Hlad a choroby v Jemene: Príčiny a dôsledky humanitárnej krízy

Jemen, krajina s bohatou históriou a kultúrou, čelí v súčasnosti jednej z najhorších humanitárnych kríz na svete. Pre vojnu, hlad, choroby a chudobu je v Jemene v ohrození života približne 462-tisíc detí. Ozbrojený konflikt, klimatické zmeny, chudoba a najnovšie aj pandémia COVID-19 sú spúšťačmi krízy obrovských rozmerov, ktorá milióny ľudí uvrhla do rizika hladomoru.

Deti v Jemene sú najzraniteľnejšou skupinou obyvateľstva.

Príčiny hladu a chorôb v Jemene

Ozbrojený konflikt

Občianska vojna v Jemene, ktorá sa začala pred siedmimi rokmi, keď rebeli Hútiovia podporovaní Iránom získali kontrolu nad hlavným mestom Saná a severnou časťou krajiny, je hlavnou príčinou humanitárnej krízy. Zo svojich domovov museli ujsť štyri milióny ľudí a hrozí vypuknutie hladomoru. Boje vedú ku katastrofálnej situácii. V jemenskej vojne zároveň pribúdajú násilnosti. Na začiatku minulého roka začali rebeli s veľkou ofenzívou v provincii Marib, ktorá bola pod kontrolou vlády.

Konflikt je často hlavným spúšťačom hladomoru, problémov so zásobovaním a pitnou vodou, zaťažovaním slabých zdravotníckych systémov. Až príliš často sa vo vojnových konfliktoch zneužíva závislosť ľudí na pitnej vode a útočí sa na infraštruktúru dodávania vody. Takmer všetky humanitárne krízy, v ktorých UNICEF v posledných rokoch zasahoval, zahŕňali nejakú formu útoku brániacemu prístupu k pitnej vode.

Klimatické zmeny

Podobná situácia v krajine existovala už pred vojnou. Jemen bol považovaný za najchudobnejšiu a najzraniteľnejšiu krajinu Blízkeho východu. Klimatické zmeny a extrémne prejavy počasia, akými sú suchá a záplavy, spôsobujú vyčerpanie alebo kontamináciu vodných zdrojov. Tým je priamo ohrozená kvalita aj množstvo vody, na ktorej závisia celé komunity. Keďže rodiny v oblastiach extrémneho nedostatku vody doslova súťažia o prístup k vzácnym, hoci aj znečisteným zdrojom vody, častokrát dochádza ku konfliktom a ľudia sú nútení opustiť svoje domovy.

Chudoba a nedostatok zdrojov

Jemen bol už pred vojnou považovaný za najchudobnejšiu krajinu Blízkeho východu. Vojna a klimatické zmeny situáciu ešte zhoršili. Ľudia nemajú čo jesť a zarábajú len veľmi málo peňazí.

Nedostatok vody a hygieny

Keď hovoríme o hladomore, zvyčajne rozmýšľame o nedostatku potravy. Ale táto kríza už nie je len o neistote v zabezpečovaní výživy, ale čím ďalej tým viac o prístupe k čistej vode, toaletám a zdravotnej starostlivosti - obzvlášť v oblasti predchádzania nákazlivým ochoreniam a ich liečby. Voda a čisté toalety sú pre deti a rodiny čeliace hladomoru rovnako dôležité ako zabezpečenie potravy.

Kontaminovaná voda a toalety môžu viesť k podvýžive alebo ju zhoršujú. Kontaminovaná voda často spôsobuje hnačky, ktoré zabraňujú vstrebávaniu živín z potravy nevyhnutných na prežitie. V konečnom dôsledku to potom vedie k podvýžive. Podvýživené deti sú tiež náchylnejšie na ochorenia spôsobené kontaminovanou vodou, ako je cholera. Sťažený prístup k pitnej vode, hygiene a čistým toaletám sú faktory zodpovedné odhadom za 50 % prípadov podvýživy celosvetovo.

Zlyhanie medzinárodnej pomoci

Napriek katastrofálnej situácii v Jemene, medzinárodná pomoc nie je dostatočná. Krajine dochádzajú peniaze a nedokážu jej pomôcť ani zahraničné agentúry. Na začiatku októbra Rada OSN pre ľudské práva ukončila vyšetrovanie vojnových zločinov v Jemene. Západné štáty vedené Holandskom vyšetrovanie podporovali, ale narazili na odpor 21 krajín.

Dôsledky hladu a chorôb v Jemene

Podvýživa a úmrtnosť detí

Približne 130 detí zomrie denne v Jemene v dôsledku chorôb a extrémneho hladu, ktoré sužujú túto vojnou zmietanú blízkovýchodnú krajinu. Deti sú počas obdobia hladomoru a extrémnej potravinovej neistoty najzraniteľnejšie. Čelia vyššej pravdepodobnosti vážnej podvýživy a úmrtia na jej následky. Táto kríza tiež deťom spôsobuje nenapraviteľné škody a celoživotné traumy spojené s vážnym poškodením zdravia a ich ďalšieho vývoja.

V nemocnici al-Sabaín v Saná museli rozšíriť oddelenia, aby sa tam všetky deti zmestili.

Šírenie chorôb

Nedostatok čistej vody a hygieny vedie k šíreniu infekčných chorôb, ako je cholera. Cholera je nebezpečná hnačková infekčná choroba, ktorej pôvodcom je baktéria Vibrio cholerae. Cholera sa šíri, keď ľudia nemajú inú možnosť ako jesť jedlo alebo piť vodu obsahujúcu výkaly.

Cholera sa šíri kontaminovanou vodou a jedlom.

Vysídlenie a migrácia

Boje a suchá vyhnali ľudí z domovov. Na cestách sú deti často odkázané na pitie kontaminovanej vody. Provizórne tábory bez toaliet sú miestom šírenia chorôb. Deti na cestách sú náchylnejšie na choroby a často sa pri zdravotných problémoch nedostanú do nemocníc a zdravotných stredísk. V štyroch krajinách ohrozených hladomorom je vysídlených asi 9,2 milióna ľudí.

Ako pomáha UNICEF

V roku 2020 pomohol UNICEF v boji proti hladomoru zabezpečením vody pre 39,1 milióna ľudí v krízových oblastiach a oblastiach postihnutých konfliktami. Pomáhame deťom prežiť tým, že denne vozíme tisíce litrov vody do vysídľovacích táborov, podporujeme nemocnice a strediská na liečbu cholery, opravujeme veľké vodné a hygienické systémy v mestách.

V roku 2021 UNICEF plánuje zabezpečiť pre 4,8 milióna ľudí v Etiópii vodu, sanitárne a hygienické potreby a služby.

Od januára do apríla 2021 zabezpečil UNICEF vodu a hygienické potreby pre 121 000 ľudí na Madagaskare, v oblastiach, ktoré sú najviac zasiahnuté pretrvávajúcim suchom.

V reakcii na pandémiu COVID-19 sme pomohli ďalším 255 000 ľuďom.

Poučenie z minulosti

Dejiny zápasu človeka s chorobami sú staré ako samo ľudstvo. Špecifickým prípadom sú práve infekčné ochorenia. Ľudstvo si s nimi dlho nevedelo dať rady. Až v 19. storočí Louis Pasteur a Robert Koch prišli na to, že pôvodcami infekčných chorôb sú mikroorganizmy. Za vznikom ochorení ako tuberkulóza, besnota, chrípka, cholera, týfus, čierny kašeľ, ale i vírusová hepatitída, či HIV sú zoonózy. Predstavujú infekcie, resp. ochorenia, ku ktorým dochádza pri kontaktne človeka so zvieratami.

Čierna smrť

Presný začiatok šírenia čiernej smrti nie je možné presne určiť. Smrtiace vírusy ako čierna smrť bola bubonický mor, ktorý sa prenášal kvapôčkovou infekciou. V Európe si tak čierna smrť vyžiadala 50 miliónov mŕtvych v priebehu necelých štyroch rokov. Až v roku 1894 francúzsky bakteriológ Alexandre Yersin izoloval baktériu, ktorá bola pôvodcom čierneho moru - Yersinia pestis. O štyri roky neskôr Paul-Louis Simond zistil, že ochorenie sa šíri vzduchom alebo pohryznutím infikovanými blchami z potkanov.

Cholera

Cholera je nebezpečná hnačková infekčná choroba, ktorej pôvodcom je baktéria Vibrio cholerae. Cholera sa šíri, keď ľudia nemajú inú možnosť ako jesť jedlo alebo piť vodu obsahujúcu výkaly. V súčasnosti je ochorenie cholery endemické vo viac ako 47 krajinách po celom svete.

Kiahne

Kiahne patria k najničivejším chorobám, aké kedy ľudstvo utrpelo. Kiahne sú spôsobené vírusom variola. Vírus zabíjal asi 30 % nakazených. Choroba sa neskôr rozšírila po obchodných cestách v Ázii, Afrike a Európe a nakoniec sa do Ameriky dostala v 2. storočí.

Certifikát o eradikácii kiahní.

Úmrtnosť na vybrané infekčné choroby v histórii

Choroba	Odhadovaný počet obetí
Čierna smrť	50 miliónov v Európe (14. storočie)
Kiahne	300 miliónov (20. storočie)

Humanitárna kríza v Gaze očami koordinátora humanitárnej pomoci

tags: #hlad #a #choroby #Jemen #príčiny