História jedla: Polievky

História polievok je stará ako história jedla sama. Akt kombinovania varenia rôznych ingrediencií v hrnci za účelom prípravy nutrične plnohodnotného, zasycujúceho, ľahko stráviteľného a jednoduchého jedla bol nezvrátiteľný vývoj v histórii varenia. Polievky, kaše, prívarky, vývary sa postupne vyvíjali podľa lokálnych ingrediencií a chutí.

Jedenie polievok je v našich končinách späté s niekdajším spôsobom života. Naši predkovia preferovali husté sýte polievky, plné dopestovaných surovín z lokálnych zdrojov. Polievky boli základom ich stravy a konzumovali sa ako raňajky, obed, či večera.

Aj v dnešnej dobe ešte ostávajú tradície spojené s konzumáciou polievky napríklad pri svadobnej hostine, kde jedenie polievky z jedného taniera symbolizuje súdržnosť mladomanželov. Symbolizuje to ich záväzok a vzájomnú spoluprácu a súdržnosť.

Už dávno neplatí, že polievka je len štartér pred hlavným obedovým jedlom. Konzumuje sa ako sýte desiatové jedlo, ako teplý mixovaný nápoj alebo ako skvelé nízkosacharidové večerné jedlo.

Nielen teplotou, ale aj zložením dokáže polievka skutočne zahriať. V chladnom období je k dispozícii množstvo potravín na prípravu polievok, ktoré nás prirodzene zahrievajú. Príkladom je tekvica, cibuľa, cesnak, petržlen, hovädzie mäso, chilli, zázvor, rôzne druhy korenín a iné. Napokon aj potraviny, ktoré radíme medzi neutrálne, či chladné dokážu uvarením zmeniť svoj vplyv a z ochladzujúcej potraviny sa môže stať zahrievacia. Príkladom takejto potraviny často používanej práve v polievkach je zeler.

Konzumácia polievok je výbornou voľbou pre udržanie štíhlej línie. Je absolútne bežné, že sa polievka konzumuje ako hlavný chod. Vo väčšine prípadov je jej konzumácia z hľadiska prijatých kalórií podstatne nižšia, ako pri bežných hlavných jedlách.

Zeleninové polievky obsahujú množstvo výživových látok, ktorých účinok sa práve varením umocňuje. Mäsový vývar je vynikajúcim zdrojom vápnika, fosforu, horčíka, sodíka, posilňuje imunitu, rozprúdi krvný obeh a nabije organizmus telesnou silou. Mixované polievky formou zeleninového pyré sú skvele vstrebateľné a šetrnou prípravou tak zabezpečia plnohodnotný prísun živín a vlákniny.

Polievka má veľmi dlhú históriu. Jej korene siahajú dokonca až do praveku. Veď už v dobe kamennej ľudia varili vo vode rôzne druhy mäsa. Pripravovali si tak prvé mäsové polievky. Hlavnou ingredienciou boli predovšetkým kúsky mäsa zo sobov, mamutov či dokonca divých koní. Uvariť však polievku v období, keď ešte neexistovali hrnce, bolo pravdepodobne náročnejšie ako sa na prvý pohľad zdá.

Neexistovali hrnce ani žiadne hlinené nádoby, a tak sa na varenie polievky používali vaky zo zvieracích koží či vodeodolné košíky z kôry alebo tŕstia. Ako však ohrievať košíky z kôry tak, aby neskončili v plameňoch? Aj toto naši predkovia hravo vyriešili. Vodu v nich ohrievali pomocou rozpálených kameňov vo vyhĺbenom otvore v zemi.

Prvé polievky varili starí Egypťania a Rimania. Dôkazom toho je aj dochovaná stredoveká kuchárska kniha, ktorá bola spísaná pravdepodobne už v 4. storočí. Nachádza sa v nej napríklad recept na rímsky boršč alebo jačmenno-zeleninovú polievku. Ako sa rozširovala Rímska ríša, vznikali aj nové recepty na polievky. Postupne sa do vody pridávali stále nové a nové ingrediencie, čim vznikali polievky rôznych príchutí. Najčastejšie sa polievky pripravovali z póru, cibule, cesnaku, mrkvy a petržlenu.

Stredovek priniesol do receptov na polievky novú zložku, a to strukoviny. A tak môžeme v ďalšej stredovekej kuchárskej zbierke nájsť recept na fazuľovú polievku.

Za pravlasť skutočných polievok sa považuje Francúzsko. Obľúbené boli predovšetkým silné mäsové polievky, ktoré sa však používali ako liek na rôzne choroby. Týmto polievkam sa pripisovala priam mystická liečivá moc. Boli vo Francúzsku tak obľúbené, že v 18. storočí sa tu začali zakladať prvé polievkové vývarovne, ktoré môžeme považovať aj za predchodcov súčasných reštaurácií.

Paradajková polievka je dnes jednou z najpopulárnejších polievok na svete, ale máte tušenie, že sa pôvodne vôbec neservovala ako polievka? Jej história siaha až do 18. Paradajky, ktoré sa pôvodne nazývali „pomidory“, pochádzajú z Južnej Ameriky a boli dovážané do Európy v 16. storočí. V tom čase sa však považovali za jedovaté a pestovali sa iba ako okrasné rastliny. V Taliansku sa paradajky stali obľúbeným ingredienciou v kuchyni, ale prvá zmienka o paradajkovej polievke sa objavila v španielskej kuchárskej knihe z roku 1728.

V 18. storočí sa paradajková polievka začala stávať populárnou v Amerike a Európe, ale stále mala rôzne podoby a nazývala sa rôznymi menami. V 19. storočí bola paradajková polievka už celkom bežná v kuchyni a vznikli rôzne recepty a spôsoby jej prípravy. V súčasnosti je paradajková polievka neoddeliteľnou súčasťou mnohých kuchýň a existuje mnoho rôznych receptov, od jednoduchých po náročnejšie. Niektoré recepty pridávajú do polievky mlieko alebo smotanu, iné zasa bylinky a zeleninu. V každom prípade, paradajková polievka je stále obľúbeným jedlom, ktoré zvyčajne spája jednoduchosť prípravy s vynikajúcim chuťovým zážitkom.

História sáčkových polievok a Prievidza

Sáčkové polievky, kedysi symbol modernej kuchyne a rýchlej prípravy jedál, majú na Slovensku svoju vlastnú históriu. Hoci časy, keď naše staré mamy varili výlučne z domácich surovín, sú nenávratne preč, polotovary, vrátane sáčkových polievok, si našli svoje miesto v modernej kuchyni. Prvé polotovary sa v Československu začali objavovať už za socializmu s cieľom uľahčiť ľuďom prípravu jedál. Medzi ne patrili aj polievky v konzervách, kockách a sáčkoch. Prvá polievka bola v závode v Prievidzi vyrobená už v roku 1959. Prvé dehydratované polievky sa vyrábali podľa českých receptúr národného podniku Vitana z Byšíc.

Ich počiatočný predaj však nebol príliš úspešný, pravdepodobne kvôli nedôvere spotrebiteľov k produktom v sáčkoch, na rozdiel od konzervovaných potravín. Neskôr sa však situácia zmenila s príchodom nových receptúr.

Dôležitú úlohu v histórii výroby potravín v Prievidzi zohrala rodina Heumanovcov, ktorá v roku 1875 založila pálenicu. Neskôr, v spolupráci s lekárnikom Emilom Skycákom, založili samostatný podnik zameraný na spracovanie liečivých rastlín. V roku 1909 sa podnik pretransformoval na akciovú spoločnosť pod názvami „1. prievidzská továreň na liehoviny, úc. spol.“ a „Carpathia, chemický priemysel, úc. spol“.

Carpathia zaznamenala najväčší rozvoj v roku 1938, kedy zamestnávala viac ako 100 ľudí. Závod sa postupne preorientoval na výrobu marmelád, lekvárov, ovocných štiav a sirupov.

Po znárodnení vznikol národný podnik Carpathia, ktorý bol neskôr zastrešený Stredoslovenskými konzervárňami a liehovarmi so sídlom v Prievidzi. V období 1950 - 1960 sa názov podniku písal foneticky Karpatia. Po Nežnej revolúcii sa Karpathia oddelila od konzervární a v roku 1992 ju kúpila nadnárodná spoločnosť Nestlé.

Súčasnosť: Nestlé a výroba polievok v Prievidzi

Dnes Nestlé vyrába v Prievidzi ročne 30-tisíc ton polievok v prášku a ďalších výrobkov.

Príklady sáčkových polievok dostupných na trhu

• MAGGI Francúzska polievka s cestovinami: Dehydratovaný výrobok s cestovinami (65 %).
• MAGGI Rezance so zeleninou: Instantné rezance s koreniacim prípravkom. Dehydratovaný výrobok.

Zloženie a nutričné hodnoty sáčkových polievok

Zloženie sáčkových polievok je rôznorodé a závisí od konkrétnej receptúry. Medzi bežné zložky patria:

• Cestoviny alebo rezance: Zvyčajne vyrobené z pšeničnej múky.
• Sušená zelenina: Cibuľa, pór, mrkva, hrach a iné druhy.
• Zvýrazňovače chuti: Glutaman sodný, inozínan disodný, guanylan disodný.
• Sušené mäso: Bravčové, kuracie alebo hovädzie.
• Koreniny a arómy: Na zvýraznenie chuti.
• Soľ: Na dochutenie.
• Tuky: Palmový olej alebo slnečnicový olej.

Nutričné hodnoty sáčkových polievok sa líšia v závislosti od zloženia. Vo všeobecnosti obsahujú sacharidy, tuky, bielkoviny, vlákninu a soľ. Je dôležité sledovať nutričné hodnoty a konzumovať sáčkové polievky s mierou, ako súčasť vyváženej stravy.

Alternatívy k sáčkovým polievkam

Pre tých, ktorí hľadajú zdravšie alternatívy k sáčkovým polievkam, existuje niekoľko možností:

• Domáce polievky: Príprava polievky z čerstvých surovín je najzdravšia možnosť.
• Polievky v skle: Niektoré obchody ponúkajú polievky v sklenených pohároch, ktoré obsahujú menej pridaných látok ako sáčkové polievky.
• Mrazom sušené polievky: Tieto polievky si zachovávajú viac živín ako tradičné sáčkové polievky.

Tradičné slovenské polievky: Pohľad do minulosti

Na Slovensku boli v minulých storočiach polievky základom stravy a vôbec neplatilo pravidlo, že by mali slúžiť ako predkrm. Husté a sýte polievky mali predovšetkým zasýtiť a podávali sa aj ako samostatné hlavné jedlo, dokonca aj ako raňajky. Polievky museli byť sýte, nabité energiou, pretože život predchádzajúcich generácií nebol jednoduchý. Boli to roľníci, od svitu do mrku pracujúci na poli, a výdatné jedlo bolo pre nich nevyhnutnosťou.

O tom, že boli polievky pre našich predkov veľmi dôležité, svedčí aj fakt, že toto jedlo si našlo miesto aj v mnohých tradíciách našich predkov. Napríklad, na každej svadbe novomanželia jedia spoločne polievku z jedného taniera.

Význam polievok v súčasnosti

Tak ako bola polievka pre našich predkov dôležitá, v posledných rokoch stratilo toto jedlo na svojej populárnosti. Mnohí ju považujú za nadbytočný článok v stravovaní. Konzumácia polievok klesá. Bez klasickej varenej polievky si svoj deň nevie predstaviť asi 38 % Slovákov. Niekoľkokrát do týždňa domácu polievku konzumuje 43 % Slovákov. Na Slovensku sa však jednoznačne najväčšej obľube tešia klasicky pripravené polievky.

Našťastie, aj napriek všetkým trendom a diétam i našej lenivosti a nedostatku času sú stále ľudia, ktorí na polievku nedajú dopustiť. A tak by to malo naozaj byť, pretože prínos polievok v stravovaní je nepopierateľný.

V súčasnosti polievky plnia inú funkciu ako to bolo kedysi. Už nie sú také sýte a energeticky výdatné, ale skôr naopak, obľúbené sú ľahké zeleninové polievky, číre a silné vývary. V súčasnosti sú obľúbené polievky s výraznou chuťou. Obľúbené sú silné vývary, tie sa používajú aj na prípravu iných pokrmov. Na Slovensku sa jedávajú prevažne horúce polievky, ale v zahraničí sú stále viac v móde studené zeleninové polievky. Hlavnými ingredienciami sú predovšetkým červená repa, uhorky a paradajky.

Príklady tradičných slovenských polievok

Slovenská kuchyňa ponúka širokú škálu tradičných polievok, ktoré sa líšia v závislosti od regiónu a dostupných surovín. Medzi najznámejšie patria:

• Kapustnica: Kyslá kapustová polievka, často s údeným mäsom a klobásou.
• Fazuľová polievka: Hustá polievka z fazule, zeleniny a údeného mäsa.
• Demikát: Bryndzová polievka so smotanou a vajcom.
• Cesnačka: Polievka z cesnaku, zemiakov a krutónov, niekedy podávaná v bochníku chleba.
• Držková polievka: Polievka z držiek, korenia a zeleniny.

Stravovanie našich predkov: Od obilnín po zemiaky

Strava našich predkov bola ovplyvnená podmienkami, v akých žili. Jedli skromne, striedmo a spoločne. Jedlo bolo aktom, ktorý sa riadil podľa zaužívaných zvykov. Gazda, ako hlava rodiny, sedel na najčestnejšom mieste v rohu stola. Ženy sa stravovali oddelene, pri stole sedávali väčšinou len muži. Strava pozostávala prevažne z jedál z domácich zdrojov, najmä z obilia, zeleniny a zo zemiakov. Mäso sa na tanieri objavovalo veľmi zriedkavo.

Medzi základné potraviny patrili jačmenné krúpy, kukuričná a ryžová kaša, ktoré sa sladili medom, neskôr i cukrom. Obľúbené boli tiež slíže či šífliky, poliate maslom, ktoré sa podávali ako samostatné výdatné jedlo. Varievali aj plnené cestoviny, najmä pirohy, plnené rôznou plnkou a varené vo vode.

Kapusta bola dôležitou potravinou, používanou po celý rok. Uchovávala sa v pivnici či komore dlho čerstvá konzervovaním nakladaním a kvasením v drevených sudoch. Varila sa najmä polievka - kapustnica a hustý prívarok. Po objavení Ameriky sa stali zemiaky dôležitou potravou, ktorá dala základný charakter našej strave. V 17. storočí bol príbor vzácnosťou na stole. Jedlo sa rukami, priamo do úst. Nôž nosil každý v puzdre za pásom. Vývoj trojdielneho príboru, ako ho poznáme dnes, patrí do 17. storočia, hoci príbory existovali už v 16. storočí. V minulosti sa vyrábali z dreva a kovu, s obkladmi rúčok z perlete, mušlí, kostí či rohoviny.

Lokálna strava a jej zdroje

Strava bola vždy ovplyvnená lokálnymi podmienkami a dostupnosťou surovín. Na Horehroní, kde sa skúmané lokality nachádzajú, sa pestovalo viacero druhov obilia. Dôležité bolo stále lesné ovocie, pretože obyvateľstvo bolo odkázané na dovoz ovocia z teplejších oblastí, napr. importom z iných oblastí. Múka sa mlela kamennými okrúhlymi doskami, neskôr vo vodných mlynoch. V 19. storočí sa začala dovážať železnicou z Rimavskej Soboty. Z obilia sa piekol zase chlieb.

Medzi tradičné jedlá patrili zemiaky, kapusta, jedlá z kukuričnej múky. Chlieb sa jedol s maslom, bryndzou, slaným tvarohom, kyslou kapustou alebo maslom. V chudobných rodinách sa pripravovala kaša zo strukovín. Kaša sa varila z uvareného prosa. Na Horehroní mali polievky z mlieka a smotany dôležité miesto v kuchyni. Medzi tradičné polievky patrili aj mliečna a šošovicová polievka vo viacerých obmenách.

Sladkosti a slávnostná strava

Slávnostná a príležitostná strava sa vždy odlišovala od celotýždennej. Najviac archaizmov sa zachovalo vo sviatočnej a obradovej strave. Obdobie, ktoré začínalo od Popolcovej stredy, bolo obdobím pôstu. V minulosti počas tohto obdobia nejedli mäso, mäsové výrobky a slaninu, maslo. Na Štedrý večer sa podávali krúpy, chlieb, väčšinou čierny a kde mali kravu, aj mlieko. Súčasťou slávnostnej stravy bola aj svadobná hostina, ktorá bola v minulosti jednoduchá. Na hostine po ukončení stavby domu nechýbala pálenka, na prelome storočí pribudli i koláče.

Instantná rezancová polievka

Instantná rezancová polievka sa považuje za najväčší japonský vynález 20. storočia. Je lacná a dobrá. A nemá takmer žiadnu výživovú hodnotu. Vraj skvele chutí, zahreje a zasýti. Dokáže zasýtiť chudobných. A zaistiť svetový mier.

Instantné rezance a glutamanový výluh s umelou príchuťou naozaj vznikli, aby prispeli ku svetovému mieru. Japonci ich v roku 2000 dokonca zvolili za najlepší japonský vynález 20. storočia. Áno, mastné rezance za sebou nechali aj také skvosty, ako rýchlovlak, walkman či karaoke. Spomeňte si na to, keď sa pri zalievaní instantnej rezancovej polievky budete cítiť ako chudobný planktón.

Študentský život

Instatná rezancová polievka je druh jedla, ku ktorému majú blízko najmä študenti. Tí z nás, ktorí sme prežili študentské časy na internátoch a v peňaženkách sme trikrát obrátili každé euro (alebo slovenskú korunu) dobre vieme, aké dôležité miesto mala v našom živote.

„Len vďaka tomu som doštudoval," píše fanúšik rezancov na sociálnej sieti v skupine venovanej známej značke instantnej rezancovej polievky.

Internátové kuchynky, často poddimenzované nielen vybavením, ale aj čistotou, neposkytujú veľa priestoru na veľkú kulináriu. Dať rezance do misky a zaliať ich vriacou vodou však zvládne každý, za takmer akýchkoľvek podmienok.

Za všetkým stojí Japonec menom Momofuku Ando. Tesne po II. svetovej vojne si na prechádzke Osakou všimol, že ľudia sú aj napriek vyčerpaniu a celkovej biede ochotní vystáť si rad na teplý ramen.

Ando chcel svetu dať jedlo, ktoré bude dostupné pre každého, rýchlo hotové a bezpečné. Polievka bola ideálny nápad. Ak budú mať všetci čo jesť, bude na Zemi mier.

Ando až do roku 1957 nevedel, ako urobiť z uvarených rezancov instantné. Raz ich len tak na skúšku ponoril do oleja po vyprážaní. Rezance vypražením získali ideálnu štruktúru a stratili vodu. Z riaditeľa banky sa tak v 48 rokoch stal Pán Rezanec (Mr. Noodle). Ando prišiel o prácu, takže sa slížom mohol venovať naplno.

Polievka a deti: Ako ich presvedčiť?

Polievky nebývajú vždy obľúbeným jedlom, najmä pre deti. Ako ich presvedčiť, že život bez polievky je na nič? Asi hodinu pred jedlom im nedajte nič jesť a podľa možností ani piť, aby ich k jedeniu donútil hlad a smäd. V neposlednom rade pripravte polievku tak, aby ich lákala. Môže byť plná farieb alebo si ju môžete pripraviť spoločne v MioMat - hrnčeku var.

Nie každá polievka je zdravá a vhodná pre deti. Deťom sa neodporúčajú tučné vývary z kostí, instantné vývary z bujónu či instantné polievky. Vhodné nie sú ani polievky zahustené múkou. Pri výrobe polievky používajte len prírodné korenie, napríklad vňať z koreňovej zeleniny, cesnak, cibuľu, bazalku či kôpor. Polievky pre deti nedochucujte vegetou a neodporúča sa ani čierne korenie alebo iné štipľavé korenie.

Recepty na polievky: Inšpirácia pre každého kuchára

Fazuľová polievka

Suroviny: 250 g akejkoľvek fazule, údené rebrá, údená klobása, väčšia cibuľa, 250 g zemiakov, soľ, čierne mleté korenie, vegeta, 2 PL masti, 2 PL hladkej múky, 2 čl mletej červenej papriky

Gulášová polievka

Suroviny: 400 g hovädzej kližky (môčing) alebo slabinky, 2 PL masti, 2 cibule, 1 čL rasce, 2 PL rajčinového pretlaku, 1 PL mletej sladkej papriky, soľ, biele mleté korenie, cesnak, 150 g suchej fazule- (namočenej deň vopred vo vode), 130 g sterilizovanej alebo mrazenej zeleniny, hovädzí vývar- (môže byť z kocky), hladká múka a masť na zápražku

Slepačia polievka

Suroviny: 1 sliepka, mrkva, petržlen, zeler aj s trochou vňate, kaleráb, pór, cibuľa, kúsok kelu alebo ružičkový kel, čierne korenie celé, vegeta, soľ

Cesnaková polievka

Suroviny: 6-8 strúčikov cesnaku, 2 kocky hydinového bujónu, 1 kelímok šľahačkovej smotany, maslo, hladká múka, rasca, mleté čierne korenie, soľ

tags: #história #jedla #polievky

Populárne príspevky:

• Recepty s kuracím mäsom a čínskou kapustou
• Reštaurácia Paládium v [Mesto]
• Tvaroh: zdravá voľba?
• Výborná torta - recept
• Ako vybrať podnos pod tortu