Francúzske vojsko pri Bratislave: História a udalosti

Začiatok 19. storočia bol v Európe poznačený napoleonskými vojnami, ktoré zasiahli aj územie dnešného Slovenska. Hoci sa tu neodohrala žiadna rozhodujúca bitka, v roku 1809 pocítilo tunajšie obyvateľstvo hrôzy vojny. Obliehanie Bratislavy v roku 1809 a prítomnosť francúzskych vojsk v meste a okolí zanechali trvalé stopy v histórii tohto regiónu. Vďaka Bratislavskému mieru z roku 1805 sa vtedajšie snemové a korunovačné mesto Uhorska zapísalo do dejín diplomacie.

Maršal Louis-Nicolas Davout

Predohra konfliktu

V apríli 1809 vyhlásil rakúsky cisár František I. vojnu francúzskemu cisárovi Napoleonovi. Dôvodom bola snaha získať späť vplyv stratený Bratislavským mierom z roku 1805, ktorý ukončil predchádzajúcu vojenskú konfrontáciu. Rakúske armády zaútočili na francúzskych spojencov - Bavorsko, Talianske kráľovstvo a Varšavské kniežatstvo. Napriek sľubnému začiatku, francúzska Grande Armée rýchlo reagovala a zatlačila rakúske sily až k Viedni. Rakúske jednotky z Talianska sa presunuli do Uhorska, aby podporili hlavnú armádu.

Bratislava v ohrození

Vzhľadom na strategickú polohu Bratislavy a hrozbu, že by sa ustupujúci Rakúšania mohli prepraviť cez Dunaj a postupovať k Viedni, Napoleon nariadil obsadiť pravý breh Dunaja pred Bratislavou. Rakúska strana tu medzitým vybudovala opevnené predmostie. Francúzom sa napriek vytrvalým snahám a ostreľovaniu mesta nepodarilo toto predmostie ovládnuť.

Napoleon prekračuje Alpy

Rozhodnutie inde, dopady lokálne

O osude Rakúskej monarchie sa rozhodlo v bitke pri Wagrame (5. a 6. júla), kde Napoleon porazil hlavné rakúske sily. V noci z 11. na 12. júla bolo podpísané prímerie, na základe ktorého muselo Rakúsko odstúpiť rozsiahle územia, vrátane časti západného Slovenska a Bratislavy.

Okupácia Bratislavy a okolia

V júla obsadili mesto a okolie jednotky IX. zboru Grande Armée, zložené zo saských spojencov Napoleona. Časť vojska bola dislokovaná v okolitých obciach, ako Záhorská Bystrica, Stupava, Malacky a ďalšie. Zabezpečenie vojakov bolo náročné a okupácia trvala viac ako štyri mesiace.

Život v okupovaných Malackách

Obyvatelia Malaciek znášali počas okupácie ťažkosti. Mesto obsadili jednotky pluku saskej ľahkej jazdy Prinz Johann. Dôstojníci boli ubytovaní v kaštieli, vojaci v meste a okolí.

Kontroverzná oslava

15. augusta 1809 sa v Malackách konali pompézne oslavy Napoleonových 40. narodenín. Vojenský veliteľ Malaciek požiadal františkánov o bohoslužbu s nemeckou kázňou o Napoleonovi. Páter sa obával zneuctenia sviatku Nanebovzatia Panny Márie, preto kázal o Panne Márii a na záver spomenul aj Napoleona ako jej verného ctiteľa, ktorý vďaka tomu získal trón.

Koniec okupácie a jej následky

V novembri, po podpísaní mierovej zmluvy v Schönbrunne, okupačné jednotky opustili uhorské územie. Pred odchodom Francúzi zničili hrady Devín a Pajštún. Tvrdý Schönbrunnský mier znamenal pre Rakúske cisárstvo ťažké obdobie. Vojna vyčerpala hospodárstvo a v roku 1811 bol vyhlásený štátny bankrot.

Obliehanie Bratislavy v roku 1809: Detaily a dopady

V roku 1809 si Bratislavčania pripomenuli 190. výročie obliehania mesta vojskami Napoleona. Od 1. júna do 13. júla prebiehali boje na pravom brehu Dunaja v Petržalke, ktorých sa zúčastnilo až 40 000 vojakov na oboch stranách. Rakúsky veliteľ, brigádny generál Bianchi, dal Petržalku obohnať valmi. 3. júna francúzske vojsko Petržalku obsadilo.

V noci z 26. na 27. júna spôsobili francúzske vojská značné škody, zhorelo 143 domov, zahynulo mnoho ľudí a materiálne škody prevýšili milión zlatých. Boje sa odohrávali aj v oblasti kostola na brehu Pečenského jazera. Obrana Bratislavy odolala a otvorila brány až po prímerí.

Dnes o obliehaní svedčia delové gule v múroch niektorých bratislavských domov. Udalosti si Bratislavčania pripomínajú na Hlavnom námestí a v Sade Janka Kráľa.

215. výročie obliehania Bratislavy: Hrdinstvo a odpor

Bratislava sa stala cieľom mnohých významných osôb zo zahraničia a dejiskom udalostí, ktoré ovplyvnili európske dejiny. V roku 2024 si pripomíname 215. výročie obliehania Bratislavy francúzskym vojskom a odporu obyvateľov.

Francúzsky vpád a okupácia

15. novembra sa objavili traja jazdci v rakúskych uniformách a získali Bratislavský most. O tri dni však odišli. 27. novembra sa Francúzi pokúsili získať mesto, ale boli odrazení. Mesto nebolo pripravené a Francúzi sa valili z oboch brehov Dunaja. Bratislava bola obsadená desiatkami tisíc Francúzov.

Po porážke rakúskej a ruskej armády pri Slavkove, Rakúsko podpísalo prímerie. Bratislava mala ostať pod francúzskou nadvládou. 13. decembra ulice zaplavili francúzski vojaci. Mesto s 25 tisíc obyvateľmi živilo 18 tisíc vojakov. Zásoby sa rýchlo míňali a nemocnice boli preplnené.

Násilie a prosba o pomoc

1. decembra prechádzalo cez Bratislavu francúzske vojsko so zajatcami. Mešťania sa obrátili na Napoleona so žiadosťou o pomoc. Napoleon privolil a polovicu vojska odvelil z Bratislavy. Prosbou sa zaoberal maršal Davout.

26. decembra bol v Primaciálnom paláci podpísaný mier. Za francúzsku stranu sa zúčastnil minister zahraničia Talleyrand. Napoleon zmluvu ratifikoval z Viedne. Mesto opúšťalo vojsko, zanechávajúc za sebou straty presahujúce 285 tisíc zlatých.

Rok 1809: Povodeň a obliehanie

Rok 1809 sa pre Bratislavu nezačal dobre. Dunaj sa vylial a zmietol Petržalku. Mnohí obyvatelia prišli o život. Rakúsko vyhlásilo vojnu Francúzsku. 13. mája padla Viedeň. O tri dni neskôr sa Francúzi plavili k Bratislave.

Pri dedinách Aspern a Essling utrpel Napoleon porážku. Predmostie bolo opevňované a chránené generálom Bianchim s 2 500 mužmi.

Útok a ostreľovanie

1. júna začal útok vojskami pod velením generála Davouta. Ich bojová verva narazila na statočný odpor. Davout sa musel stiahnuť. Nasledoval ďalší pokus s 18 tisíc mužmi. Francúzi sa na druhý breh Dunaja stále mohli iba pozerať. Obrancovia sa presunuli do pevnosti na mieste dnešného sadu Janka Kráľa. Francúzi rozostavali delostrelectvo a začali ostreľovať Bratislavu.

Veľký požiar začal hltať domy obyvateľov. Mnohí utekali do okolitých dedín. Francúzi sa rozhodli prejsť cez Dunaj člnmi, ale neúspešne. Napoleon dal Davoutovi jasne najavo svoju netrpezlivosť. Arcivojvoda Ján opevňoval mesto a viedol jeho obranu. 26.júna Davout varoval arcivojvodu, že ak nekapituluje, mesto bude zničené. Mesto sa nerozhodlo cúvnuť. Do mesta prišiel cisár František II. podporiť obrancov a obyvateľov.

V noci sa začala ničivá prehánka delových palieb. 30. júna prišiel rozkaz od Napoleona k okamžitému útoku. Opäť bez úspechu. Napoleon sa pripravoval na boj, ktorý rozhodne o víťazovi vojny. Začala sa bitka pri Wagrame.

Prímerie a okupácia

Po bitke pri Wagrame bolo podpísané prímerie. Rakúska ríša dala Francúzom nemalé územie, ktorého súčasťou bolo aj naše hlavné mesto. Ulicami mesta sa znovu rozozvučal pochod vojska. Najprv Bratislavu obsadila saská divízia a potom sa pridali Francúzi. Tentokrát však v meste pobudli dlhšie. Napoleon sa v tajnosti vybral na cestu po okupovanom území skontrolovať tamojšie posádky a posúdiť miestnu obranyschopnosť. Zastavil sa aj v Bratislave.

Po svojej kontrole mal ísť na prechádzku na Somársky vrch, odkiaľ si užíval sledovanie výhľadu na mesto. Ďalšou zastávkou mal byť park, v ktorom rozjímal pri hrobe francúzskeho dôstojníka.

Následky a pamiatky

Mnoho ľudí bolo mŕtvych alebo ranených, počet zničených domov presahoval 123 a škody už prevyšovali jeden milión zlatých dukátov. Pri odchode Francúzi zničili hrad Devín.

Obrancovia ukázali svojho silného neochvejného ducha, keď sa postavili tvárou v tvár imperialistickému Francúzsku a bránili svoje mesto.

Na mieste, kde sa Napoleon zastavil, postavili neskôr kamenný stĺp s písmenami N. Q. Napoleon sa pozrel na Bratislavu aj z Petržalky, z miesta, kde sa krátko predtým odohrávali krvavé boje. Zastavil sa na dunajskom brehu pri hrobe francúzskeho dôstojníka.

Bratislavský mier a jeho pripomienky

15. novembra 1805 zaútočili traja Francúzi na bratislavský most. Odzbrojili stráž a zajali ju aj s mestským komisárom. O tri dni most opustili. Dunaj pri Bratislave bol v tom čase plný ramien. Z dunajských nánosov sa vytvárali nové ostrovy. Významný bol ostrov medzi Bratislavou a Petržalkou, Mostná niva, kde neskôr vybudovali Sad Janka Kráľa.

V 18. storočí dopravu cez Dunaj vyriešil lietajúci most. Francúzi teda neobsadili most, ale nástupisko a veľký čln s plochým dnom.

Napoleonova taktika a okupácia Bratislavy

Na začiatku stál vpád intervenčných vojsk do revolučného Francúzska. Vo Francúzsku sa vytvorili oddiely dobrovoľníkov. Napoleon majstrovsky vypracoval novú taktiku k dokonalosti. Francúzi rozdrvili Prušiakov. Osamotené Rakúsko v roku 1805 rozpútalo novú vojnu, ale neúspešne. Napoleon takmer bez boja dobyl Viedeň a postúpil do blízkosti Bratislavy.

27. novembra sa Francúzi znova objavili v Petržalke a vynútili si prechod do mesta. Bratislavu okupovalo 10 000 vojakov. Do kasární a verejných budov sa Francúzi nepomestili, mešťania ich museli prijať aj vo svojich domoch. O tri dni odtiahli na Moravu, kde sa pri Slavkove odohrala „bitka troch cisárov“.

Počet obyvateľov mesta sa v niekoľkých dňoch takmer zdvojnásobil. Bratislava bola pripravená, nachystala si veľké zásoby, ale toto bolo priveľa.

Bratislavský mier

V Primaciálnom paláci viedol Francúzov diplomat Talleyrand, Rakúšanov knieža Lichtenstein. 26. decembra 1805 podpísali v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca Bratislavský mier. V Bratislave ho pripomína pamätná tabuľa v podjazde Primaciálneho paláca, v Paríži ulica Rue de Presbourg a reliéf na Víťaznom oblúku. Pre Rakúsko znamenal katastrofu.

Francúzska okupácia vyšla mešťanov veľmi draho. Najmä rok 1809 bol mimoriadne nešťastný. V januári ľadové kryhy zatarasili Dunaj. Rieka sa vyliala do mesta i do Petržalky. Rozdrvila lode vytiahnuté na breh. Do ulíc naplavila trámy, odtrhnuté člny, stromy, mŕtve zvieratá, nábytok a veľké kusy ľadu. Zmietla prievoznícky dom aj s obyvateľmi. Na Gréckej nive sa utopilo 150 vykŕmených volov.

Ďalšie boje a bombardovanie

Rakúsko napadlo Francúzsko. Francúzi odpovedali protiútokom. 13. mája kapitulovala Viedeň. 16. mája sa Francúzi pokúsili prejsť cez rieku v člnoch, do Bratislavy sa nedostali. Do mesta prúdili kolóny s ranenými.

1. júna Francúzi opäť zaútočili. Pod velením maršala Davouta nasadili do boja 14 000 mužov a desiatky diel, ale bez úspechu. Povolali posily, pustili sa do nového útoku, ale museli sa stiahnuť s veľkými stratami. Francúzi postúpili bližšie k Dunaju. Z miesta, kde dnes stojí Makarenkovo gymnázium, začali ponad Aupark ostreľovať mesto. Čoskoro horeli prvé domy. Bratislavčania utekali.

9. júna sa francúzsky výsadok na piatich veľkých člnoch neúspešne pokúsil o násilný prechod cez Dunaj. 26. júna maršal Davout oznámil, že ak sa mesto okamžite nevzdá, rozstrieľa ho. Sľúbená paľba sa začala ešte tú noc. Trvala takmer celý deň. Prišla nová, znova odmietnutá výzva, nové bombardovanie a potom ďalšie. Horela Kapitulská, Prepoštská, Ventúrska, Dlhá, Klobučnícka a Laurinská ulica. Podhradie vyhorelo úplne, požiare vzplanuli až za mestom na Zelenom trhu. Zhorelo 125 domov.

Bitka národov a bratislavský pluk

15. augusta oslávili Francúzi v meste Napoleonovu štyridsiatku. Roku 1812 prekročil Napoleon hranice so šesťstotisícovou armádou do Moskvy. Šestnásteho až devätnásteho októbra 1813 sa odohrala „bitka národov“ pri Lipsku, ktorá sa skončila francúzskou porážkou.

V bitke pri Lipsku bojoval bratislavský pluk zložený prevažne zo Slovákov zverbovaný v troch prevažne slovenských župách: Bratislavskej, Nitrianskej a Trenčianskej. Za svoju udatnosť dostal meno Alexander.

Vojna s Francúzmi stála Bratislavu 2 104 895 dukátov. Rok 1809 sa do dejín Bratislavy zapísal ako veľmi nešťastný.

Tabuľka: Prehľad kľúčových udalostí a dopadov

Rekonštrukcia bojov

V roku 2008 sa boje odohrali trochu inak… Francúzske a rakúske vojská si rozložili svoj stanový tábor v sade Janka Krála pri obchodnom centre Aupark. Už v piatok (27. júla) sa začali prípravy. Ale hlavné boje o obsadenie Bratislavy sa chystali na 28. júla. Počasie prialo, nebolo veľmi horúco.

Tak ako história káže nakoniec rakúske vojská prinútili Napoleonské regimenty k ústupu. Predstavenie bolo úžasné a zanechá stopy.

Petržalka dejiskom bojov

Pred 210 rokmi sa Petržalka stala dejiskom napoleonských vojen. Vďaka Bratislavskému mieru z roku 1805 sa Bratislava zapísala do dejín diplomacie. Už v roku 1809 však Bratislava a jej okolie pocítili hrôzy novej vojny. Napoleonovi ju vyhlásil rakúsky cisár František I.

Hoci sa vojenské operácie z pohľadu Rakúska rozbehli úspešne, Napoleon čoskoro získal prevahu a obsadil Viedeň. Po bitke pri Aspern, neďaleko Viedne, v ktorej sa Napoleonovi nepodarilo prekročiť Dunaj, Francúzom hrozilo, že rakúska armáda arcivojvodu Jána sa pri Bratislave prepraví na ľavý breh Dunaja a spojí sa s hlavnou rakúskou armádou. V súvislosti s tým vzrástol strategický význam dnešnej Petržalky, ktorú v tom čase tvorili ostrovy oddelené dunajskými ramenami. Už v prvej polovici mája sa tu začalo s budovaním opevnení. Za základ bol zvolený ostrov Au, na ktorom sa nachádzal Aupark (dnešný Sad Janka Kráľa). Územie Petržalky, kde vtedy žilo približne 500 obyvateľov, bolo evakuované. Keď sa koncom mája velenia obrany ujal rakúsky generál Vinzenz Ferrerius Bianchi, fortifikačné práce sa zintenzívnili. Napoleon preto rozkázal maršalovi Louisovi-Nicolasovi Davoutovi, aby sa zmocnil pravého brehu Dunaja pred Bratislavou.

Začiatkom júna sa rozpútali poldruha mesiaca trvajúce boje o bratislavské predmostie. 3. júna 5 672 ob­rancov mesta čelilo veľkej francúzskej presile 18 000 mužov. Hoci Petržalka skončila v plameňoch, Francúzom sa opevnenia dobyť nepodarilo. 14. júna sa odohrala bitka pri Rábe, v ktorej Francúzi porazili arcivojvodu Jána. Ten cez Komárno a Žitný ostrov ustúpil do Bratislavy. Francúzi preto v dňoch 26.-28. júna nepretržite ostreľovali mesto. Vypálili naň okolo 4 000 striel, ktoré si vyžiadali obete na životoch a spôsobili materiálne škody vo výške milión zlatých. Bratislava sa napriek tomu nevzdala. O jej osude bolo rozhodnuté až po Napoleonových víťazstvách pri Wagrame a Znojme. Na základe prímeria sa Bratislava 14. júla vzdala.

Hroby a pamiatky na padlých vojakov

Boje o bratislavské predmostie si vyžiadali značný počet obetí. Mnoho Francúzov, ktorých straty údajne predstavovali až 1 500 mužov, spočinulo na území dnešnej Petržalky. Nachádzalo sa tu, a zrejme i dodnes nachádza, viacero roztrúsených hrobov.

Za historickú pamiatku možno označiť dnes už zabudnutý hrob v Elýziu. Pri odstraňovaní opevnení v roku 1809 tu obyvatelia Bratislavy objavili telo neznámeho francúzskeho vojaka. Meštianska milícia ho na mieste pochovala, hrob označila dreveným krížom a starala sa oň až do roku 1848. V 80. rokoch 19. storočia bol hrob opatrený novým krížom. Po vzniku Československa sa hrob dostal do pozornosti predstaviteľov Francúzska. V roku 1922 boli objavené pozostatky štyroch francúzskych vojakov, ktoré boli za prítomnosti francúzskej delegácie slávnostne pochované na mieste už existujúceho hrobu. Kríž bol nahradený pomníkom so slovenským a francúzskym nápisom. V nasledujúcich rokoch ho navštevovali významné francúzske vojenské a politické osobnosti, okrem iných aj maršal Ferdinand Foch.

tags: #francúzske #vojsko #pri #bratislave #história

Populárne príspevky:

• Kompletný prehľad parnej rúry TPD
• Chutné recepty z rýb
• Silné a slabé stránky osobnosti
• Kráľovské Svadobné Torty
• Regenerácia svalov s ovocím