História obce Divina a jej farského kostola

Divinská farnosť má bohatú históriu, ktorá siaha až do konca 18. storočia. Samostatná farnosť vo Veľkej Divine vznikla v roku 1771, presne 24. júla. K tomuto kroku významne dopomohol gróf Ján Nepomuk Suňog, ktorý žil na hrade Budatín. Dňa 24. júla 2016 uplynulo presne 245 rokov od vzniku samostatnej farnosti vo Veľkej Divine.

V roku 1771 bola z území kysuckonovomestskej a hričovskej farnosti erigovaná (vytvorená) samostatná farnosť Veľká Divina. Jej vznik si vyžiadal aj výstavbu nového reprezentatívneho farského kostola, ktorý začali budovať v roku 1773.

Dňa 14. februára 2008 zriadil pápež Benedikt XVI. samostatnú Žilinskú diecézu, do ktorej správy od tohto obdobia patrí aj farnosť Divina, patriaca do dekanátu Varín. V roku 2014 vo farnosti žilo 3070 rímsko-katolíkov.

Nová farnosť združovala v roku 1798 pomerne rozsiahlu oblasť. Do tejto farnosti okrem Diviny, Divinky, Lúk, Lalinka, Považského Chlmca, Svederníka a Marčeka patrili aj tieto obce či osady: Rudinská, Dlhá (najprv samostatná osada Dlhého Poľa, potom Turzovky, dnes súčasť obce Dlhá nad Kysucou) a osada Pažiť iba s piatimi obyvateľmi (lokalizáciu tejto osady sa doteraz nepodarilo identifikovať).

Celkový počet katolíckych obyvateľov všetkých filiálok farnosti v roku 1798 bol 3197 (neboli tu započítaní evanjelici či židia). V roku 1828 žilo vo všetkých filiálkach farnosti (to znamená vo všetkých obciach a osadách) 3533 katolíkov a 38 židov.

Problémy s dostupnosťou farského úradu či kostola z obdobia, keď Veľká Divina ešte patrila pod farnosť Kysucké Nové Mesto pretrvávali aj po vzniku veľkodivinskej farnosti. Obdobne, náročný horský terén spôsoboval problémy najmä obyvateľom odľahlejších filiálok. Niektorým trvala v lete cesta do kostola až tri hodiny (v zime omnoho viac). Preto sa nečudujme, že bohoslužby často vynechali. Niekedy museli vypomáhať pri úkonoch farári zo susedných farností, ktoré boli paradoxne bližšie k týmto obciam či osadám, ako centrum farnosti - fara a kostol v Divine. Toto potvrdzuje napríklad zápis v Krstnej matrike Veľkej Diviny z 19. januára 1795, kedy krst pre zimnú nedostupnosť osady Dlhá vykonal kaplán Židek z Turzovky.

Kostol vo Veľkej Divine

Prvý kostol sa vo Veľkej Divine spomína už v roku 1604, takže bol s vysokou pravdepodobnosťou postavený už pred rokom 1600. Podľa vizitačného protokolu superintendenta Eliáša Lániho z roku 1611 chodil v čase reformácie kysuckononomestský farár kázať do Veľkej Diviny šesťkrát ročne. Kostol teda na dlhšiu dobu patril Evanjelickej cirkvi. Keď s v roku 1673 opäť dostal do katolíckych rúk, stručne sa opisuje v kanonickej vizitácii farností Trenčianskeho archidiakonátu.

Drevený kostol sa spomína aj v roku 1674 a tiež v ďalších neskorších kanonických vizitáciach: v rokoch 1700 a 1713. V tej z roku 1713 sa spomína aj nejaký predchádzajúci kostol (primevae ecclesiae). Táto informácia nabáda k hypotéze, že tento starobylý kostol je totožný s tým, ktorý sa spomína už v roku 1604 a keď doslúžil, pred rokom 1713 bol postavený ďalší drevený kostol.

S istotou vieme, že jeden z divinských kostolov, zasvätený svätému Ondrejovi, bol neskôr zbúraný a nahradený novým, taktiež dreveným, ktorý dal v roku 1726 postaviť gróf Ladislav Suňog a bol zasvätený svätému Andrejovi. Kostol mal samostatne stojacu zvonicu s malým zvonom.

Popisuje ho Säpis cirkevných stavieb z roku 1733, a zrejme nebol kvalitne postavený. Na jeho stavbu pravdepodobne použili aj zachovalejšie drevo z pôvodného kostola. Totiž už v roku 1754 sa uvádzalo, že kostol bol z prehnitého dreva s poznámkou, že bol postavený na vlhkom mieste, čo mohlo taktiež spôsobiť rýchlejšie poškodenie dreva hnilobou. Tento nekvalitne postavený svätostánok opisuje tiež kanonická vizitácia z roku 1767. Zaujímavé je, že v tomto čase ešte v Divine nebola murovaná fara. Vo vizitácii sa spomína iba dom, kde býval kedysi evanjelický pastor. Kamenná (súčasná) fara sa začala stavať až v roku 1772.

Ako už bolo spomenuté, posledný z menovaných drevených kostolov, ten nekvalitne postavený, zbúrali pravdepodobne v roku 1779, keď dokončili nový murovaný v štýle baroka, ktorý stojí dodnes. Divinčanom jednak nemohol vyhovovať prehnitý a práchnivý kostol, na druhej strane, po vzniku farnosti bolo potrebné premýšľať nad postavením reprezentatívneho kostola, ktorý by odrážal aj spoločenské postavenie majiteľa Diviny - grófa Jána Nepomuka Suňoga z Budatínskeho hradu.

Gróf v zakladajúcej listine novej divinskej farnosti konštatoval, že vtedajší drevený kostol bol veľmi nízky, úzky a bolo potrebné odstrániť mnoho chýb na jeho stavbe. Nový kostol začali stavať žilinskí majstri v roku 1773 a po dokončení ho 22. augusta 1779 benedikoval Michal Rudnaj, farár v Kysuckom Novom Meste.

Mnohé kostoly boli dlhé roky len benedikované a ku konsekrácii došlo po 50, 100 i viac rokoch. O konsekrácii divinského kostola máme relevantný dôkaz až 121 rokov od jeho postavenia. Na povale fary sa zachoval prenosný mramorový oltárny kameň, v ktorom boli pôvodne umiestnené ostatky svätého Neita - dnes je priehlbina v kameni prázdna a ostatky sa podeli nevedno kam. Na kameni je zápis o konsekrácii kostola nitrianskym biskupom Imrichom Bendem z dňa 30. júna 1900. V tomto istom čase bol konsekrovaný napr. aj kostol sv. Jána Krstiteľa v Novej Bystrici.

Pravdepodobne neznalosť historických faktov a skutočností o vykonanej konsekrácii kostola viedla k opätovnej, ktorú dňa 13. októbra 2005 vykonal nitriansky diecézny biskup Viliam Judák.

Zaujímavé je, že nedlho po dokončení kostola udrel 1. augusta 1793 do kostolnej veže blesk, ktorá následne zhorela a strechu museli nanovo opraviť. Po vymretí roku Suňog, Budatínske panstvo vyženil gróf Čáky. Čákyovci, ako majitelia a správcovia panstva, neskôr po zrušení monarchie Budatínskeho veľkostatku, držali nad kostolom patronát aj po roku 1918. V období Československej republiky, v novom štátnom poriadku, však už stratili záujem akokoľvek podporovať farnosť a o najpotrebnejších opravách kostola a fary vznikol medzi farnosťou a grófom súdny spor, ktorý musel riešiť aj Najvyšší správny súd.

Šindľová strecha na budove musela byť opravovaná v rokoch 1790 a 1813.

Barokový kostol svätého Ondreja z roku 1779 prešiel renováciou v rokoch 1947 - 1948. Kostol je v správe Farskéhoúradu Divina. Obec sa aktívne vo veľkej miere podieľala na jeho rekonštrukcii a modernizácii.

Zápis vo farskej kronike: "Pán farár Aladár Struhár v roku 1947 - 1948 previedol dôkladnú renováciu miestneho kostola, ktorý bol už v dezolátnom stave a na spadnutie. Jeho usilovnosťou divinský kostol sa stal jedným z najkrajších kostolov v okrese Žilinskom." Vtedy za 185 000 vtedajších korún sa okrem iného prerobila veža na kostole - namiesto mierneho ihlanu zdobila teraz vežu cibuľovitá kupola.

V letných mesiacoch v roku 2011 bola kopula pomocou žeriavu zložená z veže a kompletne zrekonštruovaná. Pri tejto príležitosti bola zbúraná a nanovo postavená predsieň pred vstupom do kostola - ľudovo nazývaná "žebrovňa". Nad hlavným vchodom do kostola visí do kameňa vysekaný erb rodiny Szunyoghovcov. Szunyoghovci patria medzi najdlhšie kvitnúci rod Trenčianskej stolice, ktorý bol v r. 1588 povýšený do barónskeho a v r. 1708 do ešte vyššieho grófskeho stavu. Posledný mužský potomok rodiny Szunyogh zomrel v r. 1778 - patrón sa teda svojho diela už nedočkal. Dátum pod erbol označuje rok, kedy bol kostol omietnutý brizolitom (1967).

Kostol bol dookola ohradený múrom, dnes sa z neho zachovala iba vstupná brána.

Elektrické hodiny na kostole od marca 2007 ukazujú presný čas v Divine. Priemer ich číselníka je dva metre a ručičky sú dlhé 100 a 80 centimetrov, takže ich vidieť zďaleka. Tí, ktorí bývajú na dolnom konci obce blízko kostola, ich počujú aj odbíjať každú štvrťhodinu a v noci sú osvetlené. Riadené sú rádiovými vlnami, takže spoľahlivo ukazujú presný čas. Pri zmene letného času z letného na zimný a naopak sa posúvajú o hodinu dopredu alebo dozadu. Donedávna (od roku 1974) boli na kostole iba slnečné hodiny, ktoré ukazovali správne len takzvaný letný čas.

Aj divinský kostol má vpredu vysokú vežu so štyrmi zvonmi. Na vežu musíte prekonať 16 schodov na chórus a 49 ku zvonom:

• Najväčší zvon visí v strede, je z roku 1924, je na ňom nápis: SLUŽIM NA VATŠIM ČESŤ A SLÁVU BOŽIU a motív Jána Krstiteľa ako krstí Pána Ježiša. Zvoní sa ním hlavne pred sv. omšami v nedeľu.
• Menší zvon z južnej strany je tiež z roku 1924. Má nápis: ŽIVÝCH VOLÁM, MRTVÝCH OPLAKÁVAM, BÚRKY ZAHÁŇAM a zobrazený je na ňom sv. Jozef s malým Ježišom. Zvoní hlavne pri pohreboch a v minulosti i pri veľkých búrkach.
• Na severnej strane veže visí najstarší zvon z roku 1774, má teda 229 rokov - sotva niekde v Divine nájdete starší letopočet. Zachoval sa vraj preto, že cez 1. svetovú vojnu bol zahrabaný na boku veže. Týmto zvonom zvoní ráno, napoludnie, večer a pred sv. omšami vo všedné dni. Je na ňom zobratená kľačiaca postava a nápis: F. UDIT MEIOANERNEST CHRISTEL-LIPOSO NIIANNO 1774.
• Tieto 3 zvony boli od 9. mája 1975 na elektrický pohon, od r. 2001 sú na pohon elektromagnetický. Na veži je upevnený ešte maličký zvon, tzv. umieračik, tento je ešte stále na "ručný pohon", vedie k nemu z chórusu povraz.

Pôvodne bol postavený hlavný oltár a dva vedľajšie oltáre z neomietnutých kameňov. Hlavný oltár bol vyzdobený na veľkom plátne maľovaným obrazom sv. Ondreja a vedľajšie obrazmi sv. Jána Nepomuckého a sv. Žofie. Socha sv. Ondreja sa nachádza aj v strede oltára, vľavo je socha sv. Anny a vpravo sv. Jozefa - pestúna. Počas II. svetovej vojny 26. 7. 1943 boli doň zadovážené z Ríma relikvie sv. Ondreja apoštola - patróna kostola - v malej kovovej schránke opatrenej sklom.

Až v r. 1921 boli ku kostolu postavené schody, predtým k nemu viedol z obce iba chodník, v zimnom čase pravdaže klzký. Schody boli drevené, časom poškodené a preto všetci obyvatelia boli povinne poistení proti úrazu. V r. 1983 schody opravili, zaliali asfaltom. Vtedy sa odstránili aj staré lipy, ktoré stáli pred kostolom, pretože ich korene siahali až pod oltár a ničili základy.

Starý kostol Kanonická vizitácia z r. 1767 hovorí: "Filiálny kostol v Divine je celý z dreva, je zasvätená sv. Andrejovi, postavený v r. 1726 Gašparom Ladislavom Szunyoghom. Bol znesvätený, keď v ňom bolo pochované nekrstené dieťa. Bola v ňom socha sv. Andreja. Vedľa kostola je malá drevená veža, na ktorej je zvon nepatrnej váhy. Cintorín bol ohradený drevenou ohradou, ale doňho pochovávali len 5 rokov. Predtým si Divinci pochovávali mŕtvych sami, kde chceli, mimo cintorína. Fary v Divine niet, ale prv bola." - z farskej kroniky. Tento kostol stál pravdepodobne na mieste terajšieho obecného úradu, pri zemných prácach na tých miestach sa našlo mnoho kostí mŕtvych. Pri niektorej z častých divinských povodní bol zrejme poškodený, a preto nový postavili radšej na kopci. Ešte jedna zmienka o starom kostole je v kanonickej vizitácii z r. 1828: "Jeden zo zvonov v kostole pochádza zo starého kostola". Dnes už nikto nevie, ako divinský kostol z roku 1726 vyzeral.

V roku 1742 bola v Divinke postavená kaplnka a v roku 1773 sa začal stavať nový kostol v Divine. Stavba trvala šesť rokov a financoval ju gróf z Budatína Ján Szunyogh. Do novej farnosti patrili aj obce Svederník, Marček, Považský Chlumec, Divinka, Lalinok a určitý čas Rudinská. Kostol stavali z kameňa a pálenej tehly v štýle rokoko, s masívnymi múrmi a klenutou povalou.

Je zaznamenané, že "...divinských predkov museli hajdúsi do nového kostola zháňať". Zvnútra kostola bol vchod do krypty, sú v nej 3 mŕtvoly, ale už v r. 1828 sa nevedelo, kto je tam pochovaný, no môžeme si byť istí, že chudobní z obce to určite neboli. Vchod do krypty bol opatrený drevenými dverami, tiekla do nej spodná voda, v súčasnosti je novým dláždením zamurovaný úplne. Nad portálom kostola je dosiaľ do kameňa kresaný erb bývalého patróna rodiny Szunyoghovcov. Dvoje dverí na bočných stenách sa zaisťovali hrubými hranolmi. V r. 1922 bol pokrytý šindľom, v r. 1947 eternitom.

V kostole bola kazateľnica, v 70-tich rokoch bola však odstránená a chodba k nej zo starej zákristie zamurovaná. V roku 1964 bola postavená nová zakristia. Kostol bol zasvätený sv. Andrejovi (Ondrejovi) apoštolovi.

Obec Divina

Na území dnešnej obce Divina boli slovanské sídliskové nálezy z 11.-12. storočia. Novozaložená obec sa spomína v rokoch 1325 a 1393, keď patrila panstvu Lietava, potom panstvu Budatín. Názov obce je doložený z roku 1325 ako Divina, z roku 1393 ako Dywyne, z roku 1474 ako Nagh Dywen, z roku 1598 ako Diwina Maior, z roku 1808 ako Welká Diwina, maďarsky Nagydivina, Nagydivény. V roku 1598 mala 32 domov, v roku 1720 mala 36 daňovníkov, v roku 1784 mala 227 domov, 243 rodín a 1326 obyvateľov, v roku 1828 mala 214 domov a 1437 obyvateľov.

Zaoberali sa poľnohospodárstvom, prácou v lesoch a chovom dobytky. V 19. storočí bola tu v prevádzke pálenica. Za I. ČSR si obec zachovala poľnohospodársky ráz. Časť obyvateľstva sa zaoberala drotárstvom. Obec často postihovali povodne.

Lúky obec sa spomína v roku 1458. Patrila zemianskym rodinám. Roku 1598 mala 17 domov, v roku 1720 mala 11 daňovníkov, v roku 1784 mala 54 domov, 57 rodín a 314 obyvateľov, v roku 1828 mala 51 domov a 403 obyvateľov. Pred 1. svetovou vojnou bola obec Lúky pripojená k obci Divina.

Poloha Divina leží približne 6 km severne od okresného mesta Žilina, v údolí, ktorým preteká rovnomenný potok Divina. Jej umiestnenie v údolí zapríčinilo, že počas svojho vývoja sa rozrástla do dnešnej takmer 6 km dĺžky. V blízkosti obce sa nachádza Divinka, Marček, Svederník, Zárieč, Keblov, Dlhé Pole, Dlhá na Kysucou, Rudinská, Rudina, Rudinka, Vranie a Považský Chlmec. Z urbanistického hľadiska predstavuje Divina typ reťazovej dediny s dodnes nezastavanými časťami (miestna časť ve Vrbí, alebo u Paríži).

Rozptýlené osídlenie Diviny potvrdzujú v 18. storočí tiež textové operáty Prvého vojenského mapovania. Typ voľnej reťazovej dediny je v podstate typ, ktorý vznikol na území Slovenska počas nemeckej kolonizácie v 13. - 14. stor. Obec vzniká vymeraním rovnobežných pásov, kolmých na hradskú cestu, pri ktorej sa nachádza intravilán.

Divinu tvoria dve obce: Divina a kedysi samostatné Lúky. Obec má aj početné osady, z ktorých najväčšie sú osady Bálovce (u Báli) a na Vŕšku. V latintičine znamená slovo Divina "božská".

Kataster Diviny Najstaršie mapy Diviny máme z roku 1850. Hradné územie Diviny siahalo pôvodne až na sliezske hranice po Jablunkovský priesmyk, lebo ešte v roku 1325 podľa popisu chotára Diviny patrila sem aj Olešná nad Turzovkou a kopce a doliny Milošov medzi Čadcou a Jablunkovským priesmykom. Dnešná rozloha obce je približne 2188 ha a rozprestiera so vo výške 355 až 910 metrov nad morom. Stred obce je 381 metrov nad morom.

Obec Divina sa nachádza na severozápadnom Slovensku, vzdialená sedem kilometrov od krajského mesta Žilina. Leží vo východnej časti pohoria Javorníky. Divina susedí s obcami: Divinka, Svederník, Dlhé Pole, Rudinská, Rudina, Rudinka, Dlhá nad Kysucou, ktorá do roku 1953 patrila k Divine, ale potom bola pripojená k Turzovke a vo východnej časti katastra susedí s mestom Žilina - s miestnou časťou Vranie.

Vývoj počtu obyvateľov Diviny

Nasledujúca tabuľka zobrazuje vývoj počtu obyvateľov Diviny v priebehu rokov:

Aj keď 1. január je už nejaký ten týždeň za nami, obzrime sa ešte trochu späť na jedno okrúhle výročie. Pred jeden a polstoročím, totiž 1. januára 1872 vznikol slúžnovský okres Kysucké Nové Mesto. Stalo sa tak na základe žiadosti mesta podanej na Ministerstvo vnútra. Ako vidieť z výpočtu lokalít v obvode slúžnovského úradu figurovali obce, ktoré sú dnes v obvodoch troch okresov, a to samotný okres Kysucké Nové Mesto, Čadca a Žilina.

Do dnešného okresu Kysucké Nové Mesto patrí z bývalých lokalít slúžnovského okresu Kysucké Nové Mesto: mesto Kysucké Nové Mesto, obce Dolný Vadičov, Horný Vadičov, Kysucký Lieskovec, Lodno, Nesluša, Ochodnica, Povina, Radoľa, Rudina, Rudinka, Rudinská a Snežnica. Lopušná a Pažite sa spojili v jednu obec najskôr v rokoch 1907 až 1920 a potom definitívne v roku 1946. S Kysuckým Novým Mestom splynulo v roku 1898 Dubie ako osada, dnes časť či štvrť a v roku 1973 Budatínska Lehota a Oškerda ako miestne časti. A napokon do dnešného okresu Žilina patria dnes samostatné obce: Divina, Divinka, Kotrčiná Lúčka, Lutiše a Svederník, ďalej miestne časti Žiliny: Brodno, Budatín, Považský Chlmec, Vranie a Zádubnie.

Novovzniknutý slúžnovský okres fungoval necelé dva roky, keď bol podaný návrh na jeho zrušenie. O osude slúžnovského okresu Kysucké Nové Mesto rozhodoval krajinský snem. Napriek jeho rozhodnutiu zrušiť slúžnovský okres, nakoniec sa tak nestalo. Dokonca v roku 1886 sa okres rozrástol o ďalšie dve obce Krásno nad Kysucou a Zborov nad Bystricou. Počnúc týmto rokom až do 20. rokov minulého storočia trvala éra, kedy bol okres Kysucké Nové Mesto najrozľahlejší.

V spomínanej druhej dekáde 20. storočia potom prebehli územnosprávne zmeny, ktoré sa dotkli iba lokalít z dnešného okresu Žilina, z ktorých zostali v okrese Kysucké Nové Mesto iba Brodno, Kotrčiná Lúčka, Lutiše a Vranie. Tento stav vydržal až do roku 1960, keď k 1. júlu okres Kysucké Nové Mesto zanikol a s výnimkou spomínaných 4 obcí dnešného žilinského okresu bol pričlenený k okresu Čadca. Obdobie po tomto dátume niektorí historici nazývajú aj érou superkrajov a superokresov, keďže sa pre potreby centralizácie moci tieto samosprávne celky rozrástli do nevídaných rozmerov. Pramálo sa však hľadelo na potreby občanov.

tags: #história #obce #divina

Populárne príspevky:

• Chutné a zdravé jedlá z tofu
• Jacobs káva s karamelovou príchuťou
• Recepty s Olivovým Olejom a Pomarančom
• Sintra: Kulinársky raj
• Výroba chleba