Pestovanie hlávkovej kapusty neskorej: Kompletný sprievodca

V minulosti kapusta patrila k základným potravinám, ktoré boli na stole takmer každý deň. Dá sa konzumovať nielen čerstvá, ale aj kvasená. Kapusta obyčajná hlávková (Brassica oleracea var. capitata) patrí medzi hlúboviny a je to dvojročná rastlina.

V prvom roku vytvorí mohutný kolovitý koreň, do šírky rastúci koreňový systém a nerozkonárenú dužinatú stonku, ktorý sa nazýva hlúb. Čiastočne dužinaté listy sú uložené husto na seba a tvoria pevnú hlávku. Listy môžu byť biele alebo červené, pričom nároky na pestovanie majú rovnaké. V druhom roku vyrastá kvetná stonka s drobnými žltými kvetmi.

Kapusta hlávková (Brassica oleracea) je hlúbová zelenina z čeľade kapustovitých. Pod týmto druhom nájdeme hneď niekoľko poddruhov. Klasická hlávková kapusta je botanicky blízko príbuzná aj s kalerábom, kelom, ružičkovým kelom a podobne. Je jednoročná rastlina. Patrí medzi najrozšírenejšie a najobľúbenejšie zeleniny. Používa sa na priamy konzum v čerstvom stave, alebo na konzervovanie. Obsahuje vitamín C, B1, provitamín A a celý rad minerálnych látok, najmä draslík a síru. Šťava zo surovej a kvasenej kapusty má priaznivé účinky na črevnú mikroflóru svojimi antibioticky pôsobiacimi látkami.

Odrody kapusty

Odrody bielej kapusty sa delia na skoré, ktoré sa zberajú od mája do júna a sú určené na priamu spotrebu. Hlávky dosahujú hmotnosť okolo 500 gramov. Hlávky letnej kapusty vážia okolo kilogramu a sú určené na konzumáciu v letných mesiacoch. Stredne skoré a neskoré odrody tvoria väčšie a pevnejšie hlávky, dĺžka vegetačného obdobia je od 150 do 250 dní. Neskorá kapusta sa dá skladovať i nakladať do súdka.

Medzi obľúbené odrody patria:

• Kapusta skorá, veľmi úrodná JÚNIUS ÓRIÁS
• Neskorá kapusta s menšou hlávkou, vhodná na skladovanie
• Veľmi skorá hybridná kapusta, odolná k praskaniu
• Neskorá kapusta, vhodná na kruhárenské spracovanie a na skladovanie
• Poloskorá odroda červenej kapusty, odolná k praskaniu. Odroda je vhodná na priamu spotrebu aj na skladovanie až do januára
• Veľmi skorá kapusta, na poľné pestovanie
• Stredne neskorá odroda sploštenej kapusty výbornej na kuchynské spracovanie
• Poloneskorá kapusta pre kruhárenské spracovanie, vhodná aj na všestranné použitie
• Skorá hybridná odroda jemnej letnej špicatej kapusty pre zber začiatkom leta. Vegetačná doba od výsadby je 51 ─ 57 dní
• Bujne rastúci listový kel pôvodom z Talianska výborne mrazuvzdorná
• Skorá odroda ružičkového kelu, odolná voči mrazu aj vyvracaniu
• Poloskorá polovysoká odroda, silne olistená s mohutnou vrcholovou ružicou, ružičky sú veľmi pevné, na reze žlté, rastlina bez poškodenia znáša aj silnejšie mrazy
• Veľmi výnosná odroda špicatej kapusty produkujúca veľké hlávky stredne zelenej farby
• Poloskorá, výnosná, veľmi vitálna kruhárenská kapusta produkujúca veľké hlávky

KAPUSTA HLÁVKOVÁ neskorá Avak F1 je poloneskorá kruhárenska kapusta s univerzálnym použitím. Hlávky sú vhodné aj na priamy konzum a krátkodobé skladovanie. Stredne veľké hlávky dorastajú do hmotnosti 3,8 - 4,5 kg, nepraskajú ani pri pri dlhšom ponechaní na poli . Odroda má veľmi dobrý zdravotný stav. Vegetačné obdobie od výsadby je 115 - 120 dní.

Kapusta hlávková biela neskorá Kamenná hlava

Kapusta hlávková biela neskorá Kamenná hlava je odroda určená na priamu spotrebu, kvasenie a zimné uskladnenie. Vytvára veľké, sférické hlávky, ktoré sú ideálne na dlhodobé skladovanie aj spracovanie. Kapustu vysievame v apríli do hĺbky 1-1,5 cm. Po vzídení a spevnení rastlín ich presádzame na záhon v máji až júni. Optimálny rozostup medzi rastlinami je 50-60 cm x 60 cm. Kapusta Kamenná hlava vyžaduje výživnú pôdu a pravidelnú zálievku. Zber prebieha od septembra do októbra, pričom hlávky sú vhodné na dlhodobé skladovanie, kvasenie alebo priamu spotrebu. Kapusta Kamenná hlava patrí medzi tradičné odrody, ktoré sa osvedčili svojou odolnosťou a univerzálnosťou.

Pestovanie kapusty

Kapusta sa pestuje z predpestovaných priesad, ktorých vývin trvá 4 až 5 týždňov. Skoré odrody sa vysádzajú koncom marca z februárových výsevov, letné odrody sa sadia od polovice apríla, neskoré v júni. Pred vysádzaním treba priesady dôkladne poliať. Skoré a letné odrody sa sadia na vzdialenosť 50 x 50 cm, neskoré odrody do sponu 60 x 60 cm až 70 x 70 cm. Zasadiť ich treba až po srdiečko, ktoré sa nesmie dotýkať pôdy.

Stanovište by malo byť vzdušné a otvorené, kde kapusta tak netrpí chorobami a menej ju napádajú škodce. Keďže je to plodina prvej trate, pestuje sa na záhone priamo vyhnojenom maštaľným hnojom. Vyhovujú jej stredne ťažké pôdy, s mierne zásaditou reakciou, s dostatočným obsahom vápnika a dobrou vzlínavosťou vody. V ľahších a suchých pôdach kapusta rastie pomaly, hlávky sú malé a mäkké. Kapusta má veľké nároky na vlahu najmä po vysadení a pri tvorbe hlávok. Počas vegetácie záhony pravidelne okopávajte a odstraňujte burinu.

Výsev a výsadba

Čas kedy zasiať kapustu závisí od toho, aký druh pestujete. Všetky druhy kapusty sa pestujú rovnakým spôsobom, len časy výsevu sa líšia:

• Letné kapusty - sa vysievajú v polovici jari
• Jesenné a zimné druhy - sa vysievajú neskôr na jar
• Jarná kapusta - sa vysieva od druhej polovice leta. Zberá sa v nasledujúcom roku.

Do jamky asi 1 cm hlbokej a asi 15 cm od seba vložte semienko, prikryte ho zeminou a zalejte vodou. Pôdu treba udržiavať vlhkú. Sadenice je nutné preriediť, keď budú mať veľkosť asi 5 cm.

• jarnú kapustu vysádzajte 25 cm od seba, 30 cm medzi riadkami;
• letnú kapustu 38 cm od seba, 30 cm medzi riadkami,
• jesennú kapustu 45 cm od seba, 45 cm medzi riadkami;
• a zimnú kapustu 45 cm od seba, 60 cm medzi riadkami

S predpestovaním semien možno začať vo februári či marci v skleníku. Výsev spravte do sadbovačov do hĺbky 0,5 cm. Osivo vzchádza asi 1 týždeň pri teplote cca 20 °C. Keď narastú oba klíčne lístky, znižuje sa teplota zhruba na týždeň na 10 °C. Následne sa rastlina pestuje pri teplote 16-20 °C. Tento krok zaručí dobrú kvalitu sadeníc, ktoré majú mať pri presádzaní krátku pevnú stonku a 5-7 pravých lístkov.

Priesady sa vysádzajú na externé slnečné stanovisko približne v polovici mája do sponu aspoň 50 x 50 cm (a viac). Kapusta vyžaduje priepustnú pôdu, dostatočne zásobenú živinami, s pH 6,5-7. Pôda by mala byť dobre pohnojená hnojom z chlieva, mala by obsahovať dostatok dusíka (ale nie príliš - väčšinu dusíku dodá samotný hnoj). Na hnojenie dusíkom sa dá využiť dusíkaté vápno či liadok vápenatý, príp. NPK hnojivo. Dôležité je tiež jesenné vápnenie pôdy.

Rastliny sa relatívne dobre prispôsobujú nízkym teplotám, ale i napriek tomu je lepšie presadené sadenice prekryť netkanou textíliou, ktorá zaistí stabilné teplotné podmienky a zároveň ochráni pred prípadnými škodcami. Túto textíliu môžete rastlinám ponechať až do doby uzatvárania hlávok. Kapusta potrebuje k úspešnému rastu dostatok vlahy, a to nielen v podobe zálievky, ale taktiež v podobe vlhkosti vzduchu. Vhodné sú teda miesta s nižšou teplotou a vyšším množstvom zrážok. Tie je možné nahradiť dostatočnou zálievkou.

Kapusta vyžaduje úrodné pôdy s dobrou zásobou živín a vysokou vododržnosťou. Pre skoré odrody volíme ľahšie pôdy, pre kapustu neskorú a skladovateľné pôdy ťažšie, s pH v rozmedzí 6 - 7. Skoré odrody pestujeme z predpestovanej sadby, neskoré môžeme vysievať tiež priamo na stanovisko. V priebehu vegetácie zaisťujeme pravidelné zásobovanie vodou.

Ako siať a kedy vysádzať Kamennú hlavu pre najlepší výsledok?

Na priesady sejte od februára do apríla, podľa podmienok a regiónu. Presádzajte po otužení, keď pominú silné mrazy a pôda je zohriata. Neskorá kapusta potrebuje dlhšiu vegetáciu, preto neodkladajte termín výsadby. Ideálne stanovište je slnečné a vzdušné s úrodnou, priepustnou pôdou. Teplota pre klíčenie je 15-20 °C, mladé rastliny však krátkodobo zvládnu chlad. Po presadení doprajte výdatnú závlahu na uľahčenie zakorenenia. Skorší výsev aj výsadba podporia vyššiu hmotnosť hláv a lepšie vyfarbenie listov.

Aký spon, zálievka a starostlivosť sú vhodné pre Kamennú hlavu?

Dodržte spon približne 50 × 60 cm, pri silných pôdach a väčších hlávkach aj širší. Sadenice vložte o niečo hlbšie než rástli v multipláte, aby získali stabilitu. Pôdu udržujte rovnomerne vlhkú, najmä počas viazania hláv. Zalievajte ku koreňom, nie na listy, aby ste znížili riziko chorôb. Priebežné plytké okopávanie a mulčovanie zlepšia štruktúru pôdy a zadržia vlahu. Odstraňujte buriny, ktoré odoberajú vodu a živiny. Veterné miesta vyžadujú pevné zakorenenie a občasné prihrnutie pôdy k báze rastlín.

Aká pôda a hnojenie podporia pevné hlávky bez praskania?

Najlepšia je hlinitopiesčitá, humózna pôda s pH približne 6,5-7,2. Pred výsadbou zapracujte vyzretý kompost a menšiu dávku vyváženého hnojiva. Po zakorenení uprednostnite draslík a vápnik pre pevnosť pletív a lepšiu skladovateľnosť. S dusíkom narábajte opatrne, jeho prebytok zvyšuje riziko praskania. Listové doplnenie mikroprvkov (B, Mo) podporí viazanie hláv. Posledné prihnojovanie ukončite 3-4 týždne pred zberom. Vyvážená výživa spolu s rovnomernou zálievkou prináša ťažké a kompaktné hlavy.

Zber a skladovanie

Dva až tri týždne pred zberom ukončite závlahu, pretože hlávky kapusty sa pod vplyvom nadbytku vody zle skladujú, predčasne hnijú alebo praskajú. Hlávky zberajte za suchého a chladného počasia, a to odrezaním hlúbu tesne nad povrchom pôdy. Mali by byť suché a dostatočne vyzreté. Ideálny termín zberu sa začína od konca septembra. Pozberajte ich skôr, ako začne mrznúť. Na dlhodobejšie uskladnenie sú najvhodnejšie hlávky s hmotnosťou 2 až 2,5 kg. Majú mať tri obalové listy, ktoré ich budú dostatočne chrániť počas celého obdobia skladovania či manipulácii s nimi. Ostatné listy sú prebytočné, preto ich treba odstrániť.

Pozberané hlávky pred skladovaním rozložte tak, aby sa vlhkosť vytvorená ich dýchaním rýchlejšie odparila. Povrchové listy obschnú a na reznej rane hlúbu sa vytvorí ochranná vrstvička, ktorá sa zasuší a zabráni hnilobným procesom a usychaniu. Až po dostatočnom obschnutí môžete hlávky v skladovacích priestoroch uložiť na seba. Na uskladnenie sú vhodné pravidelne vetrané miestnosti. Teplota by sa mala pohybovať okolo 0 °C, relatívna vlhkosť vzduchu by mala byť v rozmedzí od 93 až 98 %. Kapustu pravidelne kontrolujte a prekladajte. Pri skladovaní sa môžu vyskytnúť hubové choroby. Vyhnúť sa im môžete preventívne, a to zberom zdravých, nepopraskaných, nepoškodených, nenamrznutých hlávok.

Kapusta sa zberá za 3-5 mesiacov od výsevu (v závislosti od pestovateľských podmienok a odrody). Doba zberu sa spozná podľa pevnej a dobre rozvinutej hlávky, ktorá sa odrezáva tesne pri zemi. Tento rez dá priestor rastu nových menších hlávok. Zozbieraná kapusta sa rýchlo schladí a uchováva pri teplote 0-1 °C a dostatočnej vlhkosti vzduchu.

Termín zberu sa riadi vegetačným obdobím od výsadby. Štandardne prebieha zber odrezaním hlávky na poli, ale je možné tiež vytiahnutie aj s koreňovým balom na prípadné uskladnenie v debničkách v pivnici. V prípade zdravého porastu môžeme nechať hlúby s koreňmi rozložiť v pôde alebo kompostovať, ale ak sme sa stretli s akoukoľvek chorobou, je lepšie ich odstránenie a likvidácia mimo pozemku a mimo kompostu. Vhodné je nechať hlávky pár dní na vzdušnom mieste a pod strechou, odstránenie rozložených spodných listov a následné opatrné uloženie v debničkách.

Kedy zberať a ako skladovať Kamennú hlavu, najmä na kvasenie?

Zberajte, keď sú hlavy pevné, ťažké a plne vyvinuté, no ešte nepraskajú. Režte so skráteným pníkom a ponechajte niekoľko krycích listov. Na uskladnenie vyberajte len zdravé hlavy bez poškodenia a chorôb. Skladujte pri 0-2 °C a vysokej vlhkosti v dobre vetranom priestore. Kamenná hlava je výborná na kvasenie vďaka hustej štruktúre a chuti. Spracujte čo najskôr po zbere, kým je kapusta šťavnatá. Priebežná kontrola zásob predĺži skladovateľnosť a kvalitu počas zimy.

Choroby a škodcovia

K najznámejším škodcom kapusty patrí mlynárik kapustový. Typicky žltozelené húsenice s čiernymi škvrnami obhrýzajú listy od okrajov a ponechávajú len hlavnú nervatúru listu. Okrem toho výlučkami znečisťujú hlávku kapusty. Chemická ochrana sa odporúča na začiatku liahnutia húseníc druhej generácie, čo je približne v auguste. V menšom poraste stačí vajíčka, ktoré samičky kladú na spodnú stranu listov, rozmliaždiť prstom. Podobne škodí aj mlynárik repový.

Ďalším nepríjemným škodcom je kvetárka kapustová. Je to sivohnedá mucha, ktoré larvy ohlodávajú korene hlúbovín. Napadnuté rastliny zaostávajú v raste, neskôr žltnú, vädnú a odumierajú.

Veľké škody v kapuste môžu napáchať skočky. Sú to asi 2-3 mm zväčša čierne chrobáky s veľmi silnými zadnými nohami, preto výborne skáču. Najviac škodia na vzchádzajúcich rastlinách vyhrýzaním malých dierok do listov.

Vzhľadom na mierny priebeh zimných období nám, bohužiaľ, prezimuje čoraz väčšie množstvo škodcov, ktorí následne v značnej miere spôsobujú problémy od skorých jarných období. Ďalšou možnosťou je používanie zakrývacích netkaných textílií ako mechanických zábran, aspoň v období najsilnejších náletov škodcov. Môžeme používať aj žlté a modré lepové doštičky na zachytenie prvých príletov a ako signalizáciu pre ďalšie opatrenia.

Najčastejšie sa stretávame s alternáriovou škvrnitosťou, čo je hubová choroba s výskytom bodkovanej škvrnitosti na listoch a neskôr na hlávkach. Fómová hniloba sa prejavuje vo forme takzvanej „čiernej nohy“, čo je odhnívanie stoniek a následne celých hlávok v skladoch. Z bakterióz sa vyskytuje bakteriálna mäkká hniloba a hnedá bakterióza kapustovitých.

Najdôležitejšie je dodržiavať závlahu, výživu a prevenciu proti chorobám a škodcom. Samotné praskanie hláv súvisí so zberovou skorosťou, keď skorá a letná kapusta sú najnáchylnejšie a je potrebné ich včas pozberať. O niečo dlhšie zberové obdobie majú poloneskorá kapusta na rezanie, kde sú najnáchylnejšie staré odrody, pričom nové už majú vysokú odolnosť proti praskaniu hlávok (spomeniem ‘Avak F1’, ‘Magion F1’, ‘Madison F1’).

tags: #hlávková #kapusta #neskorá #pestovanie

Populárne príspevky:

• Objednávky jedál Topoľčany a okolie
• Tipy pre dlhšiu trvanlivosť mlieka
• Školské jedálne a seniori
• Ako bojovať s nafukovaním
• MoneyTu Pôžička: Skúsenosti klientov