Prevádzková réžia v jednoduchom účtovníctve

Pojem prevádzková réžia nie je definovaný žiadnym právnym predpisom. Z pohľadu jednoduchého účtovníctva a dane z príjmov prevádzková réžia predstavuje výdavky na bežnú prevádzku podnikateľského subjektu, ktoré sú vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov.

Výdavky, ktoré podnikateľ označuje ako prevádzková réžia, patria medzi bežné prevádzkové výdavky, ktoré sa vyskytujú u každého podnikateľa. Podnikateľ, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva (ďalej len JÚ), by mal postupovať pri účtovaní podľa Postupov účtovania v JÚ (opatrenie MF SR č. 23586/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatne zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov v znení neskorších predpisov - ďalej len Postupy účtovania v JÚ).

Pri zaraďovaní výdavkov do jednotlivých stĺpcov peňažného denníka sa vychádza z ustanovenia § 15 ods. 2 Postupov účtovania v JÚ. Výdavky, ktoré nemôže zaradiť do stĺpcov „Nákup materiálu“, „Nákup tovaru“, „Mzdy“, „Platby do poistných fondov a do garančného fondu" a ani do stĺpca „Tvorba sociálneho fondu“, zaradí v súlade s § 15 ods. 2 písm. e) do stĺpca „Prevádzková réžia“.

To, čo môže podnikateľ zaradiť do prevádzkovej réžie, nedefinuje žiaden právny predpis. Postupy účtovania, podľa ktorých sa podnikatelia účtujúci v sústave JÚ riadia, uvádzajú v § 15 ods. 2 písm. e) prehľad o výdavkoch vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov celkom (daňové výdavky) v podrobnejšom členení. Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZDP), ktorým by sa mal podnikateľ pri účtovaní v JÚ riadiť, v § 19 uvádza výdavky, ktoré sú výdavkami daňovými. Pri jednotlivých výdavkoch neuvádza, či je to prevádzková réžia alebo iný daňový výdavok (materiál, tovar a podobne).

Podnikatelia účtujúci v sústave JÚ musia pri účtovaní vychádzať nielen zo zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, ale aj zo zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZDP). V JÚ, ktoré je koncipované ako účtovníctvo daňové, konečný výstup JÚ - základ dane (rozdiel príjmov a výdavkov) slúži bez ďalších úprav ako podklad pre výpočet dane z príjmu FO.

Preto je pre podnikateľa dôležité, aby správne rozčlenil vynaložené náklady na výdavky daňové, ktoré ovplyvňujú základ dane (ďalej len ZD) a výdavky nedaňové, ktoré neovplyvňujú ZD.

Výdavky na prevádzkovú réžiu z pohľadu zákona o účtovníctve a postupov účtovania

O výdavkoch v účtovnom období a v členení potrebnom na zistenie základu dane z príjmov, vrátane výdavkov na prevádzkovú réžiu, sa v zmysle § 15 ods. 2 písm. c) zákona o účtovníctve účtuje v peňažnom denníku. V zmysle § 4 ods. 6 písm. e) bodu 5 postupov účtovania sa prevádzková réžia účtuje v rámci výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v samostatnej položke „prevádzková réžia“.

V praxi sa ako prevádzková réžia účtujú rôznorodé výdavky. Účtovná jednotka môže výdavky na prevádzkovú réžiu za účelom podrobnejšieho sledovania jednotlivých druhov výdavkov ešte analyticky rozčleniť podľa vlastných potrieb pre sledovanie výšky jednotlivých druhov výdavkov na prevádzkovú réžiu, sledovanie hospodárnosti podnikania, pre rôzne ekonomické analýzy, plány a pod.

U neplatiteľa dane z pridanej hodnoty sa výdavky na prevádzkovú réžiu účtujú v cenách s DPH. U platiteľa dane z pridanej hodnoty sa výdavky účtujú v cene bez DPH, príslušná DPH, na ktorú vzniká nárok na odpočet, sa účtuje ako výdavok neovplyvňujúci základ dane. Daň z pridanej hodnoty je u platiteľa DPH daňovým výdavkom, resp. výdavkom na prevádzkovú réžiu len vo výške DPH.

V prípade, že úhrada výdavku na prevádzkovú réžiu znamená úhradu záväzku, napr. úhradu dodávateľskej faktúry, súčasne s účtovaním v peňažnom denníku je potrebné zaúčtovať aj zánik, resp. úhradu záväzku v knihe záväzkov.

V rámci uzávierkových účtovných operácií sa ako prevádzková réžia účtujú aj ďalšie nepeňažné daňové výdavky, napr. odpisy hmotného a nehmotného majetku, zostatková cena hmotného a nehmotného majetku pri jeho vyradení predajom alebo likvidáciou, vstupná cena pri predaji hmotného majetku vylúčeného z odpisovania, tvorba rezerv a pod.

Celková výška výdavkov na prevádzkovú réžiu vykázaná v peňažnom denníku za účtovné obdobie sa v rámci účtovnej závierky vykazuje vo Výkaze o príjmoch a výdavkoch v riadku 09.

Výdavky na prevádzkovú réžiu z pohľadu zákona o dani z príjmov

Na preukázanie daňovej uznateľnosti výdavkov na prevádzkovú réžiu je potrebné vychádzať z definície daňového výdavku. Zákon o dani z príjmov definuje daňový výdavok v § 2 písm. i) ako výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii podľa § 6 ods. 11 alebo 14 zákona.

Z uvedeného vyplýva, že výdavok na prevádzkovú réžiu musí byť:

vynaložený v súvislosti s podnikateľskou, resp. inou samostatnou zárobkovou činnosťou a v súvislosti so zdaniteľným príjmom, pričom výdavok je možné uznať ako daňový výdavok len do takej miery, do akej preukázateľne súvisí so zdaniteľným príjmom, napr. pri využívaní tzv. služobných telefónov aj na súkromné účely je potrebné z daňových výdavkov vylúčiť poplatky za hovory na súkromné účely podnikateľa aj jeho zamestnancov.
preukázateľne vynaložený, t. j. každý výdavok, ktorý podnikateľ vynaložil, musí aj skutočne doložiť. Jednou zo základných zásad JÚ je aj zásada, že všetky účtovné prípady musia byť doložené účtovnými dokladmi.
zaúčtovaný v účtovníctve podnikateľa. Pri účtovaní v sústave JÚ postupuje podnikateľ nielen podľa ustanovení ZÚ, ale aj podľa Postupov účtovania v JÚ. Výdavok charakteru prevádzkovej réžie sa účtuje v peňažnom denníku.

Ak výšku výdavku limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu v rozsahu a za podmienok stanovených v zákone o dani z príjmov.

Príklad č. 1: Výdavky na nákup kávovaru a kávových šálok vo výške 8 500 Sk vynaložili dvaja podnikatelia - FO. V prípade Michala nepôjde o výdavok, ktorý súvisí s dosahovaním zdaniteľných príjmov, lebo Michal opravuje chladiace a mraziace zariadenie v prevádzkových priestoroch alebo v bytoch svojich zákazníkov. Výdavok nemôže Michal považovať za prevádzkovú réžiu, lebo ide o nedaňový výdavok, ktorý neovplyvňuje ZD. U Mareka, ktorý vykonáva činnosť advokáta, je možné výdavok na nákup kávovaru a kávových šálok uznať ako daňový výdavok a zaúčtovať ho do prevádzkovej réžie.

Príklad č. 2: Podnikateľka Mária M. využíva na podnikanie osobný automobil, ktorý má zaradený v obchodnom majetku, t. j. automobil využíva na podnikateľské účely, ale aj na súkromné účely. Mária nemôže výdavky spojené s prevádzkou automobilu, ktoré má zaúčtované v prevádzkovej réžii (výdavky na údržbu a opravy automobilu, poistenie automobilu, odpisy automobilu), započítať do daňových výdavkov v plnej výške. Časť výdavkov, ktoré zodpovedajú využívaniu automobilu na súkromné účely, nezaúčtuje do prevádzkovej réžie, t. j. do daňových výdavkov.

Preukázanie vynaloženia výdavku na podnikateľské účely znamená napríklad pri využívaní dopravného prostriedku nielen dokladovanie nákupu PHL, ale aj preukázanie, že PHL sa použili skutočne na prevádzku automobilu, tzn. preukázanie uskutočnenia jázd na podnikateľské účely.

Príklad č. 3: Podnikateľ Martin M. si uplatnil ako daňové výdavky, ktoré zaúčtoval v peňažnom denníku do prevádzkovej réžie, výdavky na nákup pohonných látok (ďalej len PHL). Martin však nevedie evidenciu jázd, t. j. nevie preukázať, že PHL použil na uskutočnenie jázd na podnikateľské účely.

Ako vypočítať a sledovať režijné náklady pre vašu firmu | Začnite podnikať

Príklady účtovania vybraných výdavkov na prevádzkovú réžiu

Poštovné

Poštovné môže byť platené v hotovosti, poštovými známkami alebo po dohode so Slovenskou poštou formou úverovaného poštovného. Výdavky na poštovné sa účtujú v deň platby za poštové služby alebo nákupu poštových známok. Pri týchto výdavkoch je potrebné preukázať, že ide o výdavky v súvislosti s podnikateľskou činnosťou a dosahovaním zdaniteľných príjmov.

Príklad č. 4: P. Milada M. je advokátka, účtuje v sústave JÚ. Dňa 10. 7. 2005 zakúpila poštové známky v hodnote 1 500 Sk. Dňa 10. 7. 2005 zaeviduje príjem cenín (poštových známok) do knihy cenín.

Telefónne poplatky

Pri využívaní tzv. služobných telefónov aj na súkromné účely je potrebné z daňových výdavkov vylúčiť poplatky za hovory na súkromné účely podnikateľa aj jeho zamestnancov.

Platby za energie

Platby za dodávku elektrickej energie, tepla, vody, plynu, ktoré majú charakter zálohových platieb, sa účtujú ako daňové výdavky na prevádzkovú réžiu v deň platby zálohy. Nedoplatok, ktorý vznikne pri celkovom vyúčtovaní, sa zaúčtuje ako daňový výdavok v deň úhrady nedoplatku. Preplatok, ktorý dodávateľ energie vráti, podlieha dani z príjmov a môže sa zaúčtovať ako storno daňového výdavku alebo ako ostatný zdaniteľný príjem.

Nájomné

Spôsob účtovania nájomného ako výdavku na prevádzkovú réžiu je podmienený väzbou na dosahovanie, zabezpečovanie a udržiavanie zdaniteľných príjmov nájomcu. Výdavky na nájomné zaplatené fyzickej osobe je zároveň aj v sústave jednoduchého účtovníctva potrebné časovo rozlíšiť. Vyplýva to z § 19 ods. 4 ZDP.

Finančný prenájom

Finančný prenájom definuje zákon o dani z príjmov v § 2 písm. s).

Opravy a údržba

Zákon o dani z príjmov špeciálne neupravuje výdavky na opravy a údržbu. Pri posudzovaní daňovej uznateľnosti je potrebné vychádzať z definície daňového výdavku. Ak sa oprava a údržba týka majetku, ktorý sa len sčasti používa na podnikanie, vynaložené výdavky je možné zahrnúť do výdavkov na prevádzkovú réžiu len v pomernej výške. Vykonávanie opráv prenajatého majetku vo všeobecnosti prináleží prenajímateľovi.

Príspevky na stravovanie zamestnancov

Príspevky na stravovanie zamestnancov sú daňovým výdavkom v zmysle § 19 ods. 2 písm. c) bodu 5 zákona o dani z príjmov v prípade, keď sú poskytované v zmysle § 152 Zákonníka práce a vo výške najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovných cestách v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách a aktuálneho opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 110/2009 Z. z. pri nákupe stavy, stravných lístkov, stravovacích poukážok celková fakturovaná hodnota ako výdaj peňažných prostriedkov v hotovosti alebo na účte v banke a následne v členení na:

55 % z hodnoty, resp.
45 % z hodnoty, resp.

Podnikateľ si môže uplatniť do daňových výdavkov v zmysle § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov výdavky na stravovanie za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku v 100 % výške stravného pre časové pásmo 5 až 12 hodín, t. j. vo výške 3,60 eura. Výdavky na stravovanie za odpracovaný deň nie je možné uznať, ak podnikateľovi súčasne vzniká nárok na stravovanie v súvislosti s výkonom závislej činnosti a tiež v prípade, keď si podnikateľ uplatňuje náhradu stravného pri pracovných cestách v zmysle § 19 ods. 2 písm.

Pracovné cesty

Výdavky na pracovné cesty zamestnancov sú daňovým výdavkom v zmysle § 19 ods. 2 písm. alebo ako výdavok, ktorý neovplyvní základ dane z príjmu, pri vyúčtovaní preddavku sa zápis stornuje vo výške preddavku a v prípade doplatku zamestnancovi sa výdavok vo výške preddavku preúčtuje na výdavok daňový, resp. nedaňový a doplatok sa doúčtuje ako výdavok daňový, resp. nedaňový a v prípade vrátenia nevyúčtovanej zálohy od zamestnanca sa výdavok vo výške poskytnutých cestovných náhrad preúčtuje na daňový, resp.

V zmysle § 19 ods. 2 písm. a pri použití vlastného osobného motorového vozidla výdavky vo výške základnej náhrady za každý 1 kilometer jazdy podľa opatrenia MPSVaR SR č. 632/2008 Z. z. v priebehu účtovného obdobia, a to vždy po vyúčtovaní pracovnej cesty alebo postupne za určité časové obdobie, napr. alebo k 31. 12. Daňovými výdavkami sú aj výdavky na spotrebované pohonné látky v zmysle § 19 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov. Výdavky súvisiace s prevádzkou automobilu je možné uplatniť v plnej výške za predpokladu, že automobil sa využíva len na pracovné cesty, t. j. na výkon podnikateľskej činnosti. Pokiaľ je automobil využívaný i na súkromné účely, nie je možné výdavky zahrnúť do daňových výdavkov v plnej výške, ale iba vo výške prislúchajúcej využitiu na podnikateľské účely.

Využívanie priestorov na podnikanie

V praxi sa často stáva, že podnikateľ nemá vlastné ani prenajaté priestory na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti, ale využíva časť svojho bytu alebo rodinného domu aj na podnikateľské účely. Postup výpočtu a účtovania výdavkov na prevádzku týchto priestorov nestanovuje žiaden právny predpis. Výšku výdavkov však podnikateľ nemôže stanoviť odhadom, výpočet musí preukázať. Jedným zo spôsobov výpočtu výdavkov je výpočet v závislosti od využívanej plochy bytu alebo domu na podnikanie na celkovej ploche bytu alebo domu zistenej z projektovej dokumentácie.

Odpisovanie majetku

Daňovým odpisovaním sa rozumie postupné zahrnovanie odpisov z majetku do daňových výdavkov. Účtovné odpisovanie je súčasťou ocenenia majetku a predstavuje trvalé zníženie hodnoty majetku. Účtovné odpisovanie upravujú § 28 zákona o účtovníctve a § 20 postupov účtovania. Účtovanie odpisovv zmysle § 20 ods. k 31. 12. Pri odpisovaní hmotného a nehmotného majetku, ktorý sa iba sčasti využíva na zabezpečenie zdaniteľného príjmu, sa do výdavkov môže zahrnúť iba pomerná časť odpisov. V prípade daňovníka - fyzickej osoby, ktorý môže majetok využívať na svoje osobné potreby a súčasne aj na podnikanie, je podmienkou pre uplatnenie daňových odpisov zaradenie hmotného a nehmotného majetku do obchodného majetku. Vypočítaný ročný odpis sa uplatní ako daňový výdavok v takom pomere, v akom sa majetok využíva na podnikanie. Ako kritérium na uplatnenie pomernej časti môže slúžiť napr. evidencia jázd pri osobnom automobile.

Sankcie

zmluvné pokuty, ktoré sa môžu dohodnúť v rámci záväzkových vzťahov pre prípad nesplnenia záväzku alebo pre prípad porušenia inej zmluvnej povinnosti - tieto zmluvné pokuty sú daňovým výdavkom po ich zaplatení, čo vyplýva z § 21 ods. 2 písm. a) a § 17 ods.
ostatné pokuty a penále, ktoré môžu vyrubiť orgány štátnej a verejnej správy, napr. pokuty uložené správcom dane podľa zákona o správe daní a poplatkov, pokuty a penále uložené Sociálnou poisťovňou v zmysle zákona o sociálnom poistení a pod. - tieto ostatné pokuty a penále sú v zmysle § 21 ods. 2 písm. h) ZDP nedaňovými výdavkami, t. j. nie sú výdavkami na prevádzkovú réžiu;
sankčné úroky, ktoré vyrubuje napr. správca dane v zmysle zákona o správe daní a poplatkov, ktoré však v zmysle § 21 ods. 2 písm. h) ZDP nie sú daňovými výdavkami, t. j. nie sú výdavkami na prevádzkovú réžiu.

Ďalšie výdavky

Do výdavkov na prevádzkovú réžiu sa účtuje ešte množstvo ďalších výdavkov, ktoré podnikateľ vynakladá pri výkone svojej podnikateľskej činnosti, napr. výdavky na reklamu, inzerciu, poplatky (správne, miestne, súdne, iné poplatky), komerčné poistenie majetku, daň z nehnuteľnosti, prepravné, výdavky na nákup drobného spotrebného materiálu (kancelárske potreby, čistiace prostriedky), výdavky na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na vzdelávanie a rekvalifikáciu zamestnancov a pod.

tags: #režia #v #jednoduchom #účtovníctve