Hlúbová Zelenina: Druhy, Pestovanie a Prínosy pre Zdravie

Pojem hlúbová zelenina sa vzťahuje na mnohé druhy hlúbových rastlín, ktoré možno priradiť ku kapustovitým. Pre veľa druhov hlúbovej zeleniny je charakteristické, že má guľatý, hrubý a ťažký hlúb, ktorý obklopujú listy. Obidva sú jedlé. Hlúbová zelenina je príbuzná s viac ako 3000 druhmi zeleniny, okrem iného s repou, repkou, horčicou a reďkovkou. Jej úzkym príbuzenstvom možno odôvodniť predovšetkým vysoký podiel horčičných olejov, ktoré jej dodávajú typickú chuť.

Hlúbová zelenina je dnes rozšírená takmer všade na svete. Predpokladá sa však, že prvé druhy divej hlúbovej zeleniny boli rozšírené predovšetkým na atlantickom pobreží dnešného Anglicka, Francúzska a severného Španielska. Aj dnes sa preto nachádzajú v Anglicku, Francúzsku a na ostrove Helgoland a v niektorých stredomorských krajinách niektoré prírodne sa vyskytujúce divé formy hlúbovej zeleniny. Momentálne sa však pestujú jednotlivé druhy hlúbovej zeleniny takmer vo všetkých klimatických oblastiach na celom svete. Kým sa brokolica, karfiol a Pak Choi pestujú predovšetkým v subtropických oblastiach, iné druhy hlúbovej zeleniny sa produkujú v prvom rade v Číne, Rusku a Kórei. V Európe sú v pestovaní rôznych druhov hlúbovej zeleniny dominantné Nemecko, Poľsko a Francúzsko.

Hlúbová zelenina sa používa takmer všade na svete na prípravu rôznych jedál. Ako najznámejšie príklady možno uviesť kyslú kapustu z bielej kapusty a tiež kórejské kimchi z čínskej kapusty. Okrem toho však existuje podľa druhu hlúbovej zeleniny ešte mnoho ďalších jedál z tejto zeleniny. Hlúbová zelenina je obľúbenou prílohou k slaným mäsitým alebo rybím pokrmom. Okrem toho sa s obľubou používa ako prísada do nákypov, ale tiež sa pripravuje ako samostatný pokrm. Rovnako obľúbená je hlúbová zelenina na prípravu polievok alebo jedál pripravovaných v jednom hrnci. Biela a červená kapusta, ale tiež čínska a špicatá kapusta sa dobre hodia na surové šaláty a sú z hľadiska stráviteľnosti veľkou výnimkou.

Hlúbová zelenina by mala byť pred použitím vždy čerstvá a ideálne skladovaná v chlade. V chladničke ju možno držať iba niekoľko dní. Hlúbovej zelenine sa pripisujú mnohé zdravotne priaznivé účinky. Nízkokalorická hlúbová zelenina okrem iného posilňuje vďaka obsiahnutým životne dôležitým látkam imunitný systém. Takisto je veľmi zdravá pre črevá, pretože šťava z hlúbov obsahuje veľké množstvo metylmetionínu, ktorý dokáže chrániť pred žalúdočnými a črevnými vredmi.

Druhy Hlúbovej Zeleniny

Hlúboviny sú rastliny, ktoré po botanickej stránke patria do čeľade kapustovitých Brassicaceae. Patrí k nim kapusta hlávková, kapusta čínska, karfiol, kel hlávkový, kel ružičkový, kel kučeravý či kaleráb. Majú spoločný pôvod v kapuste obyčajnej Brassica oleracea, ktorá doteraz rastie divo v oblastiach stredomorského pobrežia, v západnej, strednej a východnej Európe vo východnej Ázii. Vytvárajú väčšinou rozlične vysoké hlúby. na ktorých sa tvorí hlávka alebo ružica listov, prípadne zdužnatené súkvetie (karfiol) alebo byľovú hľuzu-buľvu (kaleráb).

Zeleninu môžeme rozdeliť podľa toho, ktorú časť rastliny konzumujeme. Toto rozdelenie je užitočné pri plánovaní striedania plodín v záhrade a pre lepšie pochopenie výživových hodnôt jednotlivých druhov zeleniny.

Hlúbová zelenina zahŕňa druhy ako hlávkový kel, ružičkový kel a červená kapusta. Tieto rastliny potrebujú v záhone dostatok miesta a dlhší čas na dozretie.

Rôzne druhy hlúbovej zeleniny.

Top 10 Druhov Hlúbovej Zeleniny

• Červená kapusta
• Kaleráb
• Biela kapusta
• Pak Choi (čínska kapusta)
• Kel
• Ružičkový kel
• Čínska kapusta
• Hlávkový kel
• Kel palmový
• Karfiol

Kapusta Hlávková Biela a Červená (Brassica oleracea capitata alba, rubra)

Kapusta hlávková je dvojročná, cudzoopelivá, hmyzomilná rastlina. V prvom roku vytvára mohutnú koreňovú sústavu, nerozkonárenú dužinatú stonku so skráteným vrcholom - hlúb a hlávku z husto nahromadených listov. Pre koreňovú sústavu je charakteristický kolovitý koreň, ktorý hrubne a rozkonáruje sa do bokov na hustú koreňovú sústavu. Hlúb má čo najmenej zasahovať do hlávky. Pri kapuste hodnotíme hustotu hlávky. Čím viac sú listy nakopené, tým kompaktnejšia a kvalitnejšia je hlávka. Tvar hlávky môže byť plochý, guľovitý, oválny až kónický so všetkými prechodmi. Obalové listy majú voskový povlak. Kvetné stonky sa vyvíjajú v druhom roku. Dorastajú do výšky 1 m i viac. Zoskupenie listov na stonke je špirálovité. Jedna rastlina má až 2000 žltých kvetov, zostavených v strapcoch.

V SR je kapusta najpestovanejšou zeleninou. Z hľadiska celoročnej spotreby v domácnostiach a spracovateľskom priemysle (kyslá a marinovaná kapusta, rozličné šaláty a pod.) je dôležitým zdrojom vitamínov a ďalších látok potrebných pre zdravie obyvateľov.

Kultivary kapusty rozdeľujeme na skoré, poloskoré a neskoré, ktoré ďalej delíme na kultivary na technologické spracovanie a na skladovanie. Pestovaný sortiment sa každoročne spresňuje v Listine povolených odrôd (kultivarov).

Rozdiely medzi Bielou a Červenou Kapustou

Hlávková kapusta vás v obchode neraz prekvapí. Chytíte na pohľad malú hlávku z pevne zvinutých listov bielej alebo bordovo-fialovej farby a už zo zvyku čakáte niečo ľahké. Dobrá hlávka kapusty je však ťažšia, než by sa zdalo. Preto sa pri kupovaní kapusty iba na zrak nespoliehajte. „Malá hlávka“ je teda dosť nejednoznačná mierka. Rozdiely sú tiež vo farbe. Červená kapusta je chuťovo o čosi jemnejšia, aj na tanieri vyzerá lepšie. Má o čosi viac vitamínu C, draslíka, železa ako jej biela príbuzná, účinky na zdravie majú obe rovnaké.

Použitie v Kuchyni

• Biela kapusta: Šaláty, nakladanie, fliačky, kapustníky, segedínsky guláš, kapustné polievky, príloha k mäsu, plnené kapustné listy, pečenie.
• Červená kapusta: Dusená príloha k mäsu, súčasť šalátov, pečená či sterilizovaná.

Kel Hlávkový (Brassica oleracea var. sabauda)

Kel má mohutný koreňový systém, z ktorého vyrastá dužnatá byľ - hlúb. Na ňom rastú silné, bublinovité zvraštené listy, ktoré sa zavinujú do guľatej alebo zahrotenej hlávky. Na druhý rok vyrastá z tejto hlávky rozkonárené súkvetie so žltými kvetmi. Plody i semená majú rovnaké vlastnosti ako plody a semená kapusty. 1 gram obsahuje približne 340 semien. Klíčivosť si udržuje veľmi dlho približne 4-5 rokov.

Vegetačné podmienky pre pestovanie kelu sú približne rovnaké ako pri kapuste, len na pôdu nemá kel také veľké nároky. Darí sa mu v každej pôde a v každej polohe, najlepšie mu však vyhovuje stredne ťažká, na humus bohatá, hlinitá pôda. Proti zime je veľmi otužilý. Pre zber skoro na jar sa môže vysievať v teplých oblastiach aj na jeseň. V krajinách s miernym podnebím ho môžeme vysievať alebo vysádzať v jeseni, a môžeme ho prezimovať aj na voľnej hriadke. Stačí trochu chránené miesto a prihrnutie záhradnou zeminou.

Kel Ružičkový (Brassica oleracea var. gemmifera)

Je to dvojročná zelenina so silnými koreňmi, ktoré vnikajú do dosť veľkej hĺbky. Z koreňov vyrastá hlúb, vysoký 50 - 100 cm. Na hlúbe vyrastajú listy s dlhými stopkami. V ich pazuchách sa tvoria guľaté osné púčiky ružičky s priemerom 2 - 4 cm. Z týchto ružičiek vyrastajú v druhom roku kvetné osi a na nich kvety. Kvety, plody i semená majú vlastnosti kapustovitých zelenín. 1 gram obsahuje asi 350 semien, ktoré si udržiavajú klíčivosť 4 - 5 rokov.

V dobrej pôde pestujeme kel ružičkový až v druhej trati. Dobrou predplodinou sú: špenát, šalát, hrach, reďkev, vodnica, repka i skoré zemiaky. Kel ružičkový zostáva na pozemku do príchodu mrazov a mnohokrát i cez zimu a tak často nie je možné pripraviť v jeseni pozemok. Preto po keli ružičkovom zaraďujeme v budúcom roku také zeleniny alebo plodiny, ktorým jarná príprava pôdy neškodí, napríklad cibuľu, rajčiaky, uhorky, ale aj zemiaky a strukoviny. Ako medzi kultúru sadíme kel ružičkový do poľných uhoriek, chráni ich proti vysušujúcim vetrom a pred slnečným úpalom.

Kaleráb (Brassica rupestris HAY. var gongyloides (L) JANCH.)

Koreň je zväzkovitý, nerastie priveľmi hlboko pokračuje krátkou osou. ktorá zdužinatie do tvaru guľovitej, spľasnutej alebo i hruškovitej osnej buľvy. Buľva je vo vnútri biela, značne dužnatá, na povrchu modrá, zelená alebo modrofialová. Listy majú dlhé stopky. Kvitne až v druhom roku. Semená sú guľaté, kávovej farby, veľkosti špendlíkovej hlavičky: plod je šešuľa. 1 gram obsahuje 300 zŕn. Klíčivosť si udržuje tiež relatívne dlho a to 4 - 5 rokov, v štvrtom až platom roku však silno klesá.

Na polohu nie je kaleráb vôbec náročný, jedine skoré odrody dávame do teplejších a chránených polôh. Nevyberá si ani v type pôdy. Žiada však pôdy biologicky činné, mierne alkalické. Znesie i ľahšie pôdy pod podmienkou, že sú výživné a že bude zabezpečená výdatná zálievka. Predplodinou môžu byt paradajky, uhorky, jačmeň, zemiaky, ďatelinotrávne miešanky. Nevhodná je repka a všetky kapustovité plodiny.

Karfiol (Brassica cretica LAM. var. botrytis (L) JANCH.)

Karfiol je dvojročná zelenina. Má mohutnú koreňovú sústavu, z ktorej vyrastá krátka zhrubnutá byľ hlúb. Listy v porovnaní s ostatnými hlúbovinami sú dlhé a úzke. V strede listov vyrastá dužnaté súkvetie, pre ktoré karfiol pestujeme. V druhom roku vyrastú z ružíc postranné výhonky s kvetmi a plodmi. Semená na rozdiel od ostatných hlúbovín sú tmavšie a väčšinou menšie.

Na pôdny typ karfiol nie je náročný, potrebuje však pôdy bohaté na humus, zásobené živinami a biologicky činné. Znesie aj ťažšie pôdy, okrem celkom ťažkých, mokrých a kyslých pôd. Má veľké nároky na pôdnu a vzdušnú vlhkosť. Neobľubuje suché pôdy. Karfiol je zo všetkých hlúbovín najnáročnejší, a preto ho zaraďujeme do prvej trate. Ako predplodiny sú dobre hnojené okopaniny.

Význam Pestovanej Zeleniny

Hlúboviny patria do veľmi početnej čeľade Brassicaceae (kapustovitých) rodu Brassica (kapusta). Kultúrne hlúboviny pochádzajú z pôvodného planého druhu kapusty obyčajnej (Brassica oleracea), ktorá pochádza zo Stredomoria. Väčšina hlúbovín sú dvojročné rastliny. V prvom roku vytvárajú konzumnú časť a v druhom roku kvitnú a prinášajú semená. Výnimkou je karfiol a brokolica, ktoré sú jednoročné. Zelenina patriaca do druhu Brassica oleracea je väčšinou cudzoopelivá a hmyzomilná. Semená hlúbovín sú od seba veľmi ťažko rozoznateľné, guľovité až vajcovito guľovité. Býva ich asi 300 000 v 1 kg.

Hlúbová zelenina je veľmi náročná na predplodinu, prípravu pôdy, závlahové pomery a výživu. Zaraďujeme ju do prvej trate. Je najpestovanejšou skupinou zeleniny a u nás ju spotrebitelia konzumujú počas celého roku.

Pestuje sa vo všetkých zeleninárskych oblastiach nášho štátu, ale najlepšie sa jej darí v okolí vodných tokov, kde na jej rast a vývin priaznivo pôsobia aj ranné opary a hmly.

Zdravotné Prínosy Hlúbovej Zeleniny

Všetky druhy kapusty majú preukázateľne protizápalové a protirakovinové účinky. Obsiahnuté látky regulujú krvný tlak, chránia srdce a prispievajú k dobrej kondícii ciev. Odporúča ju aj odborníčka na výživu: „Kapusta prináša nášmu telu množstvo minerálov a vitamínov. Patrí medzi ne predovšetkým vitamín K, ktorý je dôležitý pre pevné kosti a krvnú zrážanlivosť, vitamín C ako silný antioxidant, betakarotén, z ktorého si tvoríme vitamín A pre dobrý zrak, kyselina listová, železo, vápnik, ale aj omega-3 a omega-6 mastné kyseliny. A mnohé ďalšie. Pravidelná konzumácia kapusty funguje ako skvelá "anti-aging" starostlivosť pre spomalenie starnutia,“ vymenúva pozitíva kapusty Zuzana Pavelková Šafářová.

„Ako najzdravšia sa uvádza červená kapusta, a to kvôli vyššiemu obsahu provitamínu A, železa a vitamínu C. Avšak odporúčam typy striedať. Každá má inú chuť a iné vhodné použitie. Z kapusty si odporúčam pripraviť kapustu kvasenú a konzumovať ju po celú zimu. Kapustu by som odporučila jesť surovú, napríklad v šalátoch, bagetách, ale aj tepelne upravenú. Niektorí sa, bohužiaľ, kvôli nafukovaciemu účinku kapusty zriekajú. Možno tomu predísť použitím korenia, ako je rasca, aníz, fenikel či saturejka pri tepelnej úprave. Výbornou prevenciou proti nadúvaniu je vypitie feniklového čaju po zjedení kapusty,“ odporúča Zuzana Pavelková Šafářová.

Kedy sa Vyhýbať Kapuste

Kapuste sa však vyhýbajte, ak máte poruchu:

• Štítnej žľazy
• Pankreasu
• Žlčníka
• Zrážanlivosti krvi
• Čriev, prejavujúcu sa plynatosťou

Kvasená kapusta je najzdravšia. Kyslá kapusta je zdrojom vitamínu C a vlákniny, ale aj fytonutrientov, chrániacich pred vznikom rakoviny. Kyselina mliečna v kyslej kapuste pôsobí v črevách ako prírodné probiotikum. Iba 200 g surovej kvasenej kapusty pokryje dennú dávku vitamínu C a má viac laktobacilov ako biely jogurt. Pravidelne si ju doprajte najmä ak ste vegetariáni alebo vegáni. Vitamín B12 nájdete v kvasenej kapuste v takom množstve, v akom sa bežne nachádza v živočíšnych produktoch.

Zrelá zelenina ponúka v priemere zhruba jeden až päť gramov bielkovín na 100 gramov, zhruba dva až 15 gramov sacharidov na 100 gramov (z toho aj veľké množstvá vlákniny) a až 20 gramov tukov na 100 gramov produktu. Čerstvá zelenina je tiež vynikajúcim zdrojom rôznych minerálnych látok ako draslík, sodík, vápnik, ako aj železo, fosfor a horčík.

Odborné zdroje odporúčajú denne skonzumovať približne 400 gramov zeleniny (to sú asi tri porcie). Spomínané odborné odporúčanie sa vzťahuje len na minimálne množstvo. Nič vám preto nebráni konzumovať viac zeleniny, ako sa odporúča. Varená zelenina je však lepšie stráviteľná ako surová. Priveľa surovej zeleniny môže spôsobiť preťaženie tráviaceho systému vlákninou.

V súboji zelenina verzus ovocie nie sú víťazi. Jediným správnym spôsobom je kombinovať oba druhy potravinových produktov, aby ste dosiahli čo najlepšie nutričné účinky.

Tabuľka: Porovnanie vybraných druhov hlúbovej zeleniny

tags: #hlávková #zelenina #biela #druhy

Populárne príspevky:

• Druhy špeciálnych polievok
• Prírodná hroznová šťava
• Recept na Zemiakový Koláč
• Rýchly recept na koláč
• Recept na čerešňový koláč