Kačica pižmová: Chov, charakteristika a využitie

Kačica pižmová (Cairina moschata) je druh kačice, ktorý pochádza zo strednej a južnej Ameriky. Vyskytuje sa od Mexika smerom na juh a na západ k Peru a na východe uragajských tropických lesov. Vyskytuje sa v tých častiach Mexika kde žijú morky, z čoho sa dá predpokladať, že v tých častiach žili obyvatelia, ktorí mali skúsenosti so šľachtením.

Domáca forma sa málo odlišuje od jej divokej formy. Zmenili sa len vo veľkosti - 25 % sa zväčšil hrudník, nastala zmena sfarbenia a bradavice sú výraznejšie na tvári.

Dnes sa kačica pižmová chová na celom svete pre svoje chutné mäso s nízkym obsahom tuku a pre svoju adaptabilitu na rôzne klimatické podmienky. Prvý pokus o domestikáciu sa uskutočnil vo Francúzsku v roku 1955, ale prvé úspechy boli zaznamenané až v 70. rokoch.

Charakteristika kačice pižmovej

Trup pižmovej kačice sa natiahol do dĺžky, chvost ma dlhý, koreň zobáka a oka je bez peria, červený a bradavičnatý. Prsty má dlhé, ukončené s pazúrikmi, pričom plávajúce blany sú zaokrúhlené.

V tomto druhu sa vyskytuje významný pohlavný dimorfizmus, káčery dosahujú až 3,5 - 5 kg ž.h. a kačice 1,5 - 2,8 kg ž.h.. Dĺžka trupu káčera dosahuje 80 - 90 cm, rozpätie krídel je 135 cm, kým kačica je omnoho menšia. Dĺžka trupu je 70 cm a rozpätie krídel 90 cm.

Farba hlavy, krku a brucha je hnedočierná, pri dopade svetla tato farba sa nám javí ako hrdzavá. Chrbát majú čierny so zeleným odtieňom, na krídlach prechádza do oceľovomodrej farby. Horné krycie perie krídel má bielu farbu, čím sa výrazne odlišujú od tmavých perí. Perie hlavy a zátylia je načechrené.

Farba nôh je sivá až načiernalá, zobák je čierny a smerom k hrotu vyblednutý - dosahuje až hrdzavého odtieňa. Obe pohlavia nevydávajú zvuky, respektíve šepkavý zvuk. Kačica počas sedenia na vajciach vydáva melancholický hlas a káčery v stave vzrušenia v tichosti trhavo fúkajú, pričom svoje hlavy dopredu a dozadu kývajú.

Pri stretnutí zobáka a čela sa nachádzajú malé mäsovité červené okrúhle bradavice. Tieto sa u kačíc nevyskytujú, po prípade sú oveľa menšie.

Divoké pižmové kačice obľubujú tečúce, prípadne stojaté vody a močariská. Dlhými a špicatými pazúrikmi sú schopné liezť po konároch stromov. Prenocujú na stromoch a taktiež svoje hniezda zakladajú korunách stromov. Nesťahujú sa, len sa počas suchách období premiestňujú k močariskám, po prípade k lagúnam.

Je to poligamný druh vtákov. Dvorenie je jednoduché, krátke a pri párení sú káčery agresívne. Liahnutie je spojené so začiatkom daždivých období. Znáška je 10 -15 až 20 vajec. Po 35 dňoch sa vyliahnu mláďatá. Po vyliahnutí ich kačica berie k vode a spolu s nimi žije až kým sa nenaučia lietať. Mimo obdobia reprodukcie sa kačice a káčer zdržujú do samostatných skupín. Pri súmraku hľadajú potravu na zemi, živia sa hlavne rastlinami a hmyzom.

Chov kačice pižmovej

Významní je pohlavný dimorfizmus. Selekciou sa dosiahlo zvýšenie hmotnosti káčera na 8,5 kg a kačice na 4 kg. Aj domáce druhy majú ostrejšie pazúry a vedia lietať - majú dobre vyvinuté prsné svaly.

Rastová schopnosť sa v dôsledku intenzívnej selekcie výrazne zlepšila v posledných rokoch. Pohlavný dimorfizmus možno zbadať už v 3. týždni. Rast kačíc je menší ako u káčerov a od 10. - 11. týždňa sa takmer nemení. U káčerov sa 13. - 14. týždni rast spomaľuje.

Najväčších prírastkov dosahujú kačice v 30. dňoch a káčery v 35. dňoch ( 50 - 80 kg ). Prsné svalstvo sa u káčerov vyvíja po 10. týždňoch, preto sa ich neoplatí zabiť do 12. týždňa. Nakoľko sa rastová intenzita medzi pohlaviami natoľko odlišuje odporúča sa ich oddelenie chovať.

Na rozlíšenie pohlavia sa používa japonská kloakálna metóda sexovania. Na základe pohlavia sa odlišuje aj množstvo krmnej dávky. U káčerov dosahuje max. v 9. - 10. týždni kým u kačíc je to 6. - 7. týždeň.

Plodnosť ovplyvňuje u pižmových kačíc viacero vonkajších a vnútorných faktorov, z ktorých poznáme veľkosť kŕdľa (opt. 100 - 120 vtákov), čas spotrebovaný na chov, druh krmiva a podmienky kŕmenia, zdravotný stav a klimatické podmienky. V prípade pižmových kačíc často pristupujeme k umelému oplodneniu. Jeho úspech závisí od návyku káčerov na odber spermy a jej kvality. V optimálnych podmienkach môže jeden káčer oplodniť aj 35 kačíc, ale jeho potenciálna schopnosť je podstatne väčšia.

Umele oplodnenie je dôležité hlavne pri vytvorení hybrida mulard, lebo prirodzené oplodnenie nie je vždy úspešné. Nie je to len príčina vonkajších podmienok ale aj toho, že životnosť spermií káčera je malá.

Plodnosť vajíčok sa mení iba málo, vysoká plodnosť je preukázateľná na začiatku chovu. Zisk z chovu počítame približne 29. týždňami. Počas tohto času je plodnosť optimálna - 95 % celých 15 týždňov a potom plodnosť sa znižuje na 92 %. V posledných týždňoch periódy nosivosti (kladenie vajec) sa znižuje plodnosť najskôr na 90 % a potom v 22. týždni klesne na 85 % . Práve z toho dôvodu používame umelé oplodnenie.

Na konci obdobia párenia káčery aj kačice pŕchnu a potom v 2. perióde chovu sú zas plodné. V dvoch za sebou idúcich periódach káčerov netreba meniť, ak pohlavný úd nebol poškodený.

Faktor svetla je dôležitý, lebo sú kačice skôr plodné. Kačice začínajú byť citlivé na svetlo presnejšie fotoperiodu v 18 týždni. Zistilo sa, že v 12. týždni je účinnejšie používať svetlo na krátku dobu ako celý deň, aj keď sa zvyšuje len čas dozretia spermií ale kvalita a kvantita sa nemení.

Na intenzitu liahnivosti v tomto druhu vplývajú nasledovné faktory:

• Genetické poradie
• Akosť vajíčka / tvar, hmotnosť, čistota /
• Klimatické podmienky
• Uskladnenie vajec a dĺžka skladnenia
• Technológia liahnutia
• Kŕmenie
• Zdravotný stav

Kvalita násadových vajec závisí hlavne od hmotnosti - najviac 70 g. Pre najrýchlejšie dosiahnutie výsledku zohráva tento faktor dôležitú rolu, lebo čím je vajíčko ťažšie, inkubačná doba sa predlžuje. Pri dlhom uskladnení strácajú vajcia na liahnivosti.

Rast a výkrm

Intenzita rastu kačice domácej je oveľa väčšia ako rast iných druhov. Pri tomto druhu v siedmom týždni dosiahne 55 - 60 krát hmotnosť. Pižmová kačica rastie oproti tomu pomalšie a prsné svaly sa neskôr vyvinú. Aj pri raste sú veľké rozdiely medzi pohlaviami. Káčery sú 11 týždni o 40 % ťažšie ako sú kačice, ktorých hmotnosť sa v nasledujúcom období mení len veľmi málo. Pri káčeroch toho obdobie nastáva až v 13 - 14 týždni.

Práve toto je dôvod rozdielneho času porážky:

• Pižmové káčery - 12 týždňov / 4,5 - 4,8 kg /
• Pižmové kačice - 10 týždňov / 2,5 - 2,7 kg /
• Hybrid Mulard, káčer - 10 - 12 týždňov / 4,8 - 9,4 kg /
• Hybrid Mulard, kačica - 10 týždňov / 3,5 kg /

Cenné mäsité časti, vývin prsnej svaloviny je najrýchlejších u pižmových kačíc, veľmi dynamicky rastie do 12 týždňa života. Faktory vplývajúce na dobu porážky u pižmových kačíc: Váha podľa požiadaviek vrhu, zrelé perie, porážka pred pŕchnutím a čo najlepšie vlastnosti jedinca.

Pri porážke je dôležitý čo najmenší rez, pomer cenných mäsitých častí /stehno - prsia/, čo najlepší pomer mäsa - kostí a nízky obsah tuku. Kačice majú v tom istom veku ako káčery vyššiu kvalitu prsnej svaloviny.

Pižmová kačica sa bráni proti zime zvýšenou produkciou podkožného tuku už v skoršom veku. Táto vrstva sa v neskoršom veku nemení, pričom sa svalovina, v prvom rade prsná svalovina uloží pod tuk.

V produkcii mäsa sú pižmové kačice kvalitnejšie ako pekingské kačice a v určitom zmysle je kvalitnejšia aj ako hybrid vzniknutý krížením týchto druhov /Mulard/. Mulard - pomer prsnej svaloviny je väčší ako u pižmovej kačice u ktorej je pomer stehna väčší. Zadné končatiny sa u pižmových kačíc rýchlejšie vyvíjajú a dosahujú konečné rozmery. Napriek tomu predným končatinám pripájajúce svaly po dlhí čas zostávajú nevyvinuté a svoje konečné rozmery dosahujú pri svojej dospelosti.

Optimálna doba porážky je po dosiahnutí dospelosti - kedy majú svalstvo kompletne vyvinuté. Káčerov sa neoplatí poraziť skôr ako 12 týždňov dokonca sa niekedy čaká dlhšie až kým pŕchnutie nezačne robiť problémy. Doba optimálnej porážky u kačíc je 10 týždňov.

U pižmových kačíc sa nachádza najhrubšia vrstva tuku, napriek tomu majú najlepšie vyvinutú svalovinu. Mulard má nižšiu vrstvu tuku, ale je mäsnatejší.

Schopnosť produkcie mäsa závisí aj od ďalších dôležitých vlastností ako sú: vek, genetické vlastnosti, pohlavie, kŕmenie, chovateľské podmienky a zdravotný stav. Optimálna váha je dedičná a preto sú genetické vlastnosti jedinca veľmi dôležité v chove.

Kŕmenie je dôležité pri produkcii mäsa, pretože pri nekvalitnom kŕmení nastáva zaostávanie rastu tela. Musíme dbať na správnu krmnú dávku, lebo ani väčšie množstvo krmiva rast neurýchli. Pri nedostatku aminokyselín rast tela zastane. S rastom množstva energie dostávame mastnejšie produkty. Zníženie množstva tuku nie je možné dosiahnuť ani pri nižšom dávkovaní bielkovín.

Intenzita pŕchnutia sa môže korigovať kŕmením, pomocné faktory sú fotometria, teplota vzduchu a zdravotný stav. Pri zvýšení hmotnosti tela okrem správneho kŕmenia je nám nápomocné aj svetlo, pričom počas dňa je odporúčané meniť v ohraničených častiach: jednu hodinu osvetlenie a tri hodiny tma. Tento program so svetlom je odporúčané používať pri dávkovanom kŕmení.

Kŕmenie pižmových kačíc

Tak ako všetky druhy aj pižmové kačice potrebuj krmivo pre život. Kŕmením si vytvárajú vhodné podmienky pre prežívanie, fyzickú aktivitu, pre reguláciu teploty, pre vytváranie telesnej teploty, pre rast a produkciu vajec. Prísun potravy sa mení podľa toho, v akej fáze života sa práve vták nachádza. Kvantita prísunu sa mení podľa toho, aká je kvalita potravy a v akom prostredí sa vták nachádza.

Spotreba u káčerov je najvyššia v 9. týždni - 200g krmiva. V oboch pohlaviach sa spotreba po 9. týždni znižuje. Pižmové aj domáce kačice sa odlišujú od kurčiat tým, že tento druh hydiny sa dokáže prispôsobiť atmosférickým výkyvom. Sú schopné pridržiavať základné kvantum spotreby aj pri veľmi nízkej teplote. Túto vlastnosť treba brať do úvahy predovšetkým pri zložení kŕmnej dávky.

Z dôvodu, že u pižmových kačíc potrava prebieha rýchlejšie tráviacim traktom a potom sa dostane rýchlo von z organizmu a kačica rýchlejšie vyhladne. Práve preto ich treba častejšie kŕmiť, musia sa vytvoriť určité technológie kŕmenia, pričom treba dbať na režim.

Je veľmi dôležité dávať pozor na zmenu kvality a zloženie krmiva najmä vtedy, keď táto zmena nastane zo dňa na deň. Na takúto zmenu treba zviera postupne pripravovať, v opačnom prípade ich chuť do jedla nebude taká intenzívna a kŕmenie na niekoľko dní zastane.

Je dôležité akou formou sa krmivo podáva. Krmivo by malo byť predovšetkým granulovanej konzistencie, pretože sypké krmivo ťažko zbiera a aj tá čo sa jej podarí zozbierať rýchlo roztrúsi. Krmivo kašovitej potravy je výhodné ale je náročné na čas aj financie.

Ďalším faktorom spotreby krmiva je aj obsah energie v potrave. Pižmové kačice sú schopné vo svojom org... Namísto hrvoľa majú rozšírený hltan podobne ako kačica domáca. Majú krátke črevá, preto sa potrava cez ňu rýchlo dostane. Flóra týchto čriev je neefektívna.

Trávenie je vlastne podobné tráveniu u kurčiat, s tým že pižmové kačice lepšie trávia bielkoviny a sójovité proteíny. Zobák má uspôsobený tak, aby mohla lepšie trhať trávu a tým má aj väčšiu spotrebu takýchto krmív. To ale neznamená, že potravu tohto pôvodu trávia lepšie.

Preto aby trávili, je chovateľ povinný potravu tohto pôvodu (zelené krmivo) poriadne nakrájať, je potrebné aby svalnatý žalúdok bezprostredne fungoval a aby sa v ňom nachádzalo potrebné množstvo drsnejších látok ako sú kamene a grit.

Selekcia kačíc

U týchto kačíc môžeme dosiahnuť najlepší výkon čo sa týka kvantity a kvality práve pomocou selekcie. Jej cieľom je výber generácie z uzavretej populácie, ktorá je najvhodnejšia na reprodukčný cieľ. Podstata selekcie je vytriedenie najlepších jedincov s najlepšími vlastnosťami ako sú operenie, bradavice na hlave...

Selekcia má dve formy:

1. Hromadná selekcia
2. Rodinná selekcia

HROMADNÁ SELEKCIA je jednoduchý proces, ktorý je použiteľný iba pri naprávaní pri dobre a ľahko dedičných vlastnostiach /konečná hmotnosť teľa v dospelosti/.

RODINNÁ SELEKCIA počas tejto selekcie treba brať do úvahy výkon jedinca, pôvod a jeho miesto /postavenie/ v rodine. Mimo treba dbať na to, aby sme sa vyhli príbuzenskému páreniu. Na základe štatistických podkladov vyberieme tú najlepšiu rodinu a z rodiny tých najvhodnejších jedincov.

Táto forma selekcie je drahá, pretože to vyžaduje viac času a lepšie podmienky /označenie vajec a jednotlivých kačíc, pedigré liahne a vychovávanie skupín podľa označení/.

Metódy chovateľskej selekcie:

1. Pravidelná selekcia
2. Podľa indexu pri výbere

PRAVIDELNÁ SELEKCIA robíme ju na základe vyšetrení a vyberáme tých vtákov z generácie, ktoré sú najmenej schopné meniť dané vlastnosti.

SELEKTAČNÝ INDEX zistené vlastnosti a nimi dané jednotlivé výkony /úroveň týchto vlastností/ sa dajú do pomeru s vlastnosťami získaných v skupine /rodine/. S týmito údajmi chovatelia vytvoria určitú všeobecnú škálu vlastností, podľa čoho určujú aj trhovú hodnotu populácie a z toho vzniká selekčný index.

Táto selekcia je efektívnejšia, ale zároveň náročnejšia na čas a sú na ňu vysoké finančné náklady.

Genetický vývoj je dôležitý čo sa týka generačných intervalov a z toho dôvodu máme k dispozícii dva selektačné cykly. V prvom cykle hodnotíme podľa čiastočného výkonu => táto forma má tú výhodu, že generačný je kratší /1 rok/. Nevýhodou je, že nevieme brať do úvahy perzistenciu znášky, že údaje o plodnosti a liahnivosti sú aktuálne iba na polrok chovu.

Druhý cyklus túto nevýhodu nemá, nevýhodou je však predĺženie generačného intervalu o pol roka. Tento spôsob má viac výhod => zrychli sa genetický pokrok, lebo pri krížení prítomných populácií treba brať do úvahy iba určitý počet vlastností, pri ktorých treba použiť selekciu.

Produkcia pečene

Produkcia pečene má pre nás praktický význam pri oboch druhoch kačíc /kačica pižmová, Mulard/. Štopaním rapídne rastie pečeň a pečeňové bunky stučnejú / hromadí sa v nej tuk /. Veľká pečeň sa vytvorí iba vtedy, keď je zdravý orgán a prísun tuku je pravidelný.

Pri štopaní sa okrem tuku ukladajú aj bielkoviny. Tie sú pre organizmus dôležité preto, že zohrávajú dôležitú rolu pri vytváraní transportných foriem pre lipidy, bez ktorých je vytváranie parenchymatického väziva v pečeni nemožné.

Výsledkom štopania u pižmových kačíc je nadmerné zväčšenie hmotnosti aj keď pečeň rastie prirodzeným tempom. Zdvojnásobia sa periferiálne a medzisvalové tuky. Zo svalov sa vyvíja len prsná svalovina, ale tento proces nie je badateľný v porovnaní s jedincami, ktorí nie sú štopaní a sú rovnakého veku.

Kvalita mäsa sa počas štopania mení kvôli prísunu lipidov - zmena farby mäsa na medastý odtieň / farba u neštopaných kačíc je hrdzavá/.

Pižmové kačice, Mulardi a husi sú najefektívnejšie využívané pre tvorbu veľkej lahôdkovej pečene. Mularda je presne medzi nimi v efektívnosti. Husacia pečeň obsahuje menej tuku, má v sebe ale viac vody, bielkovín a minerálnych látok. Pečene dvoch kačíc a ich konzistencia sa od seba nelíši.

Vo všetkých troch prípadoch sú pečene zložené z trigliceridov. Z kvantitatívneho hľadiska však rozdiely v obsahu lipidov nájdeme.

Porovnanie úžitkovosti kačíc

Pre lepšiu prehľadnosť prikladáme tabuľku s porovnaním vybraných parametrov úžitkovosti u kačíc:

tags: #hlas #kacice

Populárne príspevky:

• Inšpirácie pre jedlá s údeným tofu syrom
• Recepty od Adriany Polákovej
• Recepty na konský steak
• Ako pripraviť palacinky z polohrubej múky
• Slovenské starodávne recepty