Hanakovič, stravovanie a jedálny lístok: Vývoj obchodných domov v socialistickom Československu

Štúdia skúma mechanizmy povojnového vývoja obchodných domov v (Česko-) Slovensku na pozadí centrálne plánovaného hospodárstva socialistického štátu. Skúma úlohu štátnych (Prior) a družstevných (Jednota) podnikov, spolu so špecializovanými štátnymi projektovými ústavmi ako ŠPÚO a DRUPRO, pri formovaní tejto typológie. Obchodné domy predstavujú špecifický typ budovy a sociálno-kultúrny fenomén, ktorý významne pretvoril centrá slovenských miest v druhej polovici dvadsiateho storočia, pričom zároveň odrážal transformáciu (Česko-) Slovenskej spoločnosti smerom k západnému, konzumnému spôsobu života.

Napriek svojmu historickému a estetickému významu začala táto architektonická typológia miznúť zo slovenskej mestskej krajiny takmer rovnako rýchlo, ako sa prvýkrát objavila, počnúc 60. rokmi 20. storočia. Štúdia sumarizuje vývoj siete obchodných domov na Slovensku v povojnovom období a skúma otázky týkajúce sa ich plánovania a výstavby v špecifických podmienkach centralizovaného riadeného hospodárstva a organizácie štátnych architektonických inštitúcií. Na druhej strane, zámerom nie je analyzovať architektonickú formu týchto budov alebo jej transformáciu v priebehu času, ale skôr rozlíšiť špecifiká štátom plánovanej výstavby siete obchodných domov v socialistickom Československu a faktory, ktoré formovali jej vývoj a konečnú podobu.

Typológia obchodných domov je v súčasnej slovenskej architektonickej historiografii zriedkavo skúmanou témou. Štúdia čerpá z dobových textov zo špecializovanej literatúry, podnikových brožúr a článkov publikovaných v odborných architektonických časopisoch ako Projekt, Architektura ČSSR, Československý architekt, ako aj z obchodne zameraných časopisov ako Socialistický obchod.

Socialistická tlač často vykresľovala stav maloobchodnej siete v medzivojnovom Československu ako nevyhovujúci, pričom ako zodpovedný za situáciu, v ktorej sa obchod nachádzal ešte začiatkom 60. rokov, označovala predchádzajúci kapitalistický režim. Hoci sa typológia obchodného domu objavila v Československu relatívne neskoro, počas medzivojnového obdobia, realizácie často mali výnimočnú architektonickú hodnotu. Ich koncentrácia vo väčších mestách však viedla k nerovnomernému rozloženiu maloobchodnej siete po celej krajine. Postupný nárast životnej úrovne obyvateľstva a rozvoj hospodárstva - v kontraste s neuspokojivým stavom maloobchodnej siete - však prinútili štát začať sa zaoberať rozvojom maloobchodného sektora. Významnejšie zmeny nastali v 60. rokoch 20. storočia s pokusmi o reformu systému.

Štvrtý päťročný plán požadoval "postupnú rekonštrukciu a modernizáciu spracovateľského priemyslu, najmä spotrebného a potravinárskeho priemyslu." V roku 1968 bol maloobchod označený za "hospodársky a politicky významný" a Ministerstvo vnútorného obchodu spustilo rozsiahly investičný program na výstavbu maloobchodnej siete, pričom sa očakávalo, že obchodné domy zohrajú "podstatne významnejšiu úlohu" v novom rozvoji. V priebehu 60. a 70. rokov 20. storočia sa vytváranie materiálno-technickej základne maloobchodného sektora opakovane stalo stredobodom pozornosti vládnucej strany a neoddeliteľnou súčasťou jej päťročných hospodárskych plánov, čo sa okrem iného odrazilo v intenzívnom rozvoji a výstavbe obchodných domov.

Obchodné domy ako symbol rastúcej životnej úrovne

Obchodné domy a nákupné centrá sa stali akýmsi trojrozmerným plagátom rastúcej životnej úrovne v socialistických krajinách. Učia sa ťažkému umeniu uspokojovať rôzne potreby širokej verejnosti, ako aj rastúce požiadavky na kvalitu a krásu. Obchodné domy, ako najväčšie, najkomplexnejšie a architektonicky najvýraznejšie budovy, sa stali vlajkovými stavbami maloobchodnej výstavby. Súčasne, vo veľkých aj malých mestách, demonštrovali modernizačný étos socialistického režimu. To bolo tiež spojené s rozvojom tejto typológie budov v susedných krajinách. Okrem toho sa obchodné domy stali dôležitým nástrojom postupnej, štátom riadenej urbanizácie krajiny.

Obchodný dom bol definovaný ako najprogresívnejšia forma rozvoja maloobchodnej siete v Československu a najväčšia a najkoncentrovanejšia maloobchodná jednotka z hľadiska predajnej plochy a obratu. Obchodný dom pozostával zo skupiny špecializovaných oddelení ponúkajúcich tovar pre základné, časté a dlhodobé potreby, všetko sústredené v jednej budove s vlastným administratívnym aparátom. Hoci sa obchodné domy pôvodne vyvinuli v súvislosti s prudko sa rozvíjajúcim textilným priemyslom počas 19. storočia, v povojnovom období začali zahŕňať potravinové oddelenia a širokú škálu ďalších zákazníckych služieb, ako sú reštaurácie a občerstvenia, krajčírske služby, opravy obuvi, detské kútiky a mnohé ďalšie.

Povojnové obchodné domy boli klasifikované ako:

• Plno sortimentné predajne (predávajúce kompletný sortiment potravinárskych a nepotravinárskych položiek)
• Široko sortimentné predajne (menšie obchodné domy spotrebných družstiev)
• Špecializované predajne (dom módy, dom nábytku, dom potravín, dom obuvi atď.)

Veľkosť obchodného domu bola určená veľkosťou mesta a jeho určenou spádovou oblasťou, ktorá sa zvyčajne pohybovala od 2 500 do 12 000 m². Ako súčasť tzv. "vyššej" a "centrálnej maloobchodnej infraštruktúry" boli zvyčajne postavené v mestách s viac ako 25 000 obyvateľmi a len zriedka ako súčasť infraštruktúry na miestnej úrovni alebo satelitných nákupných centier. Rozloženia boli navrhnuté tak, aby podporovali flexibilitu prevádzky obchodu. Investičná činnosť a výstavba v maloobchode sa riadili "technicko-ekonomickými ukazovateľmi" [technicko-hospodárske ukazovatele - THU] - absolútnymi a relatívnymi hodnotami, ktoré kvalitatívne popisovali maloobchodné operácie.

V súlade s koncepciou centrálne riadeného hospodárstva boli všetky existujúce obchodné domy v roku 1948 vyvlastnené a zlúčené do novo vytvorených podnikov Obchodní domy v českých krajinách a Slovenské obchodné domy na Slovensku. V roku 1954 bola zriadená nezávislá Hlavná správa obchodných domov s celoštátnou pôsobnosťou; treba poznamenať, že slovenské obchodné domy boli od tejto správy v roku 1957 oddelené a zaradené pod Hlavnú správu obchodu s priemyselným tovarom. Nakoniec sa v roku 1965 organizácia stabilizovala založením spoločného národného podniku Obchodné domy, ktorý zjednotil všetky bývalé podniky obchodných domov v Československu pod jednotné vedenie.

Generálne riaditeľstvo v Bratislave viedol Štefan Hanakovič, neskôr ho vystriedal Adam Makula, a bolo to jediné generálne riaditeľstvo štátneho podniku v ČSSR so sídlom na Slovensku. 1. januára 1968 podnik prijal nový názov a značku: Obchodné domy PRIOR, zmena odôvodnená potrebou jednotnej obchodnej politiky a propagácie značky. Organizačne bola spoločnosť rozdelená na 20 pobočiek, z ktorých každá riadila ďalšie subpobočky: 55 obchodných domov v celom Československu, ktoré sa v roku 1965 dostali pod kontrolu podniku. Plné charakteristiky obchodného domu však malo len 19 z nich a len Bílá labuť (dokončená v roku 1939) v Prahe ponúkala kompletný sortiment produktov. V roku 1969 bola organizačná štruktúra prekonfigurovaná do podoby trustu podnikov pozostávajúceho z bývalých závodov.

Vzhľadom na rýchly rozvoj nových jednotiek musela byť štruktúra krátko nato reorganizovaná. Do roku 1979 sa organizácia stabilizovala na regionálne štruktúrovanom systéme s 11 podnikov obchodných domov Prior vo všetkých regiónoch ČSSR (okrem stredočeského regiónu). Na slovenskej strane to boli Západoslovenské, Stredoslovenské a Východoslovenské obchodné domy Prior. V Československu bola prevádzka domáceho obchodu zabezpečovaná nielen štátom, ale aj družstevným obchodom (pomer medzi štátnym a družstevným obchodom bol 70,5:29,5). Zatiaľ čo obchodné domy Prior predstavovali štátny obchod, spotrebné družstvá vyvinuli maloobchodnú sieť pod značkou Jednota.

Okresné spotrebné družstvá boli vytvorené prostredníctvom autoritárskeho zjednotenia všetkých existujúcich potravinových družstiev po roku 1948 a postupne preberali súkromné maloobchodné predajne. Od roku 1952 boli spotrebné družstvá v rámci tzv. "rajonizácie" obmedzené na prevádzku výlučne vo vidieckych oblastiach a malých mestách, čo viedlo k vzájomnej výmene maloobchodných jednotiek medzi štátnym a družstevným sektorom. Štátny obchod tak získal monopol v mestách, zatiaľ čo spotrebné družstvá dominovali na vidieku. Až po zrušení tohto nariadenia v roku 1967 sa družstvá mohli zamerať na výstavbu nákupných centier a obchodných domov v mestských oblastiach. Počas 70. rokov a ešte viac v 80. rokoch 20. storočia sa počet družstevných obchodných domov a nákupných centier výrazne zvýšil, či už z hľadiska množstva, maloobchodnej plochy alebo obratu.

Hoci sa nárast obchodných domov v Československu zvyčajne spája s koncom 60. a začiatkom 70. rokov 20. storočia, nová výstavba, hoci nekoordinovaná, sa začala už v 50. rokoch 20. storočia. Predajná plocha týchto prvých obchodných domov zvyčajne nepresahovala 3 000 m² (často ani 1 000 m²) a nespĺňali požiadavky na plný rozsah predaja. Na konci roka 1959 bol v Prešove otvorený obchodný dom Rozkvet, nasledovaný Javorom v Tatranskej Lomnici v roku 1963, Mladosťou v Partizánskom v roku 1964 a Hronom v Banskej Bystrici. Krátko po svojom založení štátny podnik Obchodné domy formuloval dlhodobú koncepciu výstavby obchodných domov až do roku 1980, ktorú v roku 1967 schválilo Ministerstvo obchodu Československej socialistickej republiky.

Plán zahŕňal iniciovanie 19 nových jednotiek do roku 1975 a ďalších 15 do roku 1980. V čase prijatia koncepcie boli na Slovensku už tri obchodné domy vo výstavbe, všetky otvorené v roku 1968 - dva rozsiahle projekty v Bratislave a Košiciach a jeden menší v Komárne. V prvej fáze (do roku 1975) plán zahŕňal nové obchodné domy v Prievidzi, Trenčíne, Považskej Bystrici, Zvolene, Nitre, Žiline, Trnave, Nových Zámkoch a dokončenie prepojovacej budovy v Bratislave. V druhej fáze (do roku 1980) boli plánované obchodné domy v Martine, Ružomberku, Liptovskom Mikuláši a Piešťanoch.

Po federalizácii československého štátu bola v roku 1972 vytvorená samostatná Koncepcia výstavby obchodných domov Prior na Slovensku do roku 1980. Tento plán rozšíril zoznam cieľových lokalít o Bratislava-Západ, Bratislava-Ružinov, Bratislava-Petržalka, Košice II, Poprad, Prešov, Lučenec a Banská Bystrica. Ďalšie plány zahŕňali obchodné domy v Leviciach, Čadci, Malackách, Spišskej Novej Vsi, Púchove, Trebišove, Šali/Galante, Žiari nad Hronom, Humennom a Bardejove. Tento ambiciózny plán však bol menej úspešný ako prvá fáza. Niektoré z projektov boli dokončené počas 80. rokov (napr. Lučenec, Liptovský Mikuláš, Prešov, Poprad alebo Levice); v iných lokalitách boli spoločné investičné obchodné domy (nie v sieti Prior) vyvinuté Ministerstvom obchodu: Bratislava-Ružinov, Košice, Čadca, Zlaté Moravce, Bánovce nad Bebravou, Prievidza a Bardejov. Okrem toho sa počas 70. a 80. rokov 20. storočia obchodné domy Jednota stali neoddeliteľnou súčasťou centier miest v mnohých okresných mestách (napr. Brezno, Nové Mesto nad Váhom, Rožňava, Senica, Snina, Topoľčany, Turčianske Teplice a ďalšie) a ďalších lokalitách (Giraltovce, Sereď, Handlová, Šamorín, Bratislava-Krasňany atď.).

Vývoj materiálno-technickej základne maloobchodného sektora [materiálno-technická základňa maloobchodu] bol starostlivo monitorovaný a hodnotený pomocou metrík, ako je počet predajní, celková maloobchodná plocha a maloobchodný obrat. Túto požiadavku na plánovanie plnil najmä Inštitút výskumu obchodu, hoci jednotlivé podniky si viedli aj vlastné štatistiky. Tieto jasne ukazujú, že spočiatku počet obchodných domov mierne klesol v dôsledku zatvorenia starších jednotiek. Počnúc 70. rokmi 20. storočia však došlo k výraznému a relatívne stabilnému nárastu počtu budov a predajnej plochy. Celkovo bolo v rokoch 1968 až 1990 na Slovensku postavených 19 nových obchodných domov Prior a viac ako 40 obchodných domov Jednota. Pre porovnanie, v českých krajinách bolo v rovnakom období dokončených približne 25 obchodných domov Prior a až 40 družstevných obchodných domov. Proporcionálne k rozlohe každej krajiny zaznamenalo Slovensko výrazne intenzívnejší rast v oboch maloobchodných systémoch. V českých krajinách dokonca počet družstevných obchodných domov klesol z 34 na 27 v rokoch 1963 až 1983. Kľúčovým faktorom tu bolo obmedzenie družstevného obchodu na vidiecke oblasti, ktoré v českej časti krajiny trvalo až do konca 80. rokov.

Grafické znázornenie údajov však jasne ukazuje, že sieť Prior pokrývala veľkú časť slovenského územia - najmä v západnom a strednom regióne. S cieľom racionalizovať a zvýšiť efektívnosť prevádzky a výstavby bola v roku 1972 vydaná "Jednotná organizácia riadenia a prevádzky obchodných domov Prior" [Jednotná organizácia riadenia a prevádzky obchodných domov Prior - JORP]. Na základe poznatkov a skúseností získaných z výstavby prvých obchodných domov Prior, ako aj podnetov zo zahraničia, sa explicitne nezameriavala na architektonické aspekty obchodných domov, hoci sa zaoberala špecifickými prevádzkovými prvkami, ktoré priamo ovplyvňovali architektonický dizajn. Dokument definoval sortiment produktov a jeho rozdelenie do sektorov, štruktúru obratu, distribúciu tovaru na predajných plochách, predajné techniky, rozsah ponúkaných služieb a pomocných funkcií, ako aj pohyb tovaru, zákazníkov a zamestnancov. Každý z prezentovaných štandardov bol kategorizovaný ako povinný, optimálny a odporúčaný. Rôzne ukazovatele boli aplikované na tri rôzne kategórie veľkosti obchodných domov na základe ich predajnej plochy: Malé (2 000 - 4 000 m²), Stredné (4 000 - 7 000 m²) a Veľké (7 000 - 10 000 m²). Medzi rokmi 1972 a 1981 bol program JORP implementovaný v 30 obchodných domoch Prior, čo predstavuje viac ako...

Významným rokom novodobej histórie knižnice bol rok 1972, kedy ako prvá knižnica v okrese Rimavská Sobota získala titul „Vzorná knižnica“. Bolo to v roku 130. výročia založenia knižnice. V roku 1976 sa knižnica opäť presťahovala do väčších priestorov, tentokrát do bývalej základnej školy, kde jej bola pridelená polovica prvého poschodia - 3 miestnosti a sklad - čo znamenalo viac priestoru i viac svetla. V tomto období mala knižnica 14368 kníh, dosahovala 25187 registrovaných výpožičiek a zaregistrovala 700 čitateľov. Pani Helena Bábelová pracovala vo funkcii riaditeľky knižnice až do roku 1982. V roku 1971 nastúpila ako knihovníčka do knižnice pani Irena Céniková. V období 80-tych rokov počet registrovaných čitateľov presiahol číslo 1200, výpožičky prekročili hranicu 50000, odoberalo sa 86 titulov časopisov.

V roku 1982 dostala mestská knižnica pod svoju správu Miestnu ľudovú knižnicu v Rimavskej Píle, nakoľko táto už od roku 1979 stagnovala. Tak do fondu tisovskej knižnice pribudlo 1271 kníh, ktoré bolo treba nanovo spracovať. Po niekoľkých rokoch užívania priestorov v bývalej škole sa opäť ukázala nutnosť premiestniť knižnicu do iných priestorov, nakoľko stará budova začala chátrať, do knižnice zatekalo, v zime sa na schodoch a chodbách vytvárala nebezpečná námraza, budovu začali ničiť vandali. 10. mája 1989 začala knižnica slúžiť svojmu účelu v nových priestoroch s moderným vybavením v prístavbe Mestského kultúrneho strediska v Tisovci. V roku 1992 oslávila knižnica 150. výročie svojho založenia.

Pri tejto príležitosti 19. novembra 1992 zorganizovala v spolupráci s Okresnou knižnicou Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobote, s Mestským kultúrnym strediskom a mestom Tisovec seminár pod názvom „150 rokov vzniku knižnice v Tisovci a spomienka na jej zakladateľa a prvého knihovníka A. H. Škultétyho“. Mestský úrad v Tisovci pri tejto tak významnej udalosti pre knižnicu rozhodol premenovať ju na Mestskú knižnicu A. H. Škultétyho v Tisovci, ako pamiatka na jej zakladateľa a prvého knihovníka. Slávnostný akt premenovania uviedol primátor mesta Peter Mináč a vykonal PhDr. Štefan Hanakovič, správca Matice slovenskej v Martine.

Činnosť knižnice nepoklesla ani v posledných rokoch. Knižničný fond ku koncu roka 2016 obsahuje 21.132 knižničných jednotiek, z toho 6505 náučnej literatúry, 9424 beletrie pre dospelých a deťom je k dispozícii 4867 zväzkov kníh. Do fondu pribudlo v roku 2016 424 knižničných jednotiek. Zaregistrovaných bolo 590 čitateľov, z toho 148 detí do 15 rokov, 126 študentov stredných a vysokých škôl a 316 dospelých čitateľov. Výpožičky dosiahli číslo 15 100. V roku 2016 navštívilo knižnicu 4421 používateľov a bolo zorganizovaných 42 vzdelávacích a kultúrnych podujatí. Nadväzujúc na staré dobré tradície sa v knižnici organizuje rad podujatí pre všetky vekové kategórie: rozprávkové dopoludnia pre predškolákov, informatické hodiny pre školskú mládež, literárne hodiny a besedy o knihách, či spisovateľoch podľa záujmu škôl, besedy o histórii Tisovca, o významných osobnostiach.

Prostriedkov na nákup literatúry je v tomto období poskromne, preto knižnica doplňuje ako v minulosti svoj fond z knižných darov od obyvateľov Tisovca a vypracúva projekty na získanie grantov na nákup literatúry.

Prehľad siete obchodných domov Prior a Jednota

Nasledujúca tabuľka poskytuje prehľad o raste počtu obchodných domov Prior a Jednota na Slovensku a v Česku v období socializmu:

Z tabuľky je zrejmé, že Slovensko zaznamenalo v období socializmu intenzívny rast obchodných domov Prior aj Jednota. Naopak, v Česku došlo k poklesu počtu družstevných obchodných domov Jednota.

tags: #hanakovic #stravovanie #jedalny #listok

Populárne príspevky:

• Obrátený jablkový koláč
• Recept na domácu dijonskú omáčku
• Zavárané bravčové mäso: Tradičný postup
• Recepty na ovsený chlieb
• Recept: Plnený Yorkshire puding