História, pestovanie a využitie červenej repy

Červená repa, s jej výraznou chuťou, farbou a zdravotnými benefitmi, je drahokamom v našom jedálničku. Pestovanie červenej repy je priaznivé pre domáce podmienky aj pre začínajúcich domácich pestovateľov. Tento článok sa zameriava na históriu, pestovanie a rôznorodé využitie tejto pozoruhodnej zeleniny.

Cvikla (Beta vulgaris), známa aj ako červená repa, je koreňová zelenina s bohatou históriou a výnimočnými zdravotnými benefitmi. Vďaka svojej jedinečnej chuti, výraznej farbe a vysokému obsahu živín si cvikla zaslúži popredné miesto v našom jedálničku.

História červenej repy

Prvé zmienky o červenej repe ako lieku sa objavujú pred zhruba 3000 rokmi v Babylonii. Starí Rimania ju využívali na zabezpečenie pestrosti v strave a ako liek. Na konzumáciu slúžili hlavne listy, ktoré sa spracovávali podobne ako špenát. Bohyňa Afrodita si údajne obľúbila repové listy a verila v ich skrášľujúce účinky. Odvar z repových listov sa odovzdával ako obeť bohu Apollonovi.

Červená repa (lat. Beta vulgaris) bola vyšľachtená z divokej repy. Prvé záznamy o cvikle sú staré asi 3 000 rokov a pochádzajú z Babylonie. Neskôr bola cvikla známa aj v starom Ríme, odkiaľ sa rozšírila aj do celej Európy.

Hojne ju pestovali už starí Rimania, prevažne však na konzumáciu jej listov. V starovekom Ríme bola cvikla považovaná za symbol lásky a často sa používala ako dar pre milovaných. Postupne začali vznikať aj recepty na rôzne šaláty a pokrmy, v ktorých figurovala medzi ingredienciami aj varená cvikla, ale skôr ako gurmánsky zážitok sa vyzdvihovali jej liečivé účinky. Používali ju na liečbu mnohých chorôb, napr. pri horúčkach, zápche, na liečbu rán a rôznych kožných chorôb.

Červená repa mala pôvodne koreň podobný mrkve - tenký a dlhý. Guľatý tvar koreňa, ako ho poznáme dnes, bol vyšľachtený až v 16. storočí. V 19. storočí získala veľkú komerčnú hodnotu, keď sa zistilo, že z cvikle by sa mohol vyrábať cukor.

Pestovanie červenej repy

Ak uprednostňujete minimalizovanie nákupu potravín a rozvoj vlastnej potravinovej sebestačnosti, máme pre vás dobrú správu: pestovanie červenej repy je veľmi priaznivé pre domáce podmienky aj začínajúcich domácich pestovateľov.

Podmienky pre pestovanie

Červená repa je poľnohospodárska zelenina, ktorá je nenáročná na podmienky, s vysokými výnosmi a nutričnou hodnotou. Rastlinky sú nenáročné ako na pôdu, tak aj na okolité podmienky. Na pestovanie cvikly je potrebné vybrať ľahkú a úrodnú pôdu s neutrálnou alebo nízkou kyslosťou (pH 6-7). Rastlina má rada slnečné, otvorené plochy a miernu, ale pravidelnú vlhkosť.

Výsev a zber

Repa žiada výsev v období od apríla do konca mája. Na žatvu menších bulev (tzv. baby repa) je odporúčané repu vysiať až počas júna. Vegetačná doba je závislá na odrode, v priemere sa však pohybuje medzi 60 - 120 dňami. Včasnejším zberom sa znižuje nežiaduci efekt drevnatenia bulev.

Keď listy cvikly zožltnú a odumrú a plody dosiahnu priemer 5-7 cm, zelenina sa považuje za zrelú a pripravenú na zber.

Starostlivosť o rastlinu

Pri sadení cvikle a objavení prvých výhonkov je potrebné riedenie. V závislosti od typu pôdy sa semená vysievajú do hĺbky 2 až 4 cm.

Skladovanie

Aby úroda zostala čo najdlhšie čerstvá, mala by sa skladovať v chladnej a dobre vetranej tmavej miestnosti pri teplote približne + 2 až 4 °C. Cvikla je ideálna zelenina na skladovanie a možno ju skladovať tri až štyri mesiace zabalenú v piesku alebo pilinách na chladnom a suchom mieste (najlepšie v studenej pivnici).

Nutričné hodnoty cvikle

Práve obsah živín je to, čo červenú repu robí drahokamom v našom jedálničku.

Červená repa má pomerne nízku energetickú hodnotu - 168 kJ (40 kcal) na 100 gramov čerstvej zeleniny, je teda vhodné ju zaradiť aj do jedálnych lístkov ľudí, ktorí sú v redukčnom režime. Obsahuje takmer 89 % vody. Zvyšok tvoria sacharidy (9,5%), bielkoviny, tuky, vitamíny a minerály.

Cvikla má v porovnaní s inými druhmi zeleniny nezvyčajne vysoký obsah sacharózy (cukru) - čerstvá repa jej obsahuje až 6,5 g / 100 g. Preto by mali byť diabetici obozretní pri zaradení tejto zdravej lahôdky do svojho jedálneho lístka. Z minerálnych látok je najvýraznejšie zastúpený mangán, chróm, molybdén, meď, draslík, kremík, v menšom množstve tiež horčík, fosfor, zinok, a železo. Z vitamínov je dôležité spomenúť najmä vitamín C a kyselinu listovú. Nemenej významný je obsah betaínu a farbiva betacyanínu, ktoré pozitívne vplývajú na naše zdravie.

V červenej repe sa okrem veľkého množstva zdraviu prospešných látok vyskytuje tiež nezanedbateľné množstvo kyseliny šťavelovej. Nadmerný príjem oxalátov (t.j. solí kyseliny šťavelovej) v potrave predstavuje hlavný rizikový faktor vzniku.

Cvikla obsahuje sodík, draslík, vápnik, ďalej obsahuje horčík a z mikroprvkov rubídium a cézium. Dôležitý je obsah rastlinných farbív, antokyánov, zabraňujúcich krehnutiu ciev. Rastúca a dozrievajúca cvikla intenzívne čerpá živiny z pôdy a jej špecialitou je kremík. Ďalšou prednosťou cvikly je mimoriadne vysoký obsah kyseliny listovej a vlákniny. Listy červenej repy sú tiež jedlé a obsahujú betakarotén, vápnik a železo. Upravujeme ich rovnako ako špenát.

Prehľad nutričných hodnôt cvikle:

Pozitívny vplyv cvikle na organizmus

Cvikla je pre ľudský organizmus úplne geniálnou potravinou a keby sme tu chceli dopodrobna rozpísať všetky jej pozitíva, bolo by to časovo dosť náročné čítanie. Uvedieme len niekoľko najvýznamnejších.

• Trávenie: Cvikla má blahodarný vplyv na naše trávenie vďaka vysokému obsahu draslíka, ktorý odvodňuje a odkysľuje organizmus. Vďaka vysokému obsahu vlákniny, ktorá upravuje trávenie, odstraňuje zápchu, detoxikuje a odvádza z organizmu tuky.
• Mozog: Prietok krvi do určitých oblastí mozgu sa s vekom znižuje a vedie k poklesu kognície a k možnej demencii. Konzumácia šťavy z červenej repy ako súčasť stravy s vysokým obsahom dusičnanov môže zlepšiť prietok krvi a okysličovanie týchto oblastí. Dostatočný prívod cholínu zlepšuje pamäťové funkcie, podporuje schopnosť sústredenia a koncentrácie.
• Energia: Kyselina listová má v našom metabolizme nezastupiteľnú úlohu, pretože aktivizuje metionín, aminokyselinu, ktorá je bohatým zdrojom energie a sviežosti. Dokázalo sa tiež, že ak si pri športe dáte cviklovú šťavu, zlepšíte okysličovanie svalov počas cvičenia.
• Spánok a stres: Konzumácia červenej repy vďaka cholínu obmedzuje podráždenosť, zlepšuje odolnosť pred stresom a pomôže k pokojnejšiemu spánku.

Betaín

Betaín obsiahnutý v červenej repe je aminokyselina, ktorá sa používa v rôznych doplnkoch stravy. Počas lekárskych štúdií jej boli postupne pripísané rôzne pozitívne účinky. Napríklad podporuje zdravie srdca - znižuje hladinu homocysteínu v krvi. Pomáha bojovať s kôrnatením a blokovaním tepien, pomáha znižovať srdcové záchvaty, mŕtvicu a ďalšie formy srdcových ochorení.

Podľa štúdie z roku 2014 majú betaíny chemo-prevenčné schopnosti proti niektorým rakovinovým bunkovým líniám. Betaíny sú považované za voľné radikály, ktoré pomáhajú nájsť a zničiť nestabilné bunky v tele.

Pomáha pri poškodení pečene, či už alkoholom alebo toxínmi. Alkohol vedie ku kumulácii tuku v pečeni a betaín má lipotropné účinky - napomáha k rozkladu a následnému odstráneniu tukov z pečene. Betaín tiež pomáha likvidovať chemické látky a chrániť pečeň pred hepatotoxínmi (tetrachlórmetán a etanol), ktoré sa v ľudskom organizme hromadia pri užívaní liekov na predpis, alebo prostredníctvom herbicídov a pesticídov, ktoré sa používajú v postrekoch na rastliny a plodiny.

Zmierňuje bolesť - počas štúdií boli betaínu pripísané tiež zmierňujúce účinky u svalových bolestí. Preto sa používa aj pri výrobe liečiv pre osoby trpiace bolesťami poškodených svalov a kĺbov.

Zlepšuje kvalitu svalovej hmoty. Doplnenie betaínu znižuje tukovú hmotu a zvyšuje množstvo svalovej hmoty v tele.

Požitím 500 mililitrov šťavy z červenej repy u zdravých dobrovoľníkov a zistilo, žesa krvný tlak výrazne znížil.

Železo je nevyhnutnou súčasťou hemoglobínu, ktorý prenáša kyslík z pľúc do tkanív organizmu. Je potrebné pre rast, vývoj a funkciu buniek a zároveň regeneruje jadrá buniek. Kyselina listová, ktorú cvikla obsahuje, sa podieľa na tvorbe červených krviniek, ktoré na seba viažu v pľúcach kyslík a transportujú ho do všetkých buniek organizmu.

Cvikla obsahuje betaín, látku, ktorá pomáha predchádzať alebo znižovať tukové usadeniny v pečeni. Červená repa je dobrým zdrojom vitamínu C. Vitamín C je antioxidant, ktorý pomáha posilniť imunitný systém a chráni bunky pred poškodením voľných radikálov.

Využitie červenej repy

Kulinárske využitie

Červená repa recepty jedál spestrí, dochutí a dodá im pomyselnú korunu chuti. Môžete ju pridať do rôznych jedál podľa vašej chuti alebo ju postaviť do hlavnej role.

Cvikla sa môže konzumovať surová, varená či pečená alebo vo forme čerstvej šťavy. Cviklový šalát alebo tradičná polievka boršč patria medzi známe pochúťky. Ak chceme z červenej repy pripraviť napr. chutnú nátierku či šalát, odporúča sa uvariť ju dostatočne ponorenú v osolenej vode (počas varenia je potrebné prilievať vriacu vodu, aby cvikla bola stále ponorená). Repu nešúpte ani neodkrajujte koreň, ostane jej tak väčšie množstvo živín. Do vody môžete pridať aj korenie - napr. bobkový list, rascu, aníz a fenikel. Stredne veľké buľvy sa varia jednu až jeden a pol hodiny.

Neošúpanú repu rozložte na plech a upečte v rúre. Pečená cvikla má jemnú chuť a je vhodná na prípravu jednoduchých šalátov. Na plátky nakrájanú pečenú cviklu pokvapkajte balsamikom a olejom a mierne osoľte.

Sušené plátky červenej repy sú zdravou alternatívou zemiakových chipsov.

Cviklu môžeme konzumovať surovú, nakladanú aj marinovanú. Jej obrovskou výhodou je to, že si zachová svoje užitočné vlastnosti v akejkoľvek forme, bez ohľadu na to, čo s ňou urobíme - či ju už budeme vyprážať, dusiť, variť, sušiť alebo zavárať.

Tradične sa používa do boršču, často sa dáva sa do rôznych studených šalátov, vytláča sa z nej šťava. Cviklu je možné upiecť aj celú a to v rúre zabalenú v niekoľkých vrstvách alobalu.

Medzi obľúbené recepty patria:

• Nátierka z červenej repy
• Hummus z červenej repy
• Polievka z červenej repy (boršč)
• Carpaccio z červenej repy
• Pečená červená repa
• Šaláty s červenou repou

Veľkým hitom sú repové chipsy, ktoré môžu byť zdravou alternatívou k zemiačikom.

Šťava z červenej repy

Červená repa vyniká vysokým obsahom dusičnanov Červená repa patrí medzi výdatné zdroje prírodných dusičnanov, 100 g surovej repy obsahuje asi 250 mg dusičnanov, čo z nej robí spoločne so špenátom najbohatší zdroj medzi bežnými potravinami.

Šťava z červenej repy je jedným z najbohatších prirodzených zdrojov dusičnanov. Tie sa ukazujú ako efektívne pri zvyšovaní športovej výkonnosti ako aeróbneho, tak predovšetkým aj silového a rýchlostného charakteru. Navyše sa ukazuje, že účinkovanie dusičnanov z červenej repy nie je viazané na vek či pohlavie, takže ich môžu využívať všetci športovci bez ohľadu na vekovú skupinu.

Šťava z červenej repy je blahodarná a má lahodnú a sladkú chuť. Odporúča sa ju namiešať s inou zeleninovou či ovocnou šťavou, napríklad z jabĺk, zeleru alebo z mrkvy, alebo len s čistou vodou. Z drviny, ktorá zostane po odšťavení, je možné pripraviť karbonátky alebo ľanové krekry.

Cviklová šťava si svojou nevábnou chuťou veľa priaznivcov nezíska, jej pravidelné pitie má však na naše zdravie blahodarné účinky. Má detoxikačné účinky, čistí pečeň a pomáha z tela vyplavovať toxické látky. V mnohých liečebných kúrach sa odporúča pitie šťavy z červenej repy, zeleru a karotky. Pite maximálne 1 dcl čerstvej neriedenej cviklovej šťavy naraz. Po konzumácii väčšieho množstva cviklovej šťavy sa môžu objaviť závrate, nevoľnosť alebo kŕče (tzv. detoxikačný šok).

Ak plánujete využiť dusičnany z červenej repy v športovom tréningu, vyskúšajte vypiť asi 500 ml šťavy z červenej repy približne 2 - 3 hodiny pred plánovaným športovým výkonom.

Cviklová šťava je skutočný poklad medzi prírodnými nápojmi. Prináša široké spektrum zdravotných výhod - od podpory srdca, cez zlepšenie krvotvorby a fyzickej výkonnosti, až po posilnenie imunity a mentálneho zdravia.

Cviklovú šťavu si môžete pripraviť jednoducho aj doma, a to rôznymi spôsobmi podľa vašich preferencií. Môžete si vybrať medzi čerstvou lisovanou šťavou alebo fermentovanou verziou s dlhšou trvanlivosťou.

Recept na cviklovú šťavu

Ingrediencie: 2 stredne veľké cvikly, 2 mrkvy, 1 jablko, 1/2 citróna (šťava), 1 cm čerstvého zázvoru, voda podľa potreby

Postup: Po dôkladnom umytí a ošúpaní všetkých surovín ich nakrájajte na menšie kúsky, aby sa dali ľahko spracovať. Potom ich vložte do odšťavovača alebo výkonného mixéra. Ak použijete mixér, výslednú zmes je vhodné precediť cez jemné sitko alebo gázu, aby ste získali hladkú šťavu. Hotový nápoj podávajte čerstvý, ideálne nalačno alebo pred jedlom.

Fermentácia červenej repy

Na pravý boršč budete potrebovať kvasenú červenú repu, ktorej kyslosť dodá tejto polievke správny šmrnc.

Repa sa dá skvasiť oboma klasickými spôsobmi fermentácie - vo vlastnej šťave aj v soľnom roztoku.

Kvas z červenej repy

Vopred si prevarte dostatočné množstvo vody a nechajte ju vychladnúť. Zamiešajte do nej rovnú soľ.

Vriacou vodou tiež prelejte nádobu, v ktorej budete kvasiť, aby ste ju zbavili nežiaducich patogénov.

Repu olúpte a pokrájajte na tenké kolieska. Vložte ich do pohára, na rýchlejšie naštartovanie procesu môžete pridať aj trochu štartéra (napr. šťava z inej kyslej zeleniny, napr. kapustu) a zalejte slanou vodou (nesmie mať viac ako 40 ° C).

Nechajte zhruba týždeň kvasiť pri izbovej teplote mimo priameho slnečného svetla. Ku koncu už môžete ochutnávať a proces spomaliť premiestnením do chladničky.

Tip na záver

Aby došlo k zachovaniu živín červenej repy, odporúča sa pri varení ponechať vrchnú šupku a neodrezávať vrchnú ani spodnú časť buľvy.

tags: #história #červenej #repy

Populárne príspevky:

• Jednoduchý recept na grilované šampiňóny
• Typy cookies
• Uhorková limonáda pre deti
• Dostatok vápnika s celozrnným pečivom
• Dokonalé odpaľované cesto