Lipóm – príčiny, príznaky a možnosti liečby podkožnej tukovej hrčky

Lipóm, známy aj ako tuková hrčka, je benígny nádor, ktorý sa tvorí z tukového tkaniva. Jedná sa o najčastejší typ mäkkých tkanív u dospelých. Hoci je Lipóm neškodný a zvyčajne nespôsobuje bolesť, mnoho ľudí si praje jeho odstránenie z estetických dôvodov alebo kvôli nepohodliu.

Väčšina hrčiek nie je vôbec nebezpečná. Každý novovytvorený podkožný hrbolček či opuchnuté miesto na tele by však mal vidieť lekár. Môže byť totiž prejavom rôznych iných chorôb. Lipóm je typickou „neškodnou“ hrčkou - väčšinou nerobí žiadne problémy, rastie pomaly. Ak nezavadzia, je malý a nespôsobuje bolesti, zvyčajne sa nevyberá a lekár ho iba pozoruje.

Čo je lipóm?

Lipóm je nezhubný výrastok, ktorý sa tvorí z tukového tkaniva. Môže sa časom zväčšovať. Lipóm spravidla rastie pomaly, niekoľko mesiacov až rokov. Môže byť badateľný až po mnohých rokoch.

Lipóm je obvykle mäkký na dotyk a má gumovitú konzistenciu. Môže byť pohyblivý a zvyčajne nie je bolestivý, pokiaľ netlačí na nervy alebo iné štruktúry. V niektorých prípadoch však môže byť lipóm bolestivý a to najmä pokiaľ rastie v blízkosti nervu a spôsobuje tak jeho útlak. Bežne sa vyskytujú na krku, ramenách, chrbte, bruchu, pažiach a stehnách.

Tukové hrčky sa väčšinou vyskytujú vo väčšom počte, v niektorých rodinách sa objavuje dedičný sklon k ich tvorbe v tukovom tkanive. Najčastejšie sa objavujú vo veku 40 až 60 rokov, hoci vzniknúť môžu v každom veku. U detí sú lipómy zriedkavé.

Každý lipóm obsahuje aj spojivové tkanivo; podľa toho, či je viac tukového alebo spojivového tkaniva, sa delia na lipofibrómy a fibrolipómy.

Príčiny vzniku lipómu

Presné príčiny vzniku lipómov nie sú úplne známe. Lekári a vedci sa vo väčšine prípadov zhodujú v tom, že ich výskyt súvisí s genetickými faktormi. Niektorí ľudia môžu zdediť po rodičoch chybný gén, ktorý môže spôsobiť vznik lipómu. Tento jav sa nazýva familiárna mnohopočetná lipomatóza.

Niektoré teórie naznačujú, že môžu vzniknúť v dôsledku zranenia, aj keď to nie je široko akceptované. Príčina vzniku lipómov nie je známa, predpokladá sa však určitá úloha dedičnosti alebo predchádzajúcej traumy tkaniva.

Ďalšími príčinami vzniku lipómu môžu byť ochorenia pankreasu a pečene, hypofýzy a štítnej žľazy. Lipóm zvyčajne vzniká pri poruche metabolických procesov tukového tkaniva. Ide najmä o odbúravanie podkožných tukových zásob - lipolýzu.

Výskyt lipómov môže vyvolať obezita, nadmerné pitie alkoholu, ochorenie pečene a intolerancia glukózy.

Medzi rizikové faktory, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť vzniku lipómov, patria:

• zmeny súvisiace s vekom (najčastejšie sa vyskytujú u mužov a žien vo vekovej skupine od 40 do 60 rokov);
• metabolické poruchy (lipómy sa môžu vyskytnúť v prípade metabolických porúch, najmä v dôsledku nedostatku enzýmov).

S týmito tukovými hrčkami však môžu súvisieť niektoré genetické ochorenia, ktoré spôsobujú vznik viacpočetných nezhubných nádorov či polypov a tiež lipómov. V zriedkavých prípadoch sa stalo, že lipóm narástol do obrovských rozmerov, prerástol medzi svalmi a cievami až ku kostre.

Príznaky lipómu

Lipóm sa nachádza pod kožou a je to polkruhový vypuklý výrastok. Človek ho môže nahmatať, inokedy je aj viditeľný. Ak lipóm stlačíte končekmi prstov, pocítite jeho pohyblivosť a mäkkosť.

Lipómy sa zvyčajne nachádzajú tesne pod kožou. Nedajú sa však „vytlačiť“ ani prepichnúť. Sú mäkké na dotyk a zvyčajne sú menšie ako 5 cm v priemere, no môžu ďalej rásť. Bolesti môžu spôsobovať vtedy, ak rastú v blízkosti nervu a tlačia naň. Bolestivé môžu byť aj vtedy, ak obsahujú veľa cievok a sú príliš prekrvené - nazývajú sa angiolipómy.

Ak prerastajú nervy, môžu byť príčinou brnenia končatín.

Lipóm existujúci dlhší čas sa totiž môže zväčšovať a narásť naozaj do enormnej veľkosti a vážiť aj niekoľko kilogramov. V takýchto prípadoch je už nádor viditeľný a často prekáža aj pri obliekaní, spánku či šoférovaní. Problém však spôsobuje aj to, že koža sa pre hmotnosť nádoru natiahne a stáva sa tenkou a náchylnejšou na infekcie a rany.

V okolí takéhoto „obrieho“ lipómu môžu potom vzniknúť opuch, krvné zrazeniny či dokonca nekróza - patologický proces charakterizovaný smrťou buniek a rozpadom tkanív. Tie sú totiž pre útlak lipómu zle vyživované a keďže lipóm narúša aj cievy vo svojom okolí, bývajú nedokrvené.

Diagnostika lipómu

Ak si nájdeme na tele hrčku či opuchnuté miesto, zvyčajne sa vydesíme. Pojem hrčka si totiž väčšina ľudí spája so zhubným nádorom či metastázami. Vôbec to však tak nemusí byť a naozaj sa netreba hneď báť.

Lekár diagnostikuje podkožné hrudky vyšetrením. Skontroluje ich stav, farbu, pohyblivosť a veľkosť. Vo väčšine prípadov môžu lekári diagnostikovať lipóm jednoduchým fyzickým vyšetrením.

Ak chce lekár diagnostikovať lipóm, okrem vyšetrenia pohľadom a hmatom môže dať odobrať z hrčky vzorku na laboratórne vyšetrenia - biopsiu tkaniva. Ultrazvukové alebo iné zobrazovacie testy sa robia v prípade, ak je lipóm väčší než zvyčajne býva a má neobvyklé vlastnosti, alebo sa zdá byť hlbší ako tukové tkanivo.

Ak je veľký alebo bolestivý, lekár môže nariadiť test na zistenie, či nie je rakovinový. Existuje veľmi malá šanca, že hrudka pripomínajúca lipóm môže byť skutočne forma rakoviny nazývanej liposarkóm. Lipóm, ktorý rastie rýchlo alebo je bolestivý, by mal vyšetriť lekár biopsiou.

Lipómy dosahujú priemer 5 cm, preto je ťažké ich odlíšiť od iných rovnako nebezpečných novotvarov (lymfadenitída - zápal miazgových uzlín, hygróm - cystické zdurenie obsahujúce seróznu tekutinu alebo ateróm - dutina v mazovej žľaze ). Pre každý novotvar existuje iná liečba.

Dôležité je rozlíšiť lipóm od liposarkómu. Oba majú podobné vonkajšie vlastnosti, no na rozdiel od tukových útvarov sú liposarkómy klasifikované ako skupina mezenchymálnych nádorov, ktorých bunky môžu degenerovať do rakovinových útvarov.

Typy lipómov:

• perineurálne (nachádzajú sa okolo nervov);
• lumbosakrálne (tvoria sa v blízkosti stavcov, chrbticového kanála);
• vaginálne;
• svalové (prerastajú cez svaly, môžu sa vyskytnúť v prípade neúplného odstránenia novotvaru).

Okrem týchto typov poznáme: myolipómy mäkkých tkanív, ktoré pozostávajú zo svalových a tukových buniek, angiolipómy obsahujúce tukové a svalové tkanivo, epiteliálne bunky spravidla postihujúce obličky, zriedka nadobličky, pankreas, a adenolipómy, ktoré obsahujú žľazové prvky a vaskulárne bunky, sú podobné aterómu.

Liečba lipómu

Lipóm sa nedá odstrániť rôznymi lokálnymi mastičkami, liekmi ani diétami. Ak sa lipómy vyskytujú vo vlasovej časti hlavy, kde sa zbytočne dráždia hrebeňom, alebo na inom mieste, kde zavadzajú či pôsobia neesteticky, je možné ich operačne vybrať.

Ak lipóm nespôsobuje žiadne ťažkosti, zvyčajne sa neodstraňuje. V prípade potreby vám lekár môže predpísať steroidné injekcie na zmiernenie zápalu a bolesti.

Ak sa lipóm vyberie, zvyčajne sa už na rovnakom mieste neobjaví. To však neznamená, že nemôže vyrásť hneď vedľa alebo na inom mieste. Ak sa nádorovo zmenený tuk vyberie, zvyčajne sa už lipóm na rovnakom mieste neobjaví. To však neznamená, že nemôže vyrásť hneď vedľa alebo na inom mieste.

Možnosti odstránenia lipómu:

• Chirurgické odstránenie.
• Laser.
• Rádiofrekvencia.

Zákrok nie je zložitý, robieva sa v lokálnom umŕtvení. Koža nad lipómom sa nareže, samotný tukový útvar sa vyberie a koža sa opäť zašije. Zotavovanie po takejto operácii býva rýchle. Dajú sa však i „rozbiť“ rádiofrekvenciou alebo odstrániť laserom, najmä ak sú malé. Miniinvazívny zákrok sa vykonáva ambulantne pod vplyvom lokálnej anestézie a nemá vplyv na zdravé tkanivá.

Lipómy sa môžu tvoriť všade tam, kde je tukové tkanivo, bývajú teda aj vnútri tela v rôznych tkanivách či na orgánoch. Najčastejšie sa vykonáva chirurgické odstránenie lipómu (v mieste tvorby lipómu sa urobí malý rez, po ktorom môže zostať jazva).

Po diagnostikovaní lipómu lekár rozhodne o potrebe jeho odstránenia. Ak novotvar zasahuje do kĺbov, do nervov, orgánov, svalov alebo ciev, pravdepodobne ho nebude možné odstrániť.

Na urýchlenie hojenia je nutné pravidelne meniť obväz. Musí sa zabrániť tomu, aby bol mokrý či špinavý. Počas obdobia hojenia sa pacientovi neodporúča športovať, navštevovať kúpele alebo solárium.

Komplikácie pri odstraňovaní lipómu

Na rizikových miestach ako koža tváre a krku, dekolt, ramená a chrbát môže napriek tomu dôjsť k roztiahnutiu jazvy alebo ku vzniku hypertrofickej jazvy - hrubšej jazvy vystupujúcej nad okolitú kožu.

Možné komplikácie lokálneho výkonu: v ojedinelých prípadoch môže nastať alergická reakcia na Mesocain spojená s poklesom tlaku, závratmi, búšením srdca a výnimočne aj s rôznym stupňom poruchy vedomia. Medzi lokálne komplikácie patria: infekcia v rane (začervenanie, bolesť alebo výtok z rany), otvorenie rany, krvácanie z rany, tvorba keloidnej jazvy (jazvy, ktorá rastie mimo rozsah rany), bolesť alebo tŕpnutie v rane (môžu vznikať poranením kožného nervu a zvyčajne sú dočasné). Pri objavení sa týchto komplikácií je nutná kontrola u lekára.

tags: #gulky #podkozny #tuk #príčiny

Populárne príspevky:

• Recept na cviklové rizoto
• Inšpirácie pre tortu na prijímanie
• Najlepší čaj pre diabetikov
• Prvé a druhé rozmnoženie chleba
• Ako si vybrať práčku s predným plnením?