Globálne Environmentálne Problémy a Klimatická Zmena
Je zrejmé, že klimatická zmena, globálne otepľovanie a nadmerné opotrebovanie našej planéty sa dotýka každého z nás. Environmentálne zmeny a problémy sú prirodzenou súčasťou života každej planéty. Hoci je klimatická zmena prirodzený proces, vplyvom ľudskej činnosti nadobúda rýchlejší a ráznejší spád.
Od druhej polovice dvadsiateho storočia muselo ľudstvo čeliť viacerým environmentálnym problémom. Poďme sa pozrieť na niektoré z nich:
Globálne Environmentálne Problémy v 20. Storočí
Testovanie Jadrových Zbraní
Prvým globálnym environmentálnym problémom, s ktorým sa ľudstvo muselo v druhej polovici dvadsiateho storočia vysporiadať, bolo testovanie jadrových zbraní a ich vplyv na životné prostredie. Po druhej svetovej vojne sa začalo vo viacerých krajinách vo veľkom zbrojiť. Svetové mocnosti sa v čase studenej vojny začali zaoberať vývojom jadrových zbraní. Ich testovanie však v značnej miere negatívne vplývalo na prostredie. Jadrové testy mali za následok zvyšovanie úrovne rádioaktivity.
V 60-tych rokoch, keď jadrové skúšky vrcholili, bola hladina rádioaktivity skutočne alarmujúca. Dosahovala hodnoty niekoľkonásobne vyššie ako v roku 1986, keď došlo k výbuchu jadrovej elektrárne v Černobyle.
Testovanie jadrovej zbrane Trinity, 1945.
Negatívny vplyv radiácie na životné prostredie bol známy, a preto sa hľadalo riešenie. Svetové mocnosti sa s nastávajúcou hrozbou rozhodli vyrovnať prijatím dvoch záväzných dokumentov. Boli ním Zmluva o nešírení jadrových zbraní z roku 1970 a Zmluva o všeobecnom zákaze jadrových skúšok z roku 1996. Prvý dokument do dnešného dňa podpísalo 189 štátov.
Klesajúca Vrstva Ozónu
Ďalším problémom, s ktorým sa muselo ľudstvo vyrovnať bola klesajúca vrstva ozónu v atmosfére. Ozónová vrstva sa nachádza približne vo výške 20 kilometrov od zemského povrchu. Jej postupné zmenšovanie spôsobuje vypúšťanie emisií skleníkových plynov do ovzdušia. Opäť bol potrebný medzinárodný zásah spoločenstva. V roku 1985 bol prijatý Viedenský dohovor o ochrane ozónovej vrstvy, ktorý o dva roky neskôr doplnil Montrealský protokol o látkach poškodzujúcich ozónovú vrstvu.
Vývoj ozónovej diery v rokoch 1979-2019.
Cieľom oboch dokumentov bolo zamedziť nadmernému vypúšťaniu freónov do ovzdušia. V tejto oblasti došlo v roku 2005 k pozitívnemu obratu. Ozónová vrstva sa začala postupne zotavovať. Zmena však nebola definitívna a v roku 2011 bol opäť potvrdený pokles úrovne ozónovej vrstvy nad Arktídou. Presná príčina nie je zatiaľ známa.
Klimatická Zmena ako Závažný Problém Súčasnosti
Najzávažnejším a najaktuálnejším environmentálnym problémom súčasnosti je klimatická zmena. Odborníci upozorňujú na rozdielne interpretovanie medzi pojmami klimatická zmena a klimatické zmeny.
Na klimatickú zmenu v značnej miere pôsobia aj sopečné výbuchy či zmeny slnečného žiarenia. Vplyvom pôsobenia človeka však pribúda aj tretí, a zrejme najzásadnejší faktor, a tým je antropologický vplyv človeka. Odmerať do akej miery môže človek za klimatickú zmenu, však nie je jednoznačné. Úplne presne totiž nedokážeme simulovať podmienky a zistiť, ako by sa Zem vyvíjala bez prítomnosti človeka.
IPCC - Medzivládny panel o zmene klímy, ktorý pravidelne prináša správy o stave planéty, však potvrdzuje, že globálne otepľovanie je dôsledkom vplyvu ľudskej činnosti. Hoci je klimatická zmena momentálne najpálčivejším problémom 21. storočia, jej prvotné príčiny môžeme hľadať už oveľa skôr. Krátko po veľkej priemyselnej revolúcii v 18. storočí sa začalo so spaľovaním fosilných palív pri priemyselnej výrobe a s vypúšťaním skleníkových plynov do ovzdušia meniť chemické zloženie atmosféry. Tento proces s istými obmenami trvá doteraz.
Klimatická zmena a Slovensko
Globálne Otepľovanie
Dôsledkom vypúšťania týchto plynov je napríklad globálne otepľovanie, ktoré považujeme za vôbec najdôležitejším indikátorom klimatickej zmeny. Svetová teplota vzrástla za obdobie od priemyselnej revolúcie o 0,8 stupňa Celzia. Oteplenie sa prejavuje v celej Európe pomerne rovnorodo. Zrážky vzrastajú na severe kontinentu a klesajú na juhu.
Prítomnosť CO2 (oxid uhličitý) v ovzduší sa celosvetovo monitoruje od roku 1958. Za jeho rast môže najmä priemysel, doprava a poľnohospodárstvo. Medzi ďalšie skleníkové plyny, ktoré ohrozujú ozónovú vrstvu, patria aj metán či oxid dusný. Obmedziť vypúšťanie týchto plynov je pre ľudstvo ťažkým orieškom, pretože by kráčalo ruka v ruke s obmedzením ekonomického komfortu, na ktorý sme si v priebehu rokov zvykli. Asi ťažko by sme si v dnešnej dobe vedeli predstaviť život bez strojárskeho, farmaceutického či elektrotechnického priemyslu. Ich negatívnym dôsledkom je však škodlivý dopad na životné prostredie.
Paradoxne, ešte negatívnejší vplyv než priemysel má na ozónovú vrstvu iná ľudská činnosť. Sú ňou napríklad úmyselné (zámerné) požiare v Indonézii. Poľnohospodári v tejto ostrovnej krajine vypaľujú lesné porasty, aby získali pôdu na pestovanie ekonomicky výhodných plodín. Ničia tak prirodzený ekosystém a navyše vypúšťajú do ovzdušia enormné množstvo škodlivých látok. Finálny dôsledok tejto činnosti je alarmujúci.
Medzinárodné Snahy o Riešenie Klimatickej Zmeny
Problémy globálneho otepľovanie a klimatickej zmeny riešia lídri na svetových summitoch už niekoľko desaťročí. V roku 1997 vstúpil do platnosti Kjótsky protokol. Až do minulého roku slúžil ako predchodca nových pravidiel, na ktorých sa dohodli lídri na Parížskom summite v decembri 2015.
Hoci sa vo svojich stanovách zaväzuje k znižovaniu vypúšťania skleníkovej plynov, reálne k žiadnemu úbytku koncentrácie CO2 nedošlo. Naopak, aj napriek jeho prijatiu, množstvo oxidu uhličitého v ovzduší v priebehu rokov rástlo. Na konci roka 2015 preto vznikol nový protokol z Parížskeho klimatického summitu. Svetoví lídri z viac než 150-tich krajín sveta sa počas neho zhodli, že otepľovanie planéty by sa malo udržať pod 2 stupňami Celzia.
Podpisovanie Parížskej dohody, 2015.
S týmto krokom neboli úplne spokojní predstavitelia menších ostrovných štátov. Krajinám ako Vanuatu či Maldivy hrozí v dôsledku globálneho otepľovania a zvyšovania sa hladiny oceánov zánik. Najvyššie položený prírodný bod súostrovia Maldivy sa nachádza vo výške len niečo cez dva metre nad hladinou mora. Pri súčasnom otepľovaní klímy a zvyšovaní sa hladiny oceánov by súostroviu hrozil čoskoro zánik.
Dôsledky Klimatickej Zmeny na Slovensku
Medzi dôsledky klimatickej zmeny na Slovensku patria dlhé obdobia sucha a následne bleskové povodne.
tags: #hlad #vo #svete #prezentacia
