na potrat“. Súčasný návrh hovorí kompromisne o „garantovanej slobode“.
Reakcie na schválenie zákona
Marta Lempart, jedna z líderiek poľského Štrajku žien, pre Euronews povedala, že francúzske hlasovanie bolo „rozhodujúce“, pretože dáva nádej, že interrupcie sú problém, ktorý možno riešiť na európskej úrovni. „Vieme, že ide skôr o nedostatok politickej vôle ako o čokoľvek iné na strane EÚ,“ povedala a dodala, že dúfa, že ostatné členské štáty budú Francúzsko nasledovať.
Neskôr v ten večer bola Eiffelova veža osvetlená slovami „moje telo, moja voľba“ a zišli sa tu jasajúci francúzi osláviť toto rozhodnutie.
Herečka Sophie Marceau sa ostro ohradila voči pravicovému predsedovi Senátu Gérardovi Larcherovi, ktorý z právneho hľadiska označil ústavnú zmenu za nezmyselnú. „Samozrejme, že umelé prerušenie tehotenstva je ohrozené!!! Naozaj vás nezaujíma osud žien. Zastupujete patriarchát v celej jeho kráse: samoľúby, zaostalý a pokrytecký. Hanbíte sa za našu francúzsku spoločnosť,“ uviedla Marceauová.
Zatiaľ čo niektorí naznačili, že Macronova podpora dodatku bola motivovaná politickými dôvodmi, iní vyjadrili, že hlasovanie prebehlo kvôli spoločnému pocitu „paniky“ francúzskych žien, pričom citovali rozhodnutie Najvyššieho súdu USA z júna 2022 zrušiť rozsudok Roe v.
Pápež František je už dlho hlasným odporcom potratov, nazýva ich „vraždou“ a hovorí, že potrat sa rovná „nájomnej vražde“.
Vo svojom vyhlásení Pápežská akadémia pre život opätovne vyjadrila podporu francúzskym biskupom, ktorí tvrdia: „Práve v ére všeobecných ľudských práv nemôže existovať ‚právo‘ na potlačenie ľudského života“.
V rozhovore pre vatikánske médiá Mons. Vincenzo Paglia - ktorý sa vyjadril niekoľko hodín pred hlasovaním - opätovne vyjadril svoju blízkosť „francúzskym biskupom“. Zároveň dodal: „Som presvedčený, že toto nie je metóda ani slová, ktorými môžeme chrániť ženy a ich deti. Tvárou v tvár životu poznačenému bolesťou a ťažkosťami musíme všetci spoločne pracovať na tom, aby bol vždy chránený a zachovaný život - život všetkých, osobitne tých najslabších“.
Hovorca francúzskych biskupov pre bioetiku arcibiskup z Rennes Pierre d'Ornellas poukázal v rozhovore pre Vatican News na zásadný posun vo vnímaní potratu ako výnimky, ako ho proklamovala pred päťdesiatimi rokmi ministerka Veilová. „Čo sa však stane, keď bude právo na potrat zahrnuté do ústavy a stane sa zásadou? Znamenalo by to, že právo na život sa stane výnimkou?“ pýta sa arcibiskup priamo a pokračuje: „Aká je teda budúcnosť spoločnosti, kde sa pätina tehotenstiev končí potratom?
Francúzska biskupská konferencia sa postavila proti začleneniu práva na potrat do ústavy. „V istom zmysle sme všetci zodpovední za tieto nenarodené deti,“ zdôraznili biskupi vo svojom vyhlásení a poukázali na alarmujúcu štatistiku za rok 2022: 723-tisíc pôrodov a takmer 235-tisíc potratov vo Francúzsku predstavuje „smutný rekord“ v EÚ. „Počet neklesá, ale rastie. Táto dramatická realita presahuje otázku práv žien.“ Toto nie je pokrok: „Naša spoločnosť by to mala vnímať predovšetkým ako znak zlyhania vo vzdelávaní a sociálnej, ekonomickej a ľudskej podpore tých, ktorí to potrebujú.
„Chcem povzbudiť poslancov, ktorí sa zišli vo Versailles… odolávať akémukoľvek mediálnemu alebo politickému tlaku, hlasovať svedomito a vážne a ukázať odvahu, ako to už niektorí - ktorým ďakujem - urobili,“ pokračoval biskup vo svojom vyhlásení z 2.
Približne 10 000 obhajcov života, prevažne mladých a angažovaných ľudí, sa 18. januára zhromaždilo na Place Vauban v Paríži na každoročnom Pochode za život. Aj preto účastníci pochodu otvorene protestovali proti plánom francúzskej vlády legalizovať eutanáziu.
Portál European Conservative v aktuálnej reakcii označil tento krok ako „najlepší dôkaz o neschopnosti vlády vymyslieť skutočnú rodinnú politiku v čase, keď sa zverejňujú katastrofálne čísla pôrodnosti a keď sa začína prejavovať pronatalistická ambícia bez konkrétnych a realistických prostriedkov“.
Portál cituje esej doktora humanitných vied Raymonda Deborda s titulkom Je načase skoncovať s rodinou? Poukázal v nej na zásadnú nedôveru francúzskej politickej sféry voči rodine, ktorá napriek všetkému zostáva pre Francúzov bezpečným prístavom. Nedôvera politickej a mediálnej sféry voči rodine sa stala znakom jej „progresivizmu“.
Pochod za život
Z pohľadu katolíka je dôležité, že parížsky Pochod za život sa nezameriava výlučne na interrupcie, ale jasne spája obranu nenarodených s odmietnutím eutanázie. Ide totiž o jednu a tú istú logiku smrti: ak si človek prisvojí právo rozhodovať o tom, kto smie žiť, hranica sa vždy posúva - od nenarodených detí, cez chorých a starých, až po tých, ktorí sú označení za „psychicky nevhodných“.
Jedným z mála vysokopostavených cirkevných predstaviteľov, ktorí sa pochodu osobne zúčastnili, bol biskup Dominique Rey.„Nesmie sa dotknúť života. Život je dar od Boha,“ povedal biskup Rey. Zároveň zdôraznil, že obrana života si vyžaduje slobodu a odvahu nebáť sa, aj keď sú médiá voči takémuto postoju nepriateľské. A dodal, že vo Francúzsku, v Európe i vo svete je naliehavo potrebné, aby Cirkev bola silno angažovaná v obrane života, pretože ide o otázku budúcnosti ľudstva aj Cirkvi samotnej.
Silným momentom pochodu bolo tiež osobné svedectvo Emilie Quinsonovej, ktorá v minulosti podstúpila tri interrupcie. Otvorene priznala, že nebola informovaná o tom, čo interrupcia vlastne je, ako prebieha a aké má následky. Dnes je vydatá, má päť detí a sama patrí medzi výrazné postavy pro-life hnutia.
Jej svedectvo nebolo moralizovaním, ale dráma hriechu, pokánia a odpustenia. Sama pomenovala, že pre ženu po interrupcii je najťažšie odpustiť si a následne prijať Božie odpustenie. Pre praktizujúceho katolíka je však dôležité dodať: tento proces má konkrétne meno a konkrétnu podobu - sviatosť zmierenia. Bez nej zostáva svedectvo duchovne neúplné.
Francúzski katolíci musia žiť s vedomím skutočnosti, že pro-life hnutie je dnes v krajine menšinové. Rozhodujúca otázka však znie: Ide o menšinu pravdy, alebo len o tolerovanú protestnú subkultúru? Pochod za život má zmysel iba vtedy, ak nie je náhradou za katechézu, nie je ventilom frustrácie, ale vyrastá z hlbokej viery, sviatostného života a jasného učenia. Bez týchto koreňov sa môže zmeniť na morálne gesto bez duchovnej sily.
Parížsky Pochod za život je z katolíckeho pohľadu potrebným a chvályhodným znamením odporu voči kultúre smrti. Ukazuje, že aj v hlboko sekularizovanej Európe existujú ľudia, ktorí sa odmietajú zmieriť s logikou potratu a eutanázie.
Z katolíckeho pohľadu by bolo potrebné posilniť tri rozmery:
- Po prvé, jasnejší jazyk o hriechu: potrat a eutanázia nie sú len „spoločenské problémy“, ale ťažké morálne zlá, ktoré volajú po obrátení.
- Po druhé, viditeľnejšie prepojenie so sviatosťami, najmä so spoveďou.
- A po tretie, teológiu obety: obrana života je formou kríža, nie pohodlného aktivizmu.
Legislatíva vo Francúzsku
Francúzsko má dvojkomorový zákonodarný zbor zložený z dolnej komory, Národného zhromaždenia, a hornej komory, Senátu. V januári Národné zhromaždenie hlasovalo za zavedenie ústavného dodatku o „slobode žien uchýliť sa k potratu, ktorý je zaručený.“ Senát hlasoval za podobné opatrenie 1.
Právo na potrat vo Francúzsku stanovil zákon z roku 1975. Snaha o presadenie práva na potrat do francúzskej ústavy nadväzuje na to, čo Macron sľúbil 8. Išlo o odkaz na situáciu v USA po zvrátení rozhodnutia Roe v.
Zmena ústavy vyžaduje, aby návrh zákona prešiel v referende alebo prostredníctvom trojpätinovej väčšiny v oboch komorách parlamentu. Ide pritom o pomerne komplikovanú procedúru. Návrh najskôr posúdi Štátna rada, najvyšší francúzsky správny súd, ktorý má poradnú funkciu.
Líderka krajne ľavicovej strany Nepoddajné Francúzsko Mathilde Panot návrh zákona predložila do prvého čítania ešte vlani v novembri. Návrh zákona schválilo Národné zhromaždenie veľkou väčšinou - 337 hlasov za, 32 bolo proti a 18 sa zdržalo.
Interrupcia je vo Francúzsku legálna z akéhokoľvek dôvodu do 14. V roku 2005 umožňovalo zákrok 653 zdravotníckych zariadení, v roku 2018 ich počet klesol na 511.
Súčasná francúzska legislatíva od roku 2022 umožňuje potrat až do štrnásteho týždňa tehotenstva.
Vo svojom parlamentnom prejave z roku 1974 Veilová zdôraznila, že potrat musí zostať výnimkou, „poslednou možnosťou v beznádejných situáciách“.
Vo Francúzsku sa ročne vykoná viac ako 220-tisíc potratov.
Historický kontext
Po skončení prvej svetovej vojny zákony zakázali nielen potraty, ale aj užívanie antikoncepcie. Kto vykonal potrat, tomu hrozilo päť rokov väzenia a pokuta do výšky 10-tisíc frankov. Počas nacistickej okupácie Francúzska sa umelé prerušenie tehotenstva dokonca trestalo smrťou (zákon umožnil popravy od marca 1942). Zmena nastala v roku 1944 po oslobodení Paríža, ale potraty zostali protizákonné (bolo možné trestať za na desiatimi rokmi žalára). Dekriminalizácia potratov nastala v roku 1975.
Dopad rozhodnutia Najvyššieho súdu USA
Zmena ústavy bola vyvolaná rozhodnutím Najvyššieho súdu USA v roku 2022 o zrušení Roe vs. Wade, súdneho sporu, ktorý zaručoval prístup k potratom v Amerike. Legislatíva ďalej hovorí, že sa to stalo aj v Európe s hnutiami snažiacimi sa obmedziť prístup k potratom.
Impulzom pre začatie cesty ústavného zakotvenia bolo zrušenie rozsudku „Roe vs. Wade“ Najvyšším súdom USA v júni 2022, čím bol zrušený nárok na potrat ako federálne právo a súd vrátil „túto právomoc ľuďom a ich voleným zástupcom“. „To bol pre všetkých budíček," povedala pre CNN francúzska senátorka Mélanie Vogelová. „Nechceme sa zobudiť ako americké ženy s tým, že toto právo nám bolo odobraté," povedala.
Právo na potrat má širokú podporu medzi francúzskymi politikmi a političkami. Predovšetkým ľavičiari a centristi volali po zapísaní práva na interrupciu do ústavy po rozhodnutí amerického Najvyššieho súdu v júni 2022, ktorý zrušil rozsudok Roe v. Wade z roku 1973. „To, čo sa stalo v USA, bolo pre ľudí vo Francúzsku určite šokom.
Posilňovanie práva na potrat vo Francúzsku podnietil aj súdny proces so 16-ročnou študentkou, ktorá podstúpila interrupciu po tom, čo ju znásilnil spolužiak. Potrat do 18 rokov bez súhlasu rodičov je nelegálny.
Kritici návrhu francúzskeho zákona argumentujú, že v krajine neexistuje žiadna vážne právna hrozba pre právo žien na potrat. Aj niektorí francúzski odborníci uvádzajú, že aj bez ústavnej zmeny je právo na interrupciu vo Francúzsku viac zakotvené, a teda chránené, ako bolo v posledných rokoch v USA. „Zatiaľ nemáme rovnaký problém ako v USA. Je to však pre budúcnosť,“ povedala odborníčka Mathilde Philip-Gay z lyonskej univerzity. „Ak si vypočujete Donalda Trumpa z kampane z roku 2018, zistíte, že existovala stratégia na zvrátenie federálneho práva na potrat.
Situácia v Európe a vo svete
V niektorých z 27 štátoch Európskej únie zostáva umelé ukončenie tehotenstva spornou témou. Ako v posledných desaťročiach cirkev strácala svoj vplyv, otvárala sa možnosť presadzovať zmenu v tejto oblasti. V posledných rokoch sa uľahčil prístup k legálnemu potratu napríklad v Mexiku a Írsku, kde v roku 2018 v referende zrušili jeden z najprísnejších zákazov potratov.
Veľa sa hovorí predovšetkým o Poľsku, ktoré má jeden z najprísnejších interrupčných zákonov v Európe. V katolíckej krajine je umožnené ženám ukončiť tehotenstvo iba v prípade znásilnenia, incestu alebo ohrozenia zdravia či života matky.
V Chorvátsku sa za posledné roky znížil počet centier, kde vykonávajú interrupcie. V máji 2022 však v krajine vyvolal pozornosť prípad Mirely Cavajdovej, ktorej odmietli interrupciu, aj keď jej šesťmesačný plod mal národ na mozgu.
Komplikovaná situácia s potratmi je aj v Španielsku, kde sa lekári vyhýbajú týmto úkonom prostredníctvom výhrady svedomia. „Polovica Európaniek tehotných pred dovŕšením 14. roku žije v Rumunsku,“ uviedla pre rádio Violaine Lucas z mimovládnej organizácie Choisir la cause des femmes, ktorá monitoruje situáciu ženských práv v európskych krajinách.
V Taliansku nástup Giorgie Meloniovej, ktorá vystupuje proti potratom, viedol k ďalšiemu obmedzovaniu prístupu k interrupcii. Len Fínsko, Švédsko a Litva neponúkajú lekárom takúto možnosť.
Asistovaná samovražda v Európe a vo svete:
- V Európe je asistovaná samovražda legálna vo Švajčiarsku, v Rakúsku, Španielsku, Holandsku, Belgicku, Luxembursku a na základe rozhodnutia ústavného súdu de facto aj v Nemecku.
- Eutanázia je legálna v Belgicku, Luxembursku, Španielsku, Portugalsku a Holandsku, ktoré sa v roku 2002 stalo prvou krajinou na svete, ktorá ju legalizovala.
- O implementácii už schváleného zákona sa v súčasnosti hovorí aj v Spojenom kráľovstve.
- Na druhej strane Atlantického oceánu je eutanázia legálna v Kolumbii, Ekvádore a Kanade.
Francúzsky parlament prijal zákon o zdravotníctve a sociálnom poistení
Francúzske Národné zhromaždenie prijalo v máji rozsiahly zákon o zdravotníctve a sociálnom poistení, ktorý sa dotýka asistovanej samovraždy a potratov. Tento zákon vyvolal rozsiahle diskusie a kontroverzie v spoločnosti.
Asistovaná samovražda: Etická odpoveď alebo ohrozenie zraniteľných?
Národné zhromaždenie schválilo zákon, ktorý umožňuje dospelým Francúzom trpiacim nevyliečiteľným ochorením podstúpiť asistovanú samovraždu. Podmienkou je, aby pacient trpel „fyzicky alebo psychicky neustále a neznesiteľne“, bol dospelý a slobodne a informovane vyjadril vôľu ukončiť svoj život. Zákon tiež trestá tých, ktorí bránia v rozhodnutí osoby, ktorá sa usiluje o asistovanú samovraždu.
Vláda považuje tento zákon za „etickú odpoveď na potrebu podpory chorých a trpiacich“ a zdôrazňuje, že nejde o „nové práva alebo slobody, ale balans medzi rešpektom a osobnou autonómiou“.
Zákon prešiel v Národnom zhromaždení pomerom hlasov 305 k 199, pričom za hlasovali najmä poslanci z centristického bloku prezidenta Emmanuela Macrona a ľavicových strán. Republikáni a poslanci Národného združenia boli proti. Aj najvyšší ústavní predstavitelia krajiny mali rozdielne názory.
Zatiaľ čo aktivisti za „právo na smrť“ prijatie zákona vítajú, náboženské hlasy, ako napríklad Konferencia biskupov Francúzska, vyjadrili „hlboké znepokojenie“ nad snahou o uzákonenie asistovanej samovraždy a varovali pred „falošným predstieraním humanizmu“.
Liberalizácia potratov: Právo ženy alebo morálny problém?
Národné zhromaždenie schválilo rozsiahly zákon o zdravotníctve a sociálnom poistení, ktorý sa dotýka aj potratov. Zákon ruší sedemdňovú čakaciu lehotu a umožňuje lekárom vykonávať chirurgické potraty v lokálnych zdravotných strediskách. Pôrodným asistentkám dáva právo predpisovať a podávať potratové pilulky.
Catherine Coutelleová, socialistická zástupkyňa a predsedkyňa Delegácie za práva žien v Národnom zhromaždení, navrhla zrušenie týždňovej lehoty určenej „na rozmyslenie“ rovnako ako osobitnú klauzulu o svedomí, ktorá lekárom a zdravotníkom umožňuje odmietnuť podieľať sa na potrate. Jej cieľom bolo, aby sa „základné právo“ na potrat poskytovalo úplne efektívne.
Niekoľko desiatok poslancov kritizovalo tieto opatrenia s tým, že rozhodnutie mať potrat je „vážne“ a malo by sa mu „za každú cenu vyhnúť“. Catherine Coutelleová však povedala, že ideou je „normalizovať“ potrat, zmenšiť jeho údajnú stigmatizáciu - aby sa nechápal ako morálny problém, ktorý treba riešiť, ba aby sa ani nevnímal ako niečo odlišné od akéhokoľvek lekárskeho výkonu.
Nový zákon obsahuje novelu, ktorá stanovuje minimálnu „kvótu“ potratov pre každý oblastný zdravotnícky orgán. Tá ich zaväzuje k tomu, aby v ročnom kontrakte s ich regionálnymi zdravotníckymi zariadeniami definovali počet potratov, ktoré budú musieť vykonať.
Bioetické otázky a budúcnosť spoločnosti
Francúzske Národné zhromaždenie by malo pristúpiť k hlasovaniu o vysoko kontroverznom bioetickom zákone zhruba o mesiac a strany si ostria zbrane. Celonárodné hnutie Le Manif por tous a ďalšie s ním spriaznené hnutia a organizácie zvolávajú na 10. októbra demonštráciu proti tomuto zákonu.
Súčasná situácia vo Francúzsku poukazuje na zložité etické a spoločenské otázky, ktoré súvisia s asistovanou samovraždou a potratmi. Diskusie o týchto témach sú nevyhnutné pre formovanie spravodlivej a humánnej spoločnosti, ktorá rešpektuje dôstojnosť každého človeka.
Príbeh Jeanne
„Keď som uvidela výsledok, skolabovala som. Hneď som zavolala kamarátkam a potom mame,“ povedala pre denník Le Monde 23-ročná Francúzka, ktorá vystupuje pod menom Jeanne. „Vôbec nie som pripravená na tehotenstvo,“ opakuje. „Urobím to tak rýchlo, ako to bude len možné,“ povedala. Jeanne je jednou z tisícov Francúzok, ktoré ročne podstupujú umelé ukončenie tehotenstva.
Záver
Francúzsko sa stalo prvou krajinou na svete, ktorá zakotvila právo na interrupciu do svojej ústavy. Tento krok vyvolal rozsiahle diskusie a reakcie v spoločnosti, náboženských kruhoch a politike, pričom poukázal na zložité etické a morálne otázky spojené s potratmi a budúcnosťou spoločnosti.
Analýzy 24: Martin Dubéci - Predseda vlády nebol v žiadnej diskusnej konfrontácii od volieb
tags: #francuzske #narodne #zhromazdenie #potrat #zakon
