Vplyv chladu na človeka: Od posilnenia imunity po riziká podchladenia

Ľudia prirodzene vyhľadávajú teplo a komfort. Samozrejme, moderné technológie nám umožňujú zvýšiť, alebo naopak znížiť teplotu, ak sa necítime úplne pohodlne. Výsledky novej štúdie ale naznačujú, že chlad môže byť pre naše zdravie prínosný. Je ale možné, aby moderní ľudia dokázali využiť tieto zmeny vo svoj prospech? Ide o otázku, na ktorú sa vedci stále pokúšajú nájsť odpoveď.

Haman tvrdí, že pred priemyselnou revolúciou boli extrémne teploty súčasťou našich životov. Ľudia prechádzali z extrémnych zím do vysokých teplôt a to mohlo do určitej miery prispieť k ich metabolickému zdraviu. Vedci dnes už vedia, ako telo reaguje, ak je vystavené chladu. Vzniká nový tuk a prichádza aj na zmenu svalstva.

„Chlad je naozaj fascinujúci. Podľa jeho slov je oveľa jednoduchšie prežiť extrémne horúčavy, než zimu. Ak máme počas tropického leta prístup k vode a tieňu, nemáme problém zotrvať, no v prípade nízkych teplôt to vôbec neplatí.

Máme dlhé končatiny, ktoré sa zakončujú prstami a krvný obeh musí zaistiť, aby sa krv dostala aj do týchto vzdialených častí nášho tela. Keď udrie zima, naše telo obmedzí krvný tok do končatín, aby dokázalo udržať jadro nášho tela v teple. Zvieratá takúto slabinu nemajú.

V roku 2009 však vedci zistili, že aj ľudia majú takúto vrstvu. Hamanov výskum ukázal, že ak sa nebudeme báť zimy, naše telo si vytvorí viac „hnedého tuku“. Dôkazy potvrdzujú, že chlad môže byt pre človeka naozaj prospešný. Ďalšie zmeny, ktoré veci objavili, sú zmeny v našom svalstve. Ukázalo sa, že svaly človeka, ktorý je vystavený chladu, spracujú viac glukózy, než obyčajne.

Otužovanie: Cesta k silnejšej imunite a zdraviu

Otužovanie sa v posledných rokoch stáva čoraz populárnejším spôsobom, ako posilniť imunitu a zlepšiť odolnosť organizmu voči chorobám. Táto metóda založená na vystavovaní tela krátkodobému chladu pritom nie je novodobým vynálezom. Otužovanie je metóda, pri ktorej dochádza k systematickému a kontrolovanému vystavovaniu tela nízkym teplotám s cieľom zlepšiť jeho schopnosť adaptovať sa na chlad a iné stresové faktory.

Jeden z hlavných benefitov otužovania je zlepšenie funkcie imunitného systému, pričom počas otužovania sa v krvi zvyšuje hladina cytokínov a bielych krviniek. Ak je tento proces pravidelný, urýchľuje imunitnú reakciu. Randomizovaná štúdia v roku 2016 potvrdila nižší výskyt respiračných ochorení u otužilcov, ale nemali by sme sa domnievať, že ak sa naplno pustíme do otužovania, tak nikdy neochorieme. To je chybná predstava. Pravidelným otužovaním si zvyšujeme prah citlivosti na bakteriálne a vírusové choroboplodné zárodky a organizmus si dokáže sám oveľa lepšie s nákazou poradiť.

Ak už u vás ale akékoľvek ochorenie prepukne, otužovanie nezmení jeho trvanie. Touto aktivitou dokážete ovplyvniť vedľajšie faktory, ale v žiadnom prípade príčinu konkrétneho ochorenia. Vyhýbanie sa chladu, prekúrené miestnosti, teplé obliekanie: toto všetko oslabuje našu imunitu, pretože o stálu teplotu tela sa staráme viac, ako naše termoregulačné procesy, ktoré sme dostali do vienka tisíce rokov trvajúcou evolúciou. Otužovaním robíme svoju imunitu silnejšiu, vyhľadávaním tepla, obliekaním sa do viacerých vrstiev ju naopak znižujeme.

Ďalšie zdravotné benefity otužovania

Podchladzovaním tiež dochádza k sťahovaniu ciev a následným zahriatím k ich roztiahnutiu, čím zvyšujeme ich elasticitu a odďaľujeme starnutie.
Vazokonstrikcia (cievne zúženie) a vazodilatácia (cievne rozšírenie), ku ktorým opakovane pri otužovaní dochádza, sú tou najlepšou cestou získať skvelú pružnosť ciev a zachovať si ju aj do vysokého veku.
Vedecké štúdiá ozdravujúceho faktoru ľadovej vody na človeka odhadujú zníženie biologického veku organizmu pri dlhoročnom a pravidelnom plávaní v ľadovej vode od 5 do 15 rokov!
Dochádza aj k zmenám v hematologických parametroch - zistili sa významné zmeny v koncentrácii hemoglobínu, počte červených krviniek, indexe hematokritu, percente monocytov a granulocytov.
Znižujú sa aj parametre oxidačného stresu.

Podľa britských vedcov z Cambridge University by plávanie v studenej vode a otužovanie mohlo byť kľúčom v prevencii neurodegeneratívnych ochorení. V krvi otužilcov totiž našli proteín, ktorý pri pokusoch na myšiach spomaľoval priebeh demencie a regenerovali sa neurodegeneratívne poškodenia mozgu.

Pri pôsobení chladu a mrazu organizmus prežíva teplotný šok a v ich tele sa zároveň začína tvoriť aj špeciálny proteín - „proteín RBM3“, ktorý pri pokusoch na myšiach preukázal pozoruhodnú schopnosť a to regeneráciu synapsií. Podľa neurovedkyne Giovanny Mallucci, ktorá sa účinkami proteínu RBM3 zaoberá, by objavenie lieku podnecujúceho tvorbu RBM3 mohlo spomaliť alebo čiastočne zvrátiť progresiu niektorých neurodenegeratívnych ochorení, napríklad Alzheimerovej choroby. Predbežné výsledky naznačujú, že sa proteín vo zvýšenej miere tvorí v telách otužilcov, ktorí plávajú v ľadovej vode, nemajú však dôkaz, ktorý by hovoril aj o nižšom riziku ochorení mozgu v prípade tejto skupiny ľudí.

Ľadový kúpeľ, svojou mierou aj studená sprcha, účinne stimuluje aktivitu hnedého tuku. Hnedý tuk sú tukové tkanivá (podobajúce sa ale skôr svalovým bunkám), ktorý spaľuje tuk a glukózu najviac zo všetkých našich tkanív (50 g hnedého tuku dokáže spáliť za jeden deň cca 500 kalórií, čo predstavuje cca 25 kg tuku za rok). Činnosť hnedého tuku sa naštartuje vystavením sa chladu (otužovaním) a spaľuje biely tuk, ale hlavne škodlivý nadbytočný viscerálny tuk (tuk obaľujúci naše vnútorné orgány, ktorého, ak máme nadbytok, prispieva k vzniku cukrovky, srdcového infarktu, mozgovej mŕtvici a ďalších akútnych ochorení).

Otužovanie je forma akútneho stresu, počas ktorej vaše telo vo zvýšenej miere produkuje adrenalín, kortizol, dopamín ale taktiež sérotonín a vďaka tomu sa cítite fyzicky a psychicky silnejšie, lepšie či vitálnejšie. Každopádne pôsobenie chladu je prevenciou proti nachladnutiu, chrípke, angíne, respiračným infekciám, lieči vysoký krvný tlak, zlepšuje krvný obeh, znižuje zápaly v tele, podporuje lymfatický a imunitný systém. Systematickým otužovaním sa paradoxne zmierňujú aj reumatické ťažkosti. Tento efekt sa pri správnom programovom nastavení úspešne využíva v kryokomorách, ktoré pôsobia na ľudský organizmus schladeným vzduchom (mínus 100 až 180 °C).

Riziká spojené s otužovaním

Napriek mnohým benefitom nie je otužovanie vhodné pre každého. Náhle vystavenie chladu nie je vhodné pre tých, ktorí majú ischemickú chorobu srdca. Prudké ochladenie môže vyvolať vazospazmus. Ide o stiahnutie ciev, čo v najhoršom prípade vedie až k srdcovému infarktu. U pacientov s kožnými problémami sa tiež neodporúča silné prekrvovanie kože. Studená voda dokáže telo schladiť dvadsaťkrát rýchlejšie ako studený vzduch, a preto nie je dobré si s ňou zahrávať. Ak máte zdravotné problémy, konzultujte svoje rozhodnutie v prvom rade s lekárom.

Základné informácie, benefity a formy otužovania

Ako správne začať s otužovaním

Do otužovania by ste sa mali pustiť z vedomej voľby a chuti spriateliť sa s chladom. Iba tak dokážete posilniť svoju imunitu a zdravie. Pokiaľ uvažujete o tom, že začnete s otužovaním treba vždy začať postupne a prvé výsledky sa prejavia v priebehu troch až štyroch týždňov. Ide o dlhodobý proces a táto investícia sa vám vráti až v horizonte niekoľkých rokov.

Otužovaniu by ste sa mali venovať v doobedňajších hodinách, keď je vaše telo po spánku dobre oddýchnuté. Keďže sa počas neho vyplavujú stresové hormóny, vo večerných hodinách by mohlo ovplyvniť kvalitu vášho spánku. To, ako často by ste sa mali do tejto aktivity púšťať, je podľa odborníka individuálne. Niektorí to zvládnu raz, iní dva- či trikrát týždenne. Vlastné limity by ste mali odhaľovať sami.

Začiatočníci by sa mali denne sprchovať studenou vodou. Najlepšie je začať vlažnou vodou a postupne ju ochladzovať. V zime sa odporúča sprchovať 1-3 minúty, v lete 3-5 minút. So sprchovaním v studenej vode môžu začať už 2-3 ročné deti. Pri sprchovaní sa stále pohybujeme, nestojíme na jednom mieste. Po dosprchovaní sa utrieme suchým uterákom. Hlavu si nenamáčame, dáme si kúpaciu čiapku, aby sme si nezamokrili vlasy. ňPo dokonalom osušení vykonávame zahrievacie cviky aby sa naše telo zohrialo pohybom. Ak sme v časovej tiesni, ranné otužovanie radšej vynecháme, otužovať sa v zhone nie je dobré na psychiku. Snažíme sa často nevynechávať ranné otužovanie, pravidelný kontakt so studenou vodou je veľmi dôležitý. Skutočne otužilým sa stáva človek asi po 2 rokoch pravidelného otužovania sa.

Aké robia ľudia pri otužovaní najčastejšie chyby?

Otužovať sa je potrebné postupne, nepreskakovať postupnosť krokov.
Otužovať sa môže každý zdravý človek v akomkoľvek veku, ale platí, že deti a seniori by sa mali otužovať miernejšie a pozvoľnejšie.

Pri začiatkoch otužovania by sme dodržiavať určité zásady bezpečného a postupného otužovania:

Dýchanie - pred otužovaním začať 10 až 15 hlbokými a pomalými nádychmi nosom a výdychov ústami. Toto rozdýchanie zabezpečí, že lepšie zvládnete kontakt so studenou vodou. V opačnom prípade by ste mohli začať prudko dýchať a pociťovať napätie.
Sprcha - S otužovaním začnete najjednoduchšie vtedy, ak na konci svojej obľúbenej sprchy, či už horúcej alebo vlažnej, postupne stiahnete teplotu vody na minimum. V prípade, že budete bez väčších problémov zvládať sprchu na 30 sekúnd, zotrvajte aspoň dve minúty.
Pohyb - Pred a aj po otužovaní by ste sa mali rozcvičiť a pohybu sa venujte aspoň minútu alebo dve minúty pred otužovaním a aj po ňom. Po kontakte so studenou vodou budú vaše svaly citlivé, ale kvalitné cvičenie pred aj po spôsobí, že sa vaše telo rýchlejšie vráti do normálnej teploty.

Pred začatím otužovania je vhodné konzultovať lekára, riadiť sa odporúčaniami napr. ľadových medveďov - www.ladovemedvede.sk. Nikdy nezačínať sám, ale pod dohľadom skúsených otužilcov a k skutočným otužileckým výkonom je potrebné sa dopracovať postupne - po 2-3 rokoch systematického otužovania. Na začiatku stráviť vo vode pri teplote vody pod 10 °C len pár desiatok sekúnd, postupne počas prvej sezóny 1-2 minúty. Je potrebné počúvať signály svojho tela a pri akýchkoľvek problémoch prerušiť ponory do studenej vody, resp. skrátiť čas vo vode.

Aké sú signály, že sme to prehnali?

V prípade, ak otužovanie preženieme môže to byť veľmi nebezpečné a zradné. Vyrovnávanie sa s podchladením môže byť oveľa náročnejšie, ako samotný pobyt vo vode. Práve v tomto čase nastupuje trasová termogenéza (triaška) a to je niečo, čo nás zahrieva, teda pomáha nám čo najskôr sa vrátiť k normálnej teplote. Najlepšie je vtedy sa rýchlo prezliecť do suchého oblečenia a zahriať sa aj primeraným pohybom.

Z určitého uhla pohľadu môžeme za záludnosť považovať aj fakt, že na úplnom začiatku otužovania (ide doslova o prvé dni, možno jeden až dva týždne) dochádza k prechodnému zhoršeniu imunitnej odolnosti človeka. Naša telová termoregulácia je riadená okrem hypotalamu čiastočne aj prostredníctvom hormónov (adrenalín, noradrenalín, kortizol). Zvýšená hladina kortizolu spôsobuje zhoršenie imunitných funkcií, dochádza k útlmu novotvorby lymfocytov (biele krvinky, ktoré ako jediné bunky v tele sú schopné rozpoznávať antigén a preto sú základom získanej imunity) a naopak - aktivizujú sa tzv. „bunky prirodzených zabíjačov” (natural killer cells). Ak otužilecký nováčik začne pristupovať k otužovaniu s príliš veľkou vervou a adaptačná schopnosť jeho organizmu sa nedokáže prispôsobiť chladovej záťaži, môže dôjsť k zdravotným problémom. Práve na začiatku otužovania si treba spomenúť na múdre slovenské príslovie: „Pomaly ďalej zájdeš“. Ak úspešne prekonáme počiatočné štádium otužovania, ďalšie opakované chladové zaťaženia imunitu znormalizujú a začne postupne dochádzať už k jej zlepšovaniu.

Opakovaná záťaž chladom postupne zvyšuje funkcie imunitného systému.

Otužovanie vzduchom

Začať sa môže otužovať aj vzduchom. Tento spôsob otužovania je menej náročný a jemnejší, pretože voda odoberá teplo z tela dvadsaťpäťkrát rýchlejšie ako vzduch. V aktuálnych obmedzených podmienkach sa dá vyjsť do záhrady, na balkón alebo sa postaviť ľahko oblečení k otvorenému oknu a zacvičiť si. Pokiaľ sa budete tejto aktivite venovať tri až päť minút, vyrovná sa to minútovej alebo až dvojminútovej studenej sprche. Je vhodné otužovanie vodou a vzduchom kombinovať. Tak isto veľkú úlohu hrá aj neprekurovanie bytu, pričom ideálne by bolo, aby teplota v izbe nepresahovala 22 °C (v spálni 18 °C) a pravidelné vetranie.

Ako je to s alergiou na chlad?

Pri vzniku a rozvoji alergií hrajú veľký význam, okrem iného, aj náhle zmeny teploty prostredia. Fyzikálne vplyvy, ako napríklad chlad, pôsobia ako priame aktivátory vyplavovania mediátorov, napr. histamínu z mastocytov a tieto látky môžu vyvolávať klinické prejavy zvýšenej reaktivity na slizniciach horných, stredných, ale aj dolných dýchacích ciest, očných spojiviek, ale aj kože. Ide však o pseudoalergiu, ktorá je odpoveďou na fyzikálny podnet, nie alergén.

Na vzniku týchto ťažkostí má vplyv aj dnešný spôsob života, kedy si pre organizmus vytvárame akúsi neprirodzenú mikroklímu, kde máme stabilnú teplotu, vlhkosť, svetlo. Kedysi ľudia väčšinu času trávili vonku, dnes je to v uzavretých prekúrených priestoroch. Naše obranné mechanizmy zleniveli, pretože ich nevyužívame, a telo to, čo nepotrebuje, jednoducho odstaví.

Ako otužovať s deťmi?

S deťmi je vhodné sa otužovať hrou, alebo prechádzkami na čerstvom sviežom vzduchu, prechádzkami naboso, spánkom pri otvorenom okne, neprekurovaním miestností a primer... Meteosenzitivita je pojem, ktorým označujeme citlivosť človeka na zmenu počasia. Táto citlivosť je u každého jednotlivca rôzna. Najviac sú na zmeny počasia precitlivelí starší ľudia, ľudia s oslabenou imunitou, deti a tehotné ženy. Vo všeobecnosti ženy znášajú zmeny počasia horšie ako muži.

Zimomravosť ako príznak ochorenia

Infekcia, zápal a s tým súvisiaca zvýšená telesná teplota spôsobí zimnicu, ktorá je taktiež následkom vazokonstrikcie. Pridružujú sa príznaky ako potenie, slabosť, bolesti hlavy, svalov alebo zrýchlený tep. „Terapiou je pokoj na lôžku vo vyvetranej miestnosti, dodržiavanie pitného režimu (odporúčame piť bylinné čaje, ako lipu, zázvor), ľahká strava, podpora imunity výživovými doplnkami (vitamíny C a D, zinok, betaglukány, probiotiká a iné), pri teplote paracetamol alebo ibuprofén,“ radí Lívia Peštová z Dr. Max.

Ateroskleróza je ochorenie, pri ktorom sa ukladajú na stenách ciev tukové pláty, čím sa znižuje ich priechodnosť. Častým následkom aterosklerózy je ischemická choroba dolných končatín, kedy pozorujeme, okrem zimnice, mravčania a brnenia v končatinách aj zníženie citlivosti, suchú pokožku, lámavé nechty, svalové kŕče a bolesť. Vyskytnúť sa môže modrasté sfarbenie pokožky ako následok nedostatočného prekrvenia. Pridajte pohybovú aktivitu, udržiavajte si primeranú hmotnosť a nefajčite. Pomôže aj prírodná liečba (cesnak, vláknina, ryby, ovocie, zelenina) alebo farmakologická liečba navrhnutá lekárom.

Anémia, čiže nedostatok červených krviniek, môže byť spôsobený ich nedostatočnou tvorbou, nadmerným rozpadom, častým krvácaním, nedostatočným príjmom (anorexia) alebo vstrebávaním (zápaly čreva - ulcerózna kolitída, Crohnnova choroba) železa, kyseliny listovej alebo vitamínu B12 z potravy alebo ich nadmernou spotrebou (napríklad v tehotenstve). Červené krvinky obsahujú hemoglobín, ktorý viaže na seba kyslík a roznáša ho z pľúc bunkám po celom tele. Nevyhnutnou zložkou hemoglobínu je aj železo. Pri jeho nedostatku sa tak okrem pocitu zimy pridružujú ďalšie príznaky, akými sú únava, slabosť, bledo sfarbená pokožka, závraty alebo búšenie srdca.

L „Prevenciou anémie je komplexná a dobre vyvážená strava obsahujúca železo, kyselinu listovú a vitamín B12. Medzi zdroje železa patria mäso, vnútornosti, ryby, strukoviny, obilniny, olejnaté semená a orechy, sušené ovocie a iné. Zdroje kyseliny listovej sú strukoviny, zelenina so zelenými listami, ovocie, vnútornosti a iné. V rybách, mlieku, vajciach a syroch nájdeme vitamín B12,“ vymenúva farmaceutka z Dr. Max.

Ďalším ochorením, ktoré sa môže prejavovať zimnicou, je hypotyreóza. Vzniká pri zníženej tvorbe hormónov štítnej žľazy z rôznych príčin. Ďalšími príznakmi sú únava, prírastok na váhe, zápcha, depresia, nízky krvný tlak, opuchy tváre, viečok a rúk, poruchy menštruačného cyklu alebo vypadávanie vlasov.

Diabetes mellitus (cukrovka) je charakterizovaný hyperglykémiou - zvýšenou hladinou glukózy v krvi, ktorá vzniká ako následok zníženej tvorby alebo nedostatočného účinku inzulínu. Príznaky sú časté močenie, abnormálny hlad a smäd, glukóza a ketolátky v moči, acetónový zápach dychu, slabosť, opakujúce sa infekcie močových ciest, zle sa hojace rany alebo zhoršené videnie. Základom terapie je diéta a liečba nastavená lekárom.

Anorexia a bulímia sú poruchy príjmu potravy, ktoré majú za následok nedostatočný príjem živín, vitamínov a minerálov. Nadváha a obezita, na druhej strane, súvisí s nadmerným príjmom potravy a ukladaniu nadbytočného tuku do ciev. Pridružuje sa zvýšená hladina cholesterolu, ateroskleróza, vysoký krvný tlak alebo diabetes. Taktiež môžu byť dôvodom výskytu zimnice.

Zimomravosť ako nežiaduci účinok liekov

Skupina liečiv s názvom betablokátory používané na liečbu vysokého krvného tlaku, ako antiarytmiká alebo pri iných kardiovaskulárnych ťažkostiach, môžu vyvolať nežiaduci účinok, a to zimomravosť alebo Raynaudov fenomén (postihnutie ciev v koncových častiach tela, ich zbelenie až zmodranie). Ak máte podozrenie, že vami užívaný liek vyvoláva nepríjemnú zimomravosť, upozornite na to svojho lekára.

„Pri nedostatočnom príjme tekutín dochádza tiež k zhoršeniu prekrvenia končatín. Jedným z prejavov je zvýšené pociťovanie chladu. Aj preto je dôležité dodržiavať pitný režim,“ tvrdí Lívia Peštová z Dr. Max.

Na zimomravosť Ginkom aj masážou

Je dôležité vedieť, či pocit chladu nie je spôsobený nejakým závažnejším ochorením. Ak nie, pomôže vrstvenie oblečenia, spánok v ponožkách či teplý čaj. Ak je dôvodom nedostatočné prekrvenie, účinné môže byť aj užívanie liekov a doplnkov výživy s obsahom výťažkov z Ginka dvojlaločného. Ginko má priaznivý vplyv na prúdenie krvi a podporuje prekrvenie periférnych tkanív - rúk, nôh, stredného ucha, ale aj mozgu. V prípade, že užívate napríklad lieky na riedenie krvi, mali by ste sa pred začatím užívania poradiť s odborníkmi.

Ak dlho sedíte, spomalí sa vám prietok krvi v nohách. Preto ak máte sedavú prácu, robte si prestávky, kedy sa prejdete a „rozprúdite krv". Pomôcť môže aj pravidelná masáž nôh. Pôsobenie na reflexné body, ako aj zlepšenie prekrvenia, majú priaznivý efekt. „Vhodné je použitie bylinných gélov s obsahom výťažkov z borovice, nechtíka, pagaštanu konského, pomaranča či čili papričiek.

tags: #vplyv #chladu #na #človeka