Globálne otepľovanie a vplyv chovu hovädzieho dobytka

Spomalenie klimatických zmien je obrovská úloha, k zníženiu emisií ale môžu prispieť aj malé individuálne kroky. Ku globálnemu otepľovaniu a klimatickým zmenám vo všeobecnosti prispieva mnoho faktorov. Vedci už dávnejšie zistili, ktorá potravina spomedzi všetkých najviac prispieva ku klimatickým zmenám. Reč je o hovädzích steakoch a hamburgeroch z hovädzieho mäsa.

Chov hovädzieho dobytka v súčasnej miere má pre našu planétu veľmi neblahý vplyv, čo sa týka globálneho otepľovania. Ak bude svetový potravinový systém pokračovať v súčasných trendoch, bude v priebehu nasledujúcich 80 rokov produkovať takmer 1,5 bilióna ton skleníkových plynov, uviedla najnovšia štúdia.

Predpokladá sa, že v roku 2033 budú na Zemi takmer dve miliardy kusov hovädzieho dobytka, jedna miliarda ošípaných, 32 miliárd kusov hydiny a takmer tri miliardy oviec - to je približne 38 miliárd jednotlivých zvierat, ktoré budú za svojho života produkovať skleníkové plyny v podobe metánu a oxidu dusného. Majú 28-krát, poprípade 265-krát väčší vplyv na otepľovanie planéty ako oxid uhličitý. K tomu živočíšnej výrobe padne za obeť obrovské množstvo pôdy a vody, ktorých treba na chov zvierat na mäso.

Vo všeobecnosti sa hovorí, že hovädzí dobytok a hlavne kravy zapríčiňujú globálne otepľovanie planéty. Všetci čo toto tvrdia hovoria iba polovičnú pravdu.

Podľa Michaela Bilharza z Federálnej agentúry pre životné prostredie (UBA) nestačí, ak znížime produkciu mäsa, pokiaľ dopyt po mliečnych výrobkoch zostane. Celkovo je rozhodujúce zníženie produkcie zvierat, vysvetľuje Michael Bilharz z UBA. Pretože mliečne výrobky, najmä maslo alebo syr, spôsobujú v dôsledku chovu hovädzieho dobytka vysoké emisie skleníkových plynov.

Podľa správy o životnom prostredí Federálnej rady expertov pre životné prostredie za rok 2012 predstavuje výroba jedného kilogramu masla v konvenčných chovoch zvierat vzniká 23,7 kilogramov emisií a na jeden kilogram syra to robí 8,5 kg skleníkových plynov.

Výroba jedného kilogramu hovädzieho mäsa spôsobuje v priemere viac ako 15 kilogramov emisií skleníkových plynov, podľa UBA je ovocie alebo zelenina menej ako jeden kilogram. Kto konzumuje menej mäsa, šetrí najskôr emisie. Pestovanie krmiva pre zvieratá - napríklad sójových bôbov v Južnej Amerike - si okrem toho vyžaduje veľa priestoru, na ktorý sa čiastočne obmedzuje hodnotný dažďový prales.

Poľnohospodárstvo na Slovensku reprezentuje 7 percent emisií skleníkových plynov (rok 2020), uvádza SHMÚ. Na prezentovanej ploche sa pasú všetky druhy hospodárskych zvierat. Od roku 1990 neregistrujeme na Slovensku odlesňovanie spojené s rozširovaním pasienkov na pasenie hospodárskych zvierat. Trend je opačný. Dochádza buď k zalesňovaniu pasienkov (nárast lesných plôch na nelesných pôdach), alebo rozorávaniu pasienkov na ornú pôdu.

Sektor poľnohospodárstva reprezentuje na Slovensku 7 percent emisií skleníkových plynov (rok 2020) a v ostatných rokoch je stabilný (emisie neklesajú ani nerastú). Na obr. 2 vidno, že hovädzí dobytok je kľúčová kategória zvierat produkujúca prevažné množstvo emisií metánu a oxidu dusného. V rámci sektora poľnohospodárstva je to: 37 % dojnice a 43 % ostatný hovädzí dobytok (HD). V tom je započítaný metán aj oxid dusný z chovu a z nakladania so živočíšnym odpadom, ako aj z pastvy.

Momentálne nedokážeme povedať, že chov hovädzieho dobytka na Slovensku vyvoláva tlak na odlesňovanie. Treba poznamenať, že stavy hovädzieho dobytka na Slovensku klesajú od roku 2014.

Podľa informácií Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra sa hovädzí dobytok kŕmi prevažne kukuričnou, ďatelinovou a lucernovou silážou, obilím, repkový šrotom a senom. Okrem toho je hovädzí dobytok v priemere na pastve na Slovensku 150 dní (podľa údajov Výskumného ústavu živočíšnej výroby).

Drvivá väčšina poľnohospodárskej pôdy vo svete slúži dobytku - buď ako pastvina alebo ako polia na pestovanie plodín pre dobytok.

Aký podiel z celkového objemu emisií skleníkových plynov na Slovensku tvorí poľnohospodárstvo a aký podiel z potravinového systému tvoria emisie produkované hovädzím dobytkom?

Plocha pastvín (ročná výmera) na Slovensku podľa údajov Štatistického úradu SR je od roku 2007 relatívne stabilná s menšími medziročnými fluktuáciami, ktoré sú na úrovni ± 2 %. Medzi rokmi 2003 až 2004 sa plocha pasienkov znížila o 35 % z dôvodu celkového poklesu využívanej poľnohospodárskej pôdy (- 13,5 %.

Alternatívne riešenia a zníženie dopadov

„Celý svet sa nemusí vzdávať mäsa, aby sme splnili naše klimatické ciele“, uviedol spoluautor štúdie Jason Hill, profesor inžinierstva biosystémov na univerzite v Minnesote. Takmer úplný prechod na stravu bohatú na rastliny na celom svete by podľa štúdie mohol znížiť takmer 720 miliárd ton skleníkových plynov.

Podľa novej štúdie z Nature by náhrada 20 percent globálnej spotreby hovädzieho mäsa za mikrobiálne proteíny (Quorn a iné) do roku 2050 znížila odlesňovanie na polovicu. Podľa novej štúdie by jednou z vhodných stratégií mohla byť náhrada hovädzieho mäsa za mikrobiálne proteíny. Využívajú sa mikroorganizmy, buď huby alebo baktérie. Najznámejším mikrobiálnym proteínom je Quorn známy v Spojenom kráľovstve už niekoľko desaťročí.

„Dobrou správou je, že ľudia sa nemusia báť toho, že budú v budúcnosti jesť len zeleninu. Štúdia neskúmala efekt výmeny hovädzieho mäsa za rastlinnú stravu ani laboratórne vyrobené mäso. Výroba mikrobiálnych proteínov vyžaduje elektrickú energiu, čo môže čiastočne kompenzovať inak pozitívny vplyv týchto potravín na životné prostredie.

„Rozsiahly prechod na biotechnologické potraviny si vyžaduje aj rozsiahlu dekarbonizáciu výroby elektrickej energie, aby sa mohol plne rozvinúť potenciál ochrany klímy,“ vraví v správe k štúdii Alexander Popp a dodáva: „Ak to urobíme správne, mikrobiálne bielkoviny môžu pomôcť milovníkom mäsa prijať túto zmenu.

Ďalšie kroky, ktoré možno podniknúť na zníženie dopadu na životné prostredie:

• Konzumácia rastlinnej stravy.
• Obmedziť lietanie.
• Nakupovať menej oblečenia.
• Existujú ale spôsoby, ako uhlíkovú stopu domácich zvierat znížiť. Jednou z možností je prechod na udržateľnejšie bielkoviny v ich krmive. Napríklad pri produkcii rýb vzniká len štvrtina emisií spojených s jahňom a hovädzím mäsom. Ďalšou alternatívnou bielkovinou, ktorá si získava obľubu v krmivách pre domácich maznáčikov, je hmyz. Jednoduchým, ale možno prekvapivým spôsobom, ako urobiť chov domáceho maznáčika udržateľnejším voči životnému prostrediu, je prejsť na recyklované vrecúška na psie exkrementy.
• Zváženie spôsobu alternatívneho vykurovania v domácnostiach.
• Obmedziť používanie jednorazových plastov.

Úplne sa plastov zbaviť je ťažké, možno však podniknúť kroky na zníženie ich spotreby. To by mohlo pomôcť nielen planéte, ale aj zdraviu, pretože niektoré druhy plastov sú spájané s neplodnosťou a endokrinnými problémami. Nákup nezabalenej zeleniny je skvelým spôsobom, ako sa zbaviť plastov v rámci pravidelného nákupu. Riešením je napríklad priniesť si do obchodu vlastné látkové vrecko na zeleninu, ktoré možno použiť opakovane.

Sotva nájdeme iné odvetvie, ktoré by záviselo od počasia tak, ako poľnohospodárstvo. Nie každú búrku alebo dlhšie obdobie sucha môžeme pripísať globálnemu otepľovaniu. Všetky tieto javy je potrebné vyhodnocovať v dlhších časových úsekoch, spravidla sa jedná o 30 rokov. Ak sa parametre, ako teplota, zrážky, vietor, vlhkosť, žiarenie a výskyt extrémnych foriem počasia za takýto čas menia, môžeme hovoriť o klimatickej zmene.

Teplejšie počasie môže byť príčinou výskytu nových škodcov. Viac sezón sucha spôsobujú zníženú úrodu a okrem iného nedostatok krmiva pre zvieratá. Jarné teploty prichádzajú spravidla o 2 týždne skôr, ako v minulosti, preto jariny tiež sejeme skôr.

Je rozdiel, či investujete do nového pluhu na hlbokú orbu, alebo do techniky na minimalizáciu obrábania pôdy (nemyslím pestovanie plodín bez zásahov). Nie je jedno, či dáme dôveru ľuďom, ktorí sú bez patričného vzdelania alebo kvalifikovaným odborníkom. Jednoducho aj teraz máme na výber. Môžeme čakať, ako sa veci vyvinú a pozorovať, čo robia ostatní. Alebo budeme aktívni vo vyhľadávaní a zavádzaní nových postupov. A budeme veriť vede. Netvrdím, že je to bez námahy.

Biogénny uhlíkový cyklus ako riešenie?

Biogénny uhlíkový cyklus začína schopnosťou rastlín izolovať uhlík v svojich bunkách pri výstavbe tela. Rastliny majú výnimočnú schopnosť pri slnečnom žiarení využívať oxid uhličitý z atmosféry na tvorbu listov, koreňov a stoniek. Pri tomto procese sa uhlík z CO2 využije na stavbu tela a kyslík sa uvoľní do atmosféry. Je to dobre známy proces fotosyntézy, pri ktorom sa z jednoduchého uhlíka tvoria zložité uhlíkové reťazce uhľohydrátov, ktoré tvoria celulózu.

Celulóza je pre človeka nestráviteľná. Dokážu ju tráviť prežúvavce v svojom zložitom tráviacom trakte. To znamená, že dobytok dokáže využívať celulózu a recyklovať uhlík, ktorý obsahuje. Prostredníctvom enterickej fermentácie dokáže premieňať celulózu a využiť ju na záchov, produkciu mlieka a mäsa. Pri enterickej fermentácii dobytok produkuje metán, prostredníctvom ktorého sa uhlík dostáva znovu do atmosféty.

Počas prirodzeného kolobehu uhlíka sa metán, po 12 rokoch v atmosfére, oxidáciou mení na CO2, čím sa uzatvára biogénny uhlíkový cyklus. Oxid uhličitý vchádza znovu do kolobehu uhlíka asimiláciou rastlinami na celulózu, ktorú dobytok znovu skonzumuje. Z uvedeného vyplýva, že prežúvavce, pre ktoré sú objemové krmivá základom v kŕmnej dávke, sa po 12 rokoch stávajú uhlíkovo neutrálne a nepridávajú do atmosféry uhlík.

Do krátkodobého biogénneho uhlíkového cyklu nemožno zaradiť uvoľňovanie uhlíka z fosílnych palív. Uhlík z fosílnych palív nepochádza z atmosférického uhlíka, avšak z geologických zásob, ktoré sa uložili pred tisícmi až miliónmi rokov.

Ing. Vojtech Brestenký, CSc.1, MVDr. Zuzana Palkovičová, PhD.1, Ing. Ondrej Pastierik, PhD.1, Ing.

Emisie skleníkových plynov podľa sektora (Slovensko, rok 2020)

Zdroj: Slovenský hydrometeorologický ústav, Odbor emisie a biopalivá. Vypracované na základe údajov reportovaných k 15.

Podiel hovädzieho dobytka na emisiách metánu a oxidu dusného v sektore poľnohospodárstva

Zdroj: Slovenský hydrometeorologický ústav, Odbor emisie a biopalivá. Vypracované na základe údajov reportovaných k 15.

Vývoj stavov hovädzieho dobytka na Slovensku

Zdroj: Slovenský hydrometeorologický ústav, Odbor emisie a biopalivá. Vypracované na základe údajov reportovaných k 15.

Tabuľka: Porovnanie emisií skleníkových plynov pri výrobe rôznych potravín

Mojim cieľom nie je poskytnúť návod. A priznám sa, že problematika je tak zložitá, že to ani nie je v mojich schopnostiach. No keď budete stáť na kukuričnom poli a pozerať sa na usychajúce listy rastlín a nezrelé zrno v šúľkoch, skúste sa zamyslieť nad tým, aké vízie má naše farmárčenie. Môže nám to pomôcť. Napríklad pri rozhodovaní.

Zmenou životného štýlu nielenže urobíme dobre samým sebe, ale ušetríme i našu matku zem, ktorej sa nevieme dostatočne odvďačiť. Porozmýšľajte nad touto myšlienkou a nenechajte vaše zdravie na pospas osudu.

tags: #globálne #otepľovanie #vplyv #chovu #hovädzieho #dobytka

Populárne príspevky:

• Dávkovanie kalciového sirupu
• Zdravé sladkosti: Čokoládová zmrzlina
• Recepty na vianočné makové jedlá
• Gril Hecht - náhradné diely
• Recept na špenátový prívarok