Pamätníky obetiam svetových vojen: Pripomienka minulosti a úcta k padlým

Veľmi dôležitou súčasťou pamätníkov padlým v prvej svetovej vojne sú nápisy. Ich umiestnenie na pomník súviselo so snahou obyvateľov obce, prípadne sochára či kamenára, dať pomníku istý zmysel, respektíve usmerniť celkový dojem pre diváka. Texty sú väčšinou smútočné, niekedy až patetické.

Najrozšírenejšie sú krátke výstižné nápisy ako: „Padlým obetiam války“ (Skalica), „Našim drahým padlým“ (Gajary, okres Malacky) či „Vzácnej pamiatke vo Svetovej válke padlých a nezvestných našich spoluobčanov“ (Ľubietová, okres Banská Bystrica).

Pri označení vojakov, ktorí sa z vojny nevrátili, sa na pomníkoch vo veľkej väčšine používa pojem padlí. Je zaujímavé, že slovo hrdinovia alebo padlí hrdinovia sa objavuje len sporadicky. Tento fakt si všimol už historik Ľubomír Lipták pri tom, ako porovnal pomníky padlým v slovensky a maďarsky hovoriacich oblastiach južného Slovenska. Zatiaľ čo Maďari nenazvú svojich padlých inak ako hrdinovia, ktorí padli „hrdinskou smrťou“, Slováci majú len svoje obete vojny. Dôvodom je odlišná historická skúsenosť oboch národov.

Slováci, ktorí obliekali uniformy rakúsko-uhorských armád, rozhodne nezomierali za Československo. Nazvať ich hrdinami tak nebolo pre nové československé elity akceptovateľné. Povedané slovami českého historika Ivana Šedivého: padlí vojaci v Čechách a na Slovensku nie sú na pomníkoch ani hrdinovia, ani porazení, sú len obeťami. Samozrejme existuje množstvo výnimiek.

Nápis často úplne menil alebo aspoň posunul chápanie pomníka dané jeho symbolikou a zobrazením. Tak sú pri niektorých pomníkoch použité texty, ktoré sem z hľadiska oficiálnej pamäte nepatria. Napríklad na pomníku v Šulekove (okres Trnava) je na vrchole nápis: „Obetiam války“, ale na ľavej strane je text: „Nezapomeňte, že naše ztratené životy vykúpili slobodu národa.“ Nápis tak posúva chápanie pomníka smerom k pomníkom akceptovaným prvorepublikovým režimom.

Pomerne frekventované sú citáty z diel slovenských básnikov. Napríklad na pomníku v Hontianskych Nemciach (okres Krupina) je úryvok z básne Martina Rázusa: „Ó, buďte žehnaní - nami i našimi detnými dietkami za krv, jej vzácnosť rty nevyslovia....tá krv sväz našich sŕdc na veky pečatí, ste hodní obdivu, hodní aj odplaty, vám večným dlžníkom ten náš národ...“.

Najviac pomníkov je však bez nápisov. Ich hlavnou výpovednou hodnotou sú mená padlých. Tie sú zoradené do rôznych zoznamov, najčastejšie podľa abecedného poradia. Časté sú letopočty či celé dátumy narodení jednotlivých vojakov. Objavujú sa aj fotografie padlých. Niekedy sú mená padlých zoradené podľa roku, kedy zomreli. V iných prípadoch je za menami uvedený vek padlých či miesto, kde vojak bojoval a padol, alebo jeho hodnosť.

Na veľké množstvo pomníkov boli po roku 1945 pripevnené tabule s menami padlých v druhej svetovej vojne, prípadne v Slovenskom národnom povstaní. Tým sa ich charakter zmenil. Okrem toho, že sa stali miestami uctievania spomienky oboch svetových vojen, boli akceptovanejšími pre komunistický režim po roku 1948.

Ak porovnávame množstvo mien na zoznamoch padlých z prvej a druhej svetovej vojny umiestnených na pomníkoch, zistíme, že mien padlých v prvej svetovej vojne je oveľa viac. Platí to však len pre územia s prevahou slovenského obyvateľstva. Na južnom Slovensku je už na prvý pohľad badateľný opak.

Jedným z dôvodov je, že medzi menami padlých z druhej svetovej vojny na Slovensku nie sú uvádzané všetky obete vojny, ale iba priame obete bojov. Tiež treba brať do úvahy väčšie vojnové nasadenie obyvateľov oblastí Slovenska pripojených po Viedenskej arbitráži k Maďarsku.

Pri pomníkoch padlým v prvej svetovej vojne vystavaných v obciach s väčším počtom obetí sú mená niekedy rozdelené do menších zoznamov rozmiestnených po stranách pomníka. Nastáva tak situácia, keď sú niektoré mená umiestnené na čelnej strane pomníka a iné zasa na bočných, menej zreteľných stranách, prípadne na zadnej strane. Mená niektorých padlých tak mohli byť nechtiac preferované a príbuzní tých, ktorých mená sa nachádzali na bočných a zadnej strane pomníka, sa zasa mohli cítiť ukrivdení.

Autori pomníkov sa, samozrejme, snažili tomuto problému predísť. Mená boli preto najčastejšie zobrazované v jednom súvislom zozname umiestnenom na čelnej strane pomníka. Druhou možnosťou bolo umiestnenie všetkých mien na bočné, prípadne aj zadnú stenu pomníka, takže žiadne z mien nebolo „znevýhodnené“.

Ministerstvo vnútra (MV) SR začína s viacerými aktivitami, ktoré by mali zlepšiť evidenciu vojnových hrobov a starostlivosť o tieto pietne miesta. Ako rezort vnútra informoval, v pláne je systematický výskum, ktorý by mal priniesť spresnenie údajov o vojakoch pochovaných na území Slovenska.

„Umožňuje to najmä rozsiahla digitalizácia realizovaná v rôznych krajinách sveta, a tiež využitie moderných technológií pri spracovaní a triedení získaných údajov,“ uvádza MV SR.

Nová databáza vojnových hrobov

Historici by sa mali venovať aj hrobom vojakov, ktorí pochádzali z územia súčasnej SR a počas dvoch svetových vojen zahynuli na bojiskách po celom svete. Vzniknúť by mala nová databáza vojnových hrobov a padlých vojakov, priebežne by mala byť aktualizovaná. Záujemcom pomôže ľahko nájsť údaje o ich predkoch, ktorí padli počas svetových vojen.

Ako uviedol štátny tajomník MV SR Michal Kaliňák (Hlas-SD), nová centrálna databáza vznikne za pomoci digitalizácie, historických prameňov a moderných technológií. „Chceme, aby ľudia vedeli nájsť informácie o svojich predkoch, ktorí bojovali a padli za slobodu. Preto budujeme moderný nástroj, ktorý sprístupní pamäť národa v podobe hodnoverných a dôstojných údajov,“ uviedol Kaliňák.

Pri príležitosti 80. výročia ukončenia druhej svetovej vojny v Európe, ktoré si Slovensko pripomenulo 8. mája, štátny tajomník MV SR zdôraznil, že jej udalosti nás neprestávajú učiť o dôležitosti mieru, ľudskej dôstojnosti a zodpovednosti voči minulosti.

„Deň víťazstva nad fašizmom nie je len spomienkou na minulosť. Je aj mementom, že sloboda a demokracia sú mimoriadne zraniteľné. Vybojovali ich tí, ktorí odmietli mlčať, keď bolo jednoduchšie sklopiť zrak. Spomienka na padlých je pre nás záväzkom - nielen historickým, ale aj morálnym,“ dodal.

Ako rezort vnútra ďalej uviedol, jeho Ústredná evidencia vojnových hrobov má v súčasnosti údaje o vyše 30-tisíc hroboch obetí oboch svetových vojen. „Úlohu štátnej správy na úseku vojnových hrobov plní Ministerstvo vnútra SR, praktickú starostlivosť vykonávajú obce a mestá. Rezort vnútra poskytuje finančný príspevok vo výške päťnásobku minimálnej hodinovej mzdy na jeden hrob - v roku 2025 ide o sumu 23,45 eura,“ doplnilo MV SR.

Druhá svetová vojna si vyžiadala životy viac ako 350-tisíc obyvateľov bývalého Československa. Spôsobila tiež výrazné hospodárske škody. „Oslobodzovanie územia Slovenska si vyžiadalo životy vyše 60-tisíc vojakov Červenej armády, takmer 11-tisíc vojakov Rumunskej armády a viac než 1 700 príslušníkov 1. československého armádneho zboru,“ dodáva ministerstvo s tým, že na Slovensku možno nájsť desiatky cintorínov pripomínajúcich udalosti z rokov 1939 až 1945.

Najväčšie vojenské cintoríny vojakov Červenej armády sú vo Zvolene, Michalovciach, Svidníku, Bratislave (Slavín), Košiciach, Štúrove, Žiline, Trebišove či Humennom. Vojenský cintorín 1. československého armádneho zboru nájdeme napríklad na Dukle a v Liptovskom Mikuláši. Vojaci Rumunskej kráľovskej armády sú pochovaní najmä vo Zvolene, ale aj v Trenčianskej Teplej či Starej Turej. Na Slovensku je zároveň pochovaných viac než 15-tisíc nemeckých vojakov,“ priblížil rezort vnútra s tým, že po celom slovenskom území sú aj stovky pomníkov, pamätníkov a pamätných tabúľ pripomínajúcich udalosti 2. svetovej vojny.

Mementom sú aj miesta represálií voči civilnému obyvateľstvu, ktoré pripomínajú hrôzy vojny. Každý vojnový hrob, pamätník alebo tabuľa je svedectvom o konkrétnych ľudských príbehoch. Ide o živú pamäť národa, ktorú máme povinnosť chrániť a odovzdávať ďalším generáciám. Dôstojná starostlivosť o vojnové hroby je prejavom našej úcty a odrazom kultúrnej vyspelosti spoločnosti.

Pamätník sovietskej armády v Košiciach

Jednou z roky diskutovaných tém v Košiciach je pamätník sovietskej armády na Námestí osloboditeľov. Časti verejnosti prekážajú komunistické symboly - kosáky a kladivá, ktoré sú na ňom inštalované. Tému otvorila poslankyňa Ľubica Blaškovičová, ktorá sa vedenia mesta pýtala, aké sú možnosti, aby boli z pamätníka čím skôr odstránené komunistické symboly. „Myslím si, že naozaj vyvolávajú vášne a emócie. A nech sa na mňa nikto nehnevá, myslím si, že aj hanbu 35 rokov po Nežnej revolúcii.

Primátor Košíc Jaroslav Polaček s ňou súhlasil. „Pri všetkej úcte k obetiam, pretože tam neboli len obete z Ruskej federácie, treba tam zachovať všetko dekórum. Lenže tie symboly nemajú čo hľadať na námestí. Rozruch vlani vzbudila obnova pamätníka tesne pred 17. novembrom. Primátor v tejto súvislosti spomenul, že táto oprava bola vysúťažená s nešťastným termínom plnenia 15. novembra 2024. Podľa neho nebolo takéto načasovanie v poriadku a ospravedlnil sa zaň. Polaček ozrejmil, že oprave sa nedalo vyhnúť pre legislatívne predpisy.

„Tento pomník, alebo pamätník má štatút vojnového hrobu. Riadi sa podľa zákona č. Rovnako sa ospravedlnil poslanec Igor Petrovčik, ktorý je zároveň starosta mestskej časti Staré mesto, kde sa pamätník nachádza. „So mnou nikto tento postup a inštaláciu kosákov a kladív nekonzultoval.

Pamätník sa v posledných rokoch často stával cieľom poškodenia. Podľa Polačeka boli škodové udalosti v roku 2022 v súvislosti s touto pamiatkou na polícii hlásené dokopy päťkrát. „Ministerstvo vnútra SR nás 22. 8. 2023 vyzvalo, aby sme poškodenie odstránili. Zároveň nám Veľvyslanectvo Ruskej federácie dalo verbálnu nótu, týkajúcu sa tohto úmyselného poškodenia,“ podotkol košický primátor.

Koncom januára 2025 bola samospráve doručená petícia požadujúca „odstránenie symbolov zločinného komunistického režimu“ z Námestia osloboditeľov. Samospráva však zdôraznila, že na spomínanom portáli je dostupných viacero formátov podpisových akcií - petícia, hromadná pripomienka a verejná výzva. „Mesto konštatuje, že ste ako organizátor podpisovej akcie zbieral podpisy pod iný typ podpisovej akcie, konkrétne pre typ ‚verejná výzva‘, a nie pre typ ‚petícia‘, pri ktorej sa zbierajú aj údaje vrátane adresy pobytu.

Zároveň však dodáva, že samospráva sa podaním zaoberala a aj naďalej zaoberá a preveruje možnosti premiestnenia pamätníka z námestia. „Budú oslovené ďalšie odborné a štátne inštitúcie pre získanie odborných stanovísk.

Námestník primátora Marcel Gibóda na zasadnutí MsZ uviedol príklad zámeru premiestnenia menšieho pomníka v partnerskom poľskom meste Rzeszów. „Odhadované náklady na premiestnenie toho pamätníka sú tri milióny zlotých, čo je 687 000 eur,“ porovnal.

Poslankyňa Blaškovičová mu odpovedala, že prvoradé má byť odstránenie komunistických symbolov, čo by stálo len zlomok nákladov. „O premiestnení môžeme uvažovať potom. Možno, keby to bol pamätník totalitných režimov, tak by tam mohol ďalej stáť, lebo takých obetí sme mali mnoho,“ upozornila.

Pamätník, ktorý samospráva eviduje pod oficiálnym názvom „Pomník padlým II. svetovej vojny - sovietski vojaci,“ začali stavať už v polovici apríla 1945 a slávnostne bol odhalený 1. júla toho istého roka. Na mieste, kde stojí, boli po vstupe sovietskej armády do mesta pochovaní 14 padlí vojaci.

Okrem toho, polícia upozorňuje, že s nájdenou muníciou i predmetom, ktorý by ňou mohol byť, netreba manipulovať.

V nasledujúcej tabuľke sú zhrnuté základné informácie o najväčších vojenských cintorínoch na Slovensku:

Umiestnenie nápisov na pomník súviselo so snahou obyvateľov obce, prípadne sochára či kamenára, dať pomníku istý zmysel, respektíve usmerniť celkový dojem pre diváka.

Záujemcom pomôže ľahko nájsť údaje o ich predkoch, ktorí padli počas svetových vojen.

tags: #hubova #padli #v #i #svetovej #vojne

Populárne príspevky:

• Recept na celozrnnú veku
• Recept na pečené zemiaky
• Tefal Ultimate panvice
• Prínosy a riziká fruktózovo-glukózového sirupu
• Pekáreň Divín - prehľad činností