Hovädzie mäso podľa pivovarníka: Recept a objavovanie chutí Nemecka
Tento článok sa zameriava na tento recept, ale aj na ďalšie zaujímavosti z nemeckej kuchyne, ktorá je s pivom úzko spojená. Hovädzie mäso podľa pivovarníka je recept pre každého kuchára, ktorý hľadá inšpiráciu pre chutný obed alebo večeru. Tento recept je súčasťou bohatej kulinárskej tradície, ktorá spája slovenské a medzinárodné chute.
Podobné recepty, ako napríklad Pražský flamender, využívajú kombináciu mäsa a piva na vytvorenie jedinečnej a bohatej chuti. Príprava hovädzieho mäsa podľa pivovarníka zahŕňa niekoľko krokov. Mäso sa nakrája na kocky, opečie sa a následne sa dusí s pridaním piva a ďalších ingrediencií. Výsledkom je šťavnaté a chutné mäso s bohatou omáčkou. Recepty pre chutný život ponúkajú rôzne variácie tohto jedla, ktoré si môžete prispôsobiť podľa vlastných preferencií.
Alternatívne recepty z hovädzieho mäsa
Ak hľadáte iné spôsoby, ako si vychutnať hovädzie mäso, existuje množstvo alternatívnych receptov. Medzi obľúbené patrí napríklad Hovädzí Stroganov, obľúbená záležitosť z hovädzieho mäsa, ktorá sa hodí nielen na nedeľný obed. Ďalšou možnosťou je príprava prírodného hovädzieho mäsa, kde sa mäso nakrája na kúsky, osmaží sa cibuľka a hríby, pridá sa mäso a orestuje sa. Hovädzie mäso sa dá pripraviť aj dusené, pričom je dôležité, aby nebolo tvrdé a omáčka nebola mdlá.
Zaujímavou alternatívou je aj Hovädzia znojemská, ktorá sa pripravuje s kyslými uhorkami. Ak máte radi polievky, môžete si pripraviť Hovädziu jogurtovú polievku so zemiakmi a cícerom.
Nemecká kuchyňa a pivo: neoddeliteľná kombinácia
Nemecká kuchyňa je známa svojou láskou k mäsu a pivu. Berlín, mesto plné rôznych národností a kultúr, ponúka širokú škálu kulinárskych zážitkov. Okrem tradičných jedál z mäsa, ako je klobása s kečupom a karí korením, tu nájdete aj moderné verzie s omáčkami z čerstvých surovín.
Pivo má v Nemecku dlhú históriu. Pivovary ponúkajú príjemné pivné záhrady, kde si môžete posedieť s priateľmi a vychutnať si vychladené pivo. Jednou z najobľúbenejších miestnych značiek je Pilsner, ktorého pivovar bol otvorený už v roku 1902.
Medzi tradičné nemecké pivá patrí aj Berliner Weisse, nápoj siahajúci do šestnásteho storočia. Podáva sa v okrúhlych pohároch so slamkou a v minulosti sa pil z pohárov s objemom až tri litre.
Nad históriou nemeckého pivovarníctva sa vznáša i jedna „polo-legenda“, ktorá rozpráva príbeh pivovarníka Corda Broihana, ktorý vo svojej „dielni“ stvoril nápoj Berliner Weisse. Hovorí sa, že vznikol, keď sa Cord pokúšal napodobiť pivo, ktoré ochutnal počas návštevy mesta Hamburg. Korene Weisse siahajú už do šestnásteho storočia. V dnešnej dobre je nápojom obľubovaným oboma pohlaviami.
Pôvodne sa dal zohnať v troch verziách - originál pivo, v červenej verzii s malinovým sirupom a zelenej s Waldmeister sirupom. Dnešní obchodníci však teraz prichádzajú aj s inými, novšími kombináciami. Vychladené pivo chutí sladko a sviežo, príjemne najmä v lete. V podnikoch ho podávajú v slušivých pohároch okrúhleho tvaru so slamkou, pričom množstvá, ktoré tieto poháre dokážu pojať, sú už len slabým odvarom objemu originálneho pohára, ktorý pojal v minulosti tradične až tri litre nápoja.
Bolo treba zapojiť obe ruky, aby sa z neho dalo odpiť. Dnes sa s týmito pohármi stretneme napríklad pri návšteve bavorskej pivárne, či Oktober festu. Ku klobáse si Nemci nepochybne radi dajú i dobré pivo. To berlínske má pomerne dlhú históriu, pivovar vyrábajúci jednu z dnes najobľúbenejších miestnych značiek - Pilsner - bol otvorený v roku 1902 a majiteľ už vtedy ako správny podnikateľ poskytol svojim zákazníkom i príjemnú pivnú záhradu.
Takéto záhrady sú tu vyhľadávané počas letných dní, ich krása pre domácich spočíva v posedení v príjemnom prostredí, s priateľmi a vychladeným oroseným pohárom piva v ruke.
Kulinárske trendy v Nemecku
Trendy stravovania v Nemecku sa rokmi stále menia. S veľkým množstvom imigrantov tu získavajú priestor a obľubu aj jedlá, ktoré sa tu v minulosti bežne nevyskytovali. Veľmi často sa hovorí o kurzoch týkajúcich sa prípravy vegetariánskych či vegánskych pokrmov.
Kulinárska turistika je v Nemecku veľmi populárna. Zvedaví návštevníci si objednávajú sprievodcov, ktorí ich prevedú reštauráciami a predvedú im tradičné jedlá na ochutnanie.
Berlín: mesto kulinárskych zážitkov
Berlín je mesto, ktoré ponúka širokú škálu kulinárskych zážitkov. Berlín, mesto v ktorom žijem, je plné ľudí rôznych národností a kultúr, kamkoľvek človek pozrie. Keď sa kulinársky nadšenec - ako ja - prejde jeho ulicami, popri pohľade na historické budovy, hojné vodné vtáctvo plávajúce na rieke a prekrásne parky, jeho záujmu určite neunikne ani množstvo reštaurácií a kaviarní. V častiach, ktoré som mohla navštíviť, som postrehla, že i tá najpokojnejšia a okrajová štvrť v sebe ukrýva rôznorodé kulinárske podniky, všemožných etník, estetík a kvalít.
Milovníci jedla by nemali vynechať návštevu obchodného domu KaDeWe, ktorý ponúka veľký výber surovín všetkých druhov, od zeleniny, cez rybie a červené mäso a produkty z nich, syry, prísady na pečenie, koreniny, storočný alkohol, čaj, kaviár rôznych kvalít, po sladkosti, torty a pralinky.
Okrem tradičných nemeckých jedál tu nájdete aj vplyvy z iných kultúr. Jedným z nich je Döner kebab z jahňacieho mäsa, ktorý dominuje v mnohých tureckých imbissoch naprieč celým mestom. Je to pokrm zložený z plátkov mäsa, dochutených korenenou marinádou, všetko spojené do jednej masy.
V roku 1970 sa v Berlíne začala písať história pre miestnych obyvateľov celkom nového jedla, originálne pochádzajúceho z Turecka. Ide o Döner kebab z jahňacieho mäsa, ktorý dnes dominuje v mnohých tureckých imbissoch naprieč celým mestom. Je to pokrm zložený z plátkov mäsa, dochutených korenenou marinádou, všetko spojené do jednej masy. Toto jedlo sa obvykle pripravuje na vertikálnom špíze priamo pred hosťami. Tureckí predavači v týchto imbissoch ho na povrchu opekajú a porcie z neho odrezávajú veľkými ostrými nožmi. Podávajú ho väčšinou v suchých tureckých plackách s množstvom zeleniny, výnimočne v žemliach alebo na tanieri s príborom. Bol vyhodnotený ako jeden z najzdravších fast foodových pokrmov.
Tradičné nemecké jedlá
Napriek všetkým príjemným nástrahám svetových kulinárskych receptov a zvyklostí si však klasická nemecká kuchyňa doteraz úspešne udržala svoju podobu. Nemci milujú jedlá z mäsa, Berlínčania nie sú výnimkou a tradičné, hoci i jednoduché jedlá z neho sú konzumované v hojnom množstve. Tá najzákladnejšia „ľudová verzia“ je jemne nakrojená klobása, ktorá sa následne griluje, poleje pikantným kečupom, posype karí korením a podáva sa najlepšie s chrumkavým bielym pečivom rovno z rúry. Inde vám ponúknu esteticky mierne vylepšenú verziu tohto jedla, kedy je klobása pokrájaná na kúsky, karí zapracované s kečupom a táto zmes je zjemnená a spojená do omáčky, ktorou sú následne kúsky klobásy poliate. A keďže kreatívnejší šéfkuchári sa do úprav jedla pustili tiež, nájdete aj profesionálne verzie, kedy je omáčka pred servírovaním poctivo uvarená z čerstvých surovín a jedlo je podávané s príjemnou dekoráciou.
Špecifické ohľadne tohto druhu klobásy je, že originál sa pripravuje bez použitia čriev. Spracuje sa približne 60 percent mäsa, 30 percent tuku s vodou, soľou a koreniami a toto sa pretláča cez trubicu, ktorá je ponorená v horúcej vode. Tuhnutie bielkovín spôsobí, že klobása drží formu. Takéto spracovanie bolo prvý raz použité mäsiarom Maxom Brücknerom v roku 1947.
Okrem spomínaných jedál existuje množstvo ďalších tradičných nemeckých jedál, ktoré stoja za ochutnanie. Medzi ne patrí napríklad Bauernfrühstück, opečené zemiaky s klobásou či údeným mäsom, s cibuľou a pórom a všetko je spolu zaliate vajíčkom, občas aj smotanou. Práve takéto sýte ľudové jedlá, pripravené rýchlo a z jednoduchých surovín sa tiež tešia veľkej popularite. Keď sa vyberiete do mesta, dostanete ho takmer všade, od reštaurácií až po kaviarne.
Ďalším obľúbeným jedlom je Königsberger Klopse, mäsové guľky v bielej omáčke s kaparami. Toto jedlo má dlhú históriu a pochádza z mesta Königsberg (dnešný Kaliningrad). Toto jedlo je starodávne a tak veľmi populárne, že si zaslúži osobitnú kapitolu. Pochádza ešte z čias Pruska a bolo rozšírené po celom kráľovstve. Meno má od mesta Königsberg (dnešný Kaliningrad) a v dobe jeho začiatkov patrilo k potrave najmä bohatších obyvateľov, ako typické sobotňajšie jedlo. Vtedy sa volalo „Klopps von Rind“.
Jeden z najstarších známych zachovaných receptov však pochádza až z roku 1787. Bol zapísaný Johannom Georgom Krünitzom, pre zaujímavosť vám ho preložím, približný preklad znie takto: „Človek zoberie dobré hovädzie mäso zo zadnej časti stehien, nakrája ho na dlhé tenké kúsky, naklepe z oboch strán, oškriabe mäso zo šliach, pridá nadrobno nakrájanú kôru z citróna, pomleté klinčeky, čierne korenie, trochu preosiatej strúhanky, najemno nakrájanú cibuľu, najemno nakrájané a vodou nasiaknuté sardely a na každých 400 gramov mäsa dá jedno až dve vajcia, tvaruje z toho placky veľké asi ako osem grošov, o čosi hrubšie. V železnej panvici rozpustí maslo, položí naň placky a otáča vtedy, keď sú na strane zlatohnedé, preto, aby aj druhá strana bola taká. Potom človek pridá do cínovej misy maslo, pokrájané sardely, podrvené muškátové kvety, plátky citróna, trošku podrveného čierneho korenia, bujón a víno, položí to na sporák, prikryje to a nechá to variť; potom pridá placky. Nemusia sa však príliš dlho variť, inak stvrdnú. Neskoršie sa objavili rôzne variácie receptu na Königsberger Klopse, ktoré su populárne v dnešnej dobe a zahŕňajú aj iné suroviny, napríklad pridávanie kapár do omáčky.
Boulette je ďalším obľúbeným jedlom, ktorým sa nemecká kuchyňa hrdí a údajne pochádza z Berlína. Tieto mäsové placky boli pripravované z mäsa, ktoré už bolo tepelne upravené - väčšinou to boli zvyšky po pečenom mäse alebo z polievky z predošlého dňa, ktoré bolo treba spotrebovať. Názov jedla bol prebratý od francúzskych Hugenotov, ale voči celkovému francúzskemu pôvodu tohto jedla sa Nemci bránia. Jedna z historiek hovorí, že pretože názov Klops už bol raz použitý pre jedlo Klops von Rind, bolo žiaduce nájsť iné meno, ktoré by vystihovalo jeho okrúhly tvar; a tak sa prebral názov Boulette.
Do základného receptu údajne išlo na drobno nakrájané uvarené mäso aj s tukom, ktorý k nemu patril; dochucovalo sa čiernym korením, majoránom, citrónovou kôrou a soľou.
Lokálne produkty a festivaly
V okolí Berlína, v spolkovej krajine Brandenbursko, sa nachádza množstvo malých či väčších fariem, ktoré ponúkajú alternatívu voči importovanému tovaru. Ide najmä o ovocie a zeleninu, ktoré sa dajú dobre dopestovať v bežných podmienkach nemeckej klímy. Každoročne sa tu konajú trhy, na ktorých miestni obyvatelia majú šancu predviesť, čo dopestovali a čo budú mať aj v blízkej dobe v ponuke. Sú známe pod symbolickým názvom Baumblütenfest. Toho roku sa podujatie konalo už po 134. krát. V jeho čase sa otvoria brány do záhrad ľudí a všade je dobrá nálada, zvedaví ľudia chodia okolo a obkukávajú, čo dobré môžu ten rok ochutnať a odniesť si so sebou.
Tento festival má hlboko zakorenenú tradíciu, prvý krát sa uskutočnil v roku 1879, kedy Wilhelm Wils prizval všetkých priateľov prírody a pestovateľov do mesta Werder. Bol asi odsúdený na úspech, už vtedy museli v meste konania posilniť vlakovú dopravu tak, aby sa každý, kto sa chce zúčastniť, mohol dopraviť na určené miesto. Keď sa necháme zvábiť do záhrad lahodnými vôňami, priblížime sa k tomu skutočne podstatnému, čo tento jarný festival charakterizuje - víno a džúsy, skvejúce sa všetkými farbami druhov ovocia, lákajúce na ochutnanie. K nim sa dajú za symbolickú mincu od miestnych gazdiniek kúpiť domáce pečené koláče - kysnuté či bublaninu, pokryté ovocím, prípadne aj posýpkou.
K tejto oslave jari nerozlučne patrí aj voľba „Baumblütenkönigin“. Miestni si vyberú mladú krásku, ktorá reprezentuje jar toho roku a stane sa z nej Kráľovná kvitnúcich kvetov. Absolvuje cestu po mnohých záhradách, ktoré sa otvorili v mene tohto festivalu, vrátane návštevy Werderu. V teple a kráse jarných lúčov si tak miestni každoročne pár dní na prelome apríla a mája užívajú dary prírody, starých i nových priateľov a zábavu.
Medzi plody, ktoré na jar patria medzi veľké hity u miestnych, je špargľa. Špargľová sezóna je tu pomerne dlhá a počas nej pred mnohými reštauráciami postrehnete ponuku na špeciálne menu venované práve tejto zelenine. Pomedzi domy stoja stánky, v ktorých predávajú túto plodinu. Je veľmi obľúbenou v domácnostiach, ľudia si ju pripravujú na rôzne spôsoby. K najobľúbenejším variantom patrí úprava so Sauce Hollandaise a šunkou, prípadne ako krémová polievka.
Špeciality severného Nemecka
Pri pobreží severného Nemecka sa rybári zvyknú tešiť pekným úlovkom, preto nečudo, že medzi veľmi populárne suroviny tam patria hlavne ryby a iné morské živočíchy. Pri návšteve reštaurácií na návštevníkov počas čítania jedálneho lístku číhajú rôzne prekvapenia. Miestni občas servírujú ryby pomerne netradičným spôsobom. Veľmi bizarnou kombináciou v jedle, ktorú som mala možnosť ochutnať, bola treska na kyslej rakytníkovej kapuste s višňovou ryžou.
Počas prechádzky na plážových promenádach, i na miestach ponúkajúcich rodinné atrakcie, možno natrafiť na stánky s ponukou čerstvých rýb, ale aj upravovaných údením či nakladaním do kyslej marinády, ešte so šupinami či bez. Domáci majú obľúbenú verziu ľudového jedla, Fischbrötchen, čo sú vlastne ryby podávané v žemličke so zeleninou (väčšinou šalát, uhorka, cibuľa), prípadne aj s majonézou. Najčastejšie sa jedná o sleďa a tresku, zo sleďa sú obľúbené aj rolky nakladané v kyslom náleve.
Každoročne sa tu konajú festivaly venované jedlám z rybieho mäsa. Tento rok sme navštívili Monchgüter Heringsfest, na ktorom sa zúčastňujú lokálne reštaurácie a predvádzajú svoje špeciality. Návštevníci si môžu zakúpiť malý testovací set a potom koštovať rôzne verzie rybacích polievok, od jemných cez korenisté až po úplne ohnivé chute. Vyvrcholením súťaže je voľba víťaznej reštaurácie, ktorú si zvolia práve koštujúci ľudia. Kuchári radi predvedú nápadité odevy.
Ďalšou veľmi typickou surovinou severného Nemecka je nepochybne rakytník. Sú to malé oranžové bobuľky veľmi kyslej chuti, obsahujúce veľké množstvo vitamínu C, ďalej vitamín A a organické kyseliny. Nemeckí obchodníci sa chytili tohto zázraku a tak pri Baltickom mori človek zoženie z rakytníka obrazne takmer všetko, čo ho napadne. Najpopulárnejší je nápoj „Heißer Sanddorn“, čiže Horúci rakytník. Pripravuje sa zo 100% rakytníkového džúsu, tzv. Muttersaft, pridaním horúcej vody (nie vriacej, aby sa nezničili vitamíny) v pomere 1 : 3, následne sa dosladí cukrom.
Toto zhrnutie typických pokrmov v severovýchodnej časti krajiny je len čiastočným obrazom jedál, ktoré v Nemecku majú svoju tradíciu a obľúbenosť. Obrazne sa dá povedať - koľko nemeckých akcentov, toľko rôznych špecialít. Napriek tomu, že nemecká kuchyňa má k slovenskej pomerne blízko, vždy sa nájdu jedlá, ktoré dokážu prekvapiť, potešiť.
Hovädzie zapekané mäso - jednoduchá príprava
tags: #hovädzie #mäso #podľa #pivovarníka #recept
