Francúzske Spoločenstvo Belgicka: História a Súčasnosť

Belgicko, krajina s bohatou históriou a zložitou politickou štruktúrou, sa nachádza v srdci Európy a susedí s Francúzskom, Nemeckom, Holandskom a Luxemburskom. Jeho história je poznačená mnohými konfliktmi a transformáciami, ktoré formovali jeho súčasnú podobu.

V 10. storočí bolo územie dnešného Belgicka rozdelené medzi Nemeckú a Francúzsku ríšu. V 11. a 12. storočí vznikli na tomto území samostatné kniežatstvá, ako Brabantsko, Flámsko a Hennegavsko. Od 16. storočia až po získanie nezávislosti v roku 1830 bolo Belgicko dejiskom mnohých vojen medzi európskymi mocnosťami.

Po zvolení vojvodu Leopolda vyhlásilo Belgicko v roku 1830 samostatnosť a vznikla Konštitučná monarchia. Belgicko už v roku 1831 prijalo ústavu a zaradilo sa tak medzi prvé ústavné štáty.

Keď Nemecko v júli 1914 prepadlo Luxembursko, požiadalo Belgicko o pomoc a vojsko. Keď Belgičania odmietli, Nemecko okamžite na Belgicko zaútočilo. Bola okupovaná väčšina krajiny a na belgickej pôde sa odohralo veľa ukrutných krvavých bitiek Prvej svetovej vojny (1914-1918).

V roku 1930 rozdelila Belgická vláda pod tlakom rastúceho flámskeho národného hnutia územie na francúzsky a flámsky hovoriacu oblasť. V máji 1940 začala ďalšia nemecká okupácia. Keď do Belgicka v auguste 1944 vstúpili spojenci, zabránili odbojári zničiť Antverpský prístav, ktorý potom slúžil ako životne dôležitá základňa pre postup spojencov na nemecké územie.

Od roku 1948 tvorí Belgicko spolu s Holandskom a Luxemburskom colnú a od roku 1960 aj hospodársku úniu Benelux. V roku 1980 bola Flámsku a Valónsku poskytnutá čiastočná autonómia, Brusel a okolie tvorí samostatnú dvojjazyčnú oblasť. Vo voľbách roku 1991 sa presadili do parlamentu flámski extrémni nacionalisti, od roku 1993 je Belgicko federáciou.

Ústava krajiny bola zmenená 14. júla 1993, vďaka čomu sa vytvoril federálny štát s federálnou vládou a týmito administratívnymi jednotkami:

• Jazykové spoločenstvá (jazykové komunity):
  • Flámske spoločenstvo Belgicko (t.j. holandsky hovoriace)
  • Francúzske spoločenstvo Belgicka
  • Nemecky hovoriace spoločenstvo Belgicka
• Regióny (=oblasti; líšia sa od jazykových spoločenstiev najmä pokiaľ ide o nemecky hovoriace spoločenstvo a región hlavného mesta):
  • Flámsky región
  • Valónsky región
  • Región Brusel - hlavné mesto

Flámske spoločenstvo vytvorilo v roku 1980 svoju vlastnú vládu, ktorá sa nachádza na území Flámska. Tieto územia regiónov majú za následok to, že hlavné mesto Brusel je začlenené do oboch spoločenstiev a celá nemecky hovoriaca komunita leží vo Valónsku.

Celému štátu vládne federálna vláda, ktorá riadi zahraničné veci, rozvojovú pomoc, obranu, políciu, ekonomické otázky, sociálne veci, energetiku, telekomunikácie a vedecký výskum. Má obmedzené právomoci vo vzdelávaní, kultúre. Federálna vláda kontroluje viac ako 90 percent daní.

Vlády jednotlivých komunít sú zodpovedné za otázky v oblastiach jazyka, kultúry a vzdelania vo väčšine škôl ako aj správy knižníc a divadiel. Tretí stupeň - regionálne vlády sa zaoberajú najmä oblasťami ako správa budov a majetku, bývanie alebo doprava.

Politika medzi oblasťami Belgicka

Problémy medzi jednotlivými orgánmi sa riešia na Arbitrážnom súde.

Politická situácia v súčasnom Belgicku je vážna. Politici zo severného Flámska požadujú presun ďalších právomocí z federálnej úrovne na jednotlivé regióny. Ich politickí spojenci z juhobelgického Valónska však hovoria nie. Predstavme si, že jedného dňa bohatší Flámi prestanú chudobnému Valónsku posielať takmer dvadsať miliárd eur dotácií ročne na penzie či podpory v nezamestnanosti.

Flámi majú totiž pocit že ich zaostalejší či menej rozvinutí Valóni brzdia v rozvoji. Dôvodom je nerovnomerná štruktúra priemyslu v rámci Belgicka.

Čo sa stane s Bruselom, keď sa Belgicko rozdelí? Bol by to nezávislý mini štát? Dištrikt spravovaný úniou? Hlavné mesto Flámska, na ktorého území mesto leží, alebo Valónska, pretože 80 percent jeho obyvateľov je frankofónnych?

„Pokiaľ sa obe strany dohodnú na štatúte Bruselu, v tej chvíli by som videl cestu k rozdeleniu otvorenú,“ povedal v rámci jednej z debát belgický politológ Vincent de Coorebyter. Nič takého sa však nečrtá. Zatiaľ.

Ekonomika Belgicka

Úradné jazyky tohto štátu sú holandština (60% - Flámsko), francúzština (32% - Valónsko) a nemčina (1%). Ich štátne zriadenie je konštitučná monarchia a tento štát vznikol v roku 1830. S touto krajinou susedia Francúzsko, Nemecko, Holandsko ale aj Luxembursko.

Celková rozloha krajiny je okolo 30 000 km². Počet obyvateľov podľa sčítavania obyvateľstva v roku 2005 je 10 364 388 a priemerná hustota osídlenia je 340 obyvateľov/km². Je tam vysoká gramotnosť čoho dôsledkom je, že v hlavnom meste tejto krajiny sa nachádza centrum Európskej Únie.

Mestá s najvyššou hustotou a zároveň najväčšie mestá sú Brusel, Antverpy, Gent, Charleroi, Liège, Bruggy a Namur. V roku 2005 malo Flámsko 6 043 161, Valónsko 3 395 942 a Brusel 1 006 749 obyvateľov. Urbanizácia tohto štátu dosahuje až 97,3 % obyvateľov.

Na tomto území prevláda katolícke vierovyznanie ku ktorému sa hlási približne 47 % Belgičanov. Komunita moslimov má 3,5 % zastúpenie. Belgicko sa delí na tri menšiny: Flámska, Bruselská a Valónska.

Husto zaľudnené Belgicko sa nachádza v srdci jedného z najpriemyselnejších regiónov sveta. Od stredoveku až do 17. storočia bolo Belgicko veľmi dobrým obchodným a kultúrnym centrom.

V období pôsobenia habsburskej cisárovnej Márie Terézie (1740-1780) nastala modernizácia poľnohospodárstva a podporila rozvoj nových priemyselných odvetví. V tomto období boli vybudované vodné cesty. Belgicko bolo prvou krajinou v Európe kde sa odohrala priemyselná revolúcia začiatkom 19. storočia.

V mestách sa rozvinul hlavne banský priemysel a oceliarstvo, ktorý mal úspech až do polovice 20. storočia. Avšak od roku 1840 bol textilný priemysel vo Flámsku vo viacerých krízach, čo spôsobilo hladomor (1846 - 1850). Po 2. Ropná kríza v rokoch 1973 - 1979 spôsobila ekonomike dlhšiu recesiu. Táto spôsobila aj úpadok oceliarskeho priemyslu, čím sa spomalil ekonomický vývoj vo Valónsku.

V 80. a 90. rokoch sa ekonomické centrum krajiny posunulo na sever do Flámska a v súčasnosti sa tam koncentruje priemysel. Má postavenú výbornú infraštruktúru prístavov, vodných ciest, železníc a diaľnic, ktorá ju spája s ekonomikami svojich susedov. Antverpy sú druhým najväčším európskym prístavom.

V roku 1999 Belgicko prijalo jednotnú európsku menu Euro, ktorá nahradila belgický frank v roku 2002. Belgická ekonomika je silno orientovaná na zahraničný obchod, pričom časť z neho tvoria tovary s vysokou hodnotou. Dovážajú sa najmä potraviny, prístroje, neopracované diamanty, ropa a ropné výrobky, chemické výrobky a textil. K najvýznamnejším exportným artiklom patria automobily, potraviny, brúsené diamanty, železo, oceľ, textil, plasty a ropné výrobky.

Československo však vzniklo z rozhodnutia veľmocí a socialistická federácia mala podstatne iné parametre ako belgická: plánované hospodárstvo a politický systém s jednou stranou. Československá federácia sa rozpadla na základe politických rozhodnutí, a nie na základe výsledku referenda.

Pre Európu je dôležité aby sa tento problém vyriešil čo najskôr Belgicko je zakladajúcim členom Európskeho spoločenstva, a taktiež zjednocovania regionálnej spolupráce Belgicka, Holandska a Luxemburska (Benelux). Aj to sú dôvody, prečo je politická kríza v Belgicku závažná pre Európu.

Existencia Belgicka je veľmi dôležitá pre Európu nakoľko v Bruseli sídlia európske inštitúcie: Európska komisia, Rada ministrov EÚ, ako i Európsky parlament. V prípade, že sa belgický štát rozpadne, vzniknú 3 nové štáty EÚ, a to môže podnietiť aj iné spoločenstvá (Baskov, Škótov, Korzičanov) v členských krajinách EÚ na podobný krok.

Čo je potrebné reformovať na federálnej úrovni?

Dnešným problémom Belgicka je nerovnomerná štruktúra tamojšieho priemyslu. Bohatý flámsky sever, ktorému určite napomáha aj druhý najväčší prístav v Európe - Antverpy. Na opačnej strane chudobný valónsky juh, kde sa po 2. svetovej vojne vybudoval silný oceliarsky priemysel, ktorý na prelome 70. rokov minulého storočia vplyvom ropnej krízy viedol k úpadku a zániku.

Dôsledkom nerovnomernosti regionálneho vývoja je tiež veľmi veľká koncentrácia Belgičanov do mestských aglomerácií, kde ich žije až 97,3 %. Výsledkom je dlhodobý problém nárastu verejného dlhu (133 % HDP) a podľa Flámov je to dôsledok kompenzačnej politiky voči Valónom.

Nezáujem a neochota politikov riešiť štrukturálne rozloženie priemyslu vedie k súčasnej situácii, že jeden dopláca na druhého. Neochota politikov sa týka politikov Flámska, keďže politickou tradíciou je, že premiérom je Flám, pretože reprezentuje väčšinovú populáciu Belgičanov (60 percent).

Štedré dotácie EÚ do belgickej regionálnej politiky boli neúčinné a Valónsko tak je naďalej neúspešné.

Hypotézy do budúcnosti sú dve

Podľa posledných prieskumov verejnej mienky 43 % Flámov si praje nezávislosť a až 88 % Valónov chce, aby Belgicko zostalo jednotné.

Aké sú možné varianty vyriešenia krízy formovania novej belgickej vlády?

Politická situácia v Belgicku je na mŕtvom bode a nikto nechce, aby bol označený za hrobára federácie. Flámi naťahujú čas, aby mohli označiť Valónov za tých, s ktorými sa nedá dohodnúť na budúcnosti Belgickej federácie a vystúpiť z nej.

Flámsky parlament môže jednostranne vyhlásiť deklaráciu o nezávislosti Flámska a dať tak bodku za spoločným štátom. To by bol pesimistický variant vzhľadom na belgickú federáciu. Optimistický variant by bol, keby Flámi ustúpili od reformy štátu a iniciovali širšiu debatu o nej, kde by sa možno i Valóni stali ústretovejší. Takto vytvorenou parlamentnou väčšinou by sa prijal špeciálny zákon k reforme štátu a modernizácii federálnych inštitúcií.

Samozrejme, hlavne flámski politici odmietajú referendum o vytvorení nezávislého štátu, pretože nemajú väčšinovú podporu Flámov.

Belgická politická kríza nemusí mať zamatový priebeh tak, ako to bolo pri delení Československa, pretože rozhorčená verejnosť sa môže stretnúť s politikmi na ulici, kde môžu prevládnuť emócie nad chladnou hlavou.

Aké by mohli nastať komplikácie po rozpade federácie?

Ak by predsa len došlo k tejto situácii, je aktuálna otázka, koľko štátov vznikne. Pravdepodobne by vznikli tri : flámsky, valónsky a Brusel. Pretože Brusel je na flámskom teritóriu, ale realita je taká, že 1 zo 4 Valónov žije v Bruseli a používa francúzštinu. Bude teda tendencia odtrhnúť i toto územie buď ako samostatné alebo integrované k valónskemu spoločenstvu.

Je málo pravdepodobné, že nemecké spoločenstvo vyhlási tiež svoju nezávislosť, ale pretože je príliš malé, pripojí sa pravdepodobne k Valónsku, kde geograficky sídli. V neposlednom rade veľkým otáznikom je existencia monarchie a miesto belgického kráľa, ktorý je symbolom jednoty Belgicka.

Najväčším rizikom je nárast hlasov krajnej pravice Vlaams Belang (Flámsky záujem) vo Flámsku. Dnes vo federálnom štáte nie je členom vládnej koalície, ale vo Flámsku je druhou najsilnejšou stranou (26 %). Za všetkými problémami vo Flámsku vidí prisťahovalcov a odmieta slobodu vierovyznania (islam). Ak by sa stali členmi vládnej koalície, mohla by nastať situácia ako v roku 2000, keď do rakúskej vlády vstúpil Jörg Haider a Rakúsko bolo izolované v rámci EÚ.

Podľa zverejneného prieskumu je takmer každý druhý Flám (46 percent) za rozdelenie Belgicka. Začiatkom tohto roka to pritom bola len pätina. Väčšina Valónov si naopak želá zachovanie spoločného štátu. Aj oni však menia názory.

Belgicko má premenlivú klímu, ktorá je podobná na celom území. Prší rovnomerne počas celého roka. Leto je príjemné s dennými teplotami pohybujúcimi sa okolo 20°C.

S výnimkou niektorých štvrtí v centre Bruselu a vonkajšieho okraju Antverp je Belgicko bezpečnou krajinou. Belgičania sú trochu plachtí a introvertní, ale vo všeobecnosti pomáhajú cudzím a turistom. Charleroi a Liège sú regióny, ktoré sú známe najvyššou kriminalitou v južnom Belgicku. Ak si však dávate pozor na svoje veci a vyhnete sa chodeniu v noci, je veľmi nepravdepodobné, že by sa vám stalo niečo vážne.

Štandard zdravotnej starostlivosti je podľa slovenských kritérií v štátnych zariadeniach priemerný. Vyšší až najvyšší je vo vybraných súkromných klinikách. V súkromných nemocniciach a poliklinikách s vyšším štandardom služieb treba osobitné pripoistenie. Každý obvod v Bruseli má svoju štátnu nemocnicu s prvou ambulantnou pomocou. Občania EÚ s povinným zdravotným poistením môžu využit služby poistovne, ak v Belgicku ochorú alebo sú obeťami nehody.

Belgičania sú veľkými jedákmi mäsa. Najradšej majú zajace a kone.

Brusel - Grand´Place, jedno z najkrajších námestí Európy, Kráľovský palác, gotická Katedrála sv. Michala. Kostol Notre Dame de Sablon, pred ktorým sa každé dva roky v auguste na počesť obetí boja za slobodu pripravuje nádherný kvetinový koberec. Hautes Fagnes Nature Reserve - močaristé lesy národneho parku sú obľubeným únikovým miestom Belgičanov.

Dnešná Európska únia je výsledkom úsilia mužov a žien pracujúcich v prospech zjednotenej Európy. EÚ je vybudovaná na ich konkrétnych činoch. V žiadnom inom regióne na svete nespojili suverénne krajiny svoju zvrchovanosť v takom rozsahu a v toľkých oblastiach, ktoré sú pre občanov rozhodujúce.

EÚ vytvorila jednotnú menu a dynamický jednotný trh s volným pohybom osôb, služieb, tovaru a kapitálu. Usiluje sa zabezpečiť, aby prostredníctvom sociálneho napredovania a rovnakých konkurencieschopných podmienok malo čo najviac ľudí z jednotného trhu výhody.

Prvý krok v európskej integrácii sa uskutočnil, keď šesť krajín (Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Luxembursko, Spolková republika Nemecko a Taliansko) založilo spoločný trh s uhlím a oceľou. Cieľom bolo zachovať po 2. svetovej vojne mier medzi európskymi víťaznými a porazenými národmi. Spojili sa na zásade rovnosti a spolupracovali v spoločne zdieľaných inštitúciách.

Šesť členských štátov sa potom rozhodlo vybudovať Európske hospodárske spoločenstvo (EHS), založené na spoločnom trhu so širokou škálou tovarov a služieb. Colné poplatky medzi týmito šiestimi krajinami sa úplne zrušil 1. júla 1968 a v rovnakom desaťročí sa zaviedli aj spoločné politiky, najmä poľnohospodárska a obchodná politika.

Na základe úspechu šiestich krajín sa k spoločenstvám rozhodli pripojiť aj Dánsko, Írsko a Spojené kráľovstvo. Toto prvé rozšírenie zo šesť na deväť členov sa uskutočnilo v roku 1973. Spoločenstvá v tom čase zároveň prevzali nové úlohy a zaviedli novú sociálnu, regionálnu a poľnohospodársku politiku. Na implementáciu regionálnej politiky sa v roku 1975 založil Európsky fond pre regionálny rozvoj (EFRR).

Začiatkom sedemdesiatych rokov si predstavitelia spoločenstva uvedomili, že musia svoje ekonomiky navzájom zosúladiť a potrebujú menovú úniu. Zavedenie európskeho menového systému (EMS) v roku 1979 pomohol stabilizovať výmenné kurzy a povzbudilo členské štáty Spoločenstva, aby uplatnili prísne politiky, ktoré im umožnili udržať si vzájomnú solidaritu disciplínu svojich ekonomík.

V roku 1981 sa k spoločenstvám pripojilo Grécko a v roku 1986 Španielsko a Portugalsko, čím sa zavedenie štrukturálnych programov stalo ešte naliehavejším, ako napríklad prvé stredomorské integrované programy (SIP), ktorých cieľom bolo znížiť rozdiely v ekonomickom rozvoji medzi 12 členskými štátmi.

EHS začalo súčastne zohrávať významnejšiu medzinárodnú úlohu. S krajinami Afriky, Karibiku a Tichomoria podpísalo sériu dohovorov o pomoci a obchode (1975-1989), ktoré viedli k dohode s Cotonou, ktorá bola podpísaná v júni 2000. takéto nástroje umožňujú Európe ako poprednej svetovej obchodnej veľmoci potvrdiť svoju identitu na medzinárodnej scéne.

Európska únia si dáva za cieľ uplatňovať spoločnú a obrannú politiku.

Na základe bielej knihy, ktorú v roku 1985 predstavil vtedajší predseda Európskej komisie Jacques Delors, sa Spoločenstvo rozhodlo zavŕšiť vybudovanie jednotného európskeho trhu k januáru 1993. Spoločenstvá prijali tento ambiciózny cieľ a zakotvili ho v Jednotnom európskom akte, ktorí bol podpísaný vo februári 1986 a účinnosť nadobudol 1. júla 1987.

Politická štruktúra Európy sa dramaticky zmenila po páde berlínskeho múra v roku 1989. Nasledovalo zjednotenie Nemecka 3. októbra 1990 a v krajinách strednej a východnej Európy, ktoré sa vymanili spod sovietskeho vplyvu, zavládla demokracia. Samotný Sovietsky zväz sa rozpadol v decembri 1991.

Členské štáty rokujú o novej zmluve, ktorú Európska rada prijala v Maastichte 9. a 10. decembra 1991. Do platnosti vstúpila 1. novembra 1993. Európske hospodárske spoločenstvo (EHS) sa premenovalo na Európske spoločenstvo (ES). Maastrichtská zmluva pridala k existujúcemu systému spoločenstva niektoré oblasti medzinárodnej spolupráce a vytvorila Európsku úniu (EÚ).

Ćlenským štátom určila ambiciózne ciele: menovú úniu od roku 1999, európske občianstvo, nové spoločné politiky vrátane spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP), opatrenia pre vnútornú bezpečnosť.

Nová dynamika a geopolitické zmeny na európskom kontinente primäli ďalšie tri krajiny, Rakúsko, Švédsko Fínsko, aby vstúpili do únie 1. januára 1995. Únia tak rozšírila počet svojich členov na 15 a pokračovala k najveľkolepejšiemu cieľu, aký môže svojim občanom ponúknuť: nahradiť ich národné meny jednotnou európskou menou - eurom.

Jeho bankovky a mince sú v obehu v 12 krajinách eurozóny od 1. januára 2002. Euro sa stalo poprednou svetovou menou a má podobné postavenie ako americký dolár.

V marci 2000 prijala Európska rada v portugalskom Lisabone celkovú stratégiu modernizáciu európskej ekonomiky a jaj prispôsobenia na nové podmienky svetovej ekonomiky. Je treba spoločne čeliť konkurencii Spojených štátov amerických a nanovo industrializovaných krajín.

Lisabonská stratégia znamená aj otvorenie všetkých ekonomických odvetví konkurencii, podporenie inovácie a investícií do podnikov, zmodernizovať európsky vzdelávací systém, aby zodpovedal potrebám informačnej spoločnosti. Reformy sú potrebné aj kvôli nezamestnanosti a rastúcim nákladom na dôchodkové systémy. Oba tieto činitele vyvolávajú tlak na ekonomiky členských štátoch. Voliči čoraz častejšie vyzývajú svoje vlády, aby našli praktické riešenia týchto technických problémov.

Len nedávno sa Európska únia rozrástla o 15 členských štátov, a už na jej dvere klope ďalších 12 krajín, ktoré o členstvo v EÚ požiadali v polovici 90-tych rokov. Ide o krajiny bývalého sovietskeho bloku, (Bulharsko, Česká republika, Maďarsko, Poľsko a Slovensko), tri pobaltské štáty, ktoré boli kedysi členmi Sovietskeho zväzu (Estónsko, Lotyšsko Litva), jednu z republík bývalej Juhoslávie (Slovinsko) a dve stredomorské krajiny (Cyprus a Malta).

Európska únia využila túto príležitosť na pomoc pri stabilizovaní európskeho kontinentu a na rozšírenie výhod európskeho zjednocovania pre tieto malé demokracie.

Rokovania s dvanástimi kandidátskymi krajinami o pristúpení sa začali v decembri 1997 v Luxemburgu a v decembri 1999 v Helsinkách. Únia smerovala k najväčšiemu rozšíreniu vo svojej histórii. Pre desať kandidátskych krajín sa rokovania ukončili 13. decembra 2002 v Kodani a do EÚ vstúpili v máji roku 2004.

Európska únia sa dnes skladá z 25 členských štátov a v nasledujúcich rokoch sa bude rozširovať o ďalšie krajiny. Viac než polstoročie integrácie hlboko poznačilo históriu európskeho kontinentu a mentalitu jeho obyvateľov.

tags: #francúzske #spoločenstvo #belgicka #história #a #súčasnosť

Populárne príspevky:

• Rýchle a jednoduché recepty na nepečený koláč
• Starostlivosť o dieťa po tonzilektómii
• HÄNDI teplomer od GEFU: Podrobná recenzia
• Recept na pečenú cviklu s cesnakom
• Najlepšie torty Hlohovec a okolie