Chov hovädzieho dobytka Charolais na Slovensku

Plemená hovädzieho dobytka predstavujú základnú klasifikáciu zvierat chovaných pre mäso. Každé plemeno má svoje špecifické charakteristiky a využitie, ktoré boli špeciálne vyvinuté a zdokonalené počas generácií. Hovädzí dobytok sa delí podľa úžitkového typu, pričom rozpoznávame mliečny, mäsový a kombinovaný úžitkový typ.

Charolais

Pôvod a vývoj plemien hovädzieho dobytka

Hovädzí dobytok, alebo Bos Taurus, je výsledkom domestikácie Bos primigenius, ktorý je známy ako praveký uroch, alebo tur domáci. Tento proces sa odhaduje na obdobie pred približne 10 000 rokmi, kedy ľudia začali s domestikáciou vo viacerých regiónoch sveta nezávisle na sebe. Prvotné plemená hovädzieho dobytka slúžili primárne ako zdroj mäsa, mlieka a pracovnej sily. Záznamy o prvých plemenách pochádzajú z rôznych častí sveta, vrátane oblastí dnešnej Ázie a Európy, kde plemená ako sivý, svetložltý a plavý tur domáci tvorili základ pre budúci chov.

V 19. storočí sa začali formovať moderné plemená hovädzieho dobytka s cieľom zvýšiť produkciu mäsa a mlieka. Plemená hovädzieho dobytka sa veľmi líšia v závislosti od ich primárneho využitia a adaptácie na miestne podmienky.

Klasifikácia plemien hovädzieho dobytka

V chove hovädzieho dobytka bolo vyšľachtené veľké množstvo plemien zameraných na jednostrannú produkciu mlieka alebo mäsa (tzv. plemená s jednostrannou úžitkovosťou). Plemená sa delia na:

• Mliekové plemená: Chovajú sa pre produkciu mlieka. Kravy mliekových plemien sú drobné, štíhle a dosahujú vysokú úžitkovosť mlieka. Medzi hlavné mliekové plemená, ktoré sa chovajú na Slovensku, patria čierny a červený holjštajnský dobytok. Holštajnský dobytok je aj najznámejšie mliekové plemeno vo svete. Vyznačuje sa veľkým telesným rámcom. Kravy dosahujú hmotnosť 650-750 kg, býky 1200 kg a viac. Majú silne zvýraznený mliekový charakter. Stavba tela je pevná, suchá, odvalenie slabšie, koža tenká. Základné sfarbenie je čiernostrakaté alebo červenostrakaté, niekedy s veľkou plochou bielej farby. Spodná časť brucha, končatín a chvosta sú biele. Pri nedostatočnej výžive využívajú na produkciu mlieka okrem prijatých živín aj vlastné zásoby a tkanivá, čo sa prejaví schudnutím. V produkcii mlieka dosahuje čistý holštajnský dobytok vo vyspelých štátoch aj 8000 až 1000 kg mlieka na dojnicu.
• Mäsové plemená: Chovajú sa pre produkciu mäsa. Nedávajú príliš mnoho mlieka, a tak sa nemusia dojiť. Tieto plemená majú krátke nohy, mohutné sudovité telo a malé vemeno.
• Kombinované plemená: Tvoria prechod medzi mliekovým a mäsovým typom. Kravy dávajú značné množstvo kvalitného mlieka a zároveň poskytujú kvalitné mäso. Významné plemená sú simentálsky (slovenský strakatý a český strakatý), pinzgauský a brownvieh. Medzi tradičné slovenské plemená patrí simentálsky a pinzgauský dobytok. Tieto plemená sú charakteristické pre horské oblasti. Slovenský strakatý dobytok je plemeno kombinovaného úžitkového typu s vyrovnanou mliekovou aj mäsovou úžitkovosťou. Vznikol prevodným krížením pôvodného dobytka chovaného na Slovensku s dovezeným simentálskym dobytkom zo Švajčiarska. Vyznačuje sa dobrou prispôsobivosťou a odolnosťou voči chorobám. Základné sfarbenie je žltostrakaté s odtieňom až do červenostrakatej farby. Hlavu, podbrušie a nohy má biele, mulec ružový, rohy a paznechty voskovožlté. Slovenský pinzgauský dobytok vznikol prevodným krížením pôvodného červeného a karpatského dobytka s pinzgauským dobytkom dovezeným z Rakúska. Je to skromné, zdravé a otužilé plemeno s dobrou chodivosťou, vhodné do podhorských a horských oblastí. Základná farba je červená až červenohnedá, od kohútika cez chrbát, medzinožie a podbrušie sa ťahá výrazne ohraničený biely pás. Nohy nad pätovými a zápästnými kĺbmi sú biele. Živá hmotnosť kráv je 450-650 kg a býkov 750-950 kg.

Charakteristiky a využitie rôznych plemien

Plemená ako Holštajnský dobytok sú cenené pre ich vysokú mliečnu produktivitu a veľký telesný rámec. Na druhej strane, plemená ako Charolais a Limousine sú vyhľadávané pre ich mäsový výnos a kvalitu. Plemeno Dexter je výnimočné tým, že ide o najmenšie európske plemeno hovädzieho dobytka s pôvodom z Írska. Tento dobytok má dobré úžitkové vlastnosti a je to ideálne plemeno pre farmárov s obmedzeným priestorom.

Charakteristiky hovädzieho dobytka výrazne ovplyvňujú jeho využitie v poľnohospodárstve. Priemerná produkcia mlieka závisí od konkrétneho plemena a môže sa líšiť. Množstvo a kvalita mäsa závisí od genetiky a chovných podmienok. Sfarbenie môže byť jednoliate pšeničné až tmavé oči, mulec často obklopený bielym sfarbením.

Vybrané plemená hovädzieho dobytka na mäso

Medzi najznámejšie plemená hovädzieho dobytka chované na mäso patria:

• Aberdeen Angus: Anguský škót je plemeno, pre ktoré je typická hlava bez rohov a dobre osvalené telo, ktoré má pri pohľade z boku tvar obdĺžnika a krátke končatiny. Dobytok Aberdeen-anguss má miernu priateľskú povahu, vyniká nenáročnosťou, odolnosťou, prispôsobivosťou a dobrou schopnosťou využívať pastvy. Má čierne alebo červenohnedé zafarbenie a pochádza z oblasti Aberdeenu zo severovýchodného Škótska. Je to jedno z najrozšírenejších plemien dobytka na svete. Od začiatkov bolo chované výlučne na tráve, až kým ho Američania nezačali dokrmovať kukuricou, vtedy jeho mäso začalo vysoko tukovo mramorovať. Dospelé kravy merajú okolo 135 cm pri hmotnosti 650-700 kg.
• Belgické modré: Belgické modré má extravagantné sivo-modrasté zafarbenie. Kravy dosahujú obrovské rozmery a majú dvojité osvalenie, v dôsledku šľachtenia tohto zvieraťa s chybným génom. Cez 80% zvierat tohto plemena sa rodí s mutáciou spôsobujúcou hypertrofiu svalstva bedier a zadku.
• Charolais: Plemeno Charolais vzniklo na prelome 18. a 19. storočia v strednom Francúzsku, v oblasti miest Charolles a Nevers, z pôvodného žltého dobytka chovaného vo Francúzsku. Vynikajúce vlastnosti tohto plemena sú hlavnou príčinou jeho rozšírenie do viac ako 70 krajín sveta. Importom jalovíc do Severnej Ameriky v 30. rokoch 20. storočia bol založený chov Charolais aj na americkom kontinente. Dobytok je veľkého telesného rámca, má pevnú a hrubšiu kostru. Výška kráv je 135-145 cm a hmotnosť je 700-900 kg.
• Chianina: Plemeno Chianina pochádza z Toskánska. Tento dobytok je v dôsledku rozličných podmienok chovania od seba dosť rozdielny vo veľkosti a type, v rámci regiónu, z ktorého pochádza. Taliani toto plemeno pomenovali "il gigantisimo", čo znamená obor. Kravy majú porcelánovo bielu farbu, dobre definované osvalenie, dlhšie končatiny a rovnú, dlhú hlavu.
• Dexter: Mini kravy sú v súčasnosti veľmi obľúbené v domácich chovoch, ako aj na malých farmách. Dôvodom sú zväčša obmedzené priestory na chov, nižšie nároky na objem krmiva, ľahšia manipulácia so zvieratami a pomerne dobré úžitkové vlastnosti. Dexter je najmenšie európske plemeno hovädzieho dobytka. Plemeno dexter pochádza z južného a juhozápadného Írska, kde bolo veľmi obľúbené medzi miestnymi farmármi. Nazývalo sa aj krava chudobných. Najstaršie záznamy o tomto plemene sú z roku 1879. V roku 1880 bola založená plemenná kniha. Do Veľkej Británie sa plemeno dostalo v roku 1882. Dexter je priamym potomkom čiernych kráv Keltov. Vyšľachtené bolo pánom Dexterom. Cieľom bolo vytvoriť malé plemeno kráv s dobrou mäsovou aj mliečnou úžitkovosťou. Dexter je hovädzí dobytok pôvodne s kombinovanou úžitkovosťou. Dnes sa chová najmä kvôli produkcii mäsa. Je to dlhoveké a nenáročné plemeno. Toto miniatúrne plemeno dosahuje v dospelosti polovičnú veľkosť v porovnaní so strednými plemenami a len tretinovú výšku oproti plemenám ako je napríklad holstein. Kravy majú v dospelosti hmotnosť 270 - 350 kg. Výšku 91 až 112 cm. Býky vážia do 500 kg a v dospelosti majú výšku v kohútiku 96 až 121 cm. Má tri farebné varianty. Najčastejšie sa vyskytuje ako čierna. Menej často ako červená a šedo hnedá. Má široký a hlboký trup a silne osvalenú zadnú časť, hlava je krátka a široká. Väčšina zvierat je rohatá, rohy smerujú hore. Dexter je prirodzene rohaté plemeno, ale od roku 1990 sa začali v populácii vyskytovať aj geneticky bezrohí jedinci. Končatiny sú krátke, u časti zvierat je skrátenie končatín výraznejšie. Rozlišuje sa teda krátkonohý a dlhonohý typ. Výraznejšie skrátenie končatín často býva spôsobené prítomnosťou génu spôsobujúceho chondrodyspláziu, poruchu rastu chrupaviek, ktorá vo svojej heterozygodnej podobe spôsobuje trpasličí rast, čo je s životom nezlučiteľná deformácia teliat. Plemeno dexter sa vyznačuje kľudným temperamentom, veľmi ľahkým priebehom telenia a jednoduchým zaobchádzaním. Vzhľadom k svojej hmotnosti má relatívne veľkú plochu paznechtov. Preto je vhodné na spásanie vlhkých a podmáčaných lúk, ktoré nezničí. Je vhodné do všetkých klimatických podmienok a na rôzne druhy pastvín. Väčšina chovateľov v Európe chová toto plemeno kvôli produkcii mäsa. Kravy majú dobré materské vlastnosti a ľahko sa telia. Dexter je ranné plemeno a môže sa zapúšťať už medzi 15. a 18. mesiacom veku. Zvieratá sú dlhoveké a môžu mať teľatá aj dlhšie ako počas 14 rokov. Teľatá vážia po narodení 15 až 25 kg. Okamžite po narodení sú vitálne. Plemeno je veľmi mliečne a teľatá dosahujú vysoké odstavové hmotnosti. Jatočnú hmotnosť dosahujú veľmi skoro. Jatočné býky sa porážajú vo veku dvoch rokov a jatočná výťažnosť presahuje 56%. Mäso je kvalitné, dobre mramorované, má výbornú chuť.
• Hereford: Plemeno, ktoré dokážete hneď spoznať vďaka jeho čiernemu alebo červenému zafarbeniu okolia očí, bielej hlavy a špičke chvosta. Hereford je vďaka jeho silnej telesnej konštrukcií, poriadnym osvalením s dobre vyvinutými plecami vhodný na šľachtenie. Dnes už existuje aj plemeno bez rohov. Má dobre vyvážený obsah tuku, preto je vhodný na konzumáciu už v mladom veku. Vyznačuje sa červenou, resp. hnedou farbou s bielym pásikom, ktorý jej prechádza popod krk. Herefordský dobytok je nenáročný na chov, dobre sa prispôsobuje rôznym klimatickým podmienkam, je plodný, dlhoveký a má vysokú schopnosť využívať pastvu.
• Limousine: Ostatné mäsové plemená: limusiene, hereford, americký simentál, abredeen angus, piemont a blonde d´aquitaine.
• Plavý aquitánsky (Blonde d'Aquitaine): Plavý aquitánsky dobytok, pre ktorého je typická svetlá, jemne ružová farba, silná a pevná kostra s nápadne dlhým trupom je pomerne mladé plemeno, ktoré sa začalo chovať od roku 1962. Tieto plemená sa používali hlavne na ťahanie, čo viedlo k ich veľmi dobrému vývoju svalov, ale aj k produkcii mlieka a mäsa. Chová sa vo všetkých krajinách s významnou produkciou hovädzieho mäsa. V súčasnosti je Blond d´Aquitanie tretím najdôležitejším francúzskym mäsovým plemenom. Mäso je mäkké a má jemnú štruktúru. Zvieratá sú nenáročné, prispôsobivé a dlhoveké. Dobre znášajú nízke i vysoké teploty, sú chodivé, môžu byť pasené na veľkých plochách.
• Wagyu: Mäso z plemena Wagyu sa označuje za najlepšie hovädzie na svete a pochádza z Japonska. Zásluhu na tom má výborné rovnomerné mramorovanie vďaka genetickej predispozícií, čo vytvára bohatú a jedinečnú chuť. Japonský výraz "wagyu" znamená "japonský hovädzí dobytok", alebo aj "hovädzie v japonskom štýle", takže všetko, čo sa v Japonsku týka dobytka, je "wagyu". Rôzne plemená dobytka sa vyvíjali v rôznych, relatívne geograficky izolovaných prefektúrach Japonska a každé z nich sa vyznačovalo zvláštnymi vlastnosťami. Vďaka členitému terénu bola migrácia zvierat pomalá a obmedzená, takže ich kríženie nebolo takmer možné. V minulosti bolo mäso určené pre japonských cisárov, na kŕmenie armády a plemeno sa používalo ako ťažné zviera v poľnohospodárstve. Plemeno dobytka Wagyu sa vyznačuje vynikajúcou odolnosťou a veľmi dobre sa adaptuje aj na naše kontinentálne podnebie. Zvieratá majú rohy, sú čiernej alebo červenej plnej farby a nízkeho vzrastu. Pri chove tohto plemena sa dodržiavajú striktné poľnohospodárske zásady, ktoré dohliadajú viac na kvalitu mäsa ako na rýchlosť svalového rastu.

Ďalšie plemená

• Lakenvelder: Plemeno pochádza z Holandska a je pomenované podľa charakteristického sfarbenia: "laken" znamená lak a "feld" čierne pole. Zadné a predné nohy má čierne alebo červené. Po druhej svetovej vojne toto plemeno skoro vymizlo.
• Maďarský stepný dobytok: Maďarský stepný dobytok je skromné, odolné a dlhoveké plemeno. Dominujúcou charakteristikou tohto plemena sú rohy a nenáročnosť.
• MRI: Toto plemeno pochádza z Holandska a je pomenované podľa názvov troch riek. Celkovo 15%-20% dobytka z Holandska má MRI pôvod. Kravy majú flakatú červenú srsť, silnejšiu stavbu nôh, tučnejší chrbát a zadok. Mäso má jemnú štruktúru a je pevné.
• Simentál: Simentál je švajčiarske plemeno, ktoré získalo svoje meno podľa údolí v švajčiarskych Alpách, cez ktoré preteká rieka Simmen. Patrí k najstarším plemenám vôbec, podľa archeologických nálezov začiatky chovu siahajú až do mladšej doby kamennej. Plemeno má charakteristickú bielu hlavu, srsť je sfarbená do zlatožlta až červena.

Výsledky porovnávania úžitkovosti mäsových plemien

Jednou z najdôležitejších úžitkových vlastností hovädzieho dobytka je produkcia mäsa, ktoré je neodmysliteľnou súčasťou plnohodnotnej a zdravej výživy ľudí. Forma a intenzita výkrmu dobytka závisí od chovateľských podmienok na farme a tiež ovplyvňuje celkový výsledok finálneho produktu, v našom prípade jatočného býka.

Porovnávala sa vzorka 300 býkov plemien limousine (95), charolais (50), blonde d´Aquitaine (95), mäsový simentál (50) a pinzgau (10), ktoré boli sledované od nákupu až po ich predaj v roku 2021 a začiatkom roku 2022 na slovenské a poľské bitúnky. Všetky sledované zvieratá boli nakúpené od slovenských chovateľov a teda na Slovensku narodené aj odchované. Býky sa chovali v rovnakých chovateľských a zoohygienických podmienkach a na rovnakej kŕmnej dávke.

Sledovali sme hlavne tie ukazovatele, ktoré ovplyvňujú celkovú ekonomiku výkrmu a to: dĺžku výkrmu, živú hmotnosť pri vyskladnení býkov, výťažnosť, celoživotný prírastok ž.hm., prírastok ž.hm. vo výkrme a ceny pri predaji v mäse alebo v živej „váhe“. Pri tomto ukazovateli sme zvolili rovnaké predajné ceny za kilogram a nezohľadňovali sme plemennú príslušnosť a aktuálnu trhovú cenu, aby sme poukázali a boli zrejmé plemenné rozdiely. Je potrebné však skonštatovať, že ceny odbytu sa líšia práve na základe plemennej príslušnosti zvierat.

Tabuľka 1 zobrazuje priemerný vek a hmotnosť pri naskladnení býčkov rozdelených podľa plemien. Zvieratá sú nakupované priamo od slovenských chovateľov a sú odstavované od kráv tesne pred prísunom na našu farmu. Najvyššiu živú hmotnosť pri odstave, resp.

Dĺžka výkrmu a živá hmotnosť pri vyskladnení býkov sú limitované hlavne úžitkovým a plemenným typom zvierat, a to sa potvrdilo aj v našom porovnávaní (tabuľka 2). Cieľom efektívnej výroby je dosahovanie čo najkratšieho času od naskladnenia po vyskladnenie zvierat. Mäsový simentál sa v našom chove darí vykŕmiť do jatočnej hmotnosti za najkratšie obdobie (11,07 mesiacov). Tesne za ním skončilo plemeno charolais (11,32 mesiacov) a na poslednom mieste plemeno blonde d´Aquitaine (takmer 12 mesiacov), ktoré je potrebné chovať najdlhšie, aby dosiahlo požadovanú hmotnosť.

Plemeno limousine - pochádza z Francúzska z oblasti s drsnými klimatickými podmienkami a do našich podmienok sa hodí veľmi dobre, kravy sa ľahko telia, sú dobré matky, plemeno je chodivé s výbornou jatočnou výťažnosťou, kravám vo všeobecnosti zima nevadí, ale určite im treba aspoň jednoduchý prístrešok, kam sa môžu ukryť pred dažďom a vetrom, počet zvierat na 10 hektárov závisí od kvality porastu a tiež od toho či z danej výmery plánujete tiež zberať seno na zimu, taktiež na systéme chovu, či chcete chovať matky s teľatami a tie predávať ako zástav alebo chcete odchovávať len mladý dobytok na mäso, tomu samozrejme treba prispôsobiť spôsob chovu, pastevný areál však potrebuje aj isté vybavenie ako napájačky, príkrmište na seno, minerálny liz, spevnenú plochu na zimovište, ohradníky...

Plemeno charolais pochádza z Francúzska z oblasti Charolles. V našich končinách sa začalo chovať na prelome 18. a 19. Charolais je pôvodne rohaté plemeno a patrí k najväčším a najťažším plemenám. Jeho zfarbenie je biele až smotanové bez škvŕn. Kravy v dospelosti dosahujú výšky 145 cm v kohútiku. Ich hmotnosť sa pohybuje medzi 750 a 900 kg.

Chov hovädzieho dobytka zahŕňa starostlivosť o kravy za účelom produkcie mlieka, mäsa, alebo oboch. Mliečny chov sa zameriava na kravy geneticky vyšľachtené pre čo najvyššiu dojivosť. Mäsový chov sa sústredí na plemená, ktoré rýchlo rastú a dávajú kvalitné mäso.

Mliečne plemená, ako je napríklad český strakatý dobytok, holštýnsky dobytok alebo montbeliardské plemeno, sú vyšľachtené pre vysokú dojivosť. Holštajnské kravy sú v tomto odbore preborníčky - ale vyžadujú náročnejšiu starostlivosť, a to ako z hľadiska výživy, tak aj zdravia.

Mäsové plemená, ako sú limousine, charolais alebo aberdeen angus, sa od mliečnych výrazne líšia. Sú zavalitejšie, menej temperamentné a nesprávajú sa kvôli mlieku, ale kvalitnému hovädziemu mäsu. Napríklad plemeno limousine je obľúbené pre rýchly rast a veľmi kvalitnú svalovinu. Charolais vyniká svojou veľkosťou a výťažnosťou.

Voľný chov je často vnímaný ako prirodzenejší a etickejší. Kravy majú možnosť pohybu, trávia čas vonku a užívajú viac priestoru. Intenzívny chov je typický pre väčšie prevádzky - všetko je presne naplánované, kravy sú v stajniach a ich kŕmna dávka je starostlivo vyvážená.

Ekologický chov je v posledných rokoch čoraz populárnejší. Znamená to ale oveľa viac než len „dať kravu na lúku“. Musíte dodržiavať prísne pravidlá ohľadom krmiva (žiadna chémia ani GMO), zabezpečenie pohody zvierat a hospodárenie s pôdou.

Stále častejšie sa v súvislosti s chovom hovädzieho dobytka hovorí aj o ekologickej stope - kravy produkujú metán, čo je skleníkový plyn.

Chov kráv nie je len o tom „niekam ich dať a občas im hodiť seno“. Potrebujete dobre pripravené zázemie - pastviny s kvalitným oplotením, stajňu s pevným povrchom a prístupom k vode, sklad krmiva a miesto na starostlivosť o teľatá.

Denná rutina zahŕňa kŕmenie, kontrolu zdravotného stavu, dojenie (v prípade mliečneho chovu) a upratovanie. V sezóne sa pridáva práca na pastvinách, kosenie sena, zber siláže a starostlivosť o teľatá.

Navyše je potrebné dodržiavať zákonné normy - zvieratá musia byť registrované, označené ušnými známkami a vedené v evidencii. Začať chov nie je len fyzická práca - čaká vás aj papierovanie.

Našťastie existujú programy, ktoré vám môžu pomôcť. Užitočné informácie a poradenstvo poskytuje napríklad Český zväz chovateľov mäsového hovädzieho dobytka (ČSCHMS), prípadne miestne poľnohospodárske agentúry.

Pozrieť sa za hranice niekedy pomôže rozšíriť obzory. Napríklad v Nórsku alebo na Islande trávia kravy väčšinu sezóny vonku, často aj vo vyšších nadmorských výškach. Vďaka tomu majú prístup k čerstvej pastve a sú menej stresované.

Než si priveziete prvú jalovicu na dvor, zamyslite sa nad niekoľkými kľúčovými vecami. Máte dostatok priestoru a zázemia? Zvládnete starostlivosť každý deň, aj keď prší, mrzne alebo máte horúčku? Aké plemeno sa hodí pre vašu lokalitu a vaše možnosti?

Chov hovädzieho dobytka nie je ľahký, ale môže byť nesmierne obohacujúci. Naučia vás trpezlivosti, zodpovednosti a veľkorysosti. Prinesie vám nielen produkty, ktoré chutia lepšie ako z obchodu, ale aj vzťah k zvieratám a krajine.

Plemenná kniha

Právnym základom štatútu plemennej knihy (ďalej len ,,Štatút PK“) je zákon č. 194/1998 Z. z. o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat a o zmene a doplnení zákona č.455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní ( živnostenský zákon ) v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o šľachtení a plemenitbe“),Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 372/2007 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o identifikácii a registrácii hovädzieho dobytka a o zmene vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 206/2007 Z. z. klasifikácii jatočne opracovaných tiel hovädzieho dobytka, jatočne opracovaných tiel oviec, o odbornej príprave a osvedčení o odbornej spôsobilosti (ďalej len ,,Vyhláška č. 372/2007“) a Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 18/2001 Z. z.

Štatút PK bol vypracovaný v súlade s príslušnými záväznými smernicami a rozhodnutiami Rady Európskeho spoločenstva. Rešpektuje závery a odporúčania medzinárodných združení a federácií chovateľov mäsových plemien dobytka.

MP SR podľa § 6, odsek 3, zákona o šľachtení a plemenitbe priznalo ZCHMD postavenie uznanej chovateľskej organizácie. Podľa § 3, odsek 1, písmeno h je ZCHMD oprávnený viesť plemennú knihu a vykonávať činnosti v zmysle uvedeného zákona na základe rozhodnutia MP SR č. 2.

PK mäsových plemien dobytka je vedená formou počítačovej databázy. Je priebežne aktualizovaná preberaním údajov z prvotnej evidencie vedenej v chovoch zapísaných do RCH (register chovov) Centrálnej evidencie hospodárskych zvierat, údajov z kontroly úžitkovosti mäsového dobytka a dojciacich kráv a údajov odhadu plemenných hodnôt, ak sú k dispozícii.

Správa, údržba a úprava softvéru PK je zaistená v súčinnosti s vedením databázy ZCHMD.

Jednotlivé zvieratá sú v dobe zápisu do PK začleňované podľa svojho genotypu a ďalších hľadísk do jedného z oddielov, označovaných písmenami A, B, C. Začlenenie prebieha na základe kritérií uvedených v článku 5.2. Štatút PK. Oddiel A je označovaný ako hlavný oddiel PK.

V RCH sú evidované chovy, ktoré sa prihlásia za členov v PK, za podmienok uvedených v bode 5.1.

Do oddielu A sa zapisujú býky a kravy spoločne. Zapisujú sa do neho jednotlivé zvieratá z chovov evidovaných v RCH na základe prihlášky ich majiteľa, prípadne z jeho poverenia (ďalej len ,,plná moc majiteľa“). Podmienky pre zápis jednotlivých zvierat do príslušných oddielov PK sú uvedené v bode 5. 2.

V PR je registrované potomstvo kráv z chovov evidovaných v PK. Podmienky pre registráciu sú uvedené v bode 5.3. Štatútu PK.

tags: #hovadzi #dobytok #charolais #chov

Populárne príspevky:

• Okrúhle LED denné svetlá
• Recepty na grilovanú krkovičku:
• Dokonalé lístkové cesto
• Spracovanie zemiakov
• Recept na bezlepkový kysnutý koláč