Francúzske vojnové drony: Nové trendy a výzvy

V posledných mesiacoch viaceré krajiny NATO zaznamenali narušenie vzdušného priestoru dronmi v blízkosti citlivých vojenských objektov a civilnej infraštruktúry. Európa sa už niekoľko mesiacov potýka s narúšaním vzdušného priestoru nad chránenými objektmi dronmi. Viaceré krajiny tieto incidenty spájajú s Ruskom. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová tieto prípady označuje za hybridnú vojnu.

Príslušníci francúzskeho námorníctva spustili vo štvrtok (4. 12.) večer paľbu na päť dronov, ktoré preleteli nad základňou na polostrove Île Longue v Bretónsku, kde kotvia francúzske jadrové ponorky vybavené balistickými raketami. Informovala o tom v piatok (5. 12.) agentúra AFP s odvolaním sa na francúzske žandárstvo, ktoré je súčasťou armády.

Drony nad základňou, ktorá sa nachádza oproti prístavnému mestu Brest, spozorovali okolo 19.30 h SEČ. Prápor námornej pechoty, ktorý je zodpovedný za ochranu základne, sa ich pokúsil zneškodniť. Nie je známe, či boli drony zasiahnuté alebo zostrelené.

Drony v oblasti podľa francúzskych médií spozorovali aj v novembri, konkrétne v noci zo 17. na 18. novembra nad polostrovom Crozon. Objavovali sa tam aj dlho pred inváziou ruských síl na Ukrajinu.

Nad základňou francúzskej vojenskej rozviedky prelietali počas troch nocí v novembri možné drony. Dnes to podľa agentúry Reuters oznámilo francúzske letectvo, podľa ktorého je o možných zahraničných provokáciách zatiaľ predčasné hovoriť. Reuters poznamenal, že je to ďalšie hlásenie o dronoch nad vojenskými zariadeniami v krajine.

Prvé pozorovanie dronov nad základňou v Creil na severe Francúzska, kde je výcvikové stredisko vojenskej rozviedky, bolo podľa letectva 26. novembra. Vojaci na drony reagovali, ale z vyhlásenia podľa Reuters nie je jasné, či bezpilotné stroje neutralizovali alebo ich let narušili. Ďalšie hlásenie pochádza z 28. a 30. novembra.

Základňu na Île Longue stráži 120 žandárov, ktorí pracujú v koordinácii s námornou pechotou. Základňa zabezpečuje údržbu štyroch francúzskych jadrových ponoriek, z ktorých aspoň jedna je vždy v službe, aby sa zabezpečilo jadrové odstrašovanie. Na základni majú štyri jadrové ponorky.

Zapojenie francúzskeho priemyslu do výroby dronov

Francúzska automobilka Renault vstupuje do obranného sektora. Výrobou dronov chce automobilka posilniť výrobné kapacity pre potreby francúzskych ozbrojených síl. Informovala o tom agentúra Reuters.

Projekt vzniká pod dohľadom francúzskej agentúry pre vyzbrojovanie a reaguje na rastúce požiadavky európskych armád, ktoré čelia novým bezpečnostným výzvam v dôsledku vojny na Ukrajine a zmien v globálnej bezpečnostnej politike.

Renault potvrdil, že bol pred niekoľkými mesiacmi oslovený francúzskym ministerstvom ozbrojených síl práve pre svoje silné stránky v oblasti priemyselnej výroby, dizajnu a optimalizácie veľkosériových procesov. Podľa Fabrica Camboliva, riaditeľa pre rastové aktivity skupiny Renault, má automobilka do projektu priniesť najmä know-how v oblasti efektívnej výroby a riadenia výrobných kapacít.

Konkrétne detaily o mieste výroby dronov zatiaľ neboli oficiálne potvrdené. Renault sa nevyjadril k špekuláciám francúzskeho odborného magazínu Usine Nouvelle, podľa ktorých by sa sériová výroba mohla realizovať v závodoch Cléon a Le Mans.

Zapojenie Renaultu do obranného projektu zapadá do širšieho trendu v Európe, kedy sa automobilový a dodávateľský priemysel čoraz viac zapája do vývoja a výroby vojenských technológií. Dodávateľ automobilových komponentov Valeo je súčasťou tzv. „obranného dronového paktu“ spolu so stovkami ďalších firiem a spoločnosť Fonderie de Bretagne sa pripravuje na výrobu komponentov pre muníciu. Partnerstvo Renaultu a Turgis Gaillard tak predstavuje ďalší príklad prepojenia civilného priemyslu s obranou.

Francúzska technologická spoločnosť Thales posúva možnosti moderného boja o krok ďalej. V spolupráci s francúzskou armádou testuje nové typy bezpilotných lietadiel, ktorých cieľom nie je útočiť, ale zachytávať nepriateľskú komunikáciu. Ide o prenosné, nenápadné drony s elektronickými senzormi, ktoré sa špecializujú na tzv. SIGINT - signálnu spravodajskú činnosť. Na tému upozornil portál InterestingEngineering.com.

Zatiaľ čo väčšina vojenských dronov je určená na prieskum alebo útok, tieto nové stroje Thalesu zohrávajú úlohu elektronických špiónov.

Thales pri vývoji vychádzal z požiadaviek francúzskeho generálneho štábu, ktorý hľadal riešenie schopné preniknúť do informačného prostredia nepriateľa bez vyvolania pozornosti. Tieto drony dokážu z výšky niekoľkých stoviek metrov zachytiť rádiové vlny z vysielačiek, radarov alebo iných komunikačných zariadení nepriateľa. Následne ich spracujú a okamžite odosielajú k analytikom na zemi. Výhodou je, že celý proces prebieha takmer v reálnom čase a dron nepotrebuje satelitné spojenie, aby vedel fungovať.

Hoci presné špecifikácie a kapacity týchto dronov ostávajú utajené, testovanie už prebieha na viacerých vojenských základniach vo Francúzsku. Podľa Thalesu ide o technológiu, ktorá má „transformovať operačné schopnosti malých jednotiek“ - umožniť im získať citlivé informácie priamo v teréne bez potreby veľkej infraštruktúry.

Cieľom je, aby sa do budúcna tieto systémy mohli integrovať aj do autonómnych rojov dronov.

Francúzsko dodalo Ukrajine drony Rodeur s doletom až 500 kilometrov, ktoré dokážu zostať vo vzduchu maximálne päť hodín. Ako referuje ukrajinský web UNN, informovala o tom francúzska vláda.

Francúzska spoločnosť EOS Technologie oznámila, že jej bezpilotné lietadlá môžu vykonávať aj prieskumné operácie.

Ukrajinská armáda rozšírila arzenál bezpilotných zbraní o nový francúzsky systém Rodeur 330. Spoločnosť EOS Technologie dodala prvé kusy tejto vyčkávacej munície priamo na Ukrajinu, uviedol francúzsky denník La Croix s odvolaním sa na agentúru AFP.

Prezident EOS Technologie Jean-Marc Dzuliani zdôraznil, že firma navrhla Rodeur 330 pre realitu moderného boja. Papierové parametre znejú ambiciózne. Maximálny dolet dosiahol až 500 kilometrov. Dron dokázal nad cieľovou oblasťou zotrvať približne päť hodín. Počas tohto času zbieral spravodajské údaje a následne vykonal úder bez priameho riadenia operátorom.

Oproti americkému Switchblade 600 má výrazne väčší dosah. Kým Switchblade operuje v desiatkach kilometrov a slúži najmä na podporu jednotiek v blízkosti frontu, Rodeur cieli stovky kilometrov za líniu bojov. Naopak, v porovnaní s iránsko-ruským Shahed-136 ide o úplne inú filozofiu. Shahed funguje ako jednoduchá útočná zbraň s vopred zadanými súradnicami.

Jednou z najdôležitejších vlastností Rodeuru 330 je schopnosť lietať bez satelitnej navigácie. Dron sa orientuje pomocou optického systému známeho ako DSM AC. Zjednodušene: má v pamäti digitálnu mapu terénu a pomocou kamery neustále „pozerá“ pod seba. Rieky, cesty, budovy či tvary krajiny porovnáva s uloženými dátami a presne vie, kde sa nachádza.

EOS vybavila Rodeur aj padákovým systémom, ktorý umožnil bezpečné pristátie pri výcviku alebo po prerušení misie. Hoci maximálny dolet presiahol stovky kilometrov, výrobca priznal, že aktuálny bojový rádius dosiahol približne 80 kilometrov. EOS už oznámila plánované rozšírenie najprv na približne 100 kilometrov a neskôr až na 150 či 200 kilometrov.

V júni 2025 firma predviedla zničenie tanku pomocou dronu s inertnou hlavicou v režime FPV. Práve plná autonómia otvorila najcitlivejšiu časť celej témy. Tento prístup odstránil najslabší článok, rádiové spojenie medzi človekom a dronom. Keď protivník ruší signál, bežný dron stráca kontrolu alebo padá. Rodeur však vďaka umelej inteligencii pokračuje, vyberie cieľ zo schváleného zoznamu a misiu dokončí sám.

Rodeur 330 zapadol do širšej rodiny systémov EOS, kam patril aj raketovo poháňaný Veloce 330. Obe platformy dorazili na Ukrajinu v decembri 2025 na testovanie v reálnych podmienkach. Počet dodaných kusov firma nezverejnila.

Kyjev 18. júna (TASR) - Ukrajinské ozbrojené sily dostali nové drony s pevným krídlom MV-25 OSKAR, ktorý vyvinula zbrojárska spoločnosť KNDS France v spolupráci so spoločnosťami DELAIR a EOS Technologie. Tento dron je súčasťou produktového radu MATARIS, zahŕňajúceho štyri modely s krátkym a stredným doletom a rôznym určením. Vývoj a nasadenie dronu MV-25 OSKAR trvalo iba dva roky, pričom prvé bojové skúšky sa uskutočnili v júni 2024. Je určený na použitie proti pechote a ľahkým obrneným vozidlám. Vybavený je 550-gramovou fragmentačnou hlavicou určenou na ničenie cieľov. Dolet má 25 kilometrov a môže zostať vo vzduchu až 45 minút.

Vypúšťanie dronov MV-25 OSKAR nie je náročné, keďže si nevyžadujú štartovaciu dráhu ani inak upravený priestor.

Už predtým sa objavili správy, že francúzska automobilka Renault rokuje s francúzskym ministerstvom obrany o výrobe dronov na Ukrajine.

Rusi pri útokoch na Ukrajinu vo veľkej miere využívajú iránske drony Šáhid, ktoré Moskva vyrába vo veľkých množstvách s nízkymi nákladmi. Rusko je schopné vyrobiť až tisíc takýchto bezpilotných lietadiel denne a nasadiť ich spolu s raketami, čím preťažuje ukrajinskú protivzdušnú obranu.

S cieľom zvýšiť výrobu dronov sa v novembri minulého roka uskutočnilo prvé francúzsko-ukrajinské fórum o spoločnej produkcii dronov, na ktorom sa zúčastnili prezidenti Francúzska a Ukrajiny. Ukrajinský líder Volodymyr Zelenskyj uviedol, že Ukrajina vyrába tisíc protidronov denne.

Tabuľka: Porovnanie francúzskych dronov

tags: #francuzske #vojnove #drony

Populárne príspevky:

• Rýchly recept na tortu
• Účinky čaju z púpavy
• Recepty a tipy na ružičkový kel
• Tradičný recept na lisované koleno
• Rýchly a zdravý postup varenia strukovín