Skúsenosti s pestovaním papriky Slovana F1

Každý záhradkár vie, že rok sa začína paprikami, a tak nimi začneme aj my. Predstavíme vám papriky určené domácim záhradkárom. Slovné spojenie iný kraj, iný mrav, platí pre papriky dvojnásobne.

Odrôd a jednotlivých typov paprík je mnoho, no my sme pre vás vybrali kvadratické papriky, kapie, ihlanovité papriky maďarského typu a menej pestované zaujímavé typy. Najskôr však zistite, či poznáte rozdiel. Viete, čo je to technická a čo botanická zrelosť paprík?

Technická zrelosť je štádium, v ktorom sa plody bežne zberajú - väčšinou je charakteristická žltozelenou, zelenou alebo smotanovobielou farbou plodu. Botanická zrelosť je charakterizovaná fyziologicky zrelými semenami, plody majú väčšinou červenú alebo oranžovú farbu. Plody paprík „nepodtrhnite“, zberajte ich až vtedy, keď sú úplne narastené a naliate. Všeobecne rýchlejšie dozrievajú všetky kapie, veľmi pomaly napríklad odroda ‘Amy’.

Podľa ich využitia v kuchyni sa papriky rozdeľujú na kapie (sladké, dužinaté, nepálivé), klasické pálivé či nepálivé papriky a čili papričky (malé aromatické, pálivé papriky).

Pestovanie papriky

Jednou z prvých zelenín, ktoré vysievame, je paprika na predpestovanie sadeníc. Na priamu konzumáciu sú u nás obľúbené predovšetkým smotanové a svetlozelené kónické papriky a červené kapie. Na našich záhradkách sa však už dlhšie objavujú vo fóliovníkoch aj kvadratické papriky.

Na skoré vysádzanie sejeme papriku v druhej polovici februára do debničiek alebo misiek, pri teplote 20-25°C. Vzídené rastlinky presádzame vždy po dvoch do črepníkov, prípadne priamo do voľnej pôdy v parenisku. Pred sadením rastliny otužujeme častejším vetraním. V teplejších oblastiach vysádzame papriky na záhony v druhej polovici mája po dvoch rastlinkách do sponu 50x50 cm.

• Prvé, skoré kvety, ktoré sa na paprike objavia je vhodné pre dosiahnutie bohatšej úrody odstrániť.
• Paprike sa darí lepšie v spoločnosti niektorých druhov rastlín, ktoré im poskytujú ochranu od hmyzu či inak benefitujú z ich prítomnosti. Môžeme spomenúť napríklad rastliny ako bazalka, mrkva, petržlen, paradajky, cibuľa a naopak nemala by byť v blízkosti kalerábu či feniklu.

Na predpestovanie papriky je medzi vysievaním osiva a vysádzaním priesad optimálny čas deväť až dvanásť týždňov. Paprika je náročná na kvalitu substrátu a teplotu. Kupujte len zeminu určenú na vysievanie osiva. Nie je zasolená, má neutrálne pH medzi 6 až 8 a neobsahuje živiny, ktoré sú pre klíčiace osivo nežiaduce. Vhodný je aj navlhčený hrubý agroperlit.

Ak si nie ste istí hustotou výsevu, zapamätajte si jednoduché pravidlo - jedno semienko na jeden štvorcový centimeter. Ideálna hĺbka vysievania je 0,5 až 1 centimeter. Osivo len zľahka zasypte substrátom a jemne pritlačte. Nezabudnite na zálievku, najlepšie vodou z rozprašovača, aby ste semienka nevyplavili.

Hneď po vysiatí je na klíčenie semien dôležité udržať vysokú teplotu 26 až 30 °C cez deň a 20 až 22 °C v noci. O dva až tri týždne mladé rastlinky opatrne prepikírujte do zakoreňovačov alebo menších črepníkov. Teraz už použite substrát bohatý na živiny. Desať až štrnásť dní po prepikírovaní budú zakoreňovať pri teplote 20 až 22 °C cez deň a 14 až 16 °C v noci. Keď rastlinkám narastú tri či štyri pravé listy, teplotu znížte na 18 až 24 °C cez deň a 12 až 14 °C v noci.

Nezabudnite, že svetlo je na dopestovanie kvalitných priesad dôležitým faktorom. Platí, že čím je kratší deň a nižšia intenzita svetla, tým by mala byť aj teplota počas predpestovávania nižšia. Zalievajte dva- až trikrát týždenne tak, aby zemina medzi jednotlivými zálievkami bola rovnaký čas vlhká i suchšia.

Keďže sú nočné teploty stále nízke, tesne pri okne môže byť aj menej ako 10 °C. Semienka papriky nepotrebujú na klíčenie svetlo, preto nie je dôvod vystavovať ich do času prvých klíčnych rastliniek nízkej teplote a nádoby s výsevmi umiestňovať na okenný parapet.

Kvalitné priesady musia byť pevné, neprerastené s prvými nasadenými kvetnými púčikmi. Mladé rastlinky na záhony vysádzajte až po 15. máji. Paprika je prvá zelenina, ktorá sa začína pestovať na priesady.

Vo všeobecnosti by sme sa mali zamerať na to, aby sme papriky nevysádzali na rovnaké miesto v záhone dva roky po sebe. Ideálna je výsadba po koreňovej zelenine.

Z bežne pestovaných paprík je nutné najviac a najčastejšie zaštipovať čili papričky a celkovo nízke odrody s menšími plodmi. Hlavným cieľom vyštipovania výhonkov je viesť rastlinu do žiadaného tvaru, docieliť dostatočné presvetlenie a zlepšiť cirkuláciu vzduchu. To je veľmi dôležité pre opelenie kvetov a neskorší vývoj a zrenie plodov.

Pokiaľ nie je rastlina ešte rozvetvená, môžete tento proces podporiť odstránením centrálneho výhonu (najvyšší vrchný výhonok). Tým dôjde k vytvoreniu dvoch až troch nových bočných výhonkov, vďaka čomu sa krík pekne rozvetví, bude hustejší a košatejší.

Pri niektorých odrodách (najčastejšie pri nižších a drobnejších) sa môžeme stretnúť s tým, že si rastlina tvorí korunu sama. Často sa môžete stretnúť s rýchlym pučaním nových výhonkov od najspodnejších častí rastliny, pod prvými či najstaršími listami, alebo dokonca od koreňovej časti.

Papriky zberáme v dvoch stupňoch zrelosti, záleží na ich využití. Pokiaľ pestujete túto zeleninu na priamu konzumáciu a očakávate šťavnaté a sladké plody, zberajte v auguste. Chcete papriky skôr na varenie, napríklad na naplnenie mäsom, do leča a podobne, zberajte ich v tazvanej technickej zrelosti. V tejto chvíli sú plody ešte zelené až zelenožlté, veľmi tuhé a s "kôrkou".

Už vyššie sme si uviedli, že papriky sú pomerne dosť náročné na živiny. Dostatočný príjem dôležitých prvkov po celú vegetačnú dobu im môžeme zaistiť s pomocou prípravku Symbivit na papriky. Nejedná sa o žiadny chemický postrek, ale o čisto prírodné mykorhizné huby, ktoré žijú s rastlinou v symbióze na jej koreňoch a na oplátku ju neustále zásobujú živinami.

Paprika (Capsicum) patrí, podobne ako paradajky alebo zemiaky, do čeľade ľuľkovitých. Jedlé plody rastliny našli široké uplatnenie v kuchyniach celého sveta. Rod paprika zahŕňa viac ako 40 rôznych druhov a desiatky, ak nie stovky odrôd, ktoré sa od seba líšia veľkosťou či tvarom kríka, farbou, veľkosťou i chuťou plodov, prípadne aj obsahom kapsaicínu, ktorý spôsobuje pálivú chuť.

V záhradách bežne nájdeme hlavne papriku siatú (Capsicum annuum). Ide o jednoročnú rastlinu a hospodársky veľmi významnú plodinu. Druh zahŕňa širokú škálu farieb a chutí, nájdeme tu klasické sladké "bell" papriky, kapie, feferónky, chilli papričky a ďalšie. Tento druh najčastejšie uvidíte aj na pultoch obchodov.

Pestovanie paprík zo semienok je jedna z najčastejších variant, ku ktorej sa záhradkári prikláňajú. Semienka kúpite v záhradníctve či hobby markete. Dbajte na certifikované osivá, semená získané z paprík zakúpených v obchode nie sú na výsev vhodné.

Pred samotným výsevom je dobré semená na niekoľko hodín namočiť. Výsev papriky robíme už vo februári. Sadenice si predpestujeme doma na okennom parapete alebo vo vyhrievanom skleníku. Keď semená vyklíčia a utvoria dva pravé listy, prichádza čas na pikírovanie. Každú rastlinu umiestnime do malého plastového kvetináča so záhradným substrátom zmiešaným so zrelým kompostom alebo hnojivom určeným na výživu paprík či plodovej zeleniny.

Na konci apríla si záhon, do ktorého hodláme papriky vysadiť, prekryjeme čiernou netkanou textíliou. Vďaka tomu sa pôda pekne prehreje, čo papriky vyžadujú. Tie vysádzame v štvorcovom spone s rozostupmi 40-60 cm, v závislosti od veľkosti použitej odrody. Jama na umiestnenie sadenice musí byť dostatočne hlboká, koreňový bal umiestnime niekoľko centimetrov pod úroveň záhona a prihrnieme zeminou. Na dno každej jamky ešte môžeme pridať trošku kompostu.

Do vonkajších záhonov vysádzame papriky približne v polovici mája, keď už nehrozia prízemné mrazíky, ktoré by mohli rastliny poškodiť či úplne znehodnotiť. Okrem mrazíkov sú papriky náchylné aj na vietor - volíme chránené miesto, ideálne blízko múrov (tu pozor na zatienenie). Papriky môžeme sadiť do jednej jamky 2 ks, pre opelenie a vzájomnú oporu.

Paprika sa obvykle pestujú v záhonoch, nič však nebráni túto zeleninu vysádzať aj do nádob. Po výsadbe je nutné papriky výdatne zalievať a prihnojovať. Rastlina je taktiež náročná na živiny. Pred výsadbou pôdu dobre vyživíme kompostom alebo iným hnojivom, avšak s výživou je potrebné pokračovať v celom vegetačnom období. Keď začnú rastliny odkvitať a objavujú sa prvé náznaky plodov, mali by sme prostredníctvom vhodného hnojiva dodať dostatok draslíka.

Pri pestovaní paprík v nádobách treba zalievať denne. Na dno kvetináča dáme zároveň drenážnu vrstvu, aby v zemine voda nestála a rastliny nezačali chradnúť. Čo sa týka substrátu, volíme klasický záhradný, ktorý premiešame s menším množstvom kompostu. Ak sú nádoby s paprikami vo vnútri, treba im trochu pomôcť s opelením.

Paprikám sa v skleníku darí veľmi dobre - majú optimálnu vlhkosť, dostatočne vysokú teplotu, sú chránené pred vetrom, ale zároveň majú dostatok svetla. Pri pestovaní v skleníku dodržujeme obdobné pravidlá ako pri nádobách; denne zalievame, pomôžeme s opelením a pravidelne hnojíme.

Medzi záhradkármi panuje fáma, že papriky sa neznesú s paradajkami - toto sa však nezakladá na pravde, a tak môžete papriky smelo vysádzať v záhone či v skleníku vedľa paradajok.

Svetlozelená paprika GOLDUS F1. Tento raný hybrid je vhodný na intenzívne poľné pestovanie aj na pestovanie vo fóliovníkoch a v skleníkoch. Hrubostenné plody sú ihlanovitého tvaru a zberáme ich predovšetkým v technickej zrelosti, keď sú svetlozelené. V botanickej zrelosti majú farbu žltú. Plody sú vhodné na strednodobé skladovanie. Ďalšou svetlozelenou paprikou je SLOVANUS F1, ktorá poskytuje po celé obdobie vegetácie veľmi vysokú násadu ihlanovitých plodov. Rastliny sú vyššie, v priaznivých podmienkach až vysoké. Mladé plody majú svetlozelenú farbu, ktorú v plnej technickej zrelosti zmenia na smotanovú so zelenkavým nádychom.

Na jar 2024 je novinkou žltá kvadratická paprika SMILE F1. Tento skorý až poloskorý hybrid papriky stredného až vyššieho vzrastu je určený na pestovanie v skleníkoch a vo fóliovníkoch. Plody sú veľké hrubostenné kvádre, v technickej zrelosti smotanovobiele, v botanickej žlté. Do botanickej zrelosti vyzrievajú dlhšie, od citrónovožltej cez svetložltú až po oranžovožltú farbu. Plody sú veľmi šťavnaté, majú vysoký obsah vitamínu C. Odroda pri starostlivej agrotechnike a výžive vyniká vysokým výnosom.

Pravá kapia je paprika v botanickej zrelosti červená, s plochým plodom a pevnou stenou, vhodná na nakladanie, konzerváciu a sterilizáciu. RAFAELUS F1 je veľmi skorá hybridná kapia. Ide o veľmi ranú kapiu so širším ihlanovitým plodom, v technickej zrelosti majú plody farbu zelenú, v botanickej tmavočervenú. Plody majú 2 - 3 komory, šírka steny je 6 mm. Pevné plody dobre znášajú transport aj krátkodobé skladovanie. Sú vhodné na priamu konzumáciu aj na odjadrovanie papriky a následnú sterilizáciu. RAFAELUS F1 sa vyznačuje vysokým výnosom a odolnosťou proti pôdnym hubovým chorobám i bakteriózam. Odporúčame pestovanie vonku a vo fóliovníkoch.

Oranžová paprika HAMÍK® je len jedna, žiadna napodobenina sa jej chuťou nevyrovná. Je „vlajkovou loďou“ kolekcie PRE MLSNÉ JAZÝČKY. HAMÍK® je „baby paprička“, ktorá sa vymyká všetkým pokusom o „zaškatuľkovanie“. Menšie oválne plody s guľatou špičkou zrejú zo zelenej farby do farby jasnooranžovej. Čím však HAMÍK® skutočne vybočuje z radu a čím je výnimočný, to je jeho sladko ovocná chuť. Šťavnatá stena plodu má skutočne až neuveriteľne sladkú, ale príjemnú chuť. Jej výnimočnosť už „objavilo“ aj množstvo záhradkárov a záhradníkov v Anglicku i USA. Odroda je vhodná do skleníkov aj fóliových krytov, v najteplejších oblastiach a na chránených stanovištiach aj do voľnej pôdy.

Vysievame 9 - 12 týždňov pred predpokladaným termínom výsadby do vlhkých výsevných substrátov, približne semeno na cm2, do hĺbky 0,5 - 1 cm. Ak nie je zemina semisterilná, aplikujeme pri jej príprave Previcur a pod. podľa návodu. Pikírujeme do kvetináčov s priemerom 6 - 8 cm, prípadne si predpestujeme sadeničky pikírovaním rastlín do kvetináčov s vrstvou substrátu 5 - 6 cm hlbokou.

Tieto optimálne teploty nie je ľahké v domácich podmienkach zaistiť. Treba však dbať na dostatok denného svetla a zaistiť optimálnu dennú teplotu asi 22 °C a nočnú okolo 15 °C. Pri zamračenom počasí z denného tepla uberáme. Sadenica na výsadbu má byť pevná, kompaktná. Ak vysádzame sadenice kvitnúce alebo dokonca so zárodkami plodov, plody najskôr odstránime. Po výsadbe až do zberu zalievame výdatne, ale tak, aby zemina medzi jednotlivými intervalmi dostatočne preschla, čím zaistíme nevyhnutne nutný prístup vzduchu ku koreňom.

Koniec februára a začiatok marca je tradičným obdobím vysievania osiva papriky na predpestovanie priesad. Už viete, ktoré odrody budete túto sezónu pestovať?

V teplých polohách môžete i na vonkajších záhonoch pestovať odolnejšie ihlanovité papriky s bohatou násadou plodov. Veľmi skorá je napríklad smotanovo sfarbená odroda ‘Amy’, dobre prispôsobivá je zelená odroda ‘Slovana F1’ a v menej vhodných pestovateľských podmienkach stojí za vyskúšanie aj veľmi skorá poľná odroda ‘Slovakia’.

Najobľúbenejšie, ale zároveň na pestovanie najnáročnejšie sú kvadratické papriky. U nás ich môžete úspešne pestovať v skleníku či vo fóliovníku. Ak sa nebojíte pravidelnej závlahy a hnojenia, vyskúšajte hráškovozelenú odrodu ‘Saskia F1’, žltú ‘Goldy F1’, oranžovú ‘Oreny F1’ alebo červenú ‘Rubika F1’.

Na konzervovanie je najideálnejšia pravá kapia. Pevná stena plodu ani po sterilizácii nezmäkne. Veľmi skorá je napríklad odroda ‘Rafaela F1’, o niečo neskôr dozrieva ‘Radúza F1’.

Ak ste zástancom mierne štipľavej chuti, siahnite po zeleninových paprikách so šťavnatou dužinou a s pálivými žilkami. Známym zástupcom je napríklad klasická odroda ‘PCR’. Labužníci ocenia štipľavosť mexickej špeciality - papriky jalapeno.

Odrodu ‘Jalahot F1’ môžete pestovať v skleníku, vo fóliovníku a v teplých oblastiach aj na záhone. Extrémnou štipľavosťou sú známe papriky skupiny habanero.

Niektoré odrody môžete pestovať aj v debničkách na balkóne. Deti ocenia sladkosť menších plodov lahôdkovej papriky ‘Hamík’, ktorá je takmer bez semien. Vhodná je aj na pestovanie v nádobách.

PAPRIKA ROČNÁ Capsicum annuum L., výsev 20.2. Paprika je pestovateľsky vysoko náročná plodina vhodná do poľných podmienok najteplejších oblastí južného Slovenska a južnej Moravy. V ostatných oblastiach žiada pestovanie v krytých alebo chránených priestoroch. Najvhodnejšie sú výhrevné, humózne a dostatočne vododržné pôdy. Na poľné pestovanie vysievame v krytých priestoroch v prvej polovici marca. Na dobré vzchádzanie je treba zaistiť minimálne teploty 20 - 22° C aj v nočných hodinách. Na stanovisku vysádzame po 15. máji.

SLOVANA - Nový hybrid typu SLÁVY s mimoriadnou prispôsobivosťou rôznym podmienkam prostredia. Rastliny sú vyššie, v priaznivých podmienkach až vysoké. Plody sú široko tupé ihlance zelenej farby s vynikajúcou pevnosťou. V porovnaní s odrodou SLÁVY má SLOVANA ťažšie plody s pevnejšou a silnejšou stenou.

Prehľad vybraných odrôd paprík

Prehľad obľúbených aj nových odrôd paprík:

tags: #paprika #Slovana #F1 #pestovanie #skúsenosti

Populárne príspevky:

• Jednoduchý recept na muffiny
• Naučte sa vytvárať sladké kytice na tortu
• Recept na Salkový Koláč
• Rýchly recept na figový džem
• Ako pripraviť srnčiu sviečkovú