Káva a kaviarne: Cesta od Jemenu do srdca Európy

Káva je viac než len nápoj. Je to príležitosť - nájsť súzvuk duší, objaviť vlastnosti spájajúce s inými ľuďmi, vyjadriť emócie, umelecké cítenie a vnímať kultúrne hodnoty. Naznačuje moderný životný štýl i každodennú rutinu. Prezentuje momenty pohody, okamihy zdieľania, rodinné a priateľské stretnutia, kedy sa ľudia tešia zo spoločne strávenej chvíle.

Umeleckí tvorcovia, spisovatelia, maliari a hudobníci ju veľakrát definujú ako prostriedok podporujúci tvorivý proces a podnecujúci nové myšlienky. Z kaviarní sa stali miesta prebúdzajúce fantázie. Sú šperkom tých najvyhľadávanejších ulíc a námestí najstaršieho kontinentu. Voľakedy svietili na papierových mapách v krúžkoch farebných fixiek, dnes bývajú označené špendlíkmi na aplikáciách Google Maps.

Tie, ktoré si preskákali cez rôzne turbulentné obdobia minulých storočí, prežili neľahké časy I. a II. svetovej vojny a globálnu pandémiu, dokázali zaujať svojich zákazníkov viac než úžasnou kávou. Je to genius loci, vďaka ktorému sú stále v narastajúcej popularite a historickými pokladmi v modernej dobe. Svojimi ohromujúcimi interiérmi nadchnú aj najnáročnejších turistov túžiacich po prepychu; zaľúbenie si tu nájdu aj romantické duše snažiace sa naviazať spojenie s minulými časmi, kedy sa tu stretávali známe osobnosti kultúrneho a intelektuálneho života. V súčasnosti nesú takmer múzejný charakter verne dokumentujúci dávnu éru. Budete túžiť nazrieť dnu nielen v upršaných, mrazivých či horúcich dňoch. A keď už sem vstúpite, nebude sa vám chcieť vyjsť von...

Zrod kaviarní na Blízkom východe

Prvé kaviarne, známe ako qahveh khaneh, vznikli v Jemene. Netrvalo dlho a stali sa spoločenskými centrami, kde sa ľudia stretávali, diskutovali o literatúre, politike a náboženstve. Jemenské mesto Mokka ležiace na brehu Červeného mora zohralo kľúčovú úlohu v obchodovaní s kávou a jej rozšírení po celom svete. Prvou zastávkou delikátneho nápoja na ceste okolo sveta bola Mekka, kde si získal sympatie pútnikov a učencov. Ani Káhira nenechala na seba dlho čakať a novootvorené kaviarne v 16. storočí sa stali obľúbenými miestami stretávania. Káva putovala ďalej a v tom istom storočí stihla preniknúť do Istanbulu (vtedajšieho Konštantínopolu). Tieto „školy múdrosti“, ako bývali označované, sa dostali do sultánovej nemilosti kvôli obave, že by mohli byť baštou politickej opozície.

Káva v Európe

Káva a koncept kaviarní sa na náš kontinent dostali vďaka komerčným stykom s Blízkym východom až v 17. storočí. Prvá európska kaviareň sa zrodila v roku 1645 na tej najprestížnejšej adrese. Námestie sv. Marka (Piazza San Marco) bolo na to dokonalou lokalitou. Benátky mali v tom čase významnú obchodnú pozíciu, vďaka čomu sa káva cez arabských obchodníkov dostala práve sem. V 18. storočí počas osvietenstva zohrali rozhodujúcu úlohu pri šírení nových myšlienok. Nasledujúce dve storočia nasmerovali kaviarne do všetkých končín sveta.

Benátske kaviarne: Ikony elegancie a tradície

Káva sa z arabského sveta dostala do Európy cez obchodníkov v Benátkach v roku 1615. Prvá kaviareň tu, a v Európe ako takej, bola svojim zákazníkom sprístupnená v roku 1645. V roku 1720 pribudla na benátskej kaviarenskej scéne Caffè Florian, ktorá je považovaná za najstaršiu kontinuálne prevádzkovanú kaviareň na svete. Jej oficiálny názov v čase založenia znel „Alla Venezia Trionfante“ (Benátky triumfujúce). Kaviareň mala od prvej chvíle, kedy elegantný interiér oživil cveng strieborných lyžičiek pri dotyku s benátskym porcelánom, jedinečný význam v spoločenskom živote mesta. V prevažne konzervatívnej spoločnosti vyvolala rozruch extravagantným rozhodnutím o povolení vstupu ženám, čo bolo v tej dobe neobvyklé. Táto inkluzívnosť jej priniesla veľkú popularitu. Dodnes je miestom, kde sa od roku 1895 konajú kultúrne podujatia počas Bienále v Benátkach a exkluzívne módne akcie. Priestor je vnútorne členený na salóny, každý má jedinečnú tému a názov napr. Sala del Senato (Senátorský salón) alebo Sala Cinese (Čínsky salón). Kaviareň má dokonca svoju špeciálnu kávovú zmes vytvorenú výlučne pre tento podnik. Ide o unikátnu kombináciu starostlivo vybraných kávových zŕn, ktoré vynikajú jemnou, ale bohatou chuťou, často podávanú s domácimi sušienkami. Už cítite neprekonateľnú vôňu výberovej kávy? Blíži sa absolútne ikonická delikatesa kaviarne.

Florian Gold Cappuccino je zlaté cappuccino ozdobené 24-karátovým jedlým zlatom.

Caffè Quadri sa vyzývavo pozerá do očí svojho hlavného rivala len pár metrov opodiaľ z opačnej strany Piazza San Marco. Podnik bol otvorený už v roku 1638 pôvodne ako hostinec, kde sa v tom čase podávala gastronomická novinka „čierny nápoj“ (káva). Až neskôr v roku 1775 ju prevzal podnikateľ Giorgio Quadri, ktorý ju premenil na plnohodnotnú kaviareň so súčasným názvom. Quadri prešla aj zásadnou rekonštrukciou, čo odštartovalo jej novú éru a výsledok renovácii je chápaný ako dátum jej vzniku. Modernizovaný interiér s flagrantným luxusom vytváral v porovnaní s bohémskym Caffè Florian formálnejšiu atmosféru. Bola preferovaná zámožnými cestovateľmi, aristokraciou a diplomatmi, ktorí hľadali viac súkromia a exkluzivity. Medzi slávne osobnosti, ktoré si siahli na kľučku na dverách, patrili Napoleon Bonaparte, Stendhal, Richard Wagner. Dnes je navštevovaná celebritami, politikmi a umelcami, ktorí hľadajú luxusnú intimitu s nádychom histórie a excelentný kulinársky zážitok pod vedením rodiny Alajmo. V spolupráci s renomovanými umelcami a remeselníkmi zachovali benátske fresky a zároveň pridali dizajnové prvky ako lustre z muránskeho skla, mozaikové podlahy a nadčasový nábytok navrhnutý dizajnérom Philippom Starckom, ktorý vniesol do kaviarne moderný dotyk. Pri výbere zo sofistikovaného menu bude Risotto al nero di seppia (rizoto s chobotnicovým atramentom) rozhodne tá správna voľba. Rovnako ako Florian, aj Quadri má svoju terasu na tom najčarovnejšom námestí v srdci Benátok, kde si návštevníci môžu vychutnať nejaké z ich špecialít s prekrásnym výhľadom na Baziliku sv. Marka.

Rímske kaviarne: Stretnutie s históriou a umením

Caffè Greco s viac ako 260-ročnou tradíciou sa nachádza na tej najprominentnejšej adrese v hlavnom meste Talianska. Na ľavej strane Via dei Condotti v smere k Španielskym schodom si Grék Nicola della Maddalena otvoril v roku 1760 kaviareň. Bol jedným z mnohých svojich krajanov, ktorí v 18. storočí prišli do Ríma za prácou. Od prvého dňa bola kaviareň, ktorej názov je inšpirovaný pôvodom majiteľa („Greco“ znamená v taliančine Grék), miestom, kde sa stretávali rôzne kultúrne prúdy celej Európy. V 19. storočí zažila národné obrodenie a stala sa svedkom diskusií o talianskej jednote (Risorgimento). Kaviareň je mimoriadne cenená a vážená medzi domácimi a turistami, ktorí ju považujú za neoddeliteľnú súčasť kultúrneho dedičstva Ríma. Interiér odráža klasicistický štýl a pozostáva z viacerých útulných miestností, ktoré poskytujú súkromie na rozhovory. Najznámejší Červený salónik (Sala Rosa) je zariadený lavicami a stoličkami s červeným zamatom, čo dodáva priestoru vznešený vzhľad. Steny zdobia stovky umeleckých diel od portrétov uznávaných osobností po krajinomaľby a historické scény. Veľa z týchto diel vytvorili maliari, ktorí boli opakovanými návštevníkmi kaviarne. Špeciálny druh kávy pomenovaný po kaviarni Caffè alla Greco vás prenesie do rozprávky Andersena, ktorý ju tu tiež rád popíjal.

Nemusíte zájsť ďaleko a natrafíte na ďalší kaviarenský skvost vyhľadávaný romantikmi, milovníkmi histórie a turistami, ktorí túžia po nefalšovanej umeleckej autenticite a kultúrnom zážitku. Caffè Tadolini leží na Via del Babuino, ktorá spája Piazza di Spagna (Španielske schody) s Piazza del Popolo. Priestor bol kedysi ateliérom. Keď Canova v roku 1822 zomrel, ateliér prevzal jeho žiak a nasledovník Adamo Tadolini ako ústredná postava rodinnej dynastie Tadolini, ktorá bola v 19. a 20. storočí známa svojou sochárskou tvorbou. Ateliér zostal po generácie v rukách rodiny Tadolini, ktorá mala imanentný záujem o sprostredkovanie historického a umeleckého odkazu. Keď v 90. rokoch 20. storočia stratil ateliér svoj pôvodný význam, prešiel transformáciou na kaviareň. Táto premena bola iniciovaná potomkami rodiny, ktorí sa rozhodli sprístupniť miesto verejnosti v modernej forme pri súčasnom rešpektovaní neodškriepiteľnej histórie. Tadoliniho modely si objednávali šľachtici, politici a cirkevní hodnostári, ktorí za týmto účelom ateliér vyhľadávali. Ponuka Caffè Tadolini sa zameriava na klasickú taliansku kuchyňu, prvotriedne nápoje a vynikajúce dezerty. Hostia si tu môžu vychutnať šálku aromatického espressa priamo medzi originálnymi artefaktmi, ktoré vytvárajú impresiu múzea alebo galérie.

Parížske kaviarne: Kolíska intelektu a umenia

Aj pôvabný Paríž prijal kávu s otvorenou náručou a zabezpečil jej veľkorysý priestor na rozvoj. Jedna z najznámejších kaviarní bola otvorená na rohu Boulevard Saint-Germain a Rue Saint-Benoît. Názov kaviarne Café de Flore sa inšpiroval sochou bohyne Flóry, ktorá v tých časoch stála neďaleko. Od svojho otvorenia v roku 1887 musel kvietok dostatočne podrásť, aby po II. svetovej vojne vykvitol do plnej krásy a stal sa stelesnením hnutia existencializmu. Medzi najčastejších zákazníkov sa radili Jean-Paul Sarte a Simone de Beauvoir. Ich diskusie pri pohári vína alebo šálke kávy v trvaní niekoľko hodín formovali modernú filozofiu a literatúru. Priestor je zariadený v štýle Art Deco, ktorý sa stal populárnym v 30. rokoch 20. storočia. Tento štýl odráža aj mozaiková podlaha a keramická dlažba s geometrickými vzormi. Pri sedačkách čalúnených mäkkou červenou kožou sú pristavené guľaté stolíky z mramoru alebo mahagónového dreva s liatinovými nohami. Francúzsku cukrársku tradíciu reprezentuje mille-feuille, ktorý v sebe nesie všetky charakteristiky luxusného dezertu a určite si získa vaše srdce. Pozostáva z troch vrstiev chrumkavého lístkového cesta upečeného dozlatista. Medzi jednotlivými vrstvami je nanesený hladký vanilkový pudingový krém (crème pâtissière). Vrchnú vrstvu zdobí čokoládová kresba na cukrovej poleve alebo jemný posyp práškového cukru. Café de Flore je miesto, kde sa natáčal seriál Emily v Paríži. Kaviareň patrí medzi tie najlepšie v Paríži a aj my počas našich zájazdov v Paríži ju musíme zažiť. Do Francúzska organizujeme zájazdy už od roku 1998.

V roku 1885 v parížskej štvrti Saint-Germain-des-Prés privítali prvých zákazníkov dve čínske sošky stojace pred obchodom so vzácnym tovarom a suvenírmi. Postavičky v tradičnom čínskom oblečení, známe ako „magots“ (vo voľnom preklade orientálne figúrky) sa premietli aj do názvu predajne. A nebol dôvod ho meniť ani začiatkom 20. storočia, keď sa z predajne stala kaviareň. Zatiaľ čo Café de Flore uprednostňovali existencialisti, ku kaviarni Les Deux Magots inklinovali viac symbolisti, ako Paul Verlaine a Arthur Rimbaud, ale tiež surrealisti, ako André Breton. Obe kaviarne však rástli v tesnej symbióze a pre mnohých intelektuálov bolo bežné, že navštevovali raz jednu, raz druhú podľa toho, s kým sa chceli stretnúť alebo o čom chceli diskutovať. Predsa len prostredie Les Deux Magots bolo o niečo tichšie a honosnejšie. Dominantným prvkom interiéru sú dvaja magoti, ktorí reflektujú skoré začiatky tohto podniku, vtedy ešte ako obchodu s orientálnymi látkami. S tajomným výrazom sedia v uvoľnenej póze a držia predmety, ktoré evokujú čínsku kultúru a filozofiu. Otázka, čo si objednať v tomto podniku, by nemala byť žiadna dilema. Vsaďte na tradičnú horúcu čokoládu (Chocolat Chaud à l´Ancienne), ktorá vo vás vzbudí silné emócie. Hustý nápoj vyrobený z vysokokvalitnej horkej čokolády prekvapí svojou krémovou textúrou a intenzívnou čokoládovou chuťou. Podáva sa v keramickom džbániku s miskou čerstvej šľahačky na boku, takže finálnu chuť si zákazník vie prispôsobiť svojim preferenciám. Zaradíte sa medzi existencialistov alebo symbolistov? Najlepšie bude, ak si zvolíte preskakovať v intelektuálnych debatách od jednej kaviarne k druhej.

Budapeštianske kaviarne: Klenoty stredoeurópskej cukrárenskej tradície

Budapešť je posudzovaná za jedno z najvýznamnejších miest stredoeurópskej cukrárenskej tradície. Do hlavného mesta dnešného Maďarska priniesol koncept elegantných kaviarní vychýrený cukrár Henrik Kugler. Práve on sa podpísal pod osadenie skutočného klenotu na pravom brehu Dunaja, ktoré je ukážkou luxusu, tradície a kulinárskej dokonalosti. Café Gerbeaud je zakomponovaná do historickej budovy na námestí Vörösmarty. Svojím zmyslom pre inovácie neosviežil len ponuku, ale aj interiér kaviarne. Ten je majestátny a premyslený do najmenších detailov štýlu Belle Èpoque. Okamžite vás zaujmú vysoké stropy so zdobenými omietkami a zlatými ornamentmi. Dáte prednosť miestu pri veľkých oknách ako svetoznámy skladateľ klavirista Franz Liszt alebo sedeniu v strede priestoru pod krištáľovými lustrami ako politik a štátnik, známy ako „otec maďarskej nezávislosti“, Ferenc Deák? Alebo sa necháte zviesť tancom na vykladanej podlahe ako Elizabeth Taylor a Richard Burton? Pokiaľ ide o zákusky, tie sú kulinárskym majstrovstvom a zaslúžia si poklonu. Vlajkovou loďou kaviarne sú Gerbeaud rezy, ktorých recept pochádza ešte z čias Emila Gerbeauda. Harmónii niekoľkých vrstiev krehkého cesta, orechovej plnky a marhuľového džemu zakončených čokoládovou polevou v prevedení vyškolených cukrárov by nemali čo vytknúť ani tí najprísnejší kritici. Za hriech stojí aj Dobos torta, teda viacvrstvová torta s čokoládovým maslovým krémom a karamelovou polevou na vrchu, ktorá je príkladom výroku „aj v jednoduchosti je krása“.

Café New York bola otvorená v roku 1894 v prekrásnej budove navrhnutej architektom Alajósom Hauszmannom. V tých časoch vystupovala ako súčasť New York Life Insurance Company a rýchlo sa stala neoficiálnym sídlom literárnych kruhov a redakcií prominentných novín a časopisov, predovšetkým časopisu Nyugat, ktorý bol považovaný za ústredný bod modernistického literárneho hnutia v Maďarsku. Miesto bolo vyhľadávané aj medzi maliarmi, sochármi, hudobníkmi a osobnosťami divadla, vrátane hercov a režisérov. Po skončení II. svetovej vojny bola budova silne poškodená a chátrala. V roku 2006 prebehla kompletná rekonštrukcia s cieľom zachovať všetky historické detaily. Zámer sa podarilo splniť a kaviareň obnovila svoju niekdajšiu slávu v nádhernom šate. Interiér v štýle eklektizmu citlivo kombinuje prvky renesancie a baroka. Priestor je zdobený alegorickými sochami a malými anjelskými postavami, ktoré predstavujú inšpiráciu a ochranu nad kreatívnym prostredím. Rovnako vážnym dôvodom, prečo navštíviť túto kaviareň je ochutnanie prepychového dezertu, ktorý zosobňuje ducha kaviarne. Dozdobený lesklou glazúrou a luxusnými detailmi ako zlaté lístočky a jedlé dekorácie, poteší nielen chuťové poháriky, ale aj estetické vnímanie návštevníkov. V New York Cake sa snúbi intenzívny čokoládový základ s krémovými vrstvami, v ktorých cítiť akcenty vanilky, nugátu alebo kávy a drvených orieškov zvýrazňujúcich textúru. New York Café bolo v minulosti viac literárne a pulzujúce miesto, zatiaľ čo Café Gerbeaud bolo viac rafinované a gurmánske.

Kde trávila voľný čas šľachta cisárskeho dvora? Nasledujme dnešné elitné kruhy a dostaneme sa tam. Naša cesta povedie k jednému z najimpozantnejších palácov vo Viedni, Palais Ferstel, v historickom jadre mesta. Vo vnútri objavíme kaviarenský skvost z roku 1876, ktorý tu založil Heinrich von Ferstel, architekt celej budovy. Café Central si rýchlo k sebe pritiahla umelcov aj intelektuálov, ktorí si tu spravili svoju základňu. Prilákala aj spisovateľov Petra Altenberga a Arthura Schnitzlera.

Tabuľka: Porovnanie vybraných kaviarní

tags: #googlnazov #korpus #trup #definícia

Populárne príspevky:

• Karlova Ves - zdravotné stredisko
• Tradičný tvarohový koláč
• Losos so zemiakmi
• Francúzske raňajkové recepty
• Lokálna gastronómia v Dunajskej Strede