Pestovanie skorej hlávkovej kapusty

Hlávková kapusta (Brassica oleracea var. capitata) je obľúbená zelenina, ktorá sa v našich podmienkach pestuje už oddávna. Vďaka rôznym odrodám a možnostiam pestovania si ju môžeme dopriať takmer počas celého roka. Tento článok sa zameriava na pestovanie skorej hlávkovej kapusty, od výberu odrody až po zber úrody.

Výber odrody a jej charakteristika

Jednotlivé odrody sa môžu od seba odlišovať tvarom, farbou, časom vysievania a zberu. Rozdiely sú tiež v chuti a spôsobe skladovania. Podľa farby rozlišujeme červenú a bielu kapustu. Podľa času sadenia a zberu poznáme kapustu skorú, poloskorú, poloneskorú a neskorú.

Pre najskoršie poľné pestovanie je ideálna skorá odroda KAPUSTA HLÁVKOVÁ skorá Zora, ktorá je vhodná na priamy konzum. Hlávka je dobre uzatvorená a odolná voči vybiehaniu do kvetu. Existujú aj veľmi skoré hybridné kapusty, ktoré sú odolné voči praskaniu.

Pre skorý zber začiatkom leta je vhodná skorá hybridná odroda jemnej letnej špicatej kapusty s vegetačnou dobou od výsadby 51 až 57 dní.

Kapusta skorá Dita patrí medzi odrody s rýchlym nástupom úrody a jemnou chuťou. Vytvára kompaktnejšie hlávky vhodné najmä na čerstvú kuchyňu a ľahké tepelné úpravy. Vďaka skorosti prináša stabilnú jarnú až skorú letnú úrodu aj v chladnejších oblastiach.

Kapusta hlávková PYLON F1 je jemná šalátová odroda s menšími, kompaktnými hlávkami, ktoré dorastajú do hmotnosti 2-2,5 kg. Táto skorá odroda je určená na zber začiatkom leta, pričom od výsadby na záhon vyrastie za 51-57 dní. Možno ju pestovať aj z letnej sejby na jesenný zber. Kapusta PYLON F1 je výnimočná svojimi sladkými a krehkými listami, ktoré dodávajú šalátom jedinečnú chuť.

Kapusta hlávková PYLON patrí medzi moderné vyšľachtené odrody, ktoré sú určené na spoľahlivú úrodu aj v záhradkách, aj na väčších plochách. Oproti starším typom býva porast vyrovnanejší, hlávky sú podobnej veľkosti a dozrievajú v podobnom čase, čo uľahčuje zber. Vytvára pevné a dobre zavinuté hlávky, vhodné na čerstvé spracovanie aj tepelné úpravy. Vďaka vyšľachteniu býva rast silný a vitálny, čo pomáha lepšie znášať krátkodobé horšie podmienky.

V Česku sa pestuje najviac v oblasti Haná, v Polabí, ale aj v Podkrušnohorí, na Slovensku v nížinách aj podhorských oblastiach. Trpí vysokými teplotami a tiež na chudobných, ľahko sa zhutňujúcich pôdach, vtedy zastavuje rast. Najlepšie rastie pri teplotách okolo 20 °C.

Dodnes sú v registri a tiež v predaji domácich semenárskych spoločností odrody Pourova kapusta registrovaná v roku 1939. Vyznačuje sa výbornými chuťovými vlastnosťami.

Odroda	Doba dozrievania	Hmotnosť hlávky	Využitie
PYLON F1	51-57 dní od výsadby	2-2,5 kg	Šaláty, čerstvé spracovanie, tepelné úpravy
Dita	55-70 dní od výsadby	cca 1 kg	Šaláty, polievky, dusenie
Skorá kapusta	Rýchlo rastúca	Stredne veľké	Priamy konzum, krátkodobé skladovanie

Stanovisko a pôda

Kapusta znesie aj chladnejšie počasie, preto ju môžete pestovať až do nadmorskej výšky 500 m.n.m. Vyžaduje otvorenú a vzdušnú plochu a tiež dostatok vlahy, a to najmä v počiatočnej fáze a v poslednej tretine rastu. Pri nedostatočnej vlahe očakávajte menšiu úrodu a menší vzrast. Pre skoré odrody kapusty je vhodná záhrevnejšia pôda.

Stanovisko - miesto na pestovanie kapusty by malo byť slnečné a teplé. Kapusta vyžaduje úrodné pôdy s dobrou zásobou živín a vysokou vododržnosťou. Pre skoré odrody volíme ľahšie pôdy, pre kapustu neskorú a skladovateľné pôdy ťažšie, s pH v rozmedzí 6 - 7.

Kapusta vyžaduje úrodné pôdy s dobrou zásobou živín a vysokou vododržnosťou. Pôdu je vhodné pripraviť už na jeseň zrýľovaním a hnojením maštaľným hnojom alebo kompostom. Kapusta sa odporúča pestovať v I. trati. Môžete ju sadiť po strukovinách, koreňovej zelenine alebo šaláte.

Kapusta je na živiny náročná plodina a potrebuje pôdy s priepustnou ornicou hlbokou najlepšie 40 cm a viac.

Pôda má byť hlinitopiesčitá, humózna a dobre priepustná, s pH 6,5-7,2. Pred výsadbou zapracujte vyzretý kompost a malé množstvo vyváženého hnojiva. Po zakorenení zamerajte výživu skôr na draslík a vápnik pre pevnosť pletív.

Výsev a predpestovanie sadby

Kapustu môžete pestovať z priesad alebo zo semena. Skoré odrody vysievajte do pareniska alebo skleníka od polovice februára. Poloskoré môžete zasiať do pareniska počas marca. Neskoré odrody sa vysievajú v druhej polovici apríla.

Skoré odrody sa pestujú z predpestovanej sadby. Výsev semien sa vykonáva do pareniska alebo skleníka od polovice februára. Na klíčenie kapusta nepotrebuje vysoké teploty, optimálna teplota na predpestovanie sadeníc je okolo 18 °C cez deň a 15 °C v noci. Predpestovanie sadeníc trvá približne 30 dní, pri skorých výsevoch aj dlhšie.

Kapusta na klíčenie nepotrebuje vysoké teploty ako plodová zelenina. Pri relatívne nízkej teplote 11 °C klíči približne 10 - 14 dní, avšak pri teplotách okolo 20 °C stačí na klíčenie 3 - 5 dní. Preto nám na výsev stačí bežné parenisko alebo skleník. Optimálna teplota na predpestovanie sadeníc je okolo 18 °C cez deň a 15 °C v noci. Predpestovanie sadeníc trvá približne 30 dní (pri skorých výsevoch, napríklad vo februári, trvá dlhšie, až 50 dní) a podľa miesta a termínu plánovanej výsadby potom volíme aj termín výsevu.

Dôležité je zabezpečiť dostatok priestoru pre priesady kapusty už v tejto fáze. Hriadky pre priesady je potrebné skypritiť a vytvoriť na nich malé jamky.

Na priesady sejte od januára až februára v interiéri alebo v temperovanom skleníku. Presádzajte po otužení, keď pôda dovolí výsadbu a pominú silné mrazy, zvyčajne marec až apríl podľa regiónu. Priame siatie na záhon sa používa menej, priesady dávajú rovnomernejší porast.

Semien vysievajte plytko, približne 0,5-1 cm hlboko do ľahkého, výživného substrátu a udržujte ho mierne vlhký. Po vyklíčení doprajte rastlinám dostatok svetla, aby sa nevyťahovali a vytvorili silný koreňový bal.

Skoré odrody, ktoré pestujete na priesady, budú už v tejto fáze potrebovať dostatok priestoru. Pre priesady kapusty skyprite hriadky a vytvorte na nich malé jamky.

Priame výsevy sú vhodné pre poloskoré, poloneskoré a neskoré odrody.

Mladé rastlinky po vyklíčení by mali zvládnuť krátkodobo až -6° C, dobre otužené sadenice skorých a letných odrôd podobne okolo -7° C, poloneskoré a neskoré odrody s pevnejšími rastlinkami až -15° C.

Výsadba

Presádzajte, keď majú 4 - 5 pravých lístkov a vložte ich do pôdy až po srdiečko. Pre skoré odrody to bude koncom marca, poloskoré koncom apríla a neskoré až v máji a začiatkom júna. Dodržiavajte pritom vzdialenosť 0,5 m pre skoršie odrody, pre neskoré až 0,6 m.

Sadenice sa presádzajú, keď majú 4 - 5 pravých lístkov, a vkladajú sa do pôdy až po srdiečko. Pre skoré odrody to býva koncom marca, pre poloskoré koncom apríla a pre neskoré až v máji a začiatkom júna. Odporúčaná vzdialenosť medzi rastlinami je 0,5 m pre skoršie odrody a 0,6 m pre neskoré.

Poloskoré a poloneskoré odrody kapusty je možné vysievať aj priamo na stanovisko koncom apríla a začiatkom mája.

Na záhon vysádzajte priesady, keď majú 4-6 pravých listov a sú dobre zakorenené. Snažte sa, aby koreňový krčok nebol ani príliš hlboko, ani vysoko nad povrchom pôdy. Po výsadbe priesady výdatne zalejte a prvé dni ich chráňte pred silným slnkom alebo vetrom, aby sa rýchlejšie ujali.

Po výsadbe počítajte so zberom približne 55-70 dní podľa podmienok. Skorší termín zaručí jarnú úrodu, neskoršia výsadba ponúkne zber na prelome jari a leta. Po výsadbe doprajte zavlažovaciu dávku pre rýchle zakorenenie. Mladé rastliny krátkodobo znášajú nižšie teploty, no vyhnite sa dlhému premokreniu pôdy. Rovnomerný štart je kľúčom k jednotným hlávkam.

Dodržte spon približne 40 × 45 až 50 cm podľa sily pôdy a očakávanej veľkosti hláv.

Starostlivosť počas vegetácie

Ak chcete pevné kapustové hlavy, doprajte jej dostatok vlahy. Dospelé rastliny veľmi dobre využívajú aj menšie množstvo zrážok a rosu.

Zálievka - kapusta spotrebuje pomerne dosť vody. Záhon teda musíme pravidelne a výdatne zalievať počas celého vegetačného obdobia. Vlahu začneme obmedzovať až približne 3 týždne pred zberom. Ak by sme v intenzívnej zálievke pokračovali aj naďalej, mohli by hlávky začať praskať či zahnívať.

Kapusta spotrebuje pomerne dosť vody, preto je potrebné záhon pravidelne a výdatne zalievať počas celého vegetačného obdobia.

Kapusta je takzvaná nitrofilná plodina, čo znamená, že vyžaduje pomerne výdatné zásobenie dusíkom, ale aj fosforom a draslíkom. Preto je zaradená do prvej trate. Prihnojujeme ju v závislosti od výdatnosti jesenného vyhnojenia hnojom, a to na jar, 30 dní po výsadbe a v období tvorby hlávky môžeme ešte doplnkovo.

Pri kapuste PYLON je kľúčová rovnomerná zálievka bez extrémov. Snažte sa vyhnúť dlhému suchu, po ktorom príde nárazová silná zálievka alebo prudké dažde - práve to často spôsobuje praskanie hláv. Zalievať je lepšie menej často, ale výdatne, aby sa voda dostala do hĺbky koreňov. Na hnojenie uprednostnite kompost a organické hnojivá, vďaka ktorým sa živiny uvoľňujú postupne. Vyhnite sa prebytočnému dusíku, ktorý podporuje príliš bujný, mäkký rast a môže zhoršiť skladovateľnosť hlávok. V období intenzívnej tvorby hláv je vhodné dodať viac draslíka a fosforu na podporu pevnosti pletív. Pomôcť môže aj mulčovanie, ktoré znižuje výkyvy vlhkosti. Takto pestované rastliny PYLON vytvárajú kompaktné, pevné hlávky s menším rizikom praskania.

Zálievku volíme primerane podľa potreby a obdobia. Pri vysokých teplotách zalievame obozretne, aby rastliny nezvädli a neuschli a intenzívnejšie môžeme zalievať pri poklese teplôt, keď kapusta rastie a lepšie profituje.

Kapusta bude menej náchylná na choroby, ak bude mať dostatok kyslíka, a nebude udusená medzi burinou.

Prihnojujeme ju v závislosti od výdatnosti jesenného vyhnojenia hnojom, a to na jar, 30 dní po výsadbe a v období tvorby hlávky môžeme ešte doplnkovo.

Ochrana pred škodcami a chorobami

Medzi najčastejších škodcov kapusty patria mlynárik kapustový, skočky a molice. Proti nim je možné použiť zakrývacie netkané textílie ako mechanickú zábranu alebo žlté a modré lepové doštičky na zachytenie škodcov. V prípade silného napadnutia je možné použiť aj insekticídne prípravky.

Z chorôb sa najčastejšie vyskytuje alternáriová škvrnitosť, fómová hniloba a bakteriálne hniloby. Dôležitá je prevencia, ako je striedanie plodín a zabezpečenie dostatočného prúdenia vzduchu.

Bohužiaľ, repka v susedstve, ale dokonca aj v niekoľkokilometrovej vzdialenosti je jedným z rizikových faktorov pre silné nálety blyskáčikov, skočiek a krytonoscov, ktorí dokážu celkom zničiť mladé sadenice, ale aj dozrievajúce hlávky.

Najčastejšie problémy spôsobujú mšice, húsenice bielka, molice a slimáky. Prevenciou je zakrytie sieťou po výsadbe, ručný zber škodcov a čistota porastu.

Z chorôb sa objavuje pleseň koštiaľovín a biela hniloba, ktorým predídete vzdušným sponom a zalievaním ku koreňom. Udržujte pH v neutrálnom pásme a striedajte plodiny aspoň 4 roky mimo kapustovín. Prihlodávanie koreňov a chradnutie môže signalizovať kýl kapustový - prevenciou je vápnenie a vhodná rotácia. Pri prvých príznakoch siahnite po biologickej ochrane (napr. Bacillus thuringiensis). Napadnuté zvyšky odstraňujte mimo kompost a nenechávajte buriny prerastať.

Skočky si rady pochutnávajú na zelených na zelených kapustných listoch, listoch karfiolu či kalerábu. Sú aktívne počas počas slnečného a teplého počasia. Skočka kapustová kladie vajíčka na listy hostiteľských rastlín.

Mora kapustová je ďalší motýľ, ktorého húsenice dokážu zničiť budúcu úrodu kapusty. Húsenice žerú v hlávkach a znečisťujú ich svojimi výlučkami. Pri akomkoľvek výskyte čo najskôr zasiahnite. Postrek na kapustu Karate Zeon 5 CS pôsobí ako účinný prostriedok na ochranu poľnohospodárskych plodín proti cicavým a žravým škodcom.

Nádorovitosť hlúbovín spôsobuje huba Plasmodiophora brassicae. Rastliny sú slabé a postupne z hriadok miznú. Táto huba dokáže v pôde prezimovať a bez zásahu tam počkať aj 5-6 rokov. V prípade výskytu nepomôže žiadna chemická ochrana.

Častým nepriateľom nielen kapúst, ale skoro aj celej záhrady, sú legendárne slizniaky. Kto ich zažil, dokáže uveriť, že za jednu noc sú schopné vykynožiť budúcu úrodu. V posledných rokoch sú premnožené takmer na celom území slovenska. Práve preto odporúčame preventívny zásah proti slizniakom spoločne s výsadbou. Ferramol bezpečne účinkuje na slimáky a ulitníky, ktorí po zjedení granúl hynú. Na rozdiel od iných prípravkov nedochádza u slimákov k nadmernej tvorbe slizu, povrch záhonov zostáva preto čistý. Ako sa zbaviť molíc na kapuste?

Hnojenie

Kapusta potrebuje k vývoju pevnej buľvy dostatok dusíku. Hoštické NPK hnojivo s guánom - dusík, draslík a fosfor - je čisto prírodné hnojivo bez prídavku priemyselne vyrábaných zložiek. Je vhodné nielen pre univerzálne použitie v celej záhrade, ale hlavne aj pre zdravú výživu ovocia a zeleniny.

Ak chcete byť čo najekologickejší a mať kapustu bez zbytočnej chémie, bohato vyživte pôdu v záhone maštaľným hnojom, a to ešte pred samotným výsevom. Ďalšou možnosťou je hnojenie liadkovými hnojivami, ktoré aplikujeme v 2 dávkach - 14 dní po výsadbe a pred tvorbou hlávok.

Z organických hnojív je za základ považovaný kvalitný maštaľný hnoj.

Pred výsadbou zapracujte vyzretý kompost a malé množstvo vyváženého hnojiva. Po zakorenení zamerajte výživu skôr na draslík a vápnik pre pevnosť pletív.

Zber a skladovanie

Doba zberu závisí od zvolenej odrody. Skoré odrody sa môžu zbierať už koncom apríla, väčšinou však v priebehu mája. Poloneskoré odrody zostávajú v záhonoch o niečo dlhšie.

Termín zberu sa riadi vegetačným obdobím od výsadby.

Zber prebieha odrezaním hlávky na poli, ale je možné aj vytiahnutie s koreňovým balom na uskladnenie v debničkách v pivnici. Skorá a letná kapusta majú vysoký podiel vody a málo sušiny, preto sa hodia na priamy konzum a len na krátkodobé uskladnenie.

Zberajte, keď sú hlavy pevné, kompaktné a dosiahnu typickú veľkosť pre skorú odrodu. Režte za suchého počasia so skráteným pníkom a krycími listami. Skoré odrody sú určené skôr na rýchlu spotrebu a kratšie skladovanie v chladničke. Vhodné je aj krátkodobé chladenie pri vysokej vlhkosti, nie však dlhodobé uskladnenie ako pri neskorých typoch.

Štandardne prebieha zber odrezaním hlávky na poli, ale je možné tiež vytiahnutie aj s koreňovým balom na prípadné uskladnenie v debničkách v pivnici.

Ako spoznám pri letných odrodách, že nastal čas zberu? Ako pri jesenných a zimných?

V prípade zdravého porastu môžeme nechať hlúby s koreňmi rozložiť v pôde alebo kompostovať, ale ak sme sa stretli s akoukoľvek chorobou, je lepšie ich odstránenie a likvidácia mimo pozemku a mimo kompostu.

Vhodné je nechať hlávky pár dní na vzdušnom mieste a pod strechou, odstránenie rozložených spodných listov a následné opatrné uloženie v debničkách.

Pre rovnomerné dozrievanie zberajte postupne a nenechávajte preplnený záhon. Včasný zber znižuje riziko praskania hláv.

Využitie v kuchyni

Kapusta je všestranná zelenina, ktorá sa dá využiť v mnohých receptoch. Skoré odrody sú ideálne do čerstvých šalátov. Poloneskoré odrody sú vhodné na strúhanie, nakladanie a zaváranie. Neskoré odrody sa okrem iného hodia aj na uskladnenie a kvasenie.

Šťava zo surovej a kvasenej kapusty má priaznivé účinky na črevnú mikroflóru.

V kuchyni sa Dita hodí do šalátov, kapustnice, na dusenie či restovanie. Jemná štruktúra listov je výborná na zavináče a fit recepty.

Kapusta hlávková PYLON je vhodná na široké spektrum kuchynského spracovania. Môžete ju použiť do čerstvých šalátov, polievok, prívarkov aj ako dusenú prílohu k mäsu. Vďaka pevnej štruktúre listov sa dobre hodí aj na plnené kapustné listy a tradičné jedlá, kde hlávka musí držať tvar. Časť úrody môžete spracovať aj na domáce kapustové zmesi či kvasenú kapustu, podľa konkrétnych odporúčaní výrobcu odrody. Na krátkodobé skladovanie postačí chladné, vzdušné miesto, kde zdravé hlávky vydržia niekoľko týždňov. Vždy skladujte len nepoškodené hlávky, aby ste predišli šíreniu hniloby. Vďaka dobrej chuti je PYLON praktickým základom mnohých domácich receptov.

U nás si kapustu najviac doprajeme vo forme čerstvých letných šalátov a tiež ako „pickles“ s mrkvou a cibuľou.

Na šalát Coleslaw nájdeme viaceré recepty, už len objaviť ten pravý, aby vyhovoval našim chuťovým bunkám.

Hlávková kapusta a jej miesto v slovenskej kuchyni

V slovenských domácnostiach má kapusta svoje pevné miesto. Najčastejšie sa konzumuje vo forme čerstvých letných šalátov alebo ako "pickles" s mrkvou a cibuľou. Kyslá kapusta je neodmysliteľnou súčasťou tradičných receptov, ako je kapustnica alebo strapačky.

Pestovanie kapusty v nádobách

Kapustu je možné pestovať aj v rôznych typoch nádob, ako sú kvetináče alebo prepravky. Nádoby sa naplnia kvalitným záhradným substrátom zmiešaným s hnojom alebo kompostom, doprostred sa umiestni sadenica a na plnom slnku sa nechá hlávka dozrieť.

Zmiešané záhony s kapustou

Kapustu je možné pestovať aj v zmiešaných záhonoch s inou zeleninou. Dobré spoločenstvo pre kapustu sú zeler, kôpor, rumanček, repa či cibuľa. Nesaďte kapustu k rajčinám, jahodám a fazuli. Hodí sa do kyslej kapusty. S predpestovaním semien možno začať vo februári či marci v skleníku. Sejbu spravte do sadbovačov do hĺbky 0,5 cm. Osivo klíči asi 1 týždeň pri teplote cca 20 °C. Sadenice sa sadia na vonkajšie slnečné stanovisko približne v polovici mája do sponu aspoň 50 x 50 cm (a viac). Kapusta potrebuje priepustnú pôdu, dobre zásobenú živinami, s pH 6,5 - 7.

Ako pestovať kapustu v nádobe

tags: #hlávková #kapusta #skorá #pestovanie