Girls od HBO: Sonda do sveta (ne)dospelosti Leny Dunhamovej
Za autorský seriál Girls dostala Lena Dunham dva Zlaté glóbusy a režírovala aj slovenskému publiku menej známy film Nábytoček. Okrem seba doň obsadila aj matku a mladšiu sestru Grace. V Dunhamovej autobiografickom knižnom debute Nie som taká vystupuje Lena, na akú sme zvyknutí - neprikrášlená, šibnutá, zmätená a predsa inšpiratívna vďaka túžbe hnať sa vpred a za každú cenu ochutnať všetko. Seriál sa odohráva vo svete mladých ľudí hladných po úspechu a peniazoch. Postavy súperia o prestížne miesto v britskej investičnej banke.
Dunhamová sa vo svojom diele sústreďuje na (podozrivo osobné) strasti „infantilnej dospeláčky“ lipnúcej na beztiažovom stave detstva a zároveň túžiacej dokázať svetu veľké veci bez pomocných koliesok. Táto maskotka stelesňuje Dunhamovej hyperbolizovanú „obludnosť“ aplikovateľnú na celú generáciu dvadsiatnikov. Milujú ju za to médiá, fanúšikovia a nepriamo, akosi dobrovoľne nasilu, si svoj úspech priznáva aj sama.
Spisovateľka dokáže doviesť banálnu každodennosť do absurdných polôh. To rozhodne nebude po chuti každému. Bez ostychu vyťahuje spod koberca všetko, čo tam jej rovesníci zamietli. Vďaka nemu sa dokáže odpútať a vidieť za roh všednosti tak ako máloktorý súčasný autor.
Dunhamová pokračuje v programovom presviedčaní o tom, že nepozná tabu a ani najintenzívnejší pocit hanby u nej nevzbudzuje obranný reflex autocenzúry. Zatiaľ čo na obrazovke je nahá len sporadicky, v knihe je vyzlečená od prvého písmenka. Spisovateľka je úspešná, inteligentná mladá žena a zároveň v sebe živí infantilného maznáka - div(n)é dieťa svojich rodičov.
Jej „poznatky“ smrdia krvou a odretými hánkami, lebo Lena sa pri neúspechu rozhodne „nehádže o zem“, aj keď obdobie po skončení školy opisuje ako vynulovaný stav, ktorý ju prinútil vrátiť sa pod rodičovskú strechu. Odhaľuje rozmaznanú odolnosť svojej generácie, ktorú z detskej izby nevyženú ani tiché výčitky ich rodičov. Horkosť sveta sa našťastie strieda so sladkou vôňou.
Nie som taká sú eseje rozdelené do tematických kapitol a predstavujú výjavy z Dunhamovej každodennosti. Tá je taká univerzálna, že sa v nej nájde nejeden hipsterský „bludný Holanďan“. Autorka sa delí s pokleskami a podivínstvom, nad ktorým sa pozastaví aj ostrieľaný Newyorčan. Dunhamová nás nakŕmi, chvíľu sa s nami pohrá, nastaví nám zrkadlo, ale stretnutie s ňou sa rozplynie skôr, ako zavrieme knihu. Nie som taká je však zábavné čítanie koncipované do niekoľkých kapitol s výstižnými názvami.
Esejistické záznamy referujú najzvláštnejšie príhody z Leninho detstva, dospievania i súčasnej „dospelosti“. V chronologickom slede opisuje svoj doterajší život, najbližších ukazuje so škodoradosťou a zároveň láskavo, s obdivom a bez výhrad či výčitiek. Neváha sama seba zhodiť vždy, keď sa jej naskytne príležitosť, zachovávajúc si pri všetkom „nonšalantný“ nadhľad.
Nie som taká je obrazom generácie mestských detí a ich rodičov, či sa nám to páči, alebo nie, a je určená všetkým, ktorí sa o to zaujímajú a chcú sa na sebe pobaviť. Neobmedzujú ju hranice, pravdy o dospievaní a ustavičnom hľadaní vlastnej cesty zahmlenej pochybnosťami a komplexmi platia všade rovnako.
Lena Dunham: This Year's Voice of a Generation
Ďalšie recenzované filmy a seriály
Okrem seriálu Girls a diela Leny Dunhamovej sa pozrieme aj na ďalšie zaujímavé filmové a seriálové počiny:
- Niekto klope na dvere: Režisér M. Night Shyamalan je skutočne veľké meno, najmä čo sa týka mysterióznych kúskov, z ktorých mrazí. Niekto klope na dvere je však jedným z tých režisérskych počinov, pri ktorých divák nevie, či mali tvorcovia zámer šokovať a odbočiť od svojej pravidelnej trajektórie, alebo ide skutočne len o nepodarok.
- Bones and All: Aj to najkratšie zhrnutie tohto filmu napovedá, že nie je pre každého. Zlúčenina milostného príbehu s krvavým hororom nie je ľuďom celkom blízka, a tak sa Bones and All stal terčom kontroverzie. Z estetického hľadiska bol film perfektný na pohľad.
- Neboj sa, zlatko: Počas premiéry na filmovom festivale v Benátkach a aj pred ňou a po nej sa okolo filmu niesol tmavý mrak klebiet o kontroverznej produkcii a o nezhodách medzi tvorcami a obsadením, čo mu u veľkej časti publika neurobilo pekné meno. Podnadpis tejto recenzie je citátom Olivie Wilde, režisérky snímky Neboj sa, zlatko. Použila ho v rozhovore v roku 2019.
- Euphoria: Nemôžem vás presviedčať o tom, že Euphoria je niečo úplne iné ako väčšina teen-drama seriálov, keď sa ma opýtate na jej príbeh. Áno, možno povrchne by sa dala porovnať s nejakou generickou show zo strednej, ale je tu extrémne dôležité zdôrazniť slovo povrchne.
- The Many Saints of Newark: The Many Saints of Newark sa ako prológ veľmi snaží nastoliť všetky možné príbehy a deje, ktoré sa objavujú v Sopranovcoch, avšak mnohé z nich vychádzajú navnivoč, čo môže byť mätúce pre niekoho, kto seriál nepozná.
- Wakanda Forever: Disney vydalo Wakanda Forever. Strata Bosemana bude stredobodom veľkej časti pokrytia tohto pokračovania, ale skvelé herecké obsadenie, ktoré zahŕňa Letitiu Wrightovú, Danai Guriru a Angelu Bassett, pomáha priniesť určitý pocit kontinuity.
- Červené pásky: Seriál, ktorý od prvej sekundy chytí diváka za srdce a už ho nepustí! Získa si ho svojou ľudskosťou, silnými emóciami, láskavým humorom a najmä posolstvami, ktoré nesú jednotlivé príbehy a postavy.
- Gossip Girl: Vážené dámy, čo si predstavíte pri slovách Gossip Girl? Ja teda určite nesmrteľnú partiu z New Yorku! Serena a Blair boli zosobnením dokonalosti, ženskej sily a pravého priateľstva. Chuck a Nate patria medzi typ chlapcov, za ktorými sa otočí snáď každá z nás.
Tabuľka: Porovnanie seriálov z nemocničného prostredia
Pre lepšiu orientáciu uvádzame porovnanie seriálov z nemocničného prostredia:
| Seriál | Zameranie | Špecifiká |
|---|---|---|
| Sestričky | Príbehy jednej slovenskej nemocnice a jej personálu | Moderný, svieži, dobre pozerateľný seriál |
| Červené pásky | Deti za múrmi nemocnice a ich boj s vážnymi diagnózami | Silné emócie, láskavý humor, posolstvá |
Režisérsky debut Maggie Gyllenhaalovej si minulý rok vyslúžil na prestížnych filmových festivaloch veľmi pozitívne ohlasy. Niet sa ani čomu čudovať, nakoľko do pléna priniesla trocha kontroverzný no veľmi zaujímavý pohľad na tému rodičovstva a materstva.
Film v rámci všetkých svojich pasáží vzdáva hold rôznym kreatívnym činnostiam, ktorými si obohacujeme život. Či už je to maľba, varenie, písanie, túžba zmeniť svet - všetko je to svojim spôsobom umenie a Wes Anderson tu na tento fakt subtílne poukazuje.
Napriek nie veľmi naplňujúcemu deju film značne oživila dvojica Momoa a Merced v úlohe otca a dcéry, bojujúcich proti skorumpovanej spoločnosti. A i keď išlo o dvoch obyčajných pracujúcich mestských ľudí, rozhodne mali sebavedomia na rozdávanie, keď prišlo na hru na tajných agentov a asasínov. Film je v polovici tak zahltený bitkami, že divák zabúda na pointu a dôvod samotných bojov. Jedným z najčarovnejších prvkov filmu je jeho vizuál. Dizajn postáv je príťažlivý pod hladinou mora aj na súši.
Už ôsma séria televízneho hitu o staršom zelenáčovi v policajnej uniforme vás čaká na Hulu. Prvá sezóna drámy z nemocničného prostredia bola nečakaným a obrovským hitom. Návrat Noaha Wylea a spol. bol teda iba otázkou času. Jon Bernthal a Tessa Thompson sa predstavia v hlavných úlohách krimi thrilleru o investigatívnom novinárovi, ktorý vyšetruje vraždu v jeho meste. Karty zamieša postava svojského detektíva. Lži, podozrenia a nečakané odhalenia na seba nenechajú dlho čakať. Dve sestry zasiahne vážna tragédia, kedy je jedna z nich unesená jej učiteľom. Po rokoch zajatia sa dostáva na slobodu, avšak trauma tak ľahko nevyprchá. Navyše páchateľa stále nechytili... Vyzerá to na typickú Netflix romantiku. Kamaráti Alex a Poppy sú vášnivými cestovateľmi. Do španielskeho prostredia sa pozrieme v už štvrtej sérii seriálu Machos Alfa. Jedná sa o vzťahovku, v ktorej centre stoja štyria bezradní muži bez zmyslu života. Svet okolo nich sa mení prirýchlo a každý z nich sa so situáciou vysporiada po svojom.
Steven Knight nám doručil dnes už kultové Peaky Blinders, zrežíroval výborné Locke a veľmi dobré Hummingbird, kde dokonca dotlačil Jasona Stathama k výbornému hereckému výkonu. Posledné roky je tento tvorca extrémne plodný. Popri SAS Rogue Heroes z druhej svetovej či kronike rodu pivovarníkov Guinness nás zaviedol do boxerského sveta 80. rokov 19. storočia. V ňom si dvaja priatelia z Jamajky snažia predrať cestu viktoriánskym Londýnom, a táto cesta vedia práve skrz boxerský ring. Druhá séria tejto dobovky v čele s čoraz populárnejším Stephenom Grahamom dorazí už 9. Neuveriteľných 10 rokov po prvej, divákmi i kritikmi adorovanej, sezóne prichádza návrat The Night Manager. Na scénu vracajú Tom Hiddleston v titulnej roli, Hugh Laurie ako nebezpečný obchodník so zbraňami, Elizabeth Debicki ako milenka oboch ako aj Olivia Colman čoby agentka britskej tajnej služby. Z Jonathana Pinea (Hiddleston) je po udalostiach prvej série nízky zamestnanec britskej MI6.
Na začiatku Wakanda Forever T’Challa zomrel na bližšie nešpecifikovanú chorobu, pričom ani geniálna vedkyňa Shuri (Wright) ho nedokázala zachrániť. Po odhalení, že Talokan vlastní obrovské množstvo vibránia - dlho sa predpokladalo, že sa nachádza iba vo Wakande - Namor navrhuje spojenectvo medzi týmito dvoma národmi, aby prevzali svet. Coogler sa voči smrti herca, ktorý stvárňoval hlavného hrdinu, postavil čelom a často využíva tieto tragické okolnosti na strhujúce, politicky vyhranené divadlo, ktoré sa dotýka aj xenofóbie a krutosti nekonečných vojen o ubúdajúce prírodné zdroje. Ale napriek srdečnému prevedeniu a vynaliezavosti produkčného dizajnu Hannah Beachlerovej a kostýmom Ruth E. Carterovej, film nedokáže celkom zachytiť kúzlo originálu.
Zdanlivo neporaziteľní vojaci Talokanu sú hrozivým nepriateľom, no akokoľvek je Huerta Mejia presvedčivý ako pomstychtivý Namor, jeho prekvapivo empatická darebnosť nie je na úrovni podobne fascinujúceho Killmongera Michaela B. V tom, ako Coogler v podstate vytvoril trhák okolo útrpného vedomia mocného národa, že žiadny Wakanďan nemôže nahradiť T’Challu, je niečo nevýslovne dojímavé. Pokračovanie si zachováva rôznorodé zastúpenie tým, že do vedúcich úloh umiestňuje ľudí inej farby pleti, najmä ženy. Common Sense Media uviedlo, že vo filme existuje veľa násilných akčných scén, ktoré zahŕňajú rôzne zbrane, ako sú bomby, pištole a oštepy. Očakávajte tiež veľa nadávok. V konečnom dôsledku je Wakanda Forever o skutočnosti, že Wakanda už nikdy nebude ako predtým - srdcervúcej realite, ktorej tento strašidelný, nedokonalý film nemôže uniknúť, bez ohľadu na to, ako veľmi sa snaží bojovať.
Nielen tento úderný a dojemný monológ mohli diváci Markízy počuť v utorok večer, keď odštartovala dlho avizovaná nová lekárska dráma Červené pásky. Televízia vytasila proti konkurencii žánrovo a námetovo podobný seriál, pritom je však úplne iný a diváci dostali rozdielny pohľad na deti, ktoré sa ocitli za múrmi nemocnice a musia zviesť v mladom veku svoj najťažší boj. Takto Markíza charakterizovala svoju novú drámu. Červené pásky naozaj od prvej scény, od prvej minúty nekompromisne ukázali všetkým, že na Slovensko prichádza naozaj ťažký seriálový kaliber. Už pri Sestričkách sa ukázalo, že má štáb danú problematiku pevne v rukách a vytvoril moderný, svieži, dobre pozerateľný seriál. A príbehy jednej slovenskej nemocnice a jej personálu si Slováci zamilovali. Najmä druhá séria bola charakteristická tým, že sledovanosť výrazne začala stúpať. Diváci si už zvykli, že utorky na Markíze patria lekárom a sestričkám. Preto nie je náhoda, že Červené pásky dostali priestor v slote po Sestričkách. Miestečko pod slnkom majú už tak vyhriate, divácky zvyk je dôležitou ingredienciou na prvotný úspech.
Režisér Mišík dostal šancu etablovať pre náš trh ďalšiu zahraničnú predlohu. Po fínskych Sestričkách, tentokrát prišli španielske Červené pásky. Overená šablóna výroby, silné scenáre, vychytané chyby z iných verzií. To zaváňa tutovkou a projektom odsúdeným na úspech. Príbeh sa odohráva v nemocnici, od väčšiny seriálov z tohto prostredia sa však líši. Sila priateľstva a zmysel pre humor im pomáha bojovať so svojimi vážnymi diagnózami. Priestor dostali nové nádejné herecké talenty. Podobne ako pri Sestričkách, aj teraz divák sa dostáva do priestorov - na naše pomery - priam futuristickej „slovenskej“ nemocnice. Mnohí by mohli namietať, že realita je diametrálne odlišná. Neraz pri sledovaní prvej epizódy Červených pások sa nedalo ubrániť pocitu, že sa spoza rohu vyrútia obľúbené hrdinky známe zo Sestričiek. Červené pásky sa javia, v tom najlepšom slova zmysle, ako ich ešte lepší a kvalitnejší spin-off seriál. Príbeh sa rozhodne nedrží späť. Začína sa poriadne zhurta, kľúčovým okamihom, keď malý Hugo (Krištof Kelíšek) nesprávnym skokom do vody upadá do kómy.
Ťažko sa pozerá na bezbranné chlapča, ktoré sa ocitlo na hranici medzi životom a smrťou. Hneď na to nasleduje záber na mladého Jonáša, ktorý si holí hlavu, čaká ho amputácia nohy, rakovina si vybrala svoju daň. Prichádza do nemocnice, kde aj napriek všadeprítomnej vidine smrti je všetko akosi čudné. Pre zdravého človeka extrémne čudné. Všetko je totiž pozitívne, plné nádeje. Prvá epizóda, bez servítky, dávkuje osudy jednotlivých postáv. Divák dostáva priam studenú sprchu a je expresne postavený pred hotovú vec, keď sa pozerá na chlapca s amputovanou nohou, pre ktorého je to už akási rutina. Život v nemocnici plynie ďalej, každý má svoje povinnosti, prežíva radosti, ale aj strasti. Jonáš (Peter Kiss) nachádza nečakaného spojenca v mladom rebelovi Leovi (Jakub Švec) a rýchlo zisťuje, že ich spája viac, ako len rovnaká diagnóza. Leo predstaví Jonášovi nežnú, ale komplikovanú Emu (Eva Opáleková), ktorá sa lieči na oddelení pre poruchy príjmu potravy, a zvláštneho chlapca menom Hugo, ktorý je od osudového skoku do bazéna v kóme. Hugovým novým spolubývajúcim sa stane drzý Erik (Adam Kubala), ktorého zaskočí náhla srdcová príhoda. V Leovi postupne silnie myšlienka založiť partiu, ktorá by držala spolu.
Červené pásky sú plné emócii a nútia k zamysleniu, spontánnemu potoku sĺz, ale aj smiechu, ktorý je v kontraste k ťažkým diagnózam neraz poslednou záchranou pred totálnym zrútením sa. Nie je to pritom patetické, akoby nejeden skeptik mohol ofenzívne očakávať. Prím hrajú mladí nádejní herci Peter Kiss, Adam Kubala, Eva Opáleková, Jakub Švec, Adam Trcka a Krištof Kelíšek, pre ktorých je toto televízny debut. Pozornosť je zameraná na mladú generáciu, pričom sa jednotliví predstavitelia v drvivej väčšine scén musia zaobísť bez skúsenejších kolegov a čo je dôležitejšie musia zvládnuť emočne a herecky vypäté scény. A treba povedať, že im to ide náramne. Ich nenútený a civilný prejav podporuje scenár, ktorý sa nebojí slangu, je teda blízkym aj mladším divákom. Scenár je zároveň stráviteľný aj pre staršieho diváka, pre ktorého môže byť príjemným prekvapením. Markíze kasting mladých pacientov vyšiel na jednotku.
Herci sú mimoriadne sympatickí, vďakabohu aj talentovaní a vybičované scény si kradnú pre seba. Len veľmi ťažko je predstaviteľné, čo všetko musia detskí pacienti reálne prežívať v takýchto situáciách, keď vedia, že boj nemusia vyhrať. Je úplne prirodzené, že každý jeden dospelý by vymenil život za svoje dieťa, len aby nemuselo trpieť. Lenže ono sa to nedá. Deti v sebe musia nájsť neuveriteľnú silu bojovať, pritom zostať bezstarostnou osobou. Tvorcovia predstavili onkologických pacientov, dievča s anorexiou, chlapca so srdcovými problémami. Červené pásky naozaj vtiahnu deja od prvej sekundy, nie je to fráza v popise seriálu. Divák nemá problém sa stotožniť s postavami, neruší scenár, ten je skôr absolútnou devízou. Vizuál len podčiarkuje to, že konečne aj na Markíze sa naplno udomácnili moderné seriály. Dobre vykreslené postavy a ich predstavitelia dávajú veľkú nádej, že na Slovensku vyrastá ďalšia talentovaná generácia hercov a treba na túto šesticu stále upozorňovať a poukazovať na ich šikovnosť. Hľadanie určite nebolo ľahké, no treba tvorcom vzdať poklonu a zatlieskať. Táto voľba bola priam až osudová. Najmä kvarteto Kiss, Kubala, Švec a Opáleková prináša na obrazovku tak potrebný svieži vietor. Na škodu je fakt, že v prvej časti sa neobjavil mladý herec Adam Trcka.
Tento seriál sa naozaj vydaril, v podstate nie je ani čo vyčítať. Stoja za ním etablovaní tvorcovia, ktorí už dobre vedeli, čo od tohto námetu chcú a ako to majú spraviť, aby všetko klaplo. Navyše vychytali všetky potenciálne muchy. Sem-tam možno rušil soundtrack, ktorý je zložený z popových hitov, ktoré síce v drvivej väčšine k scénam sedia, no je tam zopár záberov, ktoré by si zaslúžili pokojnejší, iba inštrumentálne melódie a jednotlivé scény by tým vôbec neutrpeli. Obsadenie, scenár, strih, kamera a najmä idea jednotlivých scén, ako napríklad pohrávanie sa s ideou limba, teda priestoru medzi životom a smrťou, to sú všetko trendy, ktoré sú hnacím motorom moderných seriálov, ktoré milujú milióny divákov po svete. A konečne sa našla odvaha niečo také realizovať aj u nás. To je budúcnosť, to je správna cesta, akou sa má naša tvorba uberať! Netreba sa báť, ale progresívne kráčať vpred a nemotať sa neustále v nejakých zabehnutých produkčných šablónach. Tie vo výsledky ponúkajú divákom tie isté seriály slúžiace ako vata. Červené pásky sú jasným dôkazom, že to ide aj po novom. K tomu si treba pripočítať srdcervúce príbehy, posolstvo epizód a dejových liniek všetko do seba akosi zapadlo, bez drhnutia. Červené pásky bavia, poučia, opantajú, rozcítia. Presne to, čo majú príbehy spraviť a čo je dôležitejšie prinútia k zamysleniu. Bezpochyby predčili kvalitou aj Sestričky a bez akýchkoľvek zábran možno vyhlásiť, že je to najlepší seriál Markízy nielen tejto sezóny, ale aj posledných rokov. Jednoznačne tento seriál musí pokračovať ďalšími sezónami, aj keby sledovanosť - náhodou - nelámala rekordy. Seriály tohto typu treba slovenskému publiku dávkovať.
Informácie o celebritách sa k nám dostanú najčastejšie vďaka internetu. Toto si v seriáli vzala do rúk neznáma blogerka nazývaná Gossip Girl. V jej obľube je zverejňovať trapasy alebo posúvať čitateľom informácie, ako napríklad kto s kým aktuálne randí alebo u koho je v piatok večer party. Gossip Girl je späť a s ňou sa vracia aj legendárny hlas Kristen Bell, ktorý nám bude opäť posúvať najhlbšie tajomstvá Upper East Side. Dej sa má pohybovať okolo novej generácie. Nebojte sa, scenárista sľubuje, že nejde len o stvárnenie už obohraných problémov novou gardou. Tak ako sa spoločnosť stále formuje, pribúdajú aj nové konflikty. Mňa trošku sklamalo, že nie je zmienené ani jedno meno z pôvodných nesmrteľných legiend. Zvyšok posádky zatiaľ nie je presne zverejnený. Napriek tomu, že mi bude chýbať šarm Chucka Bassa v podaní Eda Westwicka a zničujúca dominantnosť Blair Waldorf v podaní Leighton Meester, nestrácam nádej a na novú sériu sa nesmierne teším!
Safran nám zatiaľ sľubuje 10 nových dielov, no dátum zverejnenia nie je známy. Určite sa k vám už donieslo, že HBO Max sa o chvíľu chystá rozdubať všetky známe platformy. Ako je možné, že Gossip Girl je späť, no pôvodná posádka nie? Na toto odpoveď zatiaľ nepoznáme. Producent Josh Swartz prehlásil, že ktorýkoľvek z hercov sa môže vrátiť a herci sa mnohokrát vyjadrili nadšením. Prečo v tom prípade nie je v obsadení uvedené ani jedno známe meno? Blake Lively sa vyjadrila tak, že na tieto otázky najlepšie odpovedia tvorcovia novej série! Tvorcovia novej série tvrdia, že svet tvoria na štýl marveloviek. Nechcú starých hrdinov nahradiť. Vytvárajú nové postavy a pre staré majú dvere otvorené dokorán. Tvrdia, že staré postavy tam stále niekde budú. Aký názor máte vy? Keď zvážim vyjadrenie Blake a zároveň nadšenie väčšiny pôvodného tímu, ktorý sa aj tak v novej sérii nevyskytuje, neviem, čo si mám myslieť. Zaujímavosť k proseccu: S hlasom Kristen Bell sa vracia aj pôvodný návrhár Eric Daman! Pamätáte si legendárne čelenky Blair alebo zvodnú eleganciu Chucka?!
Pokiaľ stále netušíte, koľká bije, je najvyšší čas seriál vyhľadať! Prečo? Ak vás nezaujala hlavná herecká zostava v podobe Blake Lively (Serena), Leighton Meester (Blair), Penna Badgleya (Dan), Eda Westwicka (Chuck) a Chacea Crawforda (Nate), zaujmú vás hlavné zápletky. Pikošky zo sveta celebrít je niečo, čím nepohrdne žiadny z nás. Menovaná skupina je v seriáli považovaná za hlavy Manhattanu. Pokiaľ sa o niekom hovorí, zväčša je to o nich! Budem úprimná… Začiatky vo svete zbohatlíckych deciek, ktoré si nič nevážia, nie je prostredie, s ktorým sa ľahko stotožníte, ale keď sa dostanete hlbšie, zistíte, že dielo sa zaoberá témami, ktoré sú blízke každému z nás.
tags: #grils #serial #hbo #recenzia


