Hroznová Voda a Tvorba Mlieka: Ako to Naozaj Je?

Každá mamička chce pre svoje dieťatko len to najlepšie. Snaží sa preto na všetko čo najlepšie pripraviť. Okrem kúpy postieľky, kočíka, plienok či detského oblečenia si maminy chcú naštudovať čo najviac aj o tom, čo sa bude diať s ich telom, čo bude potrebovať dieťatko a podobne. Na niektoré veci sa pripraviť dá, iné sa však mamička musí naučiť „za jazdy“. Veľkým strašiakom je aj nedostatok materského mlieka a kojenie samotné. Pre budúce alebo čerstvé maminy sme si preto pripravili pár tipov k podpore laktácie.

Mnohé mamičky sa strachujú, či budú mať dostatok mlieka a či ich materské mlieko dá bábätku naozaj všetky potrebné živiny. Materské mlieko je naozaj to najlepšie, čo môžete vášmu dieťatku dať v jeho prvých mesiacoch života. Obsahuje všetky potrebné živiny, minerály, vitamíny a látky, ktoré nevyhnutne potrebuje pre zdravý rast, vývoj a budovanie imunitného systému. Okrem iného ide o ten najprirodzenejší spôsob, ako sa matka s dieťatkom zbližuje (z angl. bonding). Dieťatko totiž cíti mamin dotyk, tlkot jej srdiečka, jej vôňu a podobne.

Niektoré mamičky si myslia, že mlieko sa im začne tvoriť až po pôrode. V skutočnosti sa však mlieko začína produkovať už počas tehotenstva. Tomuto mlieku hovoríme kolostrum, mledzivo alebo prvé mlieko. Kolostrum telo matky vytvára už od konca tehotenstva až do piateho dňa po pôrode. Toto mlieko je plné vitamínov a obranných látok. Jeho úlohou je napomôcť čo najhladšiemu prechodu dieťatka na svet zo sterilného vnútromaternicového prostredia. Okrem toho má laxatívne účinky, vďaka čomu podporuje vylučovanie smolky - prvej tmavej stolice dieťatka.

Po kolostre sa u maminy začne tvoriť takzvané zrelé mlieko. Obsahuje bielkoviny, tuky a sacharidy, prebiotiká, polynenasýtené mastné kyseliny, vitamíny, enzýmy, minerály, hormóny, obranné látky a podobne.

Laktácia, teda vylučovanie mlieka, je biologicky prirodzená funkcia tela a prebieha na základe určitých zákonitostí. Pokiaľ sa tieto zákonitosti nedodržiavajú, môže mať mamička problém s nedostatočnou tvorbou mlieka, prípadne sa môžu objaviť ďalšie komplikácie, ako napríklad bolesť pri dojčení, vznik ragád a podobne.

Faktory ovplyvňujúce tvorbu mlieka

Tvorbu materského mlieka reguluje predovšetkým hormonálna súhra a stimulácia prsníkov dojčením alebo odsávaním. Čím častejšie sa prsníky vyprázdňujú, tým viac mlieka telo produkuje. Dôležitý je dostatočný príjem tekutín a zdravá, vyvážená strava.

Medzi hlavné faktory na podporu laktácie patrí bezprostredná blízkosť matky a dieťatka. V anglickom jazyku sa tomu hovorí „skin to skin“, to znamená, že mamička a dieťatko by sa mali dotýkať pokožkou.

Správna technika dojčenia

Správna technika dojčenia je extrémne dôležitá. Pokiaľ totiž aj máte dostatok mlieka, ale nedojčíte správne, môžete mať pocit, že máte mlieka málo, respektíve, že dieťatko nedostáva toľko, koľko potrebuje. Schopnosť dojčiť je prirodzene daná. Správnu techniku sa ale mnohé ženy musia naučiť. Ak si neviete rady, obráťte sa na laktačnú poradkyňu. Príde k vám domov a pozrie sa na to, či dieťatko dojčíte správne.

Mamičky by mali dbať predovšetkým na to, aby bola poloha pri dojčení pohodlná. Niektoré ženy radšej dojčia v sede, iné v ľahu na boku a podobne. Dieťatko by malo mať uško, ramená a bedrá v jednej línii, otočené smerom k mamičke a hlavičku otočenú smerom k prsníku.

Mnohé čerstvé mamičky si myslia, že postačí, ak dieťatko uchopí bradavku. Takéto prisatie však spôsobuje ragády - bolestivé trhlinky na bradavke. Správna technika prisatia spočíva v tom, že dieťatko priložíte k prsníku, ono zacíti vôňu - bábätká totiž veľmi dobre cítia vôňu materského mlieka a otvorí ústočká. Následne je dôležité, aby uchopilo ústočkami bradavku a čo najväčšiu časť prsného dvorca. Overiť účinnosť techniky dojčenia si potom môžete pomocou takzvanej „pauzy v brade“, ktorá značí, že dieťatko prehĺta mliečko. Ide o to, že keď dieťatko pije mlieko, má ústočká doširoka otvorené. Následne urobí pauzu v brade a ústočká zavrie. Je to v podstate podobné, ako keď pije dospelý človek. Čím viac vody máte v ústach, tým je pauza pred prehltnutím dlhšia. Trápia vás ragády? Dojčenie vás nemá bolieť.

Pri dojčení by ste mali striedať pravý a ľavý prsník, aby dochádzalo k rovnomernému vyprázdňovaniu mlieka. Je úplne prirodzené, že sa v jednom prsníku tvorí mliečka viac. Ak je to aj váš prípad, začínate kŕmenie prsníkom, ktorý je plnší.

Pitný režim a výživa

Pitný režim by ste mali dodržiavať za každých okolností, nakoľko ovplyvňuje celkový chod organizmu. Vplýva na zdravie orgánov, trávenia, vylučovania, krásu i tvorbu materského mlieka. Odporúčané množstvo vody sa líši od jedinca, veku, pohlavia, zdravotného stavu a podobne. Všeobecne sa odporúča vypiť denne aspoň 1,5 až 2 litre tekutín. Medzi vhodné tekutiny patrí predovšetkým čistá voda, nesladené minerálne vody, čaje a ovocné šťavy.

Príroda nám dáva k dispozícii množstvo zdraviu prospešných byliniek a rastliniek. Inak to nie je ani pri dojčiacich mamičkách. Existujú totiž bylinky, ktoré majú pozitívny vplyv na dojčenie a podporu tvorby materského mlieka.

Počas dojčenia majú maminy vyšší výdaj živín, nakoľko okrem seba poskytujú výživu aj dieťatku. Strava dojčiacej maminy by preto mala byť plná živín a vyvážená. Veľkou pomocou vám môžu byť aj špeciálne doplnky stravy pre dojčiace mamičky, ktoré obsahujú látky podporujúce zdravie a laktáciu. V týchto výživových doplnkoch nájdete hlavne vitamín D, jód, železo, horčík, kyselinu listovú či omega-3 mastné kyseliny. Mnohé obsahujú tiež kombináciu prírodných látok a byliniek s pozitívnym účinkom na tvorbu mlieka. Doplnky možno užívať samostatne, no veľmi často siahajú maminy po prípravkoch s komplexným zložením.

Strava dojčiacich mamičiek je témou, ktorá často vyvoláva mnoho otázok, diskusií a, žiaľ, aj dezinformácií. Mnoho žien je zaplavených dobre mienenými, no často protichodnými radami o tom, čo môžu a nemôžu jesť počas dojčenia. Poďme sa pozrieť na najčastejšie mýty a fakty, aby sme tieto tvrdenia postavili na pravú mieru.

Mýty o strave dojčiacich mamičiek

Mnoho žien je zaplavených dobre mienenými, no často protichodnými radami o tom, čo môžu a nemôžu jesť počas dojčenia. Poďme sa pozrieť na najčastejšie mýty a fakty, aby sme tieto tvrdenia postavili na pravú mieru.

Mýtus 1: Všetko, čo zjete, ovplyvňuje mlieko

Jedným z najrozšírenejších mýtov je, že všetko, čo mamička zje, sa okamžite prejaví v materskom mlieku. Pravda je, že materské mlieko sa tvorí z krvi a nie priamo z obsahu žalúdka. To znamená, že väčšina bežných potravín nemá na jeho zloženie zásadný vplyv. Ak mamička zje cesnak alebo cibuľu, chuť mlieka sa môže mierne zmeniť, ale nie tak dramaticky, aby to väčšine bábätiek prekážalo.

Mýtus 2: Dojčiace mamičky musia jesť za dvoch

Dojčenie síce zvyšuje energetické nároky organizmu, ale neznamená to, že mamička musí jesť dvojnásobné porcie. V priemere je potrebné prijať asi o 300-500 kalórií denne viac, čo zodpovedá dvom zdravým desiatam alebo výdatnejšiemu hlavnému jedlu. Dôležitejšia než množstvo je kvalita stravy.

Slad obsahuje betaglukány, ktoré môžu mierne zvýšiť hladiny prolaktínu - hormónu zodpovedného za tvorbu mlieka. Avšak obsah alkoholu v pive môže tento efekt rušiť. Alkohol môže znižovať schopnosť dieťaťa efektívne sa dojčiť a môže dočasne znížiť produkciu mlieka.

Mýtus 3: Niektoré potraviny priamo zvyšujú tvorbu mlieka

Ani jablkový džús, ani hroznová šťava nemajú špecifické vlastnosti, ktoré by priamo zvyšovali tvorbu materského mlieka. Ak dojčiaca mamička pije džúsy a dostatok vody, podporí hydratáciu, ale samotný džús neobsahuje žiadne látky, ktoré by mali priamy vplyv na laktáciu. Tvorbu materského mlieka reguluje predovšetkým hormonálna súhra a stimulácia prsníkov dojčením alebo odsávaním. Čím častejšie sa prsníky vyprázdňujú, tým viac mlieka telo produkuje. Dostatočný príjem tekutín a zdravá a vyvážená strava sú hlavnými faktormi, ktoré podporujú dobrú laktáciu.

Mýtus 4: Dojčiace mamičky by sa mali vyhýbať určitým potravinám

Niektoré potraviny, ako sú kapusta, brokolica či fazuľa, majú povesť „nepriateľov" dojčiacich mamičiek, pretože údajne spôsobujú nadúvanie bábätiek. Pravda je však taká, že plyny vznikajúce pri trávení u mamičky sa do mlieka neprenášajú. Pokiaľ nejde o potraviny, ktoré spôsobujú alergickú reakciu, neexistuje žiadny dôvod, prečo by dojčiaca mamička mala striktne vyraďovať tieto zdravé suroviny. Ak však mamička spozoruje, že určitá potravina skutočne vyvoláva nepohodlie u bábätka (napr. dyňa), môže ju na chvíľu vylúčiť a sledovať, či sa situácia zlepší.

Mýtus 5: Mlieko môže byť „slabé“

Materské mlieko sa prirodzene prispôsobuje potrebám dieťaťa, čo znamená, že jeho zloženie je vždy optimálne. Konzistencia mlieka môže byť na začiatku kŕmenia redšia (tzv. predné mlieko), neskôr hustejšia (zadné mlieko), ale to neznamená, že je málo výživné. Ak bábätko prospieva, priberá a je spokojné, mlieko spĺňa všetky jeho potreby.

Mýtus 6: Pitie mlieka podporuje tvorbu materského mlieka

Dojčiaca mamička nemusí piť mlieko, aby vytvárala vlastné materské mlieko. Dôležitejší je celkový príjem tekutín, ktoré pomáhajú udržiavať hydratáciu.

Mýtus 7: Potravinové alergie sú dedičné

Ak má mamička alebo otec dieťaťa potravinovú alergiu, môže existovať vyššie riziko, že ju zdedí aj bábätko. To však neznamená, že mamička musí počas dojčenia preventívne vylúčiť všetky potenciálne alergény, ako sú orechy, mliečne výrobky či vajcia.

Mýtus 8: Sladkosti a kofeín sú úplne zakázané počas dojčenia

Mnohé mamičky sa obávajú, že ich láska k čokoláde alebo šálke kávy môže negatívne ovplyvniť dieťa. Môže však konzumovať všetko, ale s mierou. Trocha čokolády alebo šálka kávy neublíži. Nadmerná konzumácia kofeínu niekedy môže spôsobiť podráždenosť u bábätka, preto je dobré sledovať jeho reakcie.

Hroznová voda a tvorba mlieka: Ako to naozaj je?

Čo sa týka hroznovej vody a jej priameho vplyvu na tvorbu mlieka, je dôležité si uvedomiť, že neexistujú vedecké dôkazy, ktoré by potvrdzovali, že hroznová voda má špecifické vlastnosti, ktoré by priamo zvyšovali tvorbu materského mlieka. Hydratácia je však pre dojčiace mamičky kľúčová. Ak dojčiaca mamička pije hroznovú šťavu a dostatok vody, podporí hydratáciu, ale samotná hroznová šťava neobsahuje žiadne látky, ktoré by mali priamy vplyv na laktáciu.

Tipy na podporu laktácie

• Blízkosť matky a dieťaťa: Bezprostredná blízkosť matky a dieťatka ("skin to skin") je veľmi dôležitá.
• Správna technika dojčenia: Správna technika dojčenia je extrémne dôležitá. Ak si neviete rady, obráťte sa na laktačnú poradkyňu.
• Pohodlná poloha pri dojčení: Mamičky by mali dbať predovšetkým na to, aby bola poloha pri dojčení pohodlná.
• Striedanie prsníkov: Pri dojčení by ste mali striedať pravý a ľavý prsník, aby dochádzalo k rovnomernému vyprázdňovaniu mlieka.
• Dostatatočný pitný režim: Odporúča sa vypiť denne aspoň 1,5 až 2 litre tekutín. Medzi vhodné tekutiny patrí predovšetkým čistá voda, nesladené minerálne vody, čaje a ovocné šťavy.
• Bylinky podporujúce laktáciu: Existujú bylinky, ktoré majú pozitívny vplyv na dojčenie a podporu tvorby materského mlieka.
• Vyvážená strava: Strava dojčiacej maminy by preto mala byť plná živín a vyvážená.
• Doplnky stravy: Veľkou pomocou vám môžu byť aj špeciálne doplnky stravy pre dojčiace mamičky, ktoré obsahujú látky podporujúce zdravie a laktáciu.

Čo jesť počas kojenia: Praktické rady

Mnohé dojčiace mamičky preventívne vylučujú zo svojho jedálnička potenciálne rizikové potraviny, pretože sa obávajú, že čokoľvek zjedia, bude ich bábätko bolieť bruško alebo sa vyhádže. A tak namiesto toho, čo jesť počas kojenia, sa zameriavajú skôr na to, čo by jesť nemali.

„Black list“ - čo nesmiem jesť, keď kojím? Držať sa zubami nechtami všeobecných rád o strukovinách, kapuste a iných „zakázaných“ potravinách v období, kedy žena dojčí, naozaj nemusíte. Vyvarujte sa toho, čo vám nerobilo dobre počas tehotenstva, alebo ešte pred tým. Napríklad, čo vás nafukovalo, prípadne robilo iné žalúdočné šarapaty. Možno to vôbec nie je kameň úrazu vášho, či bábätkovho trávenia. Odsledujete si sama, čo „na to a tamto“ povie váš potomok. Samotné materské mlieko je hypoalergénne. Výlučné dojčenie v priebehu prvých 4-6 mesiacov významne znižuje výskyt alergických ochorení.

Potraviny vhodné a nevhodné z hľadiska možného vývoja alergie

• Potraviny, ktoré by nemali vyvolať alergické reakcie: hrušky, jablká, melón, čerešne, hrozno, slivky, marhule, banán, uhorka, cuketa, patizón, tekvica, baklažán, mrkva, kaleráb, špenát, mangold, cvikla, pór, karfiol, brokolica, ružičkový kel.
• Potraviny vhodné z hľadiska možnosti vývoja alergie: ryža, proso, ovos, kukurica, jačmeň, rastlinné oleje, kukuričný, sezamový, olivový, hydina, hovädzie mäso, jahňacie, králik, minerálne vody, čaje (pozor na šalviový - obmedzuje tvorbu materského mlieka), jablčná, hrušková, hroznová, broskyňová šťava…(skúste ich riediť, kvôli množstvu cukrov).

Čo z jedálnička vynechať - alergény

Vo všeobecnosti platí zásada, že treba konzumovať ovocie a zeleninu, ktorá sa pestuje v našom podnebnom pásme. V tehotenstve a v období dojčenia by sme sa mali vyhýbať exotickým cudzokrajným plodom.

Tabuľka: Potraviny a nápoje podporujúce tvorbu mlieka

tags: #hroznova #voda #vplyv #na #tvorbu #mlieka

Populárne príspevky:

• Recept na bábovku s vaječným koňakom
• Ktorý rímsky hrniec si vybrať?
• Proces výroby chleba
• Zákon č. 9/2010 Z. z. - sťažnosti
• Šľahačková bábovka: Jednoduchý recept