Hospodárenie produkcie vajec na Slovensku

Obdobie pred sviatkom Veľkej noci je špeciálne náročné najmä na spotrebu vajec. Zemiakový šalát bez varených vajíčok si snáď ani nevieme predstaviť. O to viac, ak sa v rámci tajného rodinného receptu do zemiakového šalátu pridáva aj poctivo vyšľahaná domáca majonéza zo surových vaječných žĺtkov.

Kladieme si ale pri nákupe otázku, akého sú vajcia pôvodu? Nápis na krabičke hlásajúci „Slovenská republika“ v skutočnosti nemusí znamenať aj pôvod samotného vajíčka. Vajcia, tak ako aj iné produkty na trhu, upravuje európska ale aj slovenská legislatíva a konkrétne nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami v znení neskorších predpisov a v nariadení Komisie (ES) č. 589/2008 o obchodných normách pre vajcia. To zaručuje rovnakú kvalitu vajec na našom voľnom trhu.

Ale vajcia sú predsa len jedinečná komodita, pretože v našej gastronómii ich často využívame surové a preto rýchlosť doručenia vajca z farmy až na váš stôl v tomto procese zohráva naozaj dôležitú úlohu.

Označovanie vajec

Čo nám hovoria jednotlivé čísla, ktoré sú vyrazené na škrupine vajec? Napr. 2 SK MI 6-3

Prvé číslo označuje z akého chovu pochádza dané vajce -aký bol životný priestor sliepky, ktorá ho zniesla:

• 0 - označuje vajce z ekologického, čiže BIO chovu
• 1 - označuje vajce, ktoré zniesla nosnica z voľného výbehu
• 2 - označuje chov na podlahe, podstielkový chov, bidielka
• 3 - označenie vajíčok, kde chov nosníc bol v obohatených klietkach, klietkový chov (bez bidielok a podstielky)

Po čísle nasledujú dve písmená, ktoré označujú kód krajiny pôvodu. Napr. SK -Slovenská republika, CZ - Česká republika, PL - Poľsko, HU - Maďarsko, AT - Rakúsko,….Ako posledné sa uvádza registračné číslo podniku. Ide o individuálne číslo každého podniku. V SR sa toto číslo skladá zo skratky okresu, v ktorom sa prevádzkareň nachádza a poradového čísla v rámci spomínaného okresu. Napr. MI 6-3, čiže chov je v Michalovciach a poradové číslo prevádzkarne je 6 - 3. V CZ je to štvorčíslie. Napr. 2685.

Predaj balených vajec a ich označenie

Obal obsahuje veľa dôležitých a užitočných informácií. Tie najvýznamnejšie, ktoré sa na obale musia vždy uvádzať, sú:

• Počet vajec v balení - nezáleží len na výrobcovi, aký má spôsob počtu zabalených vajec. Ako spotrebitelia sme si už zvykli, že vajcia je možné zakúpiť celoročne. Preto ak práve nepotrebujete výrazne vyššie množstvo vajec, siahnite po primeranom množstve Predídete tak zbytočnému plytvaniu potravinami.
• Označenie baliarne, čiže značka štátu, kde boli vajíčka balené. Číslo baliarne neinformuje o pôvode vajec! Z obalu na vajcia sa nedá zistiť, z ktorej krajiny vajcia pochádzajú. Kto chce kupovať slovenské vajcia musí hľadať označenie SK v kóde, ktorý je vyrazený na škrupine vajec. Dobrou radou v tomto prípade je, ak to umožňuje obal, neváhať a pozrieť sa do vnútra obalu. Toto je najčastejšia chyba, ktorú robia spotrebitelia. V domnienke, že obal uvádza slovenskú baliareň, musí balenie obsahovať automaticky aj slovenské vajcia. Opak je však často pravdou.
• Označenie triedy kvality vajec podľa akosti na tri triedy. Najčastejšie sa v obchodoch môžete stretnúť s balením vajec triedy A alebo so slovom „čerstvé vajcia“. Pre maloobchodný predaj sú určené vajcia triedy A s možnosťou doplnenia označenia „čerstvé vajcia“ alebo „extra“ alebo „extra čerstvé vajcia“. Slová „extra“ alebo „extra čerstvé“ sa môžu na obaloch obsahujúcich vajcia triedy A používať ako doplňujúce kvalitatívne údaje až do deviateho dňa po znáške vajec. Ide o označenie na páske, ktorá sa musí po deviatich dňoch po znáške vajec zo spotrebiteľského obalu odstrániť. Trieda B sú druhá akosť alebo konzervované vajcia a trieda C sú vajcia vyradené, určené pre potravinársky priemysel.

Skupina hmotnosti, hmotnostné triedy sú označené príslušnými písmenami, a to:

• S - malé, t. j. pod 53 g,
• M - stredné, t. j. 54 g až 62 g,
• L - veľké, t. j. 63 g až 72 g a
• XL - veľmi veľké, t. j. viac ako 73 g.

(Ak je na obale uvedené „vajcia rôznej veľkosti“, ide o netriedené vajcia a udáva sa celková minimálna hmotnosť v gramoch).

• Označenie dátumu minimálnej trvanlivosti vajec sa taktiež vždy uvádza na obale. Vajcia sa triedia, označujú a balia do desiatich dní po znáške. Vajcia by sa mali skonzumovať do 21 dní po znesení. Na obale môžete mať uvedené aj „extra čerstvé“- to platí len do spomínaných deviatich dňoch.
• Obal taktiež obsahuje informácie, aký je odporúčaný spôsob skladovania, pretože samotné skladovanie má výrazný vplyv na trvanlivosť vajec. Odporúča sa držať vajcia po nákupe v chlade, v teplote od 5 °C do 18 °C. Dlhodobejšie skladovanie pre vyššej teplote môže mať negatívne zdravotné následky po ich konzumácií.
• Ďalšími významnými informáciami sú aj údaje o metóde chovu nosníc (či ide o chov klietkový, podstieľkový, alebo voľný výbeh, a iné). Poslednou dôležitou informáciou je vysvetlenie významu kódu výrobcu, ktoré najčastejšie nájdete vo vnútri obalu a preto ak by ste si neboli istý, akého pôvodu sú vajcia zabalené v danom obale, tohto kódu to zaručene identifikujete.

Pri predaji nebalených vajec sú povinne uvádzané informácie o niečo stručnejšie. Stačí, že je uvedená trieda kvality, hmotnostná trieda, údaj o spôsobe chovu, vysvetlenie významu kódu výrobcu, dátum minimálnej trvanlivosti. Pri predaji vajec priamo od chovateľa stačí, ak chovateľ bude uvádzať len informácie o chovateľovi dátum znášky a dátum minimálnej trvanlivosti.

Čo je to Značka kvality SK

Ak chcete mať istotu, že výrobok bol naozaj vyrobený na Slovensku a zo slovenských surovín, kupujte potraviny, ktoré majú na obale uvedené logo Značky kvality SK. Je to označenie, ktoré Ministerstvo pôdohospodárstva udeľuje poľnohospodárskym a potravinárskym produktom. Ak je výrobok označený Značkou kvality SK znamená to, že minimálne 75% tvorí podiel domácej suroviny a všetky fázy výrobného procesu sa musia uskutočňovať na území Slovenskej republiky. Skladba potraviny musí byť doložená laboratórnymi skúškami. Ak má výrobok nadštandardné vlastnosti, má právo používať zlaté logo Značka kvality SK Gold.

Označenie podporuje spotrebu domácej potravinovej produkcie v rozvíjajúcom sa konkurenčnom prostredí medzinárodného obchodu. Značka kvality zároveň slúži ako jeden z prostriedkov identifikácie domácej produkcie pri ktorej výrobca rešpektuje dodržanie technologického postupu výroby, vysokú mieru kvality a zdravotnú nezávadnosť. Spotrebiteľ je grafickým logom vytvoreným v národných farbách, informovaný, že kupuje kvalitné potraviny vyrobené na Slovensku.

Trendy v chove a predaji vajec

Klietkové vajcia teda nekončia preto, že by boli nelegálne, nebezpečné alebo nekvalitné. Končia v niektorých reťazcoch preto, že sa nehodia do ich hodnotovej komunikácie. Rozhodnutie je dobrovoľné, no jeho dôsledky dobrovoľné nie sú. Otázka preto nestojí, či sa má trh vyvíjať smerom k alternatívnym chovom. Otázka znie, či je férové tento vývoj presadzovať obchodnou silou bez toho, aby mal zákazník možnosť voľby, a bez otvoreného priznania, že „lepšie“ vajce bude jednoducho drahšie.

Spotrebiteľský dopyt sa mení a takmer polovica Slovákov deklaruje, že je pre nich dôležité, v akých podmienkach žijú sliepky, ktoré vajíčka znášajú. Rastúci spoločenský tlak na zastavenie produkcie slepačích vajec z klietkových chovov vytvára riziko, že z obchodov v budúcnosti zmiznú slovenské vajcia. Ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV SR) Gabriela Matečná preto s predstaviteľmi Zväzu obchodu SR a Únie hydinárov Slovenska iniciovala dohodu o spolupráci. Jej cieľom je zachovať sebestačnosť Slovenska v produkcii vajec a zabezpečiť dostupnosť kvalitných a bezpečných slovenských vajec pre slovenských spotrebiteľov.

MPRV SR, Únia hydinárov Slovenska a Zväz obchodu SR podpísali memorandum do roku 2030, ktorým sa slovenskí producenti vajec zaväzujú prejsť na podstielkové, voliérové a voľnovýbehové chovy nosníc a slovenské obchodné reťazce uprednostnia na svojich pultoch slovenské vajcia.

Memorandum má zabezpečiť, aby producenti slovenských vajec, ktoré na rozdiel od zahraničných vajec nie sú dotknuté potravinovými škandálmi, boli schopní zabezpečiť ich dostatok pre slovenských spotrebiteľov. MPRV SR bude hľadať zdroje financovania na podporu prechodu slovenských hydinárov z klietkových na podstielkové, voliérové a voľnovýbehové chovy nosníc.

V posledných rokoch, najmä po pandémii a energetickej kríze, sa čoraz viac ľudí obracia späť k tradičným spôsobom hospodárenia. Vajíčka z vlastného chovu sú dnes nielen ekonomickou výhodou, ale aj prejavom záujmu o zdravší, udržateľný a sebestačný spôsob života. Záhradkári majú navyše výhodu pri využití odpadu z kuchyne ako doplnkového krmiva či využitia hnoja z kurníka do kompostu alebo priamo na výživu pôdy. Nosnice tak zapadajú do uzatvoreného cyklu medzi záhradou a domácnosťou. Pri malom počte sliepok (napr. 3 až 5 kusov) je možné zabezpečiť základnú potrebu vajec pre menšiu rodinu. Takýto chov zvládnu aj starší ľudia či rodiny s deťmi.

Kvalita vajec a vplyv krmiva

Hlavnou zložkou vajec sú predovšetkým bielkoviny a tuky. Vaječné proteíny sú vďaka vysokému obsahu esenciálnych aminokyselín biologicky hodnotnejšie než napr. mliečne, vaječné alebo mäsové bielkoviny. Okrem toho vajcia obsahujú lyzozým a avidín, ktoré slúžia ako ochranný faktor pred mikroorganizmami.

Ich obsah pritom nie je stabilný - je možné ho ovplyvňovať zložením kŕmnej zmesi pre nosnice. Takto môžeme vo vajciach zvyšovať napr. V žĺtku sa nachádzajú aj ďalšie nutrične hodnotné látky - karotenoidy. Vďaka nim, najmä antioxidantom luteínu a zeaxantínu, je žĺtok sfarbený do žlta. Ich dostatočný príjem v strave znižuje riziko rozvoja vekom podmienenej degenerácie makuly (sietnice), ktorá môže viesť až k slepote.

Napríklad sýtu oranžovú farbu žĺtkov dosiahneme vďaka zvýšeniu obsahu karoténu a to tak, že sliepkam umožníme pásť sa na zelenej tráve, pričom im dokŕmnej dávky doplníme krmivo s obsahom prírodných farbív - kukurice, ďateliny, žihľavy, mrkvy či červenej repy. Podielomega-3 mastných kyselín vo vajíčkach zvýšime tak, že nosniciam dožičíme dostatok pestrej zelenej paše, prípadne zeleného krmu a dávku obohatíme o ľanové semeno.

Tenké, krehké, popraskané alebo dokonca chýbajúce škrupiny vajec môžu byť príčinou poruchy vajcovodov, no väčšinou ide o nedostatok minerálnych látok v potrave. Vedeli ste, že nosnica uloží do vaječných škrupín za rok 30- až 40-krát viac vápnika, než je obsiahnuté v jej kostre?

Podpora a modernizácia produkcie vajec

Štát by mal Európskou úniou povolenými nástrojmi podporovať domácich výrobcov, aby boli konkurencieschopní. Aby tým dosiahol nielen potravinovú sebestačnosť dôležitú z pohľadu bezpečnosti, teda prístupu k potravinám v čase krízy, ale aj iné, sociálne a enviromentálne benefity. Je potrebné čo najrýchlejšie realizovať odchod od klietkových chovov k voliérovým. Okrem investičnej podpory by to mala byť podpora prevádzky, aspoň na takej úrovni ako je v okolitých štátoch. Napríklad český výrobca po každom turnuse čistí haly a dostane na to peniaze. Slovenský čistí za vlastné. Český farmár dostane peniaze na očkovanie, slovenský to musí hradiť zo svojho.

Príkladom podpory je aj projekt spoločnosti Vector Invest, s.r.o., ktorý bol spolufinancovaný z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) v rámci Programu rozvoja vidieka SR 2014 - 2022. Cieľom projektu bolo zvýšiť konkurencieschopnosť spoločnosti prostredníctvom modernizácie, robotizácie a digitalizácie výroby pri spracovaní vajec, ako aj efektívnejšie využívanie odpadov a zvýšenie bezpečnostných podmienok zamestnancov spoločnosti. Súčasťou projektu bolo aj obstaranie linky na vytĺkanie, filtrovanie a ultrapasterizáciu tekutých vaječných hmôt a automatického filtra na vaječné hmoty.

Štatistiky a trendy

Ako informoval Štatistický úrad SR, „na Slovensku sa v roku 2023 spotrebovalo viac ako 1,1 miliardy kusov vajec. To zodpovedá v priemere 205 kusom na jednu osobu za rok alebo štyrom vajciam týždenne.“ Napriek tomu slovenskí farmári vyprodukovali len 711,2 milióna kusov, čo znamená sebestačnosť na úrovni približne 64 percent. Tento trend pokračoval aj v roku 2024 - „produkcia slepačích vajec sa medziročne znížila o 6,4 percenta“ a dosiahla už len 666 miliónov kusov.

Údaje naznačujú aj zmeny v štruktúre hydinárstva. „Slovenskí farmári vlani chovali 2,22 milióna sliepok, ich počet medziročne klesol o viac ako 20 percent a v porovnaní s rokom 2020 sa znížil až o takmer 32 percent.“ Na farmách je tak dnes výrazne viac hydiny na mäso než nosníc.

tags: #hospodárenie #produkcie #vajec

Populárne príspevky:

• ETA mäsový mlynček: Hodnotenia používateľov
• Domáci bazový sirup
• Objavte eleganciu francúzskych značiek
• Dokonalý Bravčový Pfeffer Steak
• Šťavnatá Bravčová Krkovička