Ochrana zeleniny pred hryzcom vodným: Účinné metódy a prevencia

Nežiaducich návštevníkov zo sveta živočíšnej ríše, ktorí ničia úrodu, sa v záhradách vyskytuje viacero. Zo skupiny hlodavcov sú to najčastejšie hraboš poľný, hryzec vodný a myš domová. Dostať tieto škodce rýchlo a natrvalo preč zo záhrady, pozemku a priestorov, kde nachádzajú pohodlný zdroj potravy, domov a dobré skrýše, nie je jednoduché.

Keď začnete pestovať ovocie a zeleninu v záhrade, tak zistíte, že je to jednoducho vášeň a v podstate aj hobby na výplň voľného času. Aby vám všetko pekne vyrástlo, tak sa musíte o zeleninu pravidelne starať, plieť a polievať ju. V prípade, že máte sedavé povolanie a veľa času trávite v kancelárii, tak pre vás pestovanie môže byť relaxom a únikom, kde môžete prísť na nové myšlienky.

Keď už sa rozhodnete pre pestovanie vlastných plodov, tak musíte brať do úvahy, že nie vždy bude všetko ružové. Niektorí škodcovia sú takí, že nezničia celú úrodu a ešte ju viete aj po ich napadnutí zachrániť. Stačí na to použiť tie správne techniky a nástroje. Na druhej strane sú tu aj takí, ktorých sa zbavíte len veľmi ťažko a vaša úroda je v tomto prípade naozaj ohrozená. Do vašej záhrady sa nemusí prisťahovať len jeden škodca, ale môže ich byť hneď viacero. Preto je dobré vedieť ich špecifické črty, aby ste ich vedeli podľa nich odlíšiť a na základe toho potom použiť jednotlivé metódy, aby ste sa ich zbavili.

V tomto článku sa zameriame na hryzca vodného a hraboše, ich identifikáciu, škody, ktoré spôsobujú, a najúčinnejšie metódy ochrany vašej zeleniny.

🌱 Závlahový systém GARDENKUS – Efektívna starostlivosť o vašu záhradu 🌿

Identifikácia škodcov v záhrade

Ak vo svojej záhrade nachádzate kôpky hliny a náznaky podzemných chodieb, je to jasný signál prítomnosti nevítaného hosťa. Rozlíšenie medzi krtom, hryzcom a hrabošom je kľúčové pre správny výber ochranných opatrení.

Krt: Indikátor zdravej pôdy, môže narúšať korene a hriadky, vytvára krtince.
Hryzec vodný: Hlodavec, ktorý ničí koreňovú zeleninu a ovocné stromy, zanecháva kôpky hliny podobné krtincom, ale nižšie a nepravidelné. Chodby hryzca sú oválne na výšku, usporiadanie chodieb je chaotické.
Hraboše: Podobne ako hryzec, poškodzujú koreňovú zeleninu a korene stromov, kolónie hraboša poľného a močiarneho spoznáme podľa husto rozsiatych nezakrytých dier na povrchu pôdy, spojených povrchovými cestičkami.

Rozlišovacie znaky

Aby nedochádzalo k zámenám medzi škody spôsobujúcim hryzce, hraboše alebo menej podielmi krtkom všeobecným, uvádzame aj niekoľko základných rozlišovacích znakov.

Hryzec vodný je 12 až 22 cm dlhý hlodavec. Farba srsti je väčšinou sivohnedá. Veľmi často dochádza k jeho premnoženiu a v takých prípadoch nie je výnimočné, že sa na ploche 1 ha nachádza až 1000 jedincov. Hryzec vodný vie veľmi dobre plávať (tzv. “vodný typ“), preto sa často vyskytuje v záhradkách a na plochách blízko vodných zdrojov, napr. potokov, kde si vyhrabáva systém chodieb. „Suchozemský typ“ osídľuje najmä trávnaté plochy, parky, záhrady a ovocné sady. Hryzce sú samotárske živočíchy.
Príznakom napadnutia hryzcom vodným sú obhryzené korene ovocných, listnatých a ihličnatých stromov. Korene stromov sú často obhlodané do takej miery, že stromy odumierajú a je ich možné bez námahy vytiahnuť zo zeme, alebo sa kývajú. Na koreňoch sú badateľné stopy po páre hlodavých zubov. Poškodené nebývajú len korene stromov, ale aj korene ruží, kríkov a okrasných rastlín.
Podobné škody môže spôsobovať aj hraboš poľný (Microtus arvalis). Spôsobené škody sú podobné poškodeniam iných hlodavcov.

Ako už názov tohto druhu naznačuje, tak hraboš vodný sa najviac vyskytuje v oblastí, kde sa nachádzajú rieky, potoky a jazerá. Spoznať ho môžete už podľa toho, že na narobenie škody potrebuje viac času, pretože žije samotársky, na rozdiel od hrabošov, tí žijú v skupinách. Pod zemou vytvára chodbičky dlhé aj niekoľko desiatok metrov, takže aj keď objavíte dieru, je nízka pravdepodobnosť, že sa hryzec nachádza niekde v blízkosti.

Tieto chodby sú poväčšine vodorovné a niektoré časti môžu byť v hĺbke až do jedného metra. Hryzec najviac napáda čerstvé šťavnaté korene ovocných stromov, no zvyčajne sa nakŕmi aj na iných stromoch, napríklad dube alebo ruži. V prípade ihličnatých stromov mu najviac chutí kôra. Čo sa týka zeleniny, tak hryzce preferujú koreňovú, kapustu, zemiaky alebo slnečnice. Niekedy nepohrdne ani inými druhmi zeleniny, keď už nemá toho veľa na výber.

Hraboš je pre vašu úrodu veľmi nebezpečný. A to kvôli tomu, že má veľmi rýchlu rozmnožovaciu schopnosť vo veľkom množstve. Jeden pár hrabošov môže splodiť v období 10 mesiacov (najčastejšie sa rozmnožujú od marca do decembra) až 2 500 mláďat. Skúste si to vynásobiť tým, koľko dokáže skonzumovať za toto obdobie jeden hraboš. Z toho vám vyjde, že len 3 000 hrabošov dokáže v priebehu mesiaca skonzumovať až 2 tony rastlín alebo obilia.

Škody pri hrabošovi sa dajú spoznať hlavne zožratými koreňmi, no okrem podzemných častí rastlín sa živia aj listami, stonkami a semenami. Preferuje zemiaky aj cukrovú repu, koreňovú zeleninu aj niektoré druhy ovocia. Napadnúť môže aj listnaté ovocné stromy. Hrabošom môže pomáhať k lepšiemu rozmnožovaniu neporiadok. Zle pozberaná úroda, ktorá sa potom stáva potravou pre hrabošov a zanedbanie starostlivosti o pôdu.

Aj názov tohto hlodavca vám upresňuje, kde sa najčastejšie vyskytuje a kde sa mu darí. No dokáže sa objaviť aj v suchších záhradách. Najviac mu chutí počas obdobia vegetácie, a to najmä steblá trávy a listy ľahko stráviteľných rastlín. Zameriava sa teda hlavne na nadzemné, zelené časti, no má rád aj semená a chutí mu aj mach. Objavovať sa začína už po prvých mrazoch, keď sa jeho hlavným zdrojom potravy stáva kôra z mladých stromov - či už listnatých, ovocných alebo ihličnatých.

Čo sa týka vzhľadu, tak je veľmi podobný poľnému hrabošovi, jediná odlišnosť je, že srsť má o čosi tmavšiu. No to, že máte dočinenie s močiarnym hrabošom, spoznáte na základe toho, ktoré časti rastlín sú zničené a zjedené. Špecifické je i to, že spomínané mladé stromčeky obhryzie tesne pri zemi. Chutia mu napríklad malé výhonky borovíc a smrekov, no konzumuje topoľ, jarabinu, hrab, jelšu či smrekovec.

Škody spôsobené hryzcom vodným a hrabošmi

Hryzec vodný a hraboše spôsobujú rozsiahle škody v záhradách a sadoch. Medzi najčastejšie poškodenia patria:

Obhryzené korene ovocných, listnatých a ihličnatých stromov. Korene stromov sú často obhlodané do takej miery, že stromy odumierajú a je ich možné bez námahy vytiahnuť zo zeme, alebo sa kývajú.
Poškodené korene ruží, kríkov a okrasných rastlín.
Zničená koreňová zelenina (mrkva, zeler, petržlen) a iné druhy zeleniny.
Ohrýzanie hľúz zemiakov, koreňového krčka a kôry ovocných stromov tesne nad pôdou, hľúz a cibúľ okrasných rastlín.
V zime zasa ohrýza pod snehom kôru z kmeňov stromov.

Príznakom napadnutia hryzcom vodným sú obhryzené korene ovocných, listnatých a ihličnatých stromov. Korene stromov sú často obhlodané do takej miery, že stromy odumierajú a je ich možné bez námahy vytiahnuť zo zeme, alebo sa kývajú. Na koreňoch sú badateľné stopy po páre hlodavých zubov. Poškodené nebývajú len korene stromov, ale aj korene ruží, kríkov a okrasných rastlín. Podobné škody môže spôsobovať aj hraboš poľný (Microtus arvalis).

Denne skonzumuje 60 až 100 g čerstvej potravy. Okrem podzemných častí rastlín sa živí aj tými povrchovými a semenami. Žerie cukrovú repu, zemiaky, koreňovú zeleninu, jahody, kvetinové cibuľky a hľuzy. Veľké škody môže narobiť na trávnikoch a pasienkoch.

Obžiera aj korene ovocných stromov, najmä jabloní. Takisto si pochutí na koreňoch okrasných drevín. Počas vegetácie žerie najmä steblá a listy ľahko stráviteľných rastlín, ale aj mach a semená tráv.

Po prvých mrazoch prstencovito ohrýza najmä kôru mladých ovocných a lesných stromov, ako sú javor, topoľ, vŕba, jarabina, hrab, jelša či smrekovec. Mladé stromčeky odhryzne tesne pri zemi, mladé kmene stromov ohryzie a ošúpe z kôry až do výšky 20 cm.

Hryzce a hraboše napáchajú veľa škody najmä na stromoch. Ak vo svojej záhrade nachádzate kôpky hliny a náznaky podzemných chodieb, je jasné že ide o nevítaného hosťa. Nemusí to však byť vždy len krt.

Preventívne opatrenia proti hryzcovi vodnému a hrabošom

Účinná ochrana proti hryzcom a hrabošom spočíva v kombinácii preventívnych opatrení a priameho boja. Medzi preventívne opatrenia patria:

Podpora prirodzených nepriateľov: Mačky, dravé vtáky, hady, lasice a kuny pomáhajú regulovať populáciu hlodavcov.
Mechanická ochrana koreňov: Korene novo zasadených stromov a kríkov obalíme pletivom s malými očkami. Vysádzanie ovocných a okrasných drevín na jar do uzavretých košov z pozinkovaného pletiva s okami veľkými maximálne 15 mm.
Udržiavanie poriadku v záhrade: Pravidelná údržba záhrady, pivníc, skladov, komory, záhradného domčeka, garáže, povaly a špajzy. Odstraňovanie opadaného ovocia, lístia a udržiavanie dvora a záhrady v poriadku.
Kompost: Je dôležité aspoň dvakrát za rok prehodiť, prevzdušniť kopu kompostu, ktorý, ak je neošetrovaný, môže slúžiť hlodavcom ako ideálny úkryt.
Pachové a repelentné bariéry: Niektoré rastliny majú repelentný (odpudivý) účinok, napríklad korunka kráľovská, cesnak, cibuľa, narcis, mliečnik, čierna ríbezľa či baza. Pomáha upchať diery listami čiernej ríbezle, tuje, orecha, cesnaku, cibule, žihľavy alebo handrou napustenou benzínom či petrolejom.
Ultrazvukové plašiče: Solárne odpudzovače a plašiče fungujú na princípe vysielania ultrazvukového signálu, ktorý je pre škodce nepríjemný, rušivý a donúti ich opustiť záhradu.
Kyprenie a rýľovanie: Vyrušuje ich aj kyprenie a rýľovanie nielen záhonov, ale aj čistenie nevybetónovaných chodníkov a pravidelné kosenie trávnika.
Vhodné pestovateľské opatrenia: Používame také pestovateľské opatrenia, ktoré nevytvárajú vhodné životné podmienky hmyzím škodcom, napríklad neprehnojujeme rastliny dusíkom, ktorý silno podporuje rast rast mladých, jemných a šťavnatých výhonov a listov, ktoré sú pre hmyz mimoriadne lákavé a podporujú jeho množenie. Rastliny udržujeme v dobrej kondícii aj dostatočným draselným, vápenatým, horečnatým biohnojením (kompost obohatený mletým dolomitom, drevným popolom a stopovými prvkami). Takisto je vhodné vysádzať také ovocné odrody, ktoré vytvárajú menšie a nižšie koruny stromov, z ktorých môžeme potom ľahšie vytvarovať stenové formy a ktoré sa dajú ľahšie chrániť ochrannými sieťami nielen proti vtákom, ale aj proti niektorému škodlivému hmyzu.

Priamy boj proti hryzcovi vodnému a hrabošom

Ak preventívne opatrenia nestačia, je potrebné pristúpiť k priamemu boju proti hlodavcom.

Pasce: Inštalujú sa do chodieb a majú chytať jedincov živých. Vykopete jamu tak, aby ste odhalili chodbu. Do nej nainštalujete pascu, avšak je nevyhnutné pascu nechať vonku ešte pred nasadením na konkrétne miesto, ideálne na pár dní zahrabanú pod čistou hlinou. Viac sa jej holými rukami nedotýkajte. Ľudský pach je dôkazom, že niečo nie je v poriadku. Pach hliny to ale dokáže prekryť. Pasce sľubujú pri správnom použití veľmi vysokú úspešnosť. Dôležitý je správny čas a ako návnada pochúťka, napríklad kúsok mrkvy alebo zeleru. Najväčšie šance máte na jeseň, alebo na jar, keď je prirodzený prísun potravy zvierat obmedzený.
Rodenticídy: Na ochranu proti hlodavcom sú určené rodenticídy, ktoré možno rozdeliť do dvoch skupín. Prvá skupina obsahuje účinnú látku oxid zinočnatý, ktorý sa v žalúdku hlodavcov mení nejedovatý fosforovodík. Druhá skupina účinných látok zabraňuje zrážaniu krvi - tzv. antikoagulanty. Rodenticídy sú návnadové prípravky, ktoré sa vkladajú do nôr a je potrebné zaobchádzať s nimi nanajvýš opatrne. Zvlášť v záhradkách existuje riziko požierania otrávených návnad domácimi zvieratami, preto ich treba dôkladne zapraviť do nôr.
Zápalné ricínové oleje: Používajú sa aj zápalné ricínové oleje, ktoré vyplnia dymom všetky tunely a chodby pokryjú povrchom, ktorý vypudí krtov alebo hryzcov bez poškodenia rastlín. Zapálenú dymovnicu aplikujeme do nory v smere tunela čo najhlbšie, otvor rýchlo zakryjeme okolitou pôdou a skontrolujeme, či dym neuniká niektorým iným otvorom do ovzdušia.

Ďalšie metódy ochrany

Vyvýšené záhony: Ak máte záhradu v oblasti s výskytom hlodavcov, nezabudnite pri zakladaní vyvýšených záhonov podložiť pod organický odpad drôtené siete s malými okami.
Prekážky v chodbách: Vypozorujte, ktorými chodbami sa hlodavec pohybuje, a smerom k vysadeným záhonom a stromom do chodieb vtlačte prekážku, napríklad husté pevné pletivo, kovové tyče, kolíky, laty, plastové zábrany, tehly, kamene, škridlice a podobne.
Ochrana koreňového balu: Hlodavce si rady pochutnávajú najmä na koreňoch mladých ovocných stromov. Koreňový bal je potrebné chrániť celý, t. j. uzatvorený aj zvrchu.

Mnohé zo záhradných škodcov sú také agresívne (a navyše sa lavínovite množia), že neraz dokážu urobiť veľkú škodu na pestovaných rastlinách a tak donútiť záhradkára buď so záhradníčením skončiť, alebo nemilosrdne proti nim využívať chemické jedy.

Invázny výskyt podzemných škodcov podporuje vhodné prostredie s malým množstvom ich prirodzených predátorov (ničených najmä rozsiahlou chemizáciou - sovy, dravé vtáky, hady, lasice, kuny a podobne), ale predovšetkým sa im darí tam, kde majú dostatok potravy (zanedbané polia, mokriny).

Medzi tie najnebezpečnejšie patrí najmä hryzec vodný (známy ako krysa vodná) a tzv. malé hraboše, teda hraboš poľný a hraboš močiarny. Ide o bylinožravé hlodavce.

Medzi ne sa omylom často radia aj hmyzožravé živočíchy, ako sú krty, ježkovia a piskory, teda cicavce, ktoré sa živia hmyzom, červami, slimákmi a inými živočíchmi škodiacimi rastlinám. Nepatria k škodcom, naopak, sú našimi užitočnými pomocníkmi. Len s krtom sú občas problémy.

Aj keď nežerie rastliny, podrýva ich a vytvára krtince, ktoré sú na trávniku, v skalke, fóliovníku či medzi hriadkami naozaj nežiaduce. Krtka sa snažíme odpudiť alebo chytiť a odniesť do prírody, prípadne mu skúsime dajakou podzemnou bariérou zamedziť vstup na vymedzené územie.

Pri potláčaní či regulácii týchto podzemných návštevníkov v záhrade je však neraz problémom podľa dier a kopčekov vytlačenej hliny identifikovať, či ide o chráneného krta, hryzce alebo hraboše.

Kolónie hraboša poľného a močiarneho spoznáme podľa husto rozsiatych nezakrytých dier na povrchu pôdy, spojených povrchovými cestičkami. Pôda vyzerá ako prekyprená. Chodby majú kruhový prierez s priemerom 4 cm. Pôda okolo dier je roztrúsená, hraboše nevytvárajú krtince nad dierami. V okolí sú rozhryzené steblá tráv a listy, často sa tu nachádza aj trus.

Hraboše škodia najmä ovocným stromom, pričom hraboš močiarny napáda aj iné listnaté a ihličnaté stromy. Pre oboch je typická prstencovito ohryzená kôra konárov a kmeňov v blízkosti nory; hraboš močiarny škodí aj ohrýzaním hlavných koreňov drevín.

Chutia mu čerstvé šťavnaté korene ovocných stromov (uprednostňuje jablone naštepené na podpníkoch M 9, M26), nepohrdne ani dubmi, topoľmi či ružami. Ihličnanom ohrýza kôru. Obľubuje aj mnohé druhy zelenín, napríklad koreňovú, kapustovú, neobíde ani zemiaky, vinič, obilie, slnečnicu, šalát, jahody či repu.

Nebezpečné je jeho zimné ohrýzanie mladých jabloní, po ktorom na jar nepučiace stromčeky zo zeme len ľahko vytiahneme bez koreňov. V zime zasa ohrýza pod snehom kôru z kmeňov stromov.

Denne skonzumuje 60 až 100 g čerstvej potravy. Okrem podzemných častí rastlín sa živí aj tými povrchovými a semenami. Žerie cukrovú repu, zemiaky, koreňovú zeleninu, jahody, kvetinové cibuľky a hľuzy. Veľké škody môže narobiť na trávnikoch a pasienkoch.

Hryzce a hraboše napáchajú veľa škody najmä na stromoch. Sú vítané v detských rozprávkach, v záhrade však určite nie.

tags: #hryzec #vodný #ochrana #zeleniny