Zlatá ryža: Riešenie nedostatku vitamínu A alebo kontroverzný krok vpred?
Nedostatok vitamínu A predstavuje vážny problém verejného zdravia, ktorý postihuje stovky miliónov ľudí v chudobných krajinách. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) z tohto dôvodu oslepne ročne pol milióna osôb, z toho 350 000 detí. Okrem toho, tento deficit zabíja ročne 1,9 až 2,8 milióna osôb, teda asi toľko ako AIDS a malária dokopy.
Vitamín A sa prirodzene nachádza v mliečnych výrobkoch a vo vajciach. V organizme dochádza k jeho syntéze z beta-karoténu, ktorý je obsiahnutý v početných druhoch ovocia a zeleniny. Problém je v tom, že významná časť obyvateľstva rozvojových krajín, ktorí žijú v extrémnej chudobe, nemajú k takýmto potravinám prístup.
Riešením by mohla byť tzv. zlatá ryža (Golden rice). Ide o geneticky modifikovanú plodinu, ktorá produkuje beta-karotén, prekurzor vitamínu A.
Zlatá ryža: boj proti nedostatku vitamínu A na Filipínach a v Bangladéši
Zlatá ryža
Výhody a potenciál zlatej ryže
Vzhľadom na možnosť riešenia humanitárnej katastrofy obrovských rozmerov ide podľa všetkého naozaj o zázračný produkt, ktorého nevyužívanie sa zdá byť ťažkým zločinom. Vytvorenie "Zlatej ryže" bolo zo strany protagonostov biotechnológií okamžite predstavené ako vznik "užitočného GMO", ktorý bude poskytovaný ľuďom priamo ohrozených nedostatkom vitamínu A, žijúcich v krajinách kde je ryža tradične hlavnou zložkou stravy.
Sadivo "Zlatej ryže" malo byť rozdávané farmárom v núdzi zdarma, 32 spoločností a univerzít, držitelia 70 patentov alebo iných práv duševného vlastníctva súvisiacich s vytvorením "Zlatej ryže", sa vzdávalo svojich autorských poplatkov a postupne sa mala vytýčiť hranica medzi "humanitárnym" a "komerčným použitím" (na úrovni 10 000 $ ročne získaných vďaka sadivu). Pod touto hranicou sa nemal platiť žiaden poplatok výrobcom a farmári by mohli použiť časť úrody na novú sejbu - čo je u ostatných poľnohospodárskych GMO zakázané.
Teoretické štúdie zamerané na potenciálne blahodarne účinky konzumácie zlatej ryže ukázali, že úplne neodstraňuje problémy spojené s oslepnutím a zvýšenou úmrtnosťou. I jeho obhajcovia ale uznávajú, že jeho úlohou nie je nahradiť existujúce úsilia na vyriešenie nedostatočnej výživy, ale ich doplniť.
Kontroverzie a riziká
Napriek tomu, ako to je už spomenuté, zlatá ryža zatiaľ nebola nikde uvedená na trh, pričom príčiny sú charakteru byrokratického, sanitárneho i politického. V roku 2009 sa skupina vedeckých pracovníkov podpísala pod otvorený list, v ktorom boli tvrdo kritizované pokusy so zlatou ryžou vykonávané na deťoch.
V druhej polovici rokov 2000 sa v rámci spolupráce medzi americkou univerzitou Tufts (Boston) a čínskymi vedcami uskutočnili experimenty so Zlatou ryžou na dospelých a deťoch. Vyšetrovanie čínskych i amerických orgánov naozaj potvrdilo, že k pokusom na 72 deťoch vo veku od 6 do 8 rokov došlo bez toho, aby boli ich rodičia informovaní (a bez toho, aby sa uskutočnili predchádzajúce experimenty na laboratórnych zvieratách!). Číňania okrem toho skonštatovali, že došlo k nelegálnemu dovozu ryže. Na druhej strane, na Filipínach, ktoré sa najviac priblížili k administratívnemu povoleniu pestovania Zlatej ryže, došlo k prípadom ničenia experimentálnych polí vysadených touto plodinou.
Analýza problému i potenciál zlatej ryže na jeho riešenie, popísané v predchádzajúcich odsekoch, sú dlhodobo pevnou súčasťou kampaní v prospech GMO a nemožno im uprieť presvedčivosť. Tak isto je zarážajúce že za 15 rokov neboli dostatočne preskúmané možné negatívne dopady konzumácie a pestovania „Zlatej ryže“, čo nepopierajú ani jej obhajcovia (podľa nich sú riziká nepomerne menšie ako prínosy). Existujú ale štúdie naznačujúce existenciu vážnych negatívnych dôsledkov spojených s jej konzumáciou.
Indická filozofka Vandana Shiva, známa aktivistka proti GMO, poukazuje na to, že nedostatok vitamínu A je priamym dôsledkom príchodu monokultúr zavádzaných počas tzv. zelenej revolúcie, ku ktorej došlo po Druhej svetovej vojne. Podľa nej, je potrebné predovšetkým systémové riešenie, ktoré spočíva v opätovnom nastolení biodiverzity.
Jeden zo zakladateľov Greenpeace, Kanaďan Patrick Moore, dokonca žiada od tejto mimovládky "humanitárnu výnimku" pre Zlatú ryžu. Očakáva sa tu minimálne konštruktívnejší dialóg a to z obidvoch strán.
Alternatívne riešenia
Nedostatok vitamínu A nie je zďaleka jediným výživovým problémom chudobných krajín. Podobnou katastrofou je i chronický nedostatok vitamínu B (choroba Beriberi) a vitamínu C (skorbut) alebo nedostatok viacerých stopových prvkov vyplývajúci tak isto zo zlej výživy. Na Filipínach boli úspešní prostredníctvom distribúcie vitamínových prípravkov.
Protagonisti biotechnológií pritom skúšali naozaj všetko, dokonca zabezpečili, aby "Zlatú ryžu" požehnali, ako humanitárny produkt, traja pápeži (Ján Pavol II, Benedikt XVI i terajší František). Takáto prezentácia ale príkro kontrastovala so skúsenosťami s firmami ako Monsanto alebo Syngenta a zo samotnej kampane presakovala necitlivosť, agresivita a arogancia, ktorými sú tieto spoločnosti známe: bolo až príliš evidentné, že prostredníctvom "Zlatej ryže" sa snažia zabezpečiť v očiach občanov priechodnosť a prijateľnosť GMO ako takých a zdiskreditovať kritikov genetickej manipulácie v bohatých krajinách, údajne egoistických a ľahostajných k biede tohto sveta.
Skúsenosti s takýmito prísľubmi sú ale negatívne: v záujme preniknutia Monsanta do Južnej Ameriky nemusela Argentína počas prvých rokov ani platiť autorské práva a ani nemala zakázané použiť časť dopestovaných zŕn na založenie novej úrody. Neskôr, keď už hospodárstvo Argentíny bolo plne závislé na vývozoch sóje RR, boli jej tieto privilégiá zrušené. Tak isto sú známe prípady zneužívania humanitárnej pomoci na presadenie GMO v krajinách, kde bolo ich pestovanie zakázané: stalo sa to napríklad vo viacerých krajinách južnej Afriky (Zambia, Zimbabwe...), ktoré postihol začiatkom rokov 2000 hladomor.
| Vlastnosť | Zlatá ryža | Bežná ryža |
|---|---|---|
| Obsah beta-karoténu | Vysoký | Nízky |
| Genetická modifikácia | Áno | Nie |
| Dostupnosť | Obmedzená | Široká |
Ako vidno, bitka o Zlatú ryžu pokračuje, riešenie sa zdá byť v nedohľadne a milióny ľudí sa naďalej stávajú obeťami dôsledkov nedostatku vitamínu A. Vzhľadom na dramatickosť celého kontextu musia byť odporcovia GMO v toto prípade opatrnejší ako v iných prípadoch a napriek svojim argumentom nehádzať predmetný produkt do jedného vreca s ostatnými geneticky modifikovanými plodinami.
tags: #hlad #vo #svete #príčiny #a #riešenia
