Horký chlieb: Príbeh obetavej matky od Jozefa Gregora Tajovského

Horký chlieb je poviedka od Jozefa Gregora Tajovského, ktorá bola prvýkrát vydaná v roku 1909. Táto poviedka zobrazuje lásku matky ku svojim deťom. Príbeh sa zameriava na život vdovy Mary Turjankovej, ktorá sa snaží uživiť svoje tri deti v ťažkých sociálnych podmienkach. Je to príbeh ženy, chudobnej vdovy, láskavej, milujúcej a obetavej matky troch detí. Povinné čítanie zo Zlatého fondu SME.

Jozef Gregor Tajovský

Poviedka vyšla v roku 1990 vo vydavateľstve Mladé letá. Má 184 strán a je zaradená do edície Mimočítanková literatúra pre žiakov ZŠ. 1. vydání originálu: 1909. Jazyk vydania: slovenčina. Ilustrácie: Jozef Vrtiak.

Obsah a téma poviedky

Literárny druh: epika. Literárny žáner: poviedka.

Téma: Príbeh ženy - chudobnej vdovy a jej veľkej lásky ku svojim deťom, pre ktoré sa dokáže úplne obetovať.

Hlavná postava:

  • Mara Turjanka je chudobná vdova s troma deťmi.
  • Je láskavá, milujúca a obetavá matka, ktorá musí ťažko pracovať (cez deň aj v noci) aby uživila deti.

Dej poviedky

V drevenej chalúpke, prerobenej z maštale, býva vdova Mara Turjanka aj so svojimi troma deťmi - Zuzkou, Ondríkom a Markou. Ešte pred pár týždňami mali dietky otca a Turjanka muža. Aj keď pil, vadil sa, ale predsa bolo ľahšie zarobiť na živobytie. Teraz trú veľkú biedu. Deti večer častejšie ukladá sľubmi, spevom ako chlebom a ešte aj nocou musí na zárobky.

Koniec fašiangov tu, a zima nepopúšťa. Požiadali ju páni, aby im šla postrážiť deti, kým oni budú v divadle. Turjanke sa to nie veľmi páčilo, lebo bude musieť nechať svoje deti osamote. No na druhej strane peniaze potrebuje a mohlo by sa stať, že by ju viac nezavolali. Rozhodla sa, že pôjde. Turjanka nakázal najstaršej sedemročnej Zuzke, aby dohliadla na súrodencov, kým ona bude preč. Deti uložila spať a s ťažkým srdcom sa pobrala k pánom. Bolo to prvýkrát, čo ich nechala samé. Strážila deti majetného krajčíra. Hoci mali slúžku i učňa, no i tak si dali zavolať Maru Turjanku.

Mara párala perie, učeň odišiel a slúžka zaspala. Bolo to pätnásťročné dievča, tak nečudo, že bola unavená. Starostlivá matka stále myslela na svoje deti, či dobre spia, či sa neodkryli... Nevydržala, zobudila slúžku a povedala jej, že ide na chvíľočku vonku, pritom šla domov pozrieť sa na ratolesti. Pobozkala ich, pozakrývala a utekala naspäť ku pánom.

Pánom sa na zábave zapáčilo a v istote, že Turjanka sa im o deti dobre postará, ostali aj tancovať. Bolo 11 hodín, vrátil sa učeň a uzimený zaspal. Mara bežala domov. Štyri hodiny po polnoci a pánov ešte stále nikde. Nedalo jej to, veď aj oheň už určite vyhasol. Bežala znova domov. Deti spokojne spali. Krajčír s manželkou sa vrátili niečo pred piatou. Turjanke dali štyridsať grajciarov. Bola šťastná a ponáhľala sa domov, konečne ku svojim deťom- bola rada, že ich má.

Už dva týždne prešli od bálu a Turjanka sa stále nemôže zohriať, stále je akási chorá. Mara už dlhší čas kašle a pobolieva ju v boku. Bojí sa len toho, že ochorie. Nočné pobiehanie tam a späť sa jej však podpísalo na zdraví.

Idea diela

Obrovská láska matky ku svojim deťom.

Sociálny kontext v Tajovského dielach

V poviedkach Mišo, Horký chlieb, Na chlieb, Mamka Pôstková autor rozširuje tematickú oblasť svojich próz o celý rad ďalších sociálnych javov, ako napr. vysťahovalectvo, premenu poľnohospodárskeho robotníctva na továrenské, narastanie národného i triedneho povedomia a pod.

V poviedke Mišo autor zaznamenáva dôsledky krízy v živote predprevratovej spoločnosti, keď mnoho chudobných ľudí zápasilo o holú životnú existenciu. Podobný je aj osud poľnohospodárskeho robotníka Miša, ktorý sa po prepustení zo služby uchytí načas v práci u mäsiara, neskôr prejde do fabriky, robí prácu sezónneho robotníka a nakoniec končí ako žobrák na ulici. V slovenskej predprevratovej literatúre niet otrasnejšieho obrazu sociálnej i mravnej biedy zavinenej buržoáznym systémom, než je v uvedenej Tajovského próze.

V poviedkach Horký chlieb a Mamka Pôstková sa do centra rozprávania dostáva utrpenie žien.

Ďalšie významné diela Jozefa Gregora Tajovského

Okrem poviedkovej tvorby sa Tajovský venoval aj dramatickej tvorbe. Medzi jeho najznámejšie diela patria:

  • Ženský zákon
  • Nový život
  • Statky - Zmätky
  • Divadelné hry
  • Matka
  • Tma
  • Hriech
  • V službe
  • Smrť Ďurka Langsfelda
  • Blúznivci
  • Hrdina
  • Do konca - najkrajšia spomienková próza autora v postave starého otca, vzdal autor hold pracovitosti, statočnosti.

Maco Mlieč je odrazom veľkého kontrastu sveta pánov a sluhov vo vtedajšej spoločnosti. Celá životná tragédia Maca Mlieča sa odohrala v maštali, kde žije spolu s dobytkom a tu aj zomrie.

Statky - zmätky je najlepšou hrou. Dielo je umeleckým dokumentom, kde autor zobrazil koncom 19 st. ako otriasla aj sociálna otázka tradíciám a morálnymi základmi slovenskej dediny.

Ženský zákon ukazuje, že na dedine často víťazia nad čistým ľúbostným citom majetkové záujmy. V hre sa uplatňuje autorovo humorné videnie dedinského sveta.

Diela povinnej literatúry na Trojke pokračujú

tags: #horky #chlieb #kniha #obsah

Populárne príspevky: