Globálne problémy ľudstva: Hlad a bieda, ich príčiny a dôsledky

Súčasný svet čelí mnohým globálnym rizikám, ktoré majú významný vplyv na život všetkých ľudí. Pri mapovaní najväčších rizík vychádzame z údajov Svetového ekonomického fóra v Davose a jeho výročnej správy. Na súčasné globálne riziká možno nazerať z hľadiska toho, aká veľká je pravdepodobnosť, že súčasný svet ovplyvnia.

Výpočet sa začína aktuálnou hrozbou migrácie, ale k hrozbám tiež podľa záverov Svetového ekonomického fóra patria tiež extrémne výkyvy počasia, zmena klímy, prírodné katastrofy, nezamestnanosť, kríza vody, nezákonný obchod. Dôležité je tiež to, ktoré riziká vnímame ako hrozbu v krátkodobom horizonte a ktoré považujeme za dôležité vzhľadom na dlhšie časové úseky.

V krátkodobom horizonte osemnástich mesiacov sa javí ako hlavný faktor, ktorý je potrebné brať vážne, migrácia. V dlhodobejšej - desaťročnej - perspektíve sa pohľad na riziká zmenil. Medzi najvážnejšími je nedostatok vody, klimatické zmeny a extrémne výkyvy počasia, potravinová kríza a sociálna nestabilita vo svete. Nemali by sme sa zaoberať len momentálnou situáciou, ale zameriavať sa aj na to, kam svet bude smerovať v najbližších rokoch a kde hľadať riešenie rizík.

Žiadne z rizík zrejme súčasný svet nezahubí, ľudstvo je schopné sa vyrovnávať s rôznymi krízami a teraz je na nás, ako sme schopní hľadať riešenia.

Ako hlavný príznak zmien, ktoré sa vo svete dejú, odborníci vidia nárast populácie, ktorá by na konci tohto storočia mala dosiahnuť viac ako jedenásť miliárd obyvateľov, nárast je pritom exponenciálny. "Rast počtu obyvateľov je jeden z faktorov, na ktoré musíme brať ohľad pri globálnom uvažovaní o rizikách.

Trend v oblasti extrémnej chudoby sa podľa neho síce znižuje a je zrejmé, že sa vo svete v tomto smere niečo realizovať darí, ale pokiaľ ide o počet ľudí zasiahnutých extrémnou chudobou, je to stále necelá miliarda obyvateľov. Na poklese počtu najchudobnejších ľudí sa podieľa hlavne východná Ázia a Čína, kde dochádza k veľkému poklesu extrémnej chudoby.

Jednou z dôležitých otázok udržateľnosti rozvoja súčasného sveta je plytvanie potravinami. Aj na Slovensku je rad zaujímavých iniciatív, ktoré sa snažia tému šíriť a vniesť ju do verejnej debaty. Na jednej konferencii bola prezentovaná skutočnosť, že podľa prieskumu v slovenských domácnostiach sa plytvanie jedlom nepovažuje za dôležité z finančného hľadiska.

Myslím, že to súvisí s tým, že sa u nás málo hľadí na kvalitu jedla a dôležitá je skôr cena, teda že sa kupuje väčšie množstvo lacných a nie príliš kvalitných potravín, s ktorými sa potom plytvá. Na plytvaní je podľa neho tiež zaujímavé, ako je svet rozdielny a v čom je bohatší svet iný než rozvojový - u nás strata potravín vychádza na sto kilogramov potravín na osobu na rok, v subsaharskej Afrike je to asi desatina tohto množstva.

Dôvody, prečo sa plytvá, sú neúmerne veľké porcie, veľké nákupy alebo zlé označenie tovaru, ktoré vedie k tomu, že sa vyhadzujú aj potraviny, ktoré by sa mohli konzumovať. Plytvanie potravinami okrem iného súvisí aj s krízou vody, s rastúcou populáciou rastú nároky na jej spotrebu a v najbližších desiatich rokoch vzrastú nároky na vodu v rozvojových krajinách o 50 %, vo vyspelých o 20 %.

V diskusii na VUT v Brne Michal Broža diskutoval aj o problematike klimatickej zmeny. Sám považuje minuloročnú dohodu štátov z klimatickej konferencie v Paríži za pozitívny krok správnym smerom. Dohoda sa týka hlavne znižovania produkcie skleníkových plynov, scenáre pôsobenia týchto plynov sú rôzne a hrozia rozdielne riziká.

“Bez regulácie do konca storočia vzrastie priemerná globálna teplota o viac ako päť stupňov, odborníci sa pritom zhodujú, že relatívne bezpečný by bol vzrast len o dva stupne. Fyzikálne dôsledky oteplenia budú mať ďalekosiahle následky. Napríklad v Európe je prognóza, že sa významne dotkne alpskej oblasti, Holandska, kde je nebezpečenstvo stúpajúcej hladiny mora,” povedal Michal Broža.

Skeptici podľa neho globálnemu plánu na zníženie emisií CO2 neveria, ale optimisti vnímajú zmenenú realitu sveta a vidia potrebu jeho zmeny. “Je dôležité pozerať sa na svet na globálnej úrovni, sú tu reálne pokusy ako ho nasmerovať k udržateľnému stavu.

V závere prednášky spomenul aj aktuálne otázky migrácie. Podľa štatistík je vo svete asi 250 miliónov ľudí, ktorí majú štatút medzinárodného migranta. “To sú tri percentá obyvateľov Zeme a ide o megatrend 21. storočia. Je to pritom prirodzenou súčasťou vývoja,” popísal vývoj expert Broža a uviedol, že migrácia existovala vždy, k najviac negatívnym faktorom ale patrí to, že v súčasnosti migruje asi šesťdesiat miliónov ľudí pre vojnu a každý deň je takto donútených odísť zo svojich domovov cez 40-tisíc ľudí.

V Európe je podľa dlhodobých štatistík 72 miliónov migrantov a desať štátov s ich najväčším počtom tvoria USA, Rusko, Saudská Arábia, Nemecko, Spojené arabské emiráty, Veľká Británia, Francúzsko, Kanada, Austrália a Španielsko.

V dlhodobom horizonte sa odhaduje, že do roku 2050 v dôsledku environmentálnych zmien môže migrovať až 200 miliónov ľudí. Tak ako existuje mnoho scenárov vývoja klímy, je i mnoho prognóz migrácie. “Môže to byť aj podstatne lepšie a navyše ľudia budú migrovať na malé vzdialenosti. Keď nastane problém v Dháke, nepôjdu do Francúzska alebo USA, ale budú hľadať priestor na život niekde blízko.

Na tému kritiky globalizácie cez tézu rozširujúcej sa chudoby na jej úkor vzniklo nespočetné množstvo prác najmä teoretikov globalizácie od zahraničných (Beck, Žižek, Lipovetsky, Bauman, Ritzer, Kleinová) až po česko-slovenských teoretikov (Suša, Hrubec, Staněk, Schejbal, Pauhofová, Kreuzzieger).

Napriek tomu, že sa takmer všetky prvky spoločenskej reality normalizujú, štandardizujú a nivelizujú, životná úroveň majority klesá, sociálna nerovnosť sa prehlbuje a bieda tretieho sveta sa pomaly dostáva do Európy. Globálna spoluzodpovednosť nadnárodného sveta sa radikálnym spôsobom prejavila aj pri imigrantskej kríze.

Oleg Suša píše o podstate globálnej nerovnosti nasledovne: „V časopriestorovo stlačenom svete sú nerovnosti viditeľnejšie a sú viac vnímané. Predovšetkým možno vidieť veľké nerovnosti medzi spoločnosťami rôznych krajín (globálnym severom a globálnym juhom, medzi tzv. vyspelými a bohatými krajinami a tzv. chudobnými rozvojovými krajinami). … Nerovnosti ovplyvňujú ako participáciu a mieru vylúčenosti v rámci demokratických procesov v spoločnostiach národných štátov, tak aj vzťahy globálnych spoločností i indivíduí.“

Oleg Suša podobne ako Beck nadväzuje na Baumana cez teóriu o vzťahu globálneho a lokálneho ako dvoma perspektívami stratifikácie (hierarchického rozvrstvenia) a polarizovania svetovej spoločnosti a jej populácie: „Na jednej strane stojí malá skupina ,globalizovaných bohatých‘, na druhej väčšina ,lokalizovaných chudobných‘.“

Podľa Baudrillarda (ktorého cituje Beck) žijú ľudia v prvom svete (svete bohatých a úspešných) v určitej hyperrealite (virtuálne sa nedá oddeliť od reálneho) - tzn. žijú v čase, nie v priestore. Obyvatelia druhého sveta žijú v priestore, pričom ich čas je prázdny a virtuálny. Čiže filozoficky vzaté, možno povedať, že globalizácia a lokalizácia sú hnacími silami novej polarizácie, v ktorej sú chudobní viazaní na priestor a bohatí na čas.

Deje sa to, čo Ulrich Beck prirovnáva ku životu vo vlaku-v pohybe: neustále zmeny, ktoré nestíhajú získať svoj pevný tvar z tekutosti (Bauman) a utápajú sa v úzkostnej frustrácii z prítomnosti (Lipovetsky). Kapitál nezostáva v národných štátoch, v ktorých je vytvorený, ale mizne kdesi za hranicami - nadnárodná ekonomika likviduje lokálnu ekonomiku, ktorá jej nestíha konkurovať. Malé štáty sa stali montážnymi dielňami Západu.

Národné štáty strácajú svoju suverenitu - o kľúčových ekonomických stratégiách sa pracuje mimo rámec štátu, za zatvorenými dverami vyjednávania ekonomických elít (spory, ktoré riešia arbitrážne súdy).

Nové a tajné obchodné zmluvy ako TTIP (obchodná zmluva medzi USA a EÚ) radikalizujú tieto procesy a prinášajú nové prvky, ktoré sú dokonca v rozpore s medzinárodným právom - narušená rovnosť šancí vo vlastníctve pri uprednostňovaní zahraničných korporácií (tento aspekt reflektuje i právnik Branislav Fábry).

Aj pod vplyvom gréckej krízy, kedy sa tzv. Troika ukázala ako neschopná inštitúcia, vieme že ide o lož (Gréci boli donútení si opätovne požičať v prospech antisociálnych a protištátnych opatrení, privatizácie a zvyšovania dôchodkového veku). Tieto obchodné zmluvy naopak znemožňujú moc národných štátov a sú založené iba na spolupráci nadnárodných korporácií mimo štátu, nie samotnú reguláciu alebo stanovenie pravidiel v rámci „férového“ obchodovania (toto je mýtus, ktorý sa v súvislosti so zmluvami šíri).

Zmluva TTIP uprednostňuje veľké kartely, korporácie a koncerny pred malými podnikateľmi, národným a regionálny hospodárstvom; uprednostňujú nadprodukciu a zisk pred kvalitou a prosperitou; uprednostňujú efektívnosť pred sociálnosťou a tvorbou pracovných miest; umožňujú predaj GMO - geneticky modifikovaných potravín, chov umelo a chemicky vykrmovaných zvierat v hrozných podmienkach a tak ďalej. Zároveň znemožňuje a komplikuje realizáciu sociálnych a environmentálnych opatrení ako pozitív členstva v EÚ.

Naomi Kleinová pripomína, že nadnárodné korporácie sa dostali až na úroveň vykorisťovania v 19. storočí. „Všetci tu pracujú 6 alebo dokonca aj 7 dní v týždni a keď sa blíži termín expedície väčšej objednávky, pracuje sa proste tak dlho, kým nie je hotová. Odmietať zostať na zmene nie je možné.“

Kleinová pripomína, že v predpisoch tovární Phillips je odmietnutie, resp. prerušenie práce na zmene zamietnuté a sankcionované prepustením. Téma zefektívnenia a automatizácie práce - zefektívňovanie výroby logicky znamená znižovanie pracovných miest, prehlbovanie chudoby, znižovanie životnej úrovne a nezamestnanosti; ale i znižovanie dôstojných podmienok pre život tých, ktorí pracovali.

V skutočnosti tieto zmluvy vedú k obmedzovaniu právomocí národných štátov a k deregulácii v oblasti kontroly trhu. Marek Hrubec upozorňuje na ďalšie možné riziká globalizovaného sveta: „môže dôjsť k autoritatívnejším obmedzeniam a vieme, že už za vlády G. W. Busha ml. (autor citátu nadväzoval na obchodné zmluvy TTP a TTIP, pozn. autora) Svet sa globálne rozdelí na dve, tri veľké centrá. … Globalizácia dosiahla určité hranice a vytvorili sa hranice medzi americkým a čínskym kapitálom… tento spôsob globalizácie je na svojom dejinnom konci.“

Hrubec pokračuje v myšlienke, že ak nedôjde ku globálnej vojne a kolapsu civilizácie, ide len o jeden z mnohých problémov v čase 12 tisíc rokov. Aj podľa Becka je globalizácia spätá s procesmi, ktoré prostredníctvom nadnárodných aktérov a ich mocenských možností, orientáciou, identitou a sieťovými systémami, „maria a zväzujú národné štáty a ich suverenitu.“

Radikálno-neoliberálny model štátu teda nezaujíma stav vzdelania, sociálnych a zdravotných potrieb spoločnosti, práv zamestnancov, vzdelania či kultúry.

Spojené štáty Americké investujú neuveriteľné sumy do zbrojenia (podľa idnes.cz) 682 miliárd dolárov (na porovnanie Čína 166 miliárd a Rusko 90,7 miliárd), hoci tieto investície by mohli byť využité na vyriešenie problémy celosvetovej chudoby alebo problémov v krajinách, ktoré spustili migračnú vlnu v lete 2015.

Odborník na medzinárodné právo z PF UK Branislav Fábry hovorí: „… už v súčasnosti krajiny Západu združené v NATO vydávajú na zbrojenie viac, než celý zvyšný svet dokopy. … na jednej strane pomáhame vytvárať konflikty a problémy vo svete, ktoré vedú i k utečeneckej kríze a keď sa týmito problémami cítime ohrození, voláme po ďalšom zbrojení.

Zbrojenie vyvoláva obavy i iných krajinách, preto musíme volať po tom, aby sa prostriedky, ktoré zúfalo potrebujeme pre všetky ostatné oblasti od zdravotníctva po sociálne veci použili tam, a nie na podporu zbrojenia. Rovnako sa domnievam (v súvislosti s utečeneckou krízou), že keby sa čo len časť tých prostriedkov (v súčasnosti) používaných na zbrojenie využil pre utečencov, pomohli by sa vyriešiť mnohé zásadné problémy.“

Aj Slovenská republika, resp. ministerstvo obrany, participuje na zvyšovaní nepriateľských vzťahov voči Ruskej federácii, ktorý speje ku možnému celosvetovému globálnemu konfliktu v mene bezpečnosti transatlantického priestoru - jednak septembrovou formálnou podporou demonštratívneho prejazdu amerického konvoja ministrom Glváčom (nesúhlas s prejazdom konvoja vyjadrilo vyše 200 ľudí, za ktorými stálo podľa prieskumu SME vyše 70% hlasujúcich čitateľov), a taktiež podporou organizácii tretieho sektora, ktorý sa podieľa na západnej propagande - a to dokonca aj v priestoroch, ktoré by mali byť nezávislé a oslobodené od vojnovej propagandy - maskujúcej sa za obranu nadnárodných záujmov (príklad z tohto roka - pravicový festival Move v Mlynskej Doline, kde vystúpili radikálne protirusky zamerané osobnosti ako Jaroslav Naď a Juraj Smatana alebo konferencia Bezpečnostného fóra v Univerzitnej knižnici).

Populačná explózia: rýchly rast počtu obyvateľstva. Počet obyvateľov Zeme sa odpradávna menil podľa množstva potravy a úrovne medicíny. Pri hojnosti potravín ľudí pribúdalo, pri hladomoroch a chorobách zase ubúdalo. l . sa svetová populácia udržiavala zhruba na úrovni 200 miliónov ľudí. Odvtedy však neuveriteľne vzrástla, najväčšmi v 20. storočí.

Na svete dnes žije 6,2 miliardy ľudských bytostí, čo je viac ako kedykoľvek predtým. Toto číslo je len približné, nakoľko presný počet obyvateľov sa v určitom čase na tak veľkom území nedá zistiť. Ale vieme s určitosťou blížiacou sa k pravde povedať, že Zem má od 6,1 do 6,3 mld. Ľudských obyvateľov. Hranicu šiestich miliárd sme oficiálne 12. Ročný prírastok obyvateľstva Zeme je 12 - 13‰ (t.j. asi 80 mil. ľudí ročne).

Rast počtu obyvateľstva sa však od 70 - tých rokov spomaľuje. OSN predpokladá ustálenie počtu obyvateľov sveta na počte okolo 10 miliárd niekedy medzi rokmi 2050 - 2100. Takže katastrofálne preľudnenie planéty nehrozí, ale problémy s pitnou, hladomory a choroby sú čoraz aktuálnejšie.

V roku 2001 OSN predpokladalo počet obyvateľov Ázie na 3 721 mil., Afriky 813 mil., Európy 726 mil., Severnej Ameriky 493 mil., Južnej Ameriky 351 mil. a Austrálie a Oceánie 31 mil. obyvateľov. Na Zemi vtedy žilo 6 134 mil. ľudí, čo je o 77 miliónov viac ako v roku 2000 (6 057 mil.

Z tabuľky vyplýva, že v desiatich najľudnatejších krajinách žije až 58,66% obyvateľstva sveta.

Prvý problém je Populačná explózia a preľudnenie Zeme. Počet obyvateľov Zeme sa odpradávna menil podľa množstva potravy a úrovne medicíny. Pri hojnosti potravín ľudí pribúdalo, pri hladomoroch a chorobách zase ubúdalo. l . sa svetová populácia udržiavala zhruba na úrovni 200 miliónov ľudí. Odvtedy však neuveriteľne vzrástla, najväčšmi v 20. storočí, čo má za dôsledok vysoká pôrodnosť a nízky stupeň úmrtnosti. Na svete dnes žije 6,2 miliardy ľudských bytostí, čo je viac ako kedykoľvek predtým. Toto číslo je len približné, nakoľko presný počet obyvateľov sa v určitom čase na tak veľkom území nedá zistiť. Hranicu šiestich miliárd sme oficiálne prekročili 12. októbra 1999, na prekročenie siedmej miliardy si musíme počkať do roku 2011. Ročný prírastok obyvateľstva Zeme je asi 80 miliónov ľudí ročne.

Druhý problém je: Hlad a bieda. Tento problém nadväzuje na predchádzajúci rýchly rast počtu obyvateľstva je spojený s problémami s pitnou vodou a hladomormi. Svet produkuje dostatok potravín, aby uživil každého človeka. Problém je v nerovnomernom rozložení produkcie potravín na Zemi. Bohaté štáty so svojím intenzívnym poľnohospodárstvom vyprodukujú oveľa viac potravín, než samy potrebujú, ale ich cena pre obyvateľa chudobnej krajiny je privysoká. Menej než 20 % obyvateľstva denne zje 2 kg potravín a spotrebuje 300 litrov vody.

Tretí problém je: Nedostatok surovín. Aj tento problém nadväzuje na prvý. Počet obyvateľov sa zvyšuje no územia určené na pestovanie potravín sa nezväčšujú, ba dokonca ustupujú stavbe miest a cestných komunikácií. Napríklad na výrobu 1 kg mäsa sa spotrebuje 50 kg rastlinného pôvodu. Ľudia si na to však našli riešenie na konci 20. a na začiatku 21. storočia začali vyvíjať geneticky upravované, čiže modifikované rastliny, tak že zasiahli do štruktúry DNA a vložili do nej vzorec inej rastliny alebo živočícha. Väčšinou sa to robí na obilí, ryži, kukurici a na sójy. Toto má svoje výhody a nevýhody aj keď o nevýhodách sa zatiaľ ešte hovoriť nedá lebo aj keď sa už tieto rastliny používajú ešte nebol čas na ich vyskúšanie.

Štvrtý problém sa týka Nedostatku vyčerpateľných neobnoviteľných surovín. Medzi ne patrí ropa, zemný plyn, uhlie a jadrová energia. Dnešný svet potrebuje stokrát viac surovín než potrebovali v druhej polovici 19. storočia a dopyt po nich stále stúpa. Predpokladá sa že pri takomto trende sa zásoby ropy vyčerpajú o 30 rokov a uhlie vydrží len 170 rokov. Aj na tento problém už ľudia začali hľadať riešenie ropu a zemný plyn sa snažia nahradiť v automobiloch vodíkom a slnečnou energiou, uhlie chcú pri vykurovaní zmeniť na slnečné kolektory, jadrovú energiu využívanú pri výrobe elektriny menia podľa podmienok na veternú, vodnú, geotermálnu a prílivovú. Je to veľký problém ľudstva veď na výrobu 1 litra pomarančovej šťavy sa vytvorí asi 25 kg kysličníka uhličitého. Na zisk 1O gramov zlata sa premiestni 3500 kg zeminy a na zisk 100 kg uhlia sa premiestni 2000 kg zeminy. Ročne zmizne do nenávratna 130 km2 dažďových lesov, čo je plocha bývalého Československa, len aby mohli na ich mieste postaviť diaľnicu či novú fabriku. Najväčším producentom odpadu sú Spojené štáty americké. Jeden Američan vyprodukuje denne 1,2 kg popolčeka a spáli 12,5 kg paliva.

Prehľad najľudnatejších krajín sveta

Nasledujúca tabuľka zobrazuje prehľad desiatich najľudnatejších krajín sveta s odhadovaným počtom obyvateľov:

tags: #globálne #problémy #ľudstva #hlad #a #bieda

Populárne príspevky:

• Whiskas Hovädzie Mäso 14 kg: Recenzia
• Olivový olej z Grécka
• Tipy pre písanie vznešenej reči
• Tradičná Soljanka
• Nitrazdroj