Francúzske stredohorie: Srdce Francúzska

Francúzsko, krajina bohatá na históriu a kultúru, ponúka oveľa viac ako len Paríž. Je to rozľahlá, prevažne vidiecka krajina, ktorej rozmanitosť regiónov a obyvateľov je fascinujúca. Francúzsky národ vznikol miešaním a vzájomným ovplyvňovaním národov, ktoré na tomto území žili. K najvýraznejším patrili starovekí Kelti, ku ktorým neskôr pribudli Frankovia, Burgunďania a Normani.

Povrch Francúzska pokrývajú dve veľké geomorfologické jednotky: Francúzska nížina a Francúzske stredohorie. Severná, západná a juhozápadná časť Francúzska je nížinatá, zatiaľ čo východné, centrálne a južné regióny pokrývajú pohoria: Vogézy, Francúzske stredohorie, vrchoviny Ardén, Champagne, Burgundska, časť Jury a na hranici Talianska a Švajčiarska - Alpy. Hranicu so Španielskom tvoria Pyreneje.

Medzi významné regióny patrí Akvitánsko na juhozápade, známe údoliami riek Garonna a Dordogne. Oblasť Bordeaux poskytuje niektoré z najlepších vín na svete. Na severe sa nachádza polostrov a severná Normandská pahorkatina a roviny, ktoré ponúkajú vhodné podmienky pre poľnohospodárstvo. Na severovýchode sa dvíhajú Vogézy, trvale sporná oblasť medzi Francúzskom a Nemeckom.

Francúzsko je krajinou šesťuholníkového tvaru, niekedy nazývané aj hexagon. Jeho územie sa člení na regióny, významnými krajmi, kde sa písala história, sú Champagne v strednom Francúzsku. K Francúzsku patria aj tzv. zámorské územia.

Francúzske stredohorie

Staré Francúzske stredohorie je kamenným srdcom Francúzska. Centrálna časť masívu je vyplnená vulkanickými pohoriami a obrovskou žulovou náhornou plošinou. Prerážajú ju vyhasnuté sopky a minerálne pramene, v okolí ktorých vznikli mnohé kúpeľné mestá, ako napr. Vichy. Povrch tvorí niekoľko horských skupín.

Táto oblasť nebola vždy vhodná pre osídlenie ani pre poľnohospodárstvo. Dnes sa tu presadzuje chov rožného statku. Údoliami riek Rhôny a Saôny vzniklo na rozsiahlej zlomovej línii na okraji Francúzskeho stredohoria. Na sútoku Rhôny a Sôny sa nachádza najväčšie francúzske mesto Lyon. Región je známy vinicami, viacerými vodnými elektrárňami a poskytuje vodu na zavlažovanie.

Francúzske stredohorie je rozsiahla plošina rozrušená hlbokými zárezmi riek. Nad jeho zvlneným povrchom vystupujú vrcholy sopečného pôvodu. Na severovýchode sa zdvíhajú Vogézy. Centrálnu časť pokrýva rozsiahle Francúzske stredohorie tvorené žulovými masívmi pozdĺž rieky Rhôny a jej prítoku Saôny. Dosahujú stredohorských výšok.

Centrálnu časť masívu vypĺňajú vulkanické pohoria a obrovská žulová náhorná plošina. Prerážajú ju vyhasnuté sopky a minerálne pramene v okolí ktorých vznikli mnohé kúpeľné mestá ako napr. Vichy.

Podnebie a príroda

Podnebie ovplyvňuje západnú polovicu krajiny a zaisťuje po celý rok vlhké mierne teplé podnebie. Francúzsko má chladné zimy. Parížskou panvou pretekajú hlavné rieky Seina a Marna. Riečna sieť Francúzska je bohatá. Hustú sieť má tiež Loira ako najdlhšia rieka prameniaca vo Francúzskom stredohorí, odvodňuje veľkú časť Francúzskej nížiny. Rýn tvorí východnú hranicu s Nemeckom, hlavné prítoky Mosele a Meuse odvádzajú vodu z regiónov Alsaska, Lotrinska a Champagne.

Parížska panva je pokrytá nesúvislými zmiešanými lesmi, stredohorie pokrývajú horské lúky a ihličnaté lesy sa vyskytujú južne od Bordeaux. Juhovýchod pokrýva stredomorská vegetácia. Celkovo prevládajú nížiny a poľnohospodárska pôda asi 60% územia, lesy tvoria približne 26%.

Alpy a Pyreneje

Francúzske Alpy, s najvyšším vrchom Mont Blanc (4810 m n. m.), presahujú Pyreneje ako rozlohou, tak i nadmorskou výškou. Obe pohoria nesú výrazné stopy zaľadnenia a menšie ľadovce i dnes napájajú horské toky.

Národnostné menšiny

Francúzsky národ tvoria aj niekoľko národnostných menšín, ktoré sa čas od času dožadujú väčších národnostných práv. K najstarobylejším patria Bretónci, priami potomkovia Keltov. Na Korzike žijú Korzičania, ktorých jazyk je podobný taliančine. Po 2. svetovej vojne Francúzsko svoje kolónie postupne strácalo. V roku 1956 získali nezávislosť Maroko a Tunisko.

Stupeň urbanizácie je vysoký (73,4%), prevažujú mestá malej a strednej veľkosti. K najväčším patria po Paríži Marseille, Lyon, konurbácia sídiel Lille-Roubaix-Tourcoing, Bordeaux, Nantes, Grenoble a ďalšie.

Hospodárstvo Francúzska

Počas 2. svetovej vojny bol priemysel krajiny značne poškodený. Jeho obnova bola zozačiatku financovaná americkou pomocou v rámci Marshalovho plánu. V súčasnosti je Francúzsko 4. najsilnejšou priemyselnou veľmocou na svete, po Spojených štátoch, Japonsku a Nemecku. Nerastné zdroje Francúzska sú obmedzené. Bohaté zásoby železnej rudy a čierneho uhlia v Lotrinsku sa pre lacnejší dovoz využívajú stále menej. Európsky významné sú zásoby bauxitu, kamennej soli a uránových rúd.

Energetický priemysel závisí od dovozu ropy a zemného plynu. Rafinérie ropy sú umiestnené hlavne v prístavoch. Vo výrobe elektrickej energie má dominantné postavenie jadrová energetika (75%). Podielom elektriny vyrobenej v jadrových elektrárňach zaujíma Francúzsko po Litve 2. miesto na svete.

Rick Steves Najlepšie z Álp

Francúzsko je najväčší európsky producent a vývozca poľnohospodárskych výrobkov. Medzi svetovými vývozcami zaujíma 2.miesto po USA. Značne profituje zo štedrej subvenčnej politiky Európskej únie i napriek tomu, že význam poľnohospodárstva neustále klesá.

**Prehľad dôležitých údajov o Francúzsku**
Údaj	Hodnota
Rozloha	543 965 km²
Najvyšší bod	Mont Blanc (4 810 m n. m.)
Počet obyvateľov	60,7 mil. (2001)
Hustota zaľudnenia	107 obyv./km² (2001)
Urbanizácia	73,4 %

tags: #francúzske #stredohorie #mapa